Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Cb/32/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308204809
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8308204809.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v obchodnej veci žalobcov: 1/ JUDr.

Ján Vovčík DREVOPLAST, Tajch 769/9, 067 81 Belá nad Cirochou, IČO: 14 295 784, 2/ A.. A. N., R.
XXX/X, XXX XX C. H. L., žalobcovia v 1. a 2. rade pr. zast. JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom AK
Snina, Partizánska 1834/26 proti žalovanému: AGRIFOP, a.s. Stakčín, Duchnovičova 573/18, 067 61
Stakčín, IČO: 31 713 238, pr. zast. JUDr. Jánom Holotom, advokátom AK Snina, Komenského 2791, v
konaní o zaplatenie 110.171,01 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žalobný návrh žalobcu v 1. rade na zaplatenie istiny 71.311,083 eur (2.148.317,70
Sk) s príslušenstvom.

Súd z a m i e t a žalobný návrh žalobcu v 2. rade na zaplatenie istiny 38.859,93 eur (1.170.694,30
Sk) s príslušenstvom.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v 1. a 2. rade sa podanou žalobou zo dňa 21.4.2008 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade istinu 2.148.317,70 Sk s príslušenstvom a žalobcovi v 2. rade
istinu 1.170.694,30 Sk s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že KS Bratislava rozhodol v obchodnej veci žalobcu v 1. rade i právneho
predchodcu žalobcu v 2. rade proti žalovaným v 1. rade A.. A. R., správcovi konkurznej podstaty úpadcu
SKB, a.s. v konkurze, žalovanému v 2. rade N. N. a v 3. rade P.. Z. D. o určenie neplatnosti zmlúv o
kúpe CP a vrátenie vzájomných plnení akcií emitenta AGRIFOP, a.s. Stakčín tak, že kúpne zmluvy sú
absolútne neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v konaní 43Cb/15/98-473 zo dňa 1.7.2002. Na
základe tohto rozhodnutia nadobudol žalobca v 1. rade vlastnícke právo k CP emitenta AGRIFOP, a.s.

Stakčín v počte 68 700 akcií s účinnosťou ex tunc od doby 3.3.1998 a P.. S. vlastnícke právo v počte
37 436 ks akcií s účinnosťou ex tunc od doby 23.3.1998. Následne P.. P. S. zmluvou zo dňa 15.9.2004
postúpil všetky pohľadávky v nej uvedené A.. A. N., nar. X.X.XXXX ako postupníkovi a postúpenie
pohľadávky písomne oznámil listom zo dňa 15.9.2004 spoločnosti AGRIFOP, a.s. Stakčín. Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie pohľadávky. Žalobca v 1. rade bol výlučným vlastníkom CP eminenta AGRIFOP, a.s. Stakčín
v počte 68 700 ks a postupca P.. P. S. v počte cenných papierov 37 436 ks. Keďže akcionár má právo na

podiel zo zisku (dividendu), ktoré valné zhromaždenie podľa výsledku určil na rozdelenie, tak žalobca v
1. rade, ako aj postupca P.. P. S. vyzývali žalovaného na výplatu dividend za rok 1997. Žalovaný však
na listy, ani výzvy neodpovedal a dividendy žiadnemu zo žalobcov nevyplatil. N. N. a P.. Z. D. boli členmi
predstavenstva AGRIFOP, a.s. Stakčín v spornom období a sú nimi aj doposiaľ.Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právneho zástupcu
žalovaného, výsluchom svedkov N. N., P.. A. D., P.. Q., P.. D., p. N., všetkými listinnými dôkazmi, ktoré

predložili účastníci konania do súdneho spisu, pripojeným spisom OS Humenné č.k. 12Cb/109/2006 a
obsahom listín, ktoré sa nachádzajú v tomto spise a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom KS Bratislava č.k. 43Cb/15/1998-473, ktorej žalobcom bol žalobca v 1. rade a žalobca v
2. rade P.. P. S. proti žalovanému v 1. rade A.. A. R., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Slovenská

kreditná banka, a.s. v konkurze, žalovanému v 2. rade N. N. a žalovanému v 3. rade P.. Z. D. bolo
rozhodnuté, že kúpna zmluva o kúpe a predaji cenných papierov č, 1/CP/97/1 zo dňa 22.8.1997 medzi
žalobcom v 1. rade A.. A. N. a žalovaným v 1. rade A.. A. R. je neplatná, medzi žalovanými v 1. a
2. rade, predmetom ktorej bol predaj akcií spoločnosti AGRIFOP, a.s. Stakčín v počte 68 700 ks zo
dňa 2.3.1998 je neplatná. V druhom výroku tohto rozhodnutia súd určil, že kúpna zmluva o kúpe a
predaji cenných papierov zo dňa 22.8.1997 medzi žalobcom v 2. rade P.. P. S. ako predávajúcim a

žalovaným v 1. rade A.. A. R., správcom konkurznej podstaty v konkurze je neplatná. Piatym výrokom
tohto rozhodnutia súd uložil žalovanému v 2. rade N. N. povinnosť vrátiť žalobcovi v 1. rade A.. A. N.
akcieAGRIFOP,a.s.vpočte68700ksvlehotedo3dníodprávoplatnostirozhodnutiaašiestymvýrokom
tohto rozhodnutia bola uložená žalovanému v 3. rade P.. Z. D. povinnosť vrátiť žalobcovi v 2. rade P..
S. akcie AGRIFOP, a.s. v počte 37 436 ks v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom NS SR zo dňa 22.4.2004 nadobudlo právoplatnosť dňa
23.6.2004 a vykonateľné bolo dňa 27.6.2004. Podľa výpisu z účtu majiteľa cenných papierov je zrejmé,
že žalobca v 1. rade je vedený ako majiteľ účtu a je vlastníkom cenných papierov žalovanej spoločnosti
vo výške 68 700 ks, ktoré nadobudol na základe skôr uvedených súdnych rozhodnutí spätne ku dňu
3.3.1998 a taktiež predložil výpis zo strediska cenných papierov, že ku dňu 10.9.1997 bol vlastníkom

cenných papierov s takým istým počtom a P.. S. vlastnil ku dňu 12.9.1997 akcie v celkovom počte
37 436 ks. Listom zo dňa 10.3.2005 vyzval žalobca žalovanú spoločnosť na vyplatenie dividend tak
jeho, ako priameho vlastníka, ako aj dividend, ktoré mu prináležia z titulu postúpenej pohľadávky od
P.. P. S.. Keďže žalovaná spoločnosť na jeho výzvu nereagovala, podal žalobcu na výplatu dividend.
Podľa žalobcu bola za rok 1997 určená na rozdelenie zo zisku na výplatu dividend čiastka 7.188.000,-

Sk, pričom výnos na 1 ks cenného papiera činil 31.271,- Sk a pri počte 68 700 ks dividend by to
predstavovalo čiastku 2.148.317,70 Sk a z dividend v počte 37 436 ks, ktoré nadobudol od postupu P..
P. S. to predstavuje pri výnose na 1 ks akcie 31.271,- Sk sumu 1.170.694,30 Sk, teda celkový nárok
žalobcu pri súčte oboch nárokov je 3.318.978,856 Sk.

Žalobca v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že bývalí členovia predstavenstva spoločnosti
AGRIFOP, a.s. Stakčín boli uzrozumení s tým, že na súde je vedených niekoľko sporov ohľadom
neplatnosti zmlúv o prevode akcií a ich povinnosťou bolo vytvoriť v spoločnosti na osobitnom účte
fond a sústrediť na ňom finančné prostriedky na uspokojenie nároku úspešných žalobcov, čo však
konatelia žalovanej spoločnosti neučinili. On sa svojho nároku v konaní pred súdom mohol domáhať

až právoplatným rozhodnutím v konaní vedenom na KS Bratislava ohľadom neplatnosti predmetných
zmlúv a toto nadobudlo právoplatnosť až 23.6.2004. Teda nemohol sa domáhať vyplatenia dividend za
obdobie, ktoré je predmetom tohto sporu, teda za rok 1997, keď v tom čase nebol vlastníkom cenných
papierov. Pokiaľ ide o svoje procesné postavenie v konaní ako žalobcu v 2. rade z dôvodu výhrady
jeho vecnej aktívnej legitimácie vznesenej žalovaným uviedol, že túto pohľadávku nadobudol z titulu

