Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200009
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816200009.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: AB 2

B.V. registračné číslo 572 79 667, Strawinskylaan 933, 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo,
zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti
žalovanej: Y. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., o zaplatenie 1.254,33 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.489,10 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.254,33 eur od 23.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov

konania.Svojužalobuodôvodniltým,žeprávnypredchodcažalobcuHomeCreditSlovakia,a.s.uzatvoril
so žalovanou úverovú zmluvu č. 6210137651 zo dňa 16.2.2011. Na základe čoho bol dlh žalovanej
postúpený žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.3.2013. Žalobca a žalovaná uzatvorili
spolu dňa 29.1.2015 uznanie dlhu a dohodu o splátkach vo výške 1.402,63 eur. Celkovo sa tak žalovaná
zaviazala uhradiť 1.402,63 eur formou mesačných splátok vo výške 58,45 eur.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to uznaním
dlhu a dohodou o splátkach, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014, výzvou k splateniu
celého úveru zo dňa 29.10.2013, podacími hárkami, Odpoveďou na výzvu súdu zo dňa 9.5.2016 a zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ako predchodca a žalovaná ako klient uzavreli dňa 29.1.2015

zmluvu č. 4102050891 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu dňa 16.2.2011 a zmluvy o
revolvingovom úvere č. 6210137651. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.350,- eur. Žalovaná čerpala sumu 1.390,-eur a z dlžnej
sumy vrátila sumu 311,33 eur. Veriteľ ku dňu Uznania dlhu eviduje pohľadávku vo výške 1.402,63 eur.
Pohľadávka pozostávala z istiny vo výške 1.254,33 eur, postenia 1,- euro, poplatku za výpis z účtu vo
výške 7,45 eur, úroku za poistné 0,12 eur, úroku za nevyužitú GP 0,03 eur, vyčísleného ročného úroku z
omeškania vo výške 139,70 eur, Dlžník sa zaviazal uhradiť dlh jednorázovo alebo v splátkach (v zmysle

Dohody o splátkach v bode II.)

5. Podľa č. 2 Uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 29.1.2015 dlžník sa zaväzuje uhradiť dlh vo
výške 1.402,63 eur veriteľovi jednorazovo alebo v pravidelných mesačných splátkach, vždy do 20. dňa vmesiaci počnúc mesiacom február 2015 nasledovne. Nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti
dlžníkom veriteľovi sa stáva splatným celý dlh a veriteľ si svoje právo začne uplatňovať súdnou cestou.

6. Ako vyplýva z čl. III bod 3.1 a bod 3.2 Uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 29.1.2015, veriteľ
a dlžník podpisom tejto dohody zhodne prehlasujú, že uznanie dlhu a dohodu o splátkach podpísali
riadne, slobodne, vážne a zrozumiteľne, nie pod nátlakom, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných
podmienok a v súlade s platnými právnymi predpismi v čase jej uzatvorenia. Zmluvné strany zhodne
prehlasujú, že predmetnej dohode o splátkach a uznaniu dlhu porozumeli a všetky ustanovenia sú Im

dostatočne zrozumiteľné, pred podpisom si !u pozorne prečítali a na znak súhlasu byť ňou viazaní ju
podpísali.

7. V liste zo dňa 19.11.2014 žalobca oznámil žalovanej prevzatie právneho zastúpenia právnym
zástupcom žalobcu a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 1.561,25 eur do siedmich dní odo
dňa odoslania výzvy, keďže mu bola pohľadávka postúpená na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013.

8. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že nemá zmluvu o úvere ani uznanie dlhu s dohodou o splátkach.
Poštou jej bolo doručené uznanie dlhu a dohoda o splátkach, podpísala to, ale nevie čo podpísala, lebo
bola nezamestnaná a mala iné starosti, stará sa o dve deti.

9. Súd vyzval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu výzvou zo dňa 26.1.2016 na doloženie
úverovej zmluvy zo dňa 16.2.2011 a výpis z účtu na špecifikáciu sumy.

10. Právny zástupca žalobcu odpovedal podaním zo dňa 9.5.2016 tak, že žalovanú sumu síce rozpísal,
no pôvodnú úverovú zmluvu nedoložil, keďže nemá k dispozícii žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy.

Žalobca vo svojich písomných podaniach uviedol, že upriamuje pozornosť konajúceho súdu, aby posúdil
hmotnoprávny úkon, ktorý žalobca transformoval do žalobného návrhu a to Uznanie dlhu podpísané
dlžníkomadohoduosplátkachuznanéhodlhu,vktorejjeuvedenýašpecifikovanýnárok,ktorýjeuznaný
žalovanou.

11. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia Uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 29.1.2015 (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské § 53 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľapriznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

18. V zmysle § 559 ods. l Obč. zák. splnením dlh zanikne.

19. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase

omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom

trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

22. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

23. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

24. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

25. Predmetom konania je suma 1.402,63 eur s príslušenstvom(istina 1.254,33 eur, poistenie 1,- euro,
poplatok za výpis z účtu 7,45 eur, úrok za poistné 0,12 eur, úrok za nevyužitú GP 0,03 eur, vyčíslený

ročný úrok z omeškania 039,70 eur).

26. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Na to, aby uznanie dlhu
malo také účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí dlh, ďalej je potrebné, aby
priamo v písomnom uznaní bol dlh určený čo do dôvodu a rozsahu. Možnosť uznania dlhu je právom

dlžníka voči veriteľovi, nie je to však jeho povinnosť. Uznanie dlhu je jedným zo zabezpečovacích
prostriedkov, ktorými si veriteľ zabezpečuje svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi. Uznaný záväzok
je zabezpečený tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky si veriteľ i takto vylepšuje svoju
pozíciu pre prípad vymáhania svojej pohľadávky súdnou cestou. Ak totiž dôjde k súdnemu sporu o takto
uznaný dlh, súd predpokladá jeho existenciu v čase uznania. Nie je potrebné dokazovať vznik záväzku

ani jeho trvanie v čase uznania.

27.Pokiaľideodohoduouznanídlhuzodňa29.1.2015,ktorábolaakoformulárpredloženážalovanejna
podpis, túto považuje súd za absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Žalovanásipodpisomuvedenejdohody,ktorá

mu bola na formulári predložená na podpis zhoršil svoje zmluvné postavenie (§54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), pričom sám nemal možnosť ovplyvniť obsah listiny (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Ako spotrebiteľ mohol podpísať len celý formulár, bez toho, aby porozumel jeho obsahu zrejme s
dôverou, že žalobca voči nemu postupuje s odbornou starostlivosťou a s cieľom dosiahnuť splátkový
kalendár. Konanie žalobcu, ktorý predložil žalovanej na podpis túto listinu považuje súd za rozporné s

dobrými mravmi a majúce znaky nekalej obchodnej praktiky.

28. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky

nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

29. Právny vzťah medzi stranami sporu je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je naň
potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia

je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj
na uznanie dlhu a dohodu o splátkach zo dňa 29.1.2015. Predmetnú dohodu je potrebné považovať za
dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca
odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v
čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

30. Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody
žalovaná ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické,
aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred
pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi.

31. Uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 29.1.2015 bola vykonaná na predtlači žalobcu, pričom
označenie listiny môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých
okolností, pod hrozbou súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto
dohodu o splátkach v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. Vďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším
povinnostiam sa zaviazal.

32. Súd preto predmetnú dohodu podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík.
Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine
súkromného práva.

33. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť

poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

34. Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.
(účinný v čase podpisu dohody) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

35. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver

o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

36. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

37. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej

obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

38.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak

neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

39. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním uznania dlhu s dohodou o
splátkach zo dňa 29.1.2015, ktorú podpísala žalovaná, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku,
pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí

na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

40. Uznanie dlhu žalovanou súd považuje za právne neúčinné, pretože je možné mať pochybnosti o
tom, že ide o jeho skutočný prejav vôle uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so
žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by uvedenú dohodu spojenú s uznaním

dlhu nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalovanej na podpis
formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne
do formulára dopisované rukou, pričom ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal
svojzáväzok,aleabydosiaholmožnosťuhrádzaťsvojdlhvsplátkach.Uznaniezáväzkujecieľsledovaný
žalobcom, nie však žalovanou ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

41. Zo samotného znenia dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o
formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej vo forme povolenia splátok
dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým možno predĺženie premlčacej lehoty
na uplatnenie žalobného nároku.

42. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanejSmernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej
kvality života ľudí.

43. Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním uznania dlhu s dohodou
o splátkach zo dňa 29.1.2015, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej
dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol
vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný, súd neposkytol
ochranu takto uplatnenému právu a na predmetnú dohodu neprihliadal. Dohoda o uznaní dlhu je

neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu.

44. Súdnej kontrole zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv sa nie je možné vyhnúť tak,
že žalobca nepredloží súdu úverovú zmluvu, ale listinu označenú ako uznanie dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka, ktorej obsah sám naformuluje a vyčísli dlh spotrebiteľa bez toho, aby jeho
existenciu mohol súd preskúmať podľa uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá jediná je právnym

dôvodom vzniku dlhu.

45. Žalobca v rámci dôkaznej povinnosti, napriek výzve súdu nepredložil predmetnú úverovú zmluvu
č. 6210137651 zo dňa 16.2.2011, z ktorej odvodzuje dôvod vzniku dlhu. Súd nemohol preskúmať
predmetný spotrebiteľský právny vzťah z pohľadu existencie ustanovení, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod následkom ich
absolútnej neplatnosti.

46. Súd teda žalobe nevyhovel a v celom rozsahu ju zamietol.

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

50. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, keďže bol vo veci neúspešný a žalovanej nepriznal
náhradu trov konania, aj keď bol vo veci úspešný, keďže žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie zostalo na
súde a aby každý z účastníkov konania obdržal jedno vyhotovenie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.