Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 7, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/223/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916207199
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916207199.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave. Dr. Vl. Clementisa 10 proti žalovanému: F. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom vo O. K. XX o zaplatenie sumy91,52 Eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I./ Návrh žalobcu zamieta.
II./ Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1./Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre neho sumu 91,52 Eur, úroky z
omeškania z tejto sumy a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný ako jeho zmluvný partner
riadne a včas neuhradil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 195,68 €, čím mu

spôsobil aj škodu vo výške 149 €. Po pokuse o pokonávku zaplatil dlh na hovornom v plnej výške a
časť škody vo výške 57,48 €. Jeho dlh na škode predstavuje 91,52 €.
Žalovaný ponechal vec na rozhodnutie súdu.
2./Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktorými sú Zmluva o pripojení č.
F. zo dňa 26.05.2006, Dodatok k zmluve zo dňa 04.07.2014
Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom
verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,

pokus o pokonávku zo dňa 27.11.2014
faktúry, ktoré neboli uhradené žalovaným v lehote splatnosti
a zistil tento skutkový stav veci :

Dňa 26.05.2006 uzavreli účastníci konania Zmluvy o pripojení F. XXXXXXX v zmysle ktorej žalobca
vypožičal žalovanému SIM kartu, ku ktorej bolo priradené telefónne číslo XXXX XXX XXX a zaviazal sa
poskytovať pre neho dojednané telekomunikačné služby. Povinnosťou žalovaného bolo riadne a včas

zaplatiť za poskytnuté služby.
Dňa 04.07.2014 uzavreli účastníci Dodatok k zmluve o pripojení, v zmysle ktorého žalobca odpredal
žalovanému za kúpnu cenu 1,00 € mobilné zariadenie zn. HTC Desire 310 blue.

V Dodatku v bodoch 2.5 sa účastníci dohodli, že žalovaný uhradí žalobcovi zmluvnú pokutu 149 Eur, ak
poruší povinnosti uvedené v článku 2.3 Dodatku, následkom čoho žalobca ukončí zmluvný vzťah ešte
pred uplynutím doby viazanosti v uvedenej zmluve.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len VP ).Žalovaný riadne a včas neuhradil žalobcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v vo výške
195,68 Eur vyúčtovanú za obdobie od júla 2014 do septembra 2014 .
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

V bode 2.5 Dodatku účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón/(MT) je mu predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa
účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto

Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov
uvedenýchvčlánku2vbode2.2,2.3alebo2.4)vzhľadomnavýškuzľavyzospotrebiteľskejcenyMT,ako
aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Žalobca zaslal žalovanému list zo dňa 27.11.2014 ( čl. 10) s označením Pokus o pokonávku. Vyzval ho

na zaplatenie dlžného hovorného vo výške 195,68 € a na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhrady škody vo
výške 149,-€ za porušenie zmluvných povinností. .

Žalobca v žalobe ohľadom zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody ozrejmil, že v inom
súdnom konaní bolo ustanovenie Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný

telefón, označené ako neprijateľná zmluvná podmienka s tým, že žalobca ako dodávateľ služby je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky.
Na základe vyššie uvedeného sa navrhovateľ domáha voči žalovanému nároku vo výške škody, ktorá
mu vznikla za odpredané mobilné zariadenie HTC Desire 310 blue
Uvedenáškodapredstavujerozdielmedzipredajnoucenoukaždéhomobilnéhotelefónuajehoakciovou

cenou. Jedná sa o škodu, ktorú mu spôsobil žalovaný tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby
(tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu

paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknú.
Žalobca si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak
žalovaný si svoju základnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas
uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnil.
Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilné zariadenie je mu predávané za cenu

uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v
Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo žalobcovi škodu minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. .

3./Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :
§ Podľa ust. § 43 ods.1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného v čase
uzavretia zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods.12 písm. b) zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase
uzavretia zmlúv o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych

automatov a iných verejných prístupových bodov.
Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa
na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka
možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže

odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.Z ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) vyplýva, že spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Ako vyplýva z ust. § 53 ods. 2, ods. 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

4./Podľa Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb a Všeobecných podmienok žalobcu bola

medzi účastníkmi konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta
(zmluvná podmienka). Súd má za to, že dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53
a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj
Krajský súd v Prešove a to vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/91/2011, kde v závere rozhodnutia vyslovil,
že takto dojednaná zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.

Žalobca v návrhu ozrejmil, že sumu 91,52-€ nežiada z titulu zmluvnej pokuty ale ako náhradu škody,
čo odôvodnil tým, že žalovaný v Dodatku k zmluve vyhlásil, že si je vedomý že mobilný telefón je
mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať
služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že žalobcovi

vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.
Žalobca už teda nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi
predajnoucenníkovoucenouspornéhomobilnéhotelefónuajehoakciovoucenou,alepožadujenáhradu
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou po zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu

porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.
V prejednávanej veci je tento rozdiel 149 €, z ktorej sumy už žalovaný zaplatil časť vo výške 57,48 €
ostáva doplatiť žalovaných 91,52 € .
Z uvedeného vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom Dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti

žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:
1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),

2. vznik škody ako majetkovej ujmy,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a
to samotný vznik škody. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujmaspočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v

dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
(napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo.

Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom
podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu).
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného
ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný

prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovaným vkladal.
K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdŕžal
dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a

to príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože aj v prípade zavineného
nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku
žalobcubyneboltentoprotiprávnyúkon,alekúpnazmluvasožalovanýmsobdŕžanímdojednanejkúpnej
ceny.
Na základe uvedených skutočností súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplatenie škody a tenot ako

nedôvodný zamietol.

5./Podľa ust. § 470 os. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) účinného od
01.07.2016 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

Podľa § 232 ods. 3,4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca nemal v konaní úspech a žalovaný náhradu trov konania nežiadal, preto súd vyslovil, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trebišov písomne.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( CSP) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku .