Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211629
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114211629.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Y. G., narodený

X.. XX. XXXX, bytom S. U. str. XX, J., B., zastúpený: JUDr. Daniel Kostolanský, advokát, Štúrova 4,
Piešťany, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Úradom geodézie, kartografie a katastra SR,
Chlumeckého 2, P.O. Box 57, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
takto

r o z h o d o l :

I.Súd návrh zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom zo dňa 28. 4. 2014 v spojení s doplnením zo dňa 30. 6. 2014 domáha voči žalovanej

zaplatenia náhrady škody 4489,22 eur a náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu, najmä návrhom zo dňa 28. 4. 2014, doplnením návrhu zo dňa 30. 6. 2014,
oznámením Úradu geodézia kartografie a katastra zo dňa 10.10.2013, faktúrou č. 11/2013, príjmovým
pokladničným dokladom na č.l. 7, príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 8, znaleckým posudkom č.
106/2013, znaleckým posudkom č. 11/2013, výpisom z katastra nehnuteľností z 3.5.2013, identifikáciou

parciel na č.l. 34, PKV č. XXX na č.l. 35, žiadosťou Obce Malženice na č.l. 36, kópiou katastrálnej
mapy na č.l. 37, osvedčením o pripadnutí majetku štátu zo dňa 31.7.1985 na č.l. 41, podaním žalobcu z
30.6.2014, výpisom z katastra nehnuteľností č. XXX na č.l. 52, vyjadrením žalovaného zo dňa 7.11.2014,
oznámením Okresného úradu Trnava, listom vlastníctva č. XXX, čiastočným výpisom LV, osvedčením
o pripadnutí majetku, rozhodnutím pozemkového úradu Trnava zo dňa 5.1.1995 a zo dňa 22.11.1996,
trestným rozsudkom, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca žalobu uviedol, že namietaný nesprávny úradný postup sa týka obdobia od roku
1996 do 31.7.2012, kedy došlo k uzavretiu PKV č. XXX. Nesprávny postup je v tom, že žalovaný
viedol duplicitne vlastnícke právo na liste vlastníctva a na pozemkovo-knižnej vložke. Toto vlastníctvo
osvedčoval žalobcovi aj po roku 1989 niekoľkokrát a v zmysle takéhoto osvedčenia mal žalobca za
tok, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto nemal dôvod domáhať sa prinavrátenia tohto
majetku. Dňa 27. 10. 2003 uzavrel nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom Malženice. Ďalšie
porušenie právnej povinnosti nastalo pri uzatvorení pozemkovo-knižných vložiek pod položkou výkazu

zmien 50/1996, kde figuruje pozemkovo-knižná vložka žalovaného ako uzavretá, avšak žalovaný túto
vložku neuzavrel a naďalej na nej evidoval ako vlastníka žalobcu, nevysporiadal sa s povinnosťami
uvedenými v § 36 a § 37 katastrálneho zákona. Kataster nemôže svojvoľne duplicitné vlastníctvo zrušiť,
o tejto skutočnosti môže rozhodnúť len súd. Navyše takúto skutočnosť je povinná správa katastraoznámiť tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že takýto zápis do katastra
vykonala a to v lehote 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Navyše výpis pozemkovo- knižnej
vložky je rovnocenný doklad osvedčujúci vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, t.j. rovnocenný ako list

vlastníctva. V roku 2012 si žalobca išiel vyžiadať osvedčenie o vlastníckom práve, nakoľko v tej dobe
JRD v Malženiciach vykupovalo pozemky od súkromných osôb, vtedy už mu nebolo vydané z dôvodu
uzavretia PKV č. XXX. Obrátil sa na geodetickú kanceláriu, začo zaplatil sumu 148,- eur, ktorá zahŕňala
kolky a odborné posúdenie veci. Následne nechal spracovať znalecké posudky s vyčíslením hodnoty
týchto parciel. Parcela č. XXX o výmere 1600 m2, táto bola následne rozdelená na tri parcely č. XXX/

X, č. XXX/X a č. XXX/X a časť vodná plocha parc. č. XXX. V žalovanej sume sú zahrnuté aj dva úkony
spojené s právnym zastúpením, ktoré boli zahrnuté aj v žiadosti o predbežné prejednanie nároku na
náhradu škody. V danom prípade sa jednalo parcely registra E a do zmeny, ktorú vykonal kataster
31.7.2012 bola pozemkovo-knižná vložka XXX jediným osvedčujúcim dokladom o vlastníckom práve
vlastníka, kde je zapísané aj dedičstvo žalobcu, ktoré dedením nadobudol, kde je napísaná aj zmluva
ktorú uzavrela jeho matka a týkala sa parcely č. XXX, ktorú previedla touto zmluvou a registrovala sa

štátnym notárstvom a príslušný správny orgán retroaktívne zapísal výkaz zmien až 31.7.2012. Ak by
tak vykonal fakticky štát vtedy, keď sa fakticky svojho vlastníckeho práva zmocnil, PKV by už nikomu
nebola ani na výslovné vyžiadanie vydané, keďže predmetné parcely by boli zapísané a evidované
na liste vlastníctva. Ak by kataster vykonával evidenciu riadne, žalobca by sa mohol domáhať svojich
nárokov podľa osobitných právnych predpisov a nesprávnym postupom mu takúto možnosť žalovaný

odňal. Uzavretie PKV vložky, resp. vykonanie potrebných zmien mohol štát urobiť a mal za povinnosť
urobiť už v roku 1985. Ďalší nesprávny úradný postup vidím v tom, že takáto listina z 31.7.1985, resp.
si ju niekto všimol v lete v roku 2012 a nepostupoval v zmysle § 36 a 37 katastrálneho zákona. Je
neprípustné, že kataster odstráni duplicitu zápisu vlastníckeho práva tým, že uzavrie PKV a uzná sporné
vlastnícke právo len jednému vlastníkovi. Žalobca opustil územie vtedajšej Československej republiky

z dôvodu, že bol prenasledovaný v roku 1969, začo bol odsúdený. Do roku 1989 mal zákaz vstupu
na územie Slovenska. Žalobca nemal a nemá trvalý pobyt na území Slovenska. Žalobcovi uplynuli v
podstate všetky lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov a podanie žiadosti podľa zákona 87/1991 Zb.
Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že ak by si niekto vyžiadal LV a nie kópiu pozemkovej knihy, mal
sa reálnu možnosť v tomto prípade žalobca dozvedieť, že už nie je vlastníkom. Poukázal na tvrdenie,

že ak bola vykonaná ROEPOm zmena v roku 1996, jednalo sa o konkrétnu identifikáciu PKV vložiek a
parciel v nich vedených a pri takejto zmene v katastri nehnuteľností bol povinný príslušné zmeny vykonať
uzavretím týchto PKV vložiek a prestať na nich evidovať vlastnícke práva osôb a teda aj osoby žalobcu.
Je tu priama príčina porušenie povinnosti katastra viesť správne vlastnícke právo a jeho evidenciu v
katastri nehnuteľností, nakoľko vlastník nemá inú zákonnú možnosť osvedčiť svoje vlastnícke právo, iba

vyžiadanímpríslušnejