Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200142
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor, Sama Chalupku 18, Michalovce, za účasti W. Z., I. Z. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. OU-MI-KO2 V 4104/2014-Zm-El zo dňa 21.01.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor, č.k. OU-MI-KO2
V4104/2014-Zm-El zo dňa 21.01.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-MI-KO2 V 4104/2014-Zm-El zo dňa 21.01.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona
NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 629/2014 - PTR uzavretej dňa 10.11.2014
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a W. Z. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“).

Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti, resp. podiely z nehnuteľností patriace účastníkovi konania,
zapísané v katastri nehnuteľností ako parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 627 m2, č. XXX - záhrady o výmere 2476 m2, a rodinný dom
č.s. 55 na parcele č. XXX, v podiele 1/1 k celku, tak ako o tom svedčí zápis na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie Z., obec Z., okres Michalovce.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí Zmluva o

zriadení záložného práva uzavretá dňa 10.11.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a W.
Z.akozáložcomzastúpeným ProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,vzastúpeníPeterMamojka
- predseda združenia a Dohoda o splnomocnení zo dňa 16.09.2013. Dohoda o splnomocnení bola
vpísanádotzv.formulárovejdohody(predtlačenej),keďdlžník-záložcanemoholovplyvniťobsahtakejto
dohody, v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si zástupcu,
ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec
bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred určený. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné

považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo
strany navrhovateľky účastníkovi konania pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 901701795 zo dňa
16.09.2013, ktorou bol poskytnutý úver v sume 200,- eur, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky
voči účastníkovi konania). Dlžník - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle
účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľky. Z obsahu dohody o plnomocenstve

nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a
obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie
je účelom tohto právneho úkonu. Odporca z tohto dôvodu považoval danú dohodu o splnomocnení za
neprijateľnú podmienku a neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dohodu o splnomocnení
preto hodnotil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré v obdobných veciach
týkajúcich sa uzavretia záložných zmlúv v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za rovnakých
skutkových okolností vyslovili záver, že ide o absolútne neplatný právny úkon. V obdobnom duchu sa
vyvíja aj spotrebiteľské právo na komunitárnej úrovni. Na základe týchto skutočností neboli splnené
podmienky pre povolenie vkladu, preto správny orgán návrh navrhovateľky zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 09.03.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila s tvrdením
odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a
dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Namietala aj nepreskúmateľnosť

a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva úvaha, na
základe akých skutočností a aplikáciou ktorých konkrétnych ustanovení zákona dospel správny orgán
k záveru, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho

žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a
povinnostiach,ktorésanimizakladajú.Rozporvzáujmochmusíreálneexistovať,nestačílenpotenciálna
možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako

to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nemožno ju posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Na záver navrhovateľka
uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 20.11.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s

jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 14.03.2016 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 25.02.2016 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu

nebol prítomný odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 26.02.2015 a vyjadril súhlas s
prejednanímvecivjehoneprítomnosti.Ztýchtodôvodovsúdvsúlades§250gods.2O.s.p.aplikovaným
na základe § 250l ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.

Účastníčka konania W. Z. vo svojom prednese ako aj účastníckej výpovedi pred súdom žiadala

napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že je v právnom vzťahu s
navrhovateľkou, ktorej už časť z poskytnutého úveru vrátila. Potvrdila, že v zväzku listín predložených
spolu so zmluvou o úvere podpísala aj dohodu o splnomocnení, domnievala sa však, že obsahuje údaje
o jednotlivých splátkach poskytnutého úveru. Nikto ju neupozornil, že by mala niekoho splnomocniť na
svoje zastupovanie v rámci úverového vzťahu a nebolo to ani jej úmyslom.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom W. Z. Zmluvu
o úvere č. 901701795 dňa 16.09.2013 a zároveň dlžník Dohodou o splnomocnení zo toho istého
dňa splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislavana uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia

splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmlúv o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom
W. Z. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.

Dňa 10.11.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 629/2014- PTR medzi

navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam uvedeným v úvode
tohto odôvodnenia. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré
vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 901701795 zo dňa 16.09.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo

k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom W. Z. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom

(v súčasnosti s názvom : DSS Nestor o.z.) nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením
navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník
teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohodeo splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril
záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to
slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia

dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej
podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci

nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa
čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je

súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva má slúžiť na zabezpečenie pohľadávok
veriteľa, pričom navrhovateľka výšku tejto pohľadávky ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym
spôsobom nevyčíslila, a z dôvodu, že ku vkladovému konaniu nepredložila zmluvy o úvere a ani doklad

vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym
spôsobom zistiť.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.