Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Andrea Gindlová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/212/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214816
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414214816.4
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľky Ľ. Z., G.. XX.X.XXXX, K. I. I.M. XX, Š.. U. A., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Petrom
Rybárom, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti odporcovi Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35807598, o návrhu navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 280,- € s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 280,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 280,- € od 24.11.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo
výške 280,-€, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.12.2014 domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 280,- € spolu s príslušenstvom titulom
bezdôvodnéhoobohatenia.Navrhovateľkavnávrhuuviedla,žedňa29.04.2010došlokuzavretiuzmluvy
o úvere č. 609600163, na základe ktorej poskytol
- 2 -
odporca navrhovateľke finančné prostriedky vo výške 350,- Sk. Odplata bola v zmluve dohodnutá na
sumu 322,- €, ktorú sa zaviazala zaplatiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 12.10.2010. V
návrhu ďalej navrhovateľka poukázala na to, že táto zmluva bola uzatvorená podľa Zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia zmluvy,
pričom v zmysle § 4 ods. 2 tohto zákona mala zmluva obligatórne obsahovať aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov. V prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje sa v zmysle § 4 ods. 3 predmetného zákona
považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka uvedením do omylu zo strany odporcu
uhradila odporcovi na jeho účet sumu vo výške 672,- €, tzn. O 322,- € viac, než mal odporca nárok,
preto v rozsahu tejto sumy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhovateľka sa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia len v časti sumy 280,- €. Vzhľadom k tomu, že odporca žalovanú sumu
aj napriek výzve navrhovateľa nevrátil, uplatnil si navrhovateľ aj zákonný úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné vrátenie.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že je toho názoru, že zo zmluvy o úvere č. 60960074
nenastala ani jedna s foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Poukázal na to, že
preložená zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou,
nakoľko odporca vyhlásil pri uzatváraní zmluvného vzťahu, že poskytnuté peňažné prostriedky použije
na výkon zamestnania. Uvedená zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti kogentne
ustanovené podľa § 497 Obchodného zákonníka. Poukázal pritom na dobrú vieru odporcu s ktorou
do zmluvného vzťahu s navrhovateľkou vstupoval. Navrhovateľka plnila na základe platne uzavretejzmluvy o úvere, táto zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod
na plnenie tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal odporca z poctivých
zdrojov. V závere vzniesol odporca námietku premlčania. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd návrh
navrhovateľky zamietol v celom rozsahu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky,
výsluchom svedka ... O., oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 29.04.2010, splátkovým kalendárom,
vyjadrením odporcu, vyjadrením zamestnávateľa navrhovateľky ako i ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 29.04.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporca
navrhovateľke sumu vo výške 350,- € a navrhovateľka sa zaviazala túto sumu odporcovi vrátiť zvýšenú o
príslušný poplatok vo výške 322,- €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 672,- € v 12 mesačných splátkach po 56,-
€, počnúc dňom 12.10.2010. V zmluve súčasne navrhovateľka prehlásila, že jej finančné prostriedky boli
poskytnuté na výkon zamestnania. Podľa priloženého zoznamu splátok, navrhovateľka splácala úver
pravidelnými mesačnými splátkami od 11.10.2010, pričom poslednú splátku vo výške 280,- € poukázala
na úver dňa 22.03.2012.
Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla, že si brala úver v spoločnosti odporcu, pretože potrebovala
televízor. Bola v kancelárii obchodnej zástupkyne v Žarnovici, ktorej povedala akú sumu potrebuje a za
akým účelom. V ten istý deň bola s ňou podpísaná úverová
- 3 -
zmluva a do ruky jej obchodná zástupkyňa vyplatila sumu 350,-€. Následne si zmluvu študovala a zistila,
že v nej bola zaškrtnutá kolónka, že si úver berie na výkon zamestnania, na čo jej obchodná zástupkyňa
povedala, že väčšina ľudí si berie úver na iný účel, preto zaškrtne inú kolónku, aby nebola stále tá istá. V
tom čase pracovala v spoločnosti TUBEX SLOVAKIA, s.r.o. ako robotníčka pri stroji a za účelom výkonu
zamestnania nepotrebovala žiadne peniaze. K bezdôvodnému obohateniu navrhovateľka uviedla, že
dlhšiu dobu komunikovala s p. O. zo združenia na ochranu spotrebiteľov, ktorý je na jeseň minulý rok
vysvetlil, že si peniaze môže žiadať späť. Neskôr upresnila, že s p. O. riešila len úver zo spoločnosti
Home Credit Slovakia. Úver, ktorý je predmetom tohto konania spolu neriešili. Advokátsku kanceláriu
JUDr. Rybára navštívila až na jeseň 2014, kedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení z tohto úveru.
Svedok M. O. v konaní pred súdom uviedol, že navrhovateľka sa obrátila na ich spoločnosť niekedy
na jeseň v roku 2013 s tým, že sa prišla poradiť ohľadne jednej zmluvy, ktorú mala uzatvorenú so
spoločnosťou Home Credit Slovakia a následne sa na nich obrátila až v roku 2015 kedy jej vybavili, aby
sa prestali zrážať zrážky zo mzdy zamestnávateľa v prospech Home Credit Slovakia, nakoľko zmluva
bola bezúročná a bez poplatkov. O iných úveroch sa s navrhovateľkou nebavili.
Zamestnávateľ navrhovateľky listom zo dňa 21.10.2015 potvrdil, že navrhovateľka pracuje v spoločnosti
TUBEX SLOVAKIA, s.r.o. na riadnu pracovnú zmluvu, pre výkon funkcie vo firme TUBEX SLOVAKIA
nepotrebovala žiadny úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch v znení rozhodnom pre
posúdenie veci, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení rozhodnom pre posúdenie
veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery
- 4 -
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do
15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
Podľa § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení rozhodnom pre posúdenie veci, pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je potrebné vyhovieť.
Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľky a posúdením charakteru
právneho vzťahu z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom
navrhovateľky, že dňa 29.04.2010 uzatvorila s odporcom spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 2 písm. a) citovaného
zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v
tomto prípade, keď odporca poskytol navrhovateľke peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním.
Navrhovateľka vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol
ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania a odporca vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané tvrdenia
odporcu o tom, že predmetná zmluva nemôže byť spotrebiteľským úverom, vzhľadom k tomu, že
úver bol navrhovateľke poskytnutý za účelom výkonu zamestnania. V konaní navrhovateľka potvrdila,
že bola v tom čase zamestnaná ako robotníčka v spoločnosti TUBEX SLOVAKIA, s.r.o., pričom
nepotrebovala žiadne prostriedky na výkon zamestnania, úver si brala za účelom nákupu vecí do
domácnosti (televízor). Uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný zamestnávateľ navrhovateľky. Naopak,
súd považoval tvrdenia odporcu, že úver bol navrhovateľke poskytnutý za účelom výkonu zamestnania
za účelové a zavádzajúce, s účelom obísť ustanovenia predmetného zákona. Súdu je i z iných prípadov
z jeho rozhodovacej činnosti známe, že v obdobných formulárových zmluvách o úvere uzatváraných
s odporcom, uvádza odporca nepravdivé informácie ohľadne toho, že spotrebitelia mali daný úver
čerpať za účelom výkonu povolania, zamestnania, resp. podnikania, pričom jednoduchým preverením
týchto skutočností bolo zistené, že tieto skutočnosti nie sú pravdivé. V mnohých prípadoch sa jedná
o osoby, ktoré súd nezamestnané, sú na výsluhovom resp. starobnom dôchodku, resp. pokiaľ súd
zamestnancami, pracujú v povolaniach, ktoré si nevyžadujú žiadne pracovné prostriedky, či pomôcky,
ktoré by im zo strany zamestnávateľa neboli refundované, a ktoré by mali byť kryté poskytovaním úveru
zo strany odporcu.
