Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201066
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014201066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci

navrhovateľa: W. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX L., L. č. XXX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok,
o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 16.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.6.2014
p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.6.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a
§ 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla
žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 19.2.2011.
V dôvodoch rozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. SPOU-OSZ-33.876-14/2014-VZ z 1.4.2014 bolo preukázané, že navrhovateľovi bol od
1.5.1999 priznaný príspevok za službu podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej
polície. Potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-33.876-14/2014-VZ zo
dňa 1.4.2014 bolo preukázané, že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 29.7.1966 do
27.9.1968 v I. kategórii funkcií a dobu príslušníka v Policajnom zbore od 1.1.1972 do 30.4.1999 v I.
kategórii funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej
20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa §
132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 1.5.1999, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č.

328/2002 Z.z.. Ďalej odporkyňa poukázala na § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona
č. 721/2004 Z.z. a uviedla, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94
ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a
ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V.
časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na
dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb.

v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov
nezaniká uplynutím času. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového
zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobnýdôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok
na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ktoré vzhľadom
na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z

uvedeného dôvodu navrhovateľovi tento nárok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, a to ani s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na
starobný dôchodok do 31.12.2003.

Proti napadnutému rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal
jeho preskúmania. Uviedol v ňom, že poistné na dôchodkové zabezpečenie nebolo odvádzané a ani
odvedené na osobitný účet Ministerstva vnútra SR, Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia
je vecne príslušná a oprávnená posúdiť splnenie hmotnoprávnych podmienok nároku na starobný
dôchodok a nároku na jeho výplatu. Podľa stanoviska MV SR právne názory Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v zmysle teórie práva nie sú prameňom slovenského práva a nie je ich možné

považovať za všeobecne záväzné, ktoré by zaväzovali vo všeobecnosti do budúcna, a ktoré by bolo
možné aplikovať aj na iné konania. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej novšej rozhodovacej
činnosti uviedol, že dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach
vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu
a nie ojedinelé rozhodnutie súdu. Zároveň uviedol, že požiadavka právnej istoty taktiež automaticky

neznamená, že sa judikatúra najmä Najvyššieho súdu nemôže vyvíjať, resp. že v prípade, ak je prijaté
ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže
vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti. Tiež bolo poukázané na tú skutočnosť, že v predmetnej
veci Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval a nezaviazal svojím právnym názorom Sociálnu
poisťovňu, aby jeho žiadosť postúpila MV SR, odboru sociálneho zabezpečenia.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 10.9.2014 navrhla
napadnuté rozhodnutie zo dňa 16.6.2014 ako vecne správne potvrdiť z totožných dôvodov, ako sú
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázala pritom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona
č. 100/1988 Zb., podľa ktorého o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru

rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Kompetencia
príslušných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť o sociálnom zabezpečení
policajtov, a teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ustanovením § 143a bod
1 zákona č. 328/2002 Z.z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, ako to predpokladá ust. § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení. Podľa zosúladeného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik nároku na
starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný
starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa
§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..

Navrhovateľ na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 18.11.2014 zotrval na podanom
opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 16.6.2014. Poukázal na
informáciu o stave individuálneho účtu poistenca a skutočnosť, že nárok na starobný dôchodok mu
vznikol podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR
zo dňa 15.8.2014 poistné na dôchodkové zabezpečenie nebolo odvádzané a ani odvedené na osobitný

účetMinisterstvavnútraSRalenaSociálnupoisťovňu,ktoráakoverejnoprávnainštitúciajektomuvecne
príslušná. Poukázal tiež na to, že podľa informácie o stave individuálneho účtu poistenca k 31.12.2003
súčet obdobia jeho dôchodkového poistenia je 5 rokov a 330 dní, t. j. 5,9041 roka.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie

odporkyne zo dňa 10.9.2014, pričom žiadala, aby napadnuté rozhodnutie zo dňa 16.6.2014 krajský
súd ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o informáciu o stave individuálneho účtu poistenca k
31.12.2003, na ktorú poukázal navrhovateľ, individuálny účet nie je záväzný dokument pre Sociálnu
poisťovňu. Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a o tomto nároku nie je Sociálna poisťovňa,

ústredie Bratislava príslušná rozhodnúť.Krajský súd v súlade s ust. § 250l až § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa
16.6.2014, oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 19.2.2014, doručenou
odporkyni dňa 21.2.2014, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 19.2.2011.

Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgánu sociálneho zabezpečenia Bratislava

č. SPC-33.876/6-99 zo dňa 8.6.1999 navrhovateľovi bol podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. b)
zákona Národnej rady SR č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície priznaný od 1.5.1999
výsluhový príspevok vo výške 14847,-Sk mesačne. Navrhovateľ bol uvoľnený zo služobného pomeru
dňom30.4.1999aslužobnýpomertrval29skončenýchrokovsprihliadnutímnazapočítanúdobuvýkonu
štátnej služby podľa § 217 citovaného zákona.

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava
č. SPOU-OSZ-33.876-14/2014-VZ zo dňa 1.4.2014 výsluhový príspevok navrhovateľa, ktorý sa
považuje za výsluhový dôchodok, bol od 19.2.2011 vyplácaný v sume 832,33 € mesačne. Na určenie
sumy priznanej dávky bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 29 rokov a

189 dní. Doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií bola získaná od 29.7.1966 do
27.9.1968 v I. kategórii funkcií (ZVS) a od 1.1.1972 do 30.4.1999 v I. kategórii funkcií (príslušník PZ).

Nakoľko navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu
zaradenú do I. kategórie funkcií, pričom dňa 24.10.2001 dovŕšil vek 55 rokov, vznikol mu nárok na

starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 24.10.2001,
t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v

konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.1.2004
a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov právo

na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času. Aplikácia ust. § 132 a nasl. zákona č.
100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30.6.2002 už vznikli. Podľa
§ 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených
týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. dňom 24.10.2001, kedy dovŕšil 55 rokov.

Podľa§114ods.1,2zákonač.100/1988Zb.orgánysociálnehozabezpečeniasúFederálneMinisterstvo
práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o sociálne
zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov Zboru
nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstva národnej obrany a vnútra,

ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142.
O sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú príslušné
orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný
dôchodok, nie je v danom prípade ustanovením § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z.z.

dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k
31.12.2003, ako to predpokladá ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnúť o nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274
zákona č. 461/2003 Z.z. je daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje
možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. ako aj vznik
nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 16.6.2014 bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2
O.s.p.akovecnesprávnepotvrdil.Navecnejsprávnostinapadnutéhorozhodnutianičnemeníaniodlišný

názor, vyjadrený riaditeľom Odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
zo dňa 15.8.2014, na ktorý poukazoval v priebehu súdneho konania aj navrhovateľ.

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia (odporkyni náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 18. novembra 2014
JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňaZa správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková