Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 9, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/339/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206076
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814206076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava,
IČO: 36 854 140, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09
Bratislava, IČO: 47 239 921 p r o t i žalovanému: Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. K. X. T., XXX XX N. H. R.,
o zaplatenie 1.165,70 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 451,26 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume
114,62 eur a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 451,26 eur od 21.06.2014 do zaplatenia a
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.165,70 eur s
úrokom vo výške 16,40% ročne zo sumy 542,60 eur od 21.06.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 946,05 eur od 21.06.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.12.2006 uzatvorili v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov žalobca a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 002346747R
(ďalej len zmluva). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli tiež Obchodné podmienky pre Č. spotrebiteľské
úvery (ďalej len Všeobecné obchodné podmienky). Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť
za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie (spotrebiteľský úver) do výšky
úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 100.000 Sk. Žalovaný bol oprávnený úver
čerpať jednorázovo ku dňu 29.12.2006. Dňa 29.12.2006 bol úver čerpaný. Žalovaný sa zároveň v súlade

s čl. V zmluvy, ako aj čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok, zaviazali splácať úver v 60 mesačných
anuitných splátkach, splatných vždy k 25. dňu úrokov podľa čl. IV zmluvy. Splátky č. 1 až 59 boli
dohodnuté vo výške 2.450 Sk a výška poslednej (60.) splátky mala byť určená žalobcom na základe
priebehu splácania úveru. Zmluvné strany sa v čl. IV zmluvy dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa
bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,40% p.a. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na
ktorú sa zaviazal v zmluve, pričom ku dňu 25.12.2011 neuhradil svoj záväzok a žalobca určil splatnosť
úveru. V zmysle čl. VI zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania so zaplateným

akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy, je žalobca oprávnený úročiť dlžnú sumu so zaplatením ktorej bude
žalovaný v omeškaní úrokom z omeškania. V zmysle bodu 4.2 Všeobecných obchodných podmienok
splátkyistinyúverupotermínesplatnostisabudúnaďalejúročiťúrokovousadzboudohodnutouvzmluve
anavyšesamôžuúročiťajsadzbouúrokuzomeškania.Úrokyapoplatkyakoajďalšiezáväzkysúvisiaceso zmluvou neuhradené v termínoch ich splatnosti sa úročia len sadzbou úroku z omeškania. Výška
úroku z omeškania je v súlade s § 517 ku dňu 26.12.2011 ( prvý deň omeškania- deň nasledujúci po
splatnosti úveru) 9% p.a. z dlžnej čiastky. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok úročiť nesplatenú

istinuúverupotermínesplatnostiúrokovousadzbouvovýške16,40%p.a.popriúročenísadzbouúrokuz
omeškania vo výške 9% p.a. a ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou napr. kapitalizované úroky, poplatky)
úročiť sadzbou úroku z omeškania vo výške 9% p.a. Žalobca poskytol dohodnutý úver a v dôsledku
nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovaného eviduje ku dňu 20.06.2014 voči žalovanému
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy spolu vo výške 1.165,70 eur, ktorú predstavuje istina vo výške 542,60

eur, úrok vo výške 267,80 eur vyčíslený ku dňu 20.062014, úrok z omeškania vo výške 201,65 eur
vyčíslený ku dňu 20.06.2014, neuhradené poplatky vo výške 153,65 eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o Č.

spotrebiteľskomúvere,obchodnýmipodmienkamipreČ.spotrebiteľskéúvery,oznámenímozosplatnení
úveru, sadzobníkom pre fyzické osoby, občanov vydaný Č. X. C. B..K.., písomným vyjadrením žalobcu
a zistil nasledovný skutkový stav.

V písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že

žalovaný sa v súlade s čl. V zmluvy, ako aj čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok zaviazal
splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom
25.01.2007, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov podľa čl. IV. Zmluvy.
Splátky č. 1 až 59 boli dohodnuté vo výške 2.450 Sk a výška poslednej (60.) splátky mala byť určená
žalobcom na základe priebehu splácania úveru. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa

zaviazal v zmluve, v dôsledku čoho žalobca, v súlade s ust. bodu 9.1 Všeobecných obchodných
podmienok určil predčasnú splatnosť úveru. Úrok vo výške 267,80 eur bol vyčíslený k 20.06.2014, výška
úrokovej sadzby dohodnutého zmluvného úroku bola určená v súlade s čl. IV Zmluvy o spotrebiteľských
úveroch č. 002346747R (ďalej len zmluvy). Vzhľadom na uvedený mechanizmus bol žalobca oprávnený
úročiť nesplatenú istinu sadzbou dohodnutého úroku vo výške 16,40% ročne v období od 30.12.2006

do 20.06.2014. Rozsah základu z ktorého je žalobca oprávnený požadovať úrok vyplýva z čl. 4.1
Všeobecných zmluvných podmienok, ktorý predpokladá oprávnenie žalobcu úročiť čerpané peňažné
prostriedky úrokovou sadzbou dohodnutou pri uzatváraní zmluvného vzťahu, na základe čoho uplatňuje
žalobca dohodnutý zmluvný úrok len zo sumy nesplatenej istiny. Úrok z omeškania vo výške 201,65
eur bol vyčíslený k 20.06.2014. Súčasne podľa čl. 4.2 VZP žalobca je oprávnený úročiť sadzbou úroku

z omeškania všetky čiastky so zaplatením ktorých je dlžník v omeškaní, t.j. zo súm kapitalizovaných
riadnych úrokov, neuhradených poplatkov, prípadne aj ďalších peňažných nárokov vzniknutých v
spojitosti so zmluvou, pričom to sa nevzťahuje na kapitalizované úroky z omeškania. Žalobca uplatňuje
len úrok z omeškania ktorého výška je v súlade s platnými právnymi predpismi. Poplatky vo výške
153,65 eur boli vyčíslené k 20.06.2014. Žalobca vyúčtoval žalovanému neuhradené poplatky v súlade s

ustanoveniami čl. 4.4. VZP a to za správu úveru vo výške 1,99 eur, poistenie smrti a invalidity vo výške
2,77 eur a poistenie práceneschopnosti a zamestnania vo výške 1,35 eur za obdobie 06/2011-1/2011
a správu úveru vo výške 1,99 eur za obdobie 12/2011, t.j. 6 x 6,11 eur + 1,99 = 38,65 eur ( v súlade s
čl. IV. a VII. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Medzi ďalšie poplatky patrili poplatok za upomienku zo
dňa 28.06.2011 vo výške 10 eur, poplatok za výzvu 1 zo dňa 10.07.2011 vo výške 35 eur, výzvu 2 zo

dňa 28.07.2011 vo výške 35 eur, za poslednú výzvu zo dňa 26.09.2011 vo výške 35 eur (Sadzobník
poplatkov pre fyzické osoby - občanov).

Žalobca ako veriteľ a banka a žalovaný ako dlžník dňa 29.12.2006 uzavreli zmluvu o Č. spotrebiteľskom
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

V zmysle čl. I. zmluvy banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky formou
spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100.000 Sk/3319,39 eur, úver bol poskytnutý bez
uvedenia účelu a úver mal byť poskytnutý bankou prevodom peňažných prostriedkov na tam uvedený
účet dlžníka.

Podľa čl. IV. zmluvy Úročenie a poplatky za úver vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude
úročená pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,4% p.a., ročná percentuálna sadzba nákladov na
spotrebiteľský úver predstavuje 23,03% p.a. Za podania žiadosti o úver a za spracovanie úveru zaplatípoplatok vo výške 66,39 eur (2.000 Sk) a za správu úveru bude banka účtovať dlžníkovi mesačne
poplatok vo výške 1,99 (60 Sk) eur a to za každý i začatý kalendárny mesiac.

V čl. V. zmluvy Splácanie sa dlžník zaviazal splácať úroky a istinu v 60 mesačných anuitných splátkach,
vždy 25. deň v mesiaci. Prvá anuitná splátka bude splatná dňa 25.01.2007 a posledná dňa 25.12.2011,
prvá až predposledná splátka je vo výške 81,33 eur (2.450 Sk), posledná anuitná splátka bude bankou
vypočítaná na základe priebehu splácania úveru.

Pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy sa zmluvné strany
dohodli na úroku z omeškania vo výške vo 15% p.a. ( čl. VI. zmluvy Úrok z omeškania ).

Podľa čl. VII. zmluvy Poistenie úveru súčasťou úveru je poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti,
alebo plnej invalidity dlžníka v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských
úveroch pre fyzické osoby uzatvorených medzi bankou a Č. Poisťovňou a.s. Poistenie sa riadi

Všeobecnými poistnými podmienkami Všeobecnými poistnými podmienkami Č. Poisťovne, a.s. pre
životné poistenie zo dňa 01.04.2003, Osobitnými poistnými podmienkami Č. S. B..K.., pre poistenie
dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - životné poistenie pre prípad smrti a alebo
plnej invalidity a ustanoveniami tejto zmluvy. Poistníkom podľa poistnej zmluvy je banka poisťovateľom
Č. S., B..K.. a poisteným je žalovaný. Podľa bodu 6. poistné je hradené z mesačného poplatku za

poistenie úveru stanoveného v súlade s aktuálnou výškou poplatku určenou v platnom sadzobníku.
Výška mesačného poplatku predstavuje 2,79 eur (84 Sk) a je po celú dobu úverového vzťahu nemenná.
V zmysle bodu 12. dlžník berie na vedomie, že mesačný poplatok za poistenie schopnosti splácať
úver pre prípad pracovnej neschopnosti vo výške 1,39 eur (42 Sk) je účtovaný mesačne za každého
poisteného uvedeného v bode 3 tohto článku a je splatný v deň splatnosti úverovej splátky.

Podľa bodu 3.1 Obchodných podmienok pre Č. spotrebiteľské úver (ďalej len OP), Č. poskytne klientovi
po splnení podmienok stanovených v zmluve peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do
výškyúverovéholimitudohodnutéhovzmluve.Úverovýlimitpredstavujemaximálnusumu,ktorújeklient
oprávnený podľa zmluvy čerpať.

Podľa bodu 4.1, 4.2 OP vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa úročí úrokovou sadzbou
dohodnutou v zmluve. Zo súm, s ktorých splatením je klient v omeškaní, najmä ak ide o splácanie
istiny, úhrady úrokov, úhrady poplatkov, odmien a provízií alebo o plnenie akéhokoľvek iného peňažného
záväzku podľa zmluvy je Č. oprávnená účtovať klientovi úrok z omeškania spôsobom a vo výške, ako

je dohodnuté v zmluve.

V zmysle bodu 4.5 OP Č. je oprávnená účtovať klientovi za svoje služby poplatky a odmeny v súlade so
Sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb Č..

Podľa bodu 5.1 OP poskytnuté peňažné prostriedky vrátane príslušenstva klient vráti Č. v splátkach
dohodnutých v zmluve.

Žalobca listom zo dňa 27.12.2011 označeným ako oznámenie o zosplatnení úveru žalovanému oznámil,
že bol niekoľkokrát vyzvaný na zaplatenie splatného záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

vzhľadom na skutočnosť, že je naďalej v omeškaní s plnením záväzkov, žalobca vyhlásil celú svoju
pohľadávku za splatnú dňom 25.12.2011 a vyzval žalovaného na zaplatenie celej zvyšnej čiastky do
07.01.2012.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§52-60 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsahzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne

neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka

je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo stranydodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak

neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. uvedené je súd povinný z úradnej moci
prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o
procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v predmetnej veci bol žalovanému poskytnutý úver
v sume 3.319,39 eur, ktorý mal žalovaný uhradiť v 60 mesačných splátkach po 81,33 eur. Dátum prvej
splátky bol stanovený dňom 25.01.2007 a poslednej dňom 25.12.2011.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína

plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V zmysle uvedeného každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu. Žaloba

bola podaná na súde dňa 07.07.2014, jedná sa o splátky splatné najneskôr 25.12.2011. Nepremlčanými
splátkamitaksúsplátkysplatnétrirokyspätneodpodaniažaloby.Keďževdanomprípadebolasplatnosť
jednotlivých splátok dohodnutá k 25. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú iba tie, ktoré sú
splatné dňa 25.07.2011, 25.08.2011, 25.09.2011, 25.10.2011, 25.11.2011 a 25.12.2011. Jedná sa tak o
6 nepremlčaných splátok.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi žalobcu. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy
1.165,70 eur, ktorá pozostáva z istiny v sume 542,60 eur a úrokov v sume 267,80 eur vyčíslených kudňu 20.06.2014, úroku z omeškania vo výške 201,65 eur vyčíslený ku dňu 20.06.2014 a neuhradených
poplatkov vo výške 153,65 eur.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( december 2006, spotrebiteľský
úver 1- 5 rokov ) činila úrok 13,46% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov

za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru
poskytovanú peňažnými ústavmi

V zmysle čl. IV. zmluvy bol žalovaný povinný platiť mesačne poplatok za správu úveru vo výške 1,99
eur mesačne. V zmysle bodu 5.1 OP poskytnuté peňažné prostriedky vrátane príslušenstva klient vráti
ČSOB v splátkach dohodnutých v zmluve, teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za

správu úveru v sume 1,99 eur (60 Sk) mesačne.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo

vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo

inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013

od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania
o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka apredmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako
klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru.

Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť
žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového
účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď
žalobcaakoveriteľposkytolžalovanémuakodlžníkoviúver,bololenvjehokompetencii,akosarozhodne
predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako

spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako
veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno
prenášať úhradu takýchto nákladov.

Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru uplatneného žalobou
zamietol.

Čo sa týka dojednania poistenia úveru v zmysle čl. VII zmluvy súd má za to, že poistenie tak ako
bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca súdu nepredložil žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia,
predmetné poistenie malo byť v zmysle bodu 1. čl. VII zmluvy súčasťou úveru, uvedenie údajov o

poistení bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s
najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí
úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie
už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť

predstavujúcu poistenie. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými
dokumentmi žalovaným, ktorými sa poistenie malo riadiť a poistnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi
poistníkom - bankou, žalobcom a poisťovateľom - ČSOB Poisťovňa, a.s.. Žalovanému ako priemernému
spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé
o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi,

poisťovňou a žalobcom.

Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za poistenie (poistenie pre prípad
smrti,invaliditynásledkomchorobyaleboúrazu,pracovnejneschopnosti)uplatnenéhožalobouzamietol.

Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru v sume 1,99 eur a poplatku
za poistenie v sume 4,12 eur predstavuje sumu 75,21 eur ( výška splátky 81,32 eur - poplatok 1,99
eur - poplatok 4,12 eur), keďže nepremlčanými bolo 6 splátok, ktorých splatnosť nastala po 07.07.2011
každá v sume 75,21 eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 451,26 eur a čo do zvyšku žalobu
zamietol.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom bol úrok z úveru vo výške 16,40% p.a. vyčíslený v období od
30.12.2006 do 20.06.2014 v sume 267,80 eur, a zo sumy 542,60 eur od 21.06.2014 do zaplatenia.
Súd sa už vyššie zaoberal dojednanou a žalobcom uplatňovanou výškou úrokovej sadzby a po ustálení
nároku žalobcu mu túto aj v nepremlčaných splátkach priznal. Za nedôvodný však ďalej považuje

nárok na úrok z úveru od 25.12.2011 do zaplatenia, teda po splatnosti poslednej splátky úveru. Takéto
dojednanie, ktoré by oprávňovalo banku na zmluvný úrok aj po dobe splatnosti úveru až do jeho
zaplatenia je podľa názoru súdu v rozpore s účelom zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnutie
úveru, a ktorý patrí po dobu jeho splácania. Zmluvný úrok nemôže plniť funkciu sankcie za oneskorené
splácanie úveru aj po dobe dohodnutej splatnosti, pretože túto funkciu plní úrok z omeškania, ktorý si

žalobca aj uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Žalovaného potom súd zaviazal na zaplatenie sumy 451,26 eur, vyčísleného úroku z omeškania 114,62
eur, ktorý bol vyčíslený ku dňu 20.06.2014 pri výške splátky 75,21 eur ako ju súd ustálil vyššie podľa
percentuálnych sadzieb, ktorých výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka

v spojení s nariadením vlády a to vo výške 9,5% a 9% ročne a úroku z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 451,26 eur od 21.06.2014 do zaplatenia a čo do zvyšku súd žalobu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal v konaní úspech 48,5%, t.j. v časti istiny

451,26 eur a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 114,62 eur, teda v časti v ktorej súd žalobe
vyhovel a žalovaný mal úspech v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje 51,5%, preto
súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.