písomne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupom P.. S. a ním ako žalobcom v 2. rade.
Úlohou postupcu je len oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky a nie je jeho povinnosť preukazovať
toto postúpení žiadnou zmluvou. Nechápe výhradu žalovaného týkajúcu sa obsahu, ktorú mal uzatvoriť s
postupcom. Ďalej poukázal na skutočnosť, že skutočným vlastníkom cenných papierov sa stal v auguste
a septembri 1997 na základe odkúpenia od Slovenského pozemkového fondu cestou fondu národného

majetku. Ako dôkazy o pravdivosti svojho tvrdenia predložil zároveň odpis notárskej zápisnice N21/97
z 24.10.1997, pozvánku na mimoriadne valné zhromaždenie na deň 29.6.1997 a zápisnicu z tohto
mimoriadneho zasadnutia vyhotovenú 1.10.1997. Z nich jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1. rade má
podiel na majetku spoločnosti vo forme akcií, ktorých menovitá hodnota predstavuje 10 % základného
imania, a v jeho prípade to predstavuje 29,89 % a u P.. P. S., teda postupníka na žalobcu v 2. rade, podiel

16,89 %. Prevodmi, ktoré následne sa uskutočnili je jednoznačne preukázané, že žalovaný uzatváral
tietozmluvysúmyslomžalobcovpoškodiť,čobolovpredchádzajúcichkonaniachnespornepreukázané,
a to konkrétne tým, že P.. D. a N. boli v marci 1997 členmi predstavenstva, zneužili svoje postavenie v
spoločnosti nezákonným získaním akcií od žalobcu v 1. rade a právneho predchodcu žalobcu v 2. rade.Tak to konštatoval Krajský, aj Najvyšší súd SR v konaní 4Cb/15/1998 z 1.7.1998. Členovia štatutárnych
orgánov sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou odbornou starostlivosťou a so záujmami
nielenspoločnosti,aleajvšetkýchspoločníkovaakcionárov.Nesmúuprednostniťsvojezáujmyazáujmy

len niektorých akcionárov tak, ako to bolo v konaniach týkajúcich sa jeho nárokov preukázané.

Členovia predstavenstva žalovaného a spoločníci ASTRA STAKČÍN, s.r.o. vo svojich svedeckých
výpovediachjednoznačnekonštatovali,žeVZspoločnostiASTRASTAKČÍN,s.r.o.nikdynebolovzmysle
ObZ a stanov, čo možno považovať za konanie proti minoritným akcionárom predpísaným a zákonným

spôsobom. Aj ním navrhnutí svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že od roku 2005 až 2008,
kedy odišli do dôchodku, nebolo predpísaným spôsobom zvolané VZ a nedisponujú vkladuschopnými
listinami. Pokiaľ ide o inštitút premlčania, v zmysle § 397 a nasl. ObZ, ide o všeobecnú dobu, ale
vzhľadomnapovinnosťstarostlivostiriadnehohospodáraakokogentnéustanovenia§176b,§176bods.
1 ObZ a ďalšie, ich porušeniami zo strany žalovaného možno preukázateľne tvrdiť, že ide o 10-ročnú
lehotu premlčania tak, ako to pripúšťa ObZ, pretože ten obsahuje rozvinutejšiu formu pojmu premlčania,

ako je to v OZ. Začiatok plynutia je treba vykladať tak, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať prvý raz. V jeho prípade sa mohlo prvýkrát vykonať až právoplatnosťou rozhodnutia
KS v Bratislave a rozhodnutia NS SR v Bratislave s poukazom na opravné uznesenie z 31.8.2004.
Teda až vtedy mohol objektívne podať žalobu, aby táto nebola odmietnutá pre predčasnosť z dôvodu
aktívnej legitimácie v danom spore. Na podporu svojich tvrdení, že v danom prípade plynie nie 4-ročná

ale 10-ročná premlčacia doba, predložil súdu okrem iného rozhodnutia iných súdov v zmysle ktorých
jednoznačne a preukázateľne došlo ku porušeniu ustanovenia § 3 OZ vzhľadom na dobré mravy.

Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení z 29.10.2010 poukázal predovšetkým
na skutočnosť, že žalobca v 2. rade vystupuje v tomto konaní na základe skutočností, že bola

naňho postúpená pohľadávka, ktorú pôvodne mal jeho predchodca P.. S., avšak zmluvu o postúpení
pohľadávky do spisu nedoložil. V prílohe teda doručil do súdneho spisu zmluvu uzavretú medzi P.. P.
S. a A.. A. N. zo dňa 15.9.2004 a uviedol, že z jej obsahu vyplýva, že postupca postúpil postupníkovi
budúce pohľadávky a to nielen pohľadávky splatné v budúcnosti, ale aj iné budúce pohľadávky. Má
zato, že v danom prípade sa jedná o pohľadávky, ktoré vznikli po dátume podpísania zmluvy, t.j. po

15.9.2004. Predmetom tohto konania je ale pohľadávka za rok 1997 a tá vznikla pred vyššie uvedeným
dátumom. Je toho názoru, že žalobca v 2. rade v danej súvislosti nemá vecnú aktívnu legimitáciu na
podanienávrhuanavystupovanievtomtokonaní.Napodporutohtosvojhonázorupredložilajuznesenie
OS Humenné v konaní 6Er/138/2008, kde súd zaujal obdobný právny názor. V konaní pred súdom
ďalej vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na ust. § 391 ObZ. V zmysle

neho premlčacia lehota začína plynúť nasledujúci deň, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Žalobca
v 1. rade podal dňa 10.3.1998 žalobu na súde a konanie prebiehalo pod sp.zn. 43Cb/15/1998 na OS
Bratislava I. V tejto žalobe žalobca uvádza, že sa jedná o absolútnu neplatnosť zmlúv o prevode cenných
papierov. Má zato, že v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty žalobca v 1. rade mohol od roku
1998 podať žalobu na vyplatenie dividend, ktoré teraz žaluje. S konečnou platnosťou bolo rozhodnuté

tak, že súdy skonštatovali, že nárok žalobcu je premlčaný a rozhodnutie OS Humenné bolo potvrdené
odvolacím súdom KS v Prešove, ako aj NS SR v Bratislave. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nemohol
podať žalobu skôr, pretože nemal vedomosť o hospodárskych výsledkoch žalovaného, čo nezodpovedá
skutočnosti. Opakom je práve skutočnosť, že tieto údaje použil v podanej žalobe, teda odkiaľ potom
takéto výsledky získal, ak nemal o nich vedomosť. Tým, že disponoval s nimi aj skôr, mohol podať žalobu

v zákonnej lehote.
Nemôže súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že bolo povinnosťou žalovaného vytvoriť osobitný účet, na
ktorom by vinkuloval, resp. vkladal isté finančné prostriedky do zálohy a uspokojil tým nároky úspešných
účastníkov v prebiehajúcich konaniach, pretože takáto povinnosť žalovaného z ničoho nevyplýva.

Z výpovede konateľa žalovanej spoločnosti N. N. vyplýva, že je členom predstavenstva od roku 1997
až doposiaľ. Pokiaľ ide o priebeh valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti v roku 1997, toto sa
konalo v zmysle zákona a stanov spoločnosti, predstavenstvo vykonalo rozhodnutie v zmysle stanov
a zákona a toto doposiaľ nikto nenapadol. Vo valnom zhromaždení spoločnosti rozhodujú akcionári,
uznesenia neboli napadnuté, ani spochybnené. Predstavenstvo spoločnosti naplnilo uznesenie valného

zhromaždenia v zmysle stanov spoločnosti a zákona.

Z výpovede svedka P.. A. D. vyplýva, že bol členom predstavenstva firmy AGRIFOP, ale ku položeným
otázkam zo strany žalobcu sa nevedel vyjadriť.P.. Z. D. uviedol, že za obdobie rokov 1997 až 2014 akcionármi žalovaného boli ASTRA Stakčín s.r.o. v
podiele 51 %, N. N. myslí, že 33 % a on v podiele 16 % , ktoré nadobudol od Slovenskej kreditnej banky,

za ktoré zaplatil riadnu kúpnu cenu. Podľa strediska cenných papierov bol akcionárom do roku 2004.
Ako predseda predstavenstva plnil úlohy prijaté na valnej hromade a tá neukladala žiadnu povinnosť
ukladania finančných prostriedkov do depozitu, ale vyplatenie dividend akcionárom a táto povinnosť bola
naplnená v zmysle prijatých uznesení.

Následne súd uznesením zo dňa 26.1.2011 prerušil konanie do doby právoplatného rozhodnutia vo
veci sp. zn. 1Cob/49/2007 KS v Prešove, pretože v tomto konaní sa žalobca domáhal vyplatenia
dividend od žalovaného za roky 1998 až 2004 a toto konanie má význam pre meritórne rozhodnutie
aj v tejto veci. Podaním z 27.3.2012 bol doručený tunajšiemu súdu právoplatný rozsudok KS v
Prešove 1Cob/49/2007-626, ktorý bol potvrdený rozhodnutím NS SR v Bratislave 3Obdo/52/2010 zo
dňa 24.4.2012.

Následne súd pokračoval v konaní výsluchom P.. A. Q., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, aké bolo
zloženie akcionárov spoločnosti AGRIFOP, a.s. Stakčín v roku 1995, akým spôsobom sa nadobúdali
akcie v neskoršom období. Z ústnych podaní má vedomosť, že žalobca nesplácal úver a banka
predávala akcie žalobcu a S. s tým, aby ich odkúpili, že ASTRA STAKČÍN, s.r.o. nemôže kúpiť, aby sa

nenavýšil počet akcií. Tak kúpil akcie N. ako konateľ spoločnosti, myslí, že N. i S. a má taký dojem, že
na kúpu sa použili finančné prostriedky spoločnosti ASTRA STAKČÍN, s.r.o. V roku 1997 boli predané
všetky akcie spoločnosti AGRO Astra, s.r.o. bez jeho vedomia. O tejto skutočnosti sa dozvedel až v roku
2010 a boli podané trestné oznámenia na neznámych páchateľov a konateľov spoločnosti. Dividendy
v žalovanej spoločnosti boli vyplácané len do roku 2004, a to na základe rozhodnutia predsedu a

podpredsedu, teda p. N. a p. D..

Svedok N. N. neuviedol nič podstatné k predmetu sporu vo svojej výpovedi, okrem toho, že je na
dôchodku a boli mu vyplatené všetky nároky súvisiace s odchodom do dôchodku.

Súd po vykonaní a zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je možné žalobe
vyhovieť.

Žalobca v 2. rade sa svojho nároku voči žalovanému domáha z titulu postúpenia pohľadávky, ktorou
P.. P. S. ako postupca mal zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.9.2004 postúpiť žalobcovi 2.

rade ako postupníkovi pohľadávku, ktorá tvorí predmet tohto sporu. Žalobca ku dňu rozhodnutia súdu
nedoložil žiaden listinný dôkaz o tom, čo zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahovala, teda, čo bolo
predmetom postúpenia v zmysle nej a zotrval na stanovisku, že pre platnosť takého postúpenia stačí,
aby túto skutočnosť oznámil postupca dlžníkovi a nie je zapotreby tento právny úkon nejakým iným
spôsobomdokazovaťanideklarovať.Nadruhejstraneprávnyzástupcažalovanéhonamietalodzačiatku

neplatnosť tejto zmluvy a vo fotokópii ju doložil do súdneho spisu na čl. 317. Jej obsah žalobca nijakým
spôsobom nepotvrdil, ani nevyvrátil, teda súd pri rozhodovaní vychádzal z jej obsahu. Z nej je zrejmé,
že P.. P. S. ako postupca postúpil pohľadávky A.. A. N. ako postupníkovi. Predmetom zmluvy boli
budúce pohľadávky, a to nielen pohľadávky splatné v budúcnosti, ale aj iné budúce pohľadávky, ktoré má
postupcavočisvojimdlžníkom,atoA..A.R.,P..Z.D.aspoločnostiAGRIFOP,a.s.Stakčín.Vpredmetnej

zmluve, a to konkrétne v článku III. bod C je obsiahnutá identifikácia pohľadávok práva a povinností
zmluvných strán. Postupca pohľadávku konkretizuje tak, že uvádza rozsudok NS SR v Bratislave a
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 43Cb/15/1998 z 1.7.2002 a udáva, že po právoplatnosti a
vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu žalobcovi v 2. rade ostalo právo uplatnenie žalôb na plnenie
bezdôvodného obohatenia a náhrady škody voči dlžníkom. Ďalej sa konštatuje, že postupca predkladá

postupníkovizmenkovývýpiszúčtumajiteľacennýchpapierovzodňa6.9.2004odGDCPSRa.s.,ul.29.
augusta 1/A, Bratislava, ktorým potvrdzuje prechod vlastníctva cenných papierov AGRIFOP, a.s. Stakčín
v počte 37 436 ks v zmene platnej k 23.3.1998 nepretržité vlastníctvo k GP od doby nadobudnutia.

V zmysle § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a postúpená pohľadávka musí
byť v zmluve individualizovaná. Predmetom postúpenia môžu byť aj budúce pohľadávky, a to nielenpohľadávky splatné v budúcnosti, ale aj iné budúce pohľadávky. Podmienkou však stále zostáva, že
musia byť určité a identifikovateľné.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie a výkladom predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávok mal súd za preukázané, že na základe tejto zmluvy nebola postúpená pohľadávka,
ktorá tvorí predmet tohto sporu medzi P.. S. a A.. A. N.. Predmetná zmluva ku uzavretiu ktorej
došlo 15.9.2004 je len postúpenie budúcich pohľadávok spojených s rozhodnutím KS v Bratislave,
potvrdeného rozhodnutím NS SR v Bratislave zo dňa 22.4.2004. Oba rozsudky citovaných súdov podľa

pečiatky právoplatnosti a vykonateľnosti, ktoré sa na rozhodnutí 43Cb/15/1998 nachádzajú, deklarujú
skutočnosť, že rozsudok bol právoplatný 4.9.2002, vykonateľný dňa 23.6.2004, resp. 9.9.2002, teda v
čase uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávok, pohľadávka P.. S. voči žalovanému, už bola známa
a dokonca aj splatná.

Teda vychádzajúc z textu zmluvy a úmyslu účastníkov postúpiť len budúce pohľadávky po 15.9.2004,

mal súd za preukázané, že táto zmluva sa netýka nároku, ktorý existoval v čase podpisu tejto zmluvy
a dokonca bol aj splatný, a to nárok týkajúci sa vyplatenia dividend za rok 1997. Z týchto dôvodov súd
sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že v tomto prípade nie je daná vecná
aktívnalegitimáciažalobcuv2.radenauplatneniepredmetnéhonároku,keďžetakýmunebolpostúpený
s právnymi účinkami, ktoré by predchádzali dňu uzavretia predmetnej zmluvy. Nárok, ktorý tvorí predmet

sporu, je nárokom za predchádzajúce obdobie pred uzavretím predmetnej zmluvy. Z toho dôvodu bola
žaloba v tejto časti zamietnutá vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu v 1. rade na výplatu dividend za rok 1997, súd v prvom rade
sa musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania žalovanou stranou. Súd si osvojil

dokazovanie vykonané v predchádzajúcich konaniach 12Cb/109/2006, 43Cb/15/1998 všetkými listinami
od uzavretých úverových zmlúv, záložných zmlúv atď., o ktoré opierajú súdy svoje rozhodnutia a
nepovažoval za potrebné tieto dôkazy opakovať z vlastného podnetu a takýto dôkaz nenavrhol ani
žiaden z účastníkov sporu. Z týchto konaní a rozhodnutí teda nebol spochybnený nárok žalobcu v 1.
rade na vyplatenie dividend, ani skutočnosť, že kúpna zmluva o prevode jeho akcií v počte 68 700 ks

je neplatná. Jedinou spornou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať, zostáva skutočnosť, či právo
na výplatu dividend za rok 1997 si žalobca uplatnil včas.

Keďže jeho nárok je nárokom vyplývajúcim z Obchodného zákonníka, aj na posudzovanie včasnosti
uplatnenia tohto práva je nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 391 a nasl. ObZ.

V zmysle § 178 ods. 1 ObZ, akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné
zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Iný ako akcionár si môže uplatniť
nároky na dividendu len za predpokladu, že v rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť
právo na dividendu (§ 178 ods. 5 ObZ) je evidovaný na účte majiteľa ako osoba oprávnená nakladať s

dividendami v súlade s ust. § 59 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 600/1992 Zb.