Preto súd v ďalšom pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. v znení rozhodnom
pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená
- 5 -
medzi účastníkmi konania neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru ani údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov,konečnej splatnosti úveru, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami
tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal
spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti
poskytovaného úveru. Z uvedeného dôvodu je správne tvrdenie navrhovateľky, že odporca nadobudol
rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľka za poskytnutý úver zaplatila a sumou, ktorá jej bola z tohto
titulu poskytnutá, bez právneho dôvodu.
Vzhľadom k tomu, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, súd sa v ďalšom zaoberal
dôvodnosťou tejto námietky a dospel k záveru, že nie je dôvodná. Súd daný zmluvný vzťah považuje za
občianskoprávny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia
špeciálneho predpisu (zákona o spotrebiteľských úveroch) a pokiaľ ide o inštitúty súkromného práva,
ktoré nie sú v danom špeciálnom predpise upravené, na tieto je potrebné aplikovať ustanovenia
všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Tak je tomu i v prípade posudzovania vznesenej
námietky premlčania nároku vzniknutého z titulu bezdôvodného obohatenia.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. Objektívna premlčacia doba je trojročná a v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia je desaťročná a začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a
nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka.
O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď
pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor.
V danom prípade navrhovateľka uviedla, že sa o bezdôvodnom obohatení odporcu dozvedela niekedy
na jeseň 2014. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, súd sa zaoberal tým, kedy malo dôjsť k vzniku
bezdôvodného obohatenia, teda kedy navrhovateľka poukázala splátky na účet odporcu a zistil, že
poslednú splátku, ktorej výška je predmetom tohto konania poukázala na účet odporcu dňa 22.03.2012,
pričom návrh na súd podala dňa 29.12.2014, teda v rámci plynutia tak subjektívnej ako aj objektívnej
premlčacej doby. Vzhľadom k uvedenému súd návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu žalovanej
sumy 280,- €.
Navrhovateľka požadovala od odporcu zaplatenie aj úroku z omeškania, nakoľko odporca sa dostal
do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľke úrok
z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné
splnenie dlhu stanovenej vo výzve zo dňa 19.11.2014 do dátumu 23.11.2014. Úrok z omeškania súd
priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na
§ 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. a na prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 10c) tohto nariadenia,
t.j. vo výške 8,05% ročne.
- 6 -
K námietke miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenej odporcom uvádza, že vzhľadom na vyššie
uvádzané praktiky odporcu, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných konaní, súd posudzoval
miestnu príslušnosť v súlade s ustanovením § 87 písm. f) OSP, nakoľko ide o vec vyplývajúcu
zo spotrebiteľskej zmluvy, teda na konanie o danej veci je miestne príslušný tunajší súd. Uvedená
skutočnosť bola odporcovi oznámená pred nariadením pojednávania vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a
priznal úspešnej navrhovateľke trovy právneho zastúpenia krátené na výšku 280,- € s poukazom na
hospodárnosť konania a na neprimeranosť výšky trov právneho zastúpenia k výške žalovanej sumy.
Súd pri stanovení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z výšky žalovanej sumy a trovy právneho
zastúpenia priznal v tejto výške. Právny zástupca navrhovateľky si pritom uplatnil trovy právneho
zastúpenia vo výške 405,40 € za 5 úkonov právnej služby po 23,24 € (príprava a prevzatie zastúpenia,
návrh na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015, 15.03.2016, 28.04.2016), hotovévýdavky za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 vo výške 195,72 €, a dňa 15.03.2016
vo výške 200,20 € (obe uplatnené vo výške 40,- €) a cestovné za cestu na pojednávanie z Košíc do
Žiaru nad Hronom a späť dňa 22.10.2015 vo výške 20,- € a dňa 15.03.2016 vo výške 20,- €, ktorú výšku
súd považoval za neprimeranú k výške žalovanej sumy.
Poučenie:
P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej
Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
-7 -
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.