Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416203710
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8416203710.2

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti
súdu o maloletého B. R., N.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny K.V., dieťa rodičov: matky D. W., T.. F., N.. X.X.XXXX, bytom B. X, K.
a otca Q. R., N.. XX.X.XXXX, A. V. XXX, W., na návrh matky o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Kežmarku č. k. 5P/285/13-40 zo dňa 7.3.2014 v časti
výživného a zvyšuje výživné zo sumy 27,13 eur na sumu 120,- eur mesačne počnúc mesiacom apríl
2016, ktoré bude otec uhrádzať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky až do zmeny pomerov.

II. Dlh na výživnom vo výške 553,20 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 15,- eur
mesačne s bežným výživným počnúc mesiacom november 2016 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy

pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej čiastky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 26.6.2016 podaným na tunajšom súde dňa 28.6.2016 sa matka maloletého dieťaťa
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné pre maloletého B. zo sumy 27,13 eur

mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 1.3.2016 vždy vopred do 5. dňa v mesiaci k rukám matky.
Matka v návrhu uviedla, že posledná úprava výživného k maloletému dieťaťu bola vykonaná rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/285/2013-40 zo dňa 7.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12.4.2014 a vykonateľnosť dňa 21.4.2014. Týmto rozsudkom bol zamietnutý návrh otca na zrušenie
vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a vyživovacia povinnosť otca bola znížená zo sumy 70,-
eur mesačne na sumu 27,13 eur mesačne. Finančné potreby maloletého sa neustále zvyšujú. Matkine

príjmy sú nízke, ako nezamestnaná poberá dávku v sume 169,70 eur. Otec na starostlivosť o maloletého
okrem výživného neprispieva, a to ani formou darčeka na narodeniny, prípadne Vianoce. Podľa matke
dostupných informácií je otec poberateľom starobného dôchodku od marca 2016 a predtým poberal
invalidný dôchodok, čím boli jeho príjmy vyššie ako len dávka v hmotnej núdzi.

2. Uznesením č. k. 3P/105/2016-4 zo dňa 7.9.2016 súd ustanovil maloletému dieťaťu na zastupovanie

v konaní kolízneho opatrovníka, konkrétne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K..

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi, a to oboznámením sa najmä
s návrhom matky, s písomným vyjadrením otca k návrhu matky a s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 5P/285/2013.

4. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril tak, že s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko je starobným
dôchodcom od 1.4.2016 s mesačným starobným dôchodkom vo výške 422,90 eur, predtým poberalinvalidnýdôchodokvovýške186,60eur.Otecmávposlednýchrokochzdravotnéťažkosti,voktóbri2013
bol operovaný na chrbticu, o čom predložil súdu prepúšťaciu správu z Ústrednej vojenskej nemocnice
T.. Býva u priateľky, ktorá je invalidnou dôchodkyňou, priateľke prispieva na domácnosť a stravu, platí

si cca 50,- eur mesačne na lieky, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, hodnotnejšiu hnuteľnosť, cennosti ani
osobné motorové vozidlo. Osobné motorové vozidlo (16-ročné) dal ešte minulý rok zošrotovať. V K. býva
otec otca, ktorého sa otec snaží navštíviť dvakrát mesačne. Otec sa vyjadril, že súhlasí so zvýšením
výživného zo sumy 27,13 eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku,
nesúhlasí so zvýšením výživného za predchádzajúce obdobie. Otec ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní konanom dňa 29.9.2016 z dôvodu, že dňa 26.9.2016 je objednaný na operáciu kolena v
topoľčianskej nemocnici, o čom predložil súdu i lekársku správu. Otec súhlasil, aby sa pojednávalo i
rozhodlo v jeho neprítomnosti.

5. Z kópie rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 6.6.2016 predloženej otcom súd zistil, že otec od 1.4.2016
poberá starobný dôchodok vo výške 422,90 eur mesačne a predtým poberal invalidný dôchodok vo

výške 186,60 eur.

6. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,

účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) po vyvolaní
veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili,
súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

8. Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

9. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.9.2016, na ktoré sa nedostavil otec dieťaťa ani
kolízny opatrovník, hoci boli riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť ospravedlnili. Každé konanie súdu

o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom musí byť predovšetkým v záujme maloletého
dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne bolo, aby súd rozhodol vo veci vyživovacej povinnosti
otca voči dieťaťu čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti otca a kolízneho
opatrovníka.

10. Na pojednávaní konanom dňa 29.9.2016 matka vypovedala, že trvá na podanom návrhu a žiada,
aby súd návrhu vyhovel. Poukázala na to, že otec poberá dôchodok, doteraz sa vyhýbal vyživovacej
povinnosti s tým, že bol nezamestnaný a platil výživné vo výške 27,80 eur mesačne. Neprispieval nad
rámec ničím, nekupoval maloletému darčeky. Otec maloletého nenavštevuje. Matka ďalej uviedla, že je
nezamestnaná, poberá dávku v sume 169,70 eur.

11. Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi, výsluchom matky a oboznámením sa s
obsahom celého spisu ako aj spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/285/2013 mal súd zistený nasledujúci
skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému Samuelovi upravená rozsudkom Okresného

súdu Kežmarok č. k. 5P/285/2013-40 zo dňa 7.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2014
a vykonateľnosť dňa 21.4.2014. Týmto rozsudkom súd zamietol návrh otca na zrušenie vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu a znížil výživné počnúc dňom 1.3.2014 zo sumy 70,- eur mesačne na
sumu 27,13 eur mesačne, ktoré bol otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že otec bol v tom čase nezamestnaný evidovaný ako uchádzač

o zamestnanie a jeho jediným príjmom bola dávka v hmotnej núdzi od 1.6.2013 vo výške 62,50 eur,
otec mal zdravotné problémy, od 1.10.2013 bol práceneschopný, býval v spoločnej domácnosti spolu
s otcom, ktorý platil všetky náklady spojené s bývaním a stravovaním, s platením výživného vo výške
70,- eur mesačne otcovi pomáhali okrem jeho otca aj jeho dve sestry a maloletý v čase posledného
rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti býval s matkou v rodinnom dome, v ktorom okrem nej a

maloletého býval ešte jej brat, pričom na bývanie matka prispievala mesačne sumou 145,- eur, finančne
matke pomáhal jej plnoletý syn, ktorý pracoval v zahraničí, maloletý B. v tom čase navštevoval 5. ročník
základnej školy, matka bola nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej bola znížená od1.1.2014 na sumu 153,60 eur, ďalej matka poberala prídavok na jedno dieťa a výživné, ktoré otec do
februára 2014 uhrádzal pravidelne vo výške 70,- eur.
Toho času otec býva s priateľkou, ktorej prispieva na bývanie a stravu, jeho mesačný príjem predstavuje

starobný dôchodok vo výške 422,90 eur, má stále zdravotné problémy a mesačne uhrádza na lieky
cca 50,- eur. Matka býva s maloletým, ktorý je už žiakom 8. ročníka základnej školy, matka je stále
nezamestnaná, jej mesačný príjem predstavuje dávka v sume 169,70 eur, otec prispieva na výživu
maloletého mesačne sumou 27,80 eur, nad rámec tejto sumy nijakým iným spôsobom na výživu
maloletého neprispieva.

12. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13.Podľa§78ods.1zákonač.36/2005Z.z.Zákonaorodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonovv

znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

14.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:

stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie,
náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,
atď., to všetko primerané veku.

22. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností.

23. Matka navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého B. zvýšeným výživným
vo výške 150,- eur mesačne od 1.3.2016. Otec súhlasil so zvýšením výživného len na sumu 40,- eur
mesačne a to od právoplatnosti rozsudku, nie spätne.24. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny
právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad
vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru.

Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie
zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že od posledného rozhodnutia o výživnom
na strane matky nedošlo k zmene pomerov, na strane maloletého dieťaťa možno hovoriť o zmene

pomerov v súvislosti s prirodzeným rastom, nakoľko v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom
bol maloletý žiakom 5. ročníka základnej školy a tohto času je už ôsmak a na strane otca došlo k
podstatnej zmene pomerov v tom zmysle, že jeho priemerný mesačný príjem sa zvýšil zo sumy 62,50
eur na sumu 422,90 eur, pričom jeho výdavky sú približne rovnaké ako keď súd naposledy rozhodoval
o vyživovacej povinnosti.

26.Súduznalnárokmaloletéhodieťaťanavyššievýživnéakoopodstatnenývdôsledkupopísanejzmeny
pomerov. Za primerané zvýšenie výživného vo vzťahu ku všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam
súd považoval u maloletého B. sumu 120,- eur mesačne, nakoľko vyššie výživné presahuje toho času
reálne možnosti a schopnosti otca.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na

plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

29. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

30. Súd priznal zvýšené výživné pre maloletého spätne od 1.4.2016, nakoľko od toho dňa došlo k
podstatnej zmene pomerov na strane otca a to zvýšením jeho mesačného príjmu zo sumy 62,50 eur
na sumu 422,90 eur. Zvýšením výživného vzniklo otcovi dlžné výživné pre maloletého B. za obdobie

od apríla 2016 (vrátane) do septembra 2016 (vrátane) v celkovej sume 553,20 eur /(120,- eur - 27,80
eur) x 6 mesiacov/, ktorú súd otcovi povolil splácať mesačne po 15,- eur spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom november 2016 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok
pri nezaplatení čo i len jednej čiastky. Súd pristúpil k povoleniu splátok dlžného výživného s ohľadom
na jeho výšku a príjmové pomery otca.

31. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

33. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

34. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP)V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a

uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie

súdneho výkonu rozhodnutia.