Na základe úspešnej žaloby žalobcu v 1. rade Centrálny depozitár ho zapísal ku dňu 14.2.2004 ako
majiteľa 68 700 ks akcií v žalovanej spoločnosti s účinkami ku dňu 3.3.1998, hoci rozsudok Krajského
súdu v Bratislave, ktorý bol podkladom tohto zápisu nadobudol právoplatnosť až 23.6.2004. Žalobca v 1.

rade sa v konaní bránil tým, že nemohol sa svojho nároku na vyplatenie dividend za rok 1997 domáhať
skôr až nasledujúci deň po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože v opačnom prípade by mu súd
mohol žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie.

Podľa § 391 ods. 2 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa,

keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

S poukazom na toto citované zákonné ustanovenie treba mať na zreteli možnosť uplatnenia práva na
súde a túto treba v každom prípade posudzovať objektívne. V praxi to znamená, že premlčacia doba
začína plynúť odo dňa, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu na súd a nie je v tomto prípade

ani dôležitá subjektívna možnosť oprávnenej osoby.

Žalobu na vyplatenie dividend možno podať na súd za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré
sú deklarované v § 178 ods. 1, 5 a 6 ObZ za predpokladu, že stanovy neustanovujú v tejto súvislostiinú, osobitnú úpravu. Žalovaná spoločnosť v tomto prípade nemala žiadnu inú osobitnú úpravu a preto
na splnenie týchto podmienok je nevyhnuté aplikovať príslušné ustanovenia ObZ.

Ďalším dôležitým faktorom v tomto smere je určenie spôsobu a miesta výplaty dividend a tieto
podmienky je spôsobilé určiť len valné zhromaždenie spoločnosti. V danom prípade to bol deň konania
toho ktorého valného zhromaždenia, na ktorom bola schválená ročná závierka a rozdelenie zisku.

Podľa platného znenia ustanovenia § 178 ods. 6 ObZ je dividenda splatná najneskôr do 60 dní od

rozhodujúceho dňa určeného valným zhromaždením. Ak neučí iný deň, je ním 30-ty deň od konania
valného zhromaždenia.

Z pripojeného spisu 12Cb/109/2006 OS Humenné na č.l. 399 a potvrdením žalovaného (č.l. 584) je
zrejmé, že riadne valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti sa konalo 24.4.1998 a v zmysle zápisnice
vyhotovenej dňa 28.4.1998 v bode 5. bola prerokovaná ročná účtovná závierka a rozdelenie zisku za

rok 1997. Z predloženého rozdelenia zisku za rok 1997 na č.l. 585 je zrejmé, že na výplatu dividend bola
odsúhlasená čiastka 7.188.000,- Sk a rozhodujúci deň na uplatnenie práva na dividendu je deň konania
riadneho valného zhromaždenia. Z predložených listinných dôkazov právnym zástupcom žalovaného je
nesporné, že v tomto roku bolo vyplatené N. N. za 68 700 ks akcií čiastka 2.148.249,- Sk a P.. Z. D. za
34 436 akcií suma 1.170.623,- Sk, obom dňa 22.5.1998.

Právo na vyplatenie dividendy za premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 4 rokov v zmysle § 397 ObZ
a túto možno predĺžiť len písomným vyhlásením dlžníka tak, ako to má na mysli ust. § 401 ObZ alebo
v prípadoch nároku na náhradu škody zakotvených v ust. § 398 ObZ.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj listinné dôkazy možno vyvodiť záver, že žalobca
v 1. rade si mohol svoje právo na výplatu dividend uplatniť priamo žalobou na plnenie a podmienkou
úspechu v takom spore nie je ani skutočnosť, aby musel byť žalobca najskôr úspešný v žalobe o určenie
neplatnosti zmlúv, ktorých sa potom žalobou zo dňa 9.3.1998 domáhal a v tomto konaní aj uspel. Keďže
žaloba v tomto prípade bola podaná na OS Humenné až 21.4.2008 a 6.2.2009 postúpená nášmu súdu,

je nesporné, že nároky žalobcu v 1. rade boli už v tom čase premlčané a súd na túto námietku musel
prihliadnuť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Nemožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu v 1. rade, že na plynutie premlčacej lehoty v danom
prípade sa nevzťahuje ust. § 391 a nasl. ObZ, ale súd má zobrať do úvahy § 3 OZ, teda rozpor s

dobrými mravmi a na danú situáciu aplikovať plynutie 10-ročnej premlčacej doby. Rozhodnutia súdov,
ktoré predložil žalobca na podporu svojho tvrdenia sa týkajú civilných spotrebiteľských konaní, ale nie
obchodných sporov.

Každé porušenie právnych povinností, na ktoré poukázal žalobca vo svojich vyjadreniach, a to porušenie

§ 176b ods. 1 ObZ, § 176b ods. 2 ObZ, § 56a ods. 1 ObZ, § 56a ods. 2 ObZ, § 178 ods. 1 ObZ atď.,
pozná právne prostriedky ochrany proti takému konaniu, a to napríklad pri zneužití práva spoločníka v
zmysle § 56a ods. 1 ObZ, zákon umožňuje dotknutému podať zdržovaciu žalobu, žalobu na náhradu
škody a podobne.

Dôsledkom toho, že žalovaný uzatvoril kúpne zmluvy so žalobcom i právnym predchodcom žalobcu
v 2. rade s úmyslom ich poškodiť tak, ako to konštatuje Krajský súd v Bratislave na strane 9 ods. 2
rozhodnutia 43Cb/15/1998-473 je skutočnosť, že súd rozhodol o ich absolútnej neplatnosti, teda toto je
následok nezodpovedného správania spoločníkov. Avšak žiadne porušenie práv uvádzaných žalobcom
nie je sankcionované predĺžením premlčacej doby na dobu 10 rokov tak, ako sa podľa názoru súdu

mylne domnieva, že by tomu mohlo byť v prípade ním uplatneného nároku.

Navyše z logiky veci vyplýva, že ak boli nároky žalobcu za obdobie 1998 a 2002 premlčané, tak ako o
nich súdy doposiaľ rozhodli, je aj skorší nárok na výplatu dividend za rok 1997 premlčaný tak vo vzťahu
žalobcovi v 1., ako aj v 2. rade.

Súd zamietol návrh žalobcu v 1. a 2. rade na doplnenie dokazovania vyžiadaním si kompletnej
zložky v OR OS Prešov firmy ASTRY STAKČÍN, s.r.o. a konateľov tejto spoločnosti na predloženie
zápisníc valných zhromaždení, účtovných závierok a iných potrebných dokumentov pre vznik alebozánik skutočností, najmä vo vzťahu k žalovanému, pretože vykonanie týchto dôkazov pre meritórne
rozhodnutie vo veci súd nepovažoval za účelné a potrebné.

Súd odročil pojednávanie zo dňa 5.11.2014 na deň 26.11.2014 o 15.00 hod. za účelom vyhlásenia
rozhodnutia, avšak žalobca vo svojom prednese z pojednávania na č.l. 518 namietal, že žalovaný
doposiaľ nereagoval na výzvu súdu a nepredložil dôkazy o tom, kedy boli vyplatené akcionárom
N. a D. dividendy za rok 1997. Vzhľadom na túto okolnosť a neexistenciu tohto dôkazu súd z
opatrnosti odročil toto pojednávanie a vo veci nevyhlásil rozsudok. Právneho zástupcu žalovaného súd

vyzval na predloženie týchto listinných dôkazov a vytýčil pojednávanie na deň 4.2.2015, z ktorého sa
ospravedlnil žalobca v 1. a 2. rade zo zdravotných dôvodov. Súd si telefonicky overil u Z.. Z. Q., či
zdravotný stav žalobcu je taký, v zmysle ktorého podľa § 119 ods. 3 O.s.p. sú splnené podmienky na
odročenie pojednávania, pričom zo stanoviska lekára toto nevyplýva. Pojednávanie bolo odročené na
deň 24.2.2015 o 12.35 hod. a z neho sa opäť ospravedlnil tak žalobca v 1. a 2. rade, ako aj jeho právny
zástupca. Súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemohol v predmetnej veci vyhlásiť rozhodnutie, pretože

všetky dôkazy navrhnuté žalujúcou stranou boli vykonané, navrhnutí svedkovia vypočutí a dokazovanie
boloskončené.Žalobcav1.a2.rademalprávonazáverečnúrečajehozdravotnýstavpodľalekárskeho
potvrdenia nebol taký, pre ktorý sa mohol, ale nemusel zúčastniť na vytýčenom pojednávaní. Z toho
dôvodu bolo aj v predmetnej veci vyhlásené rozhodnutie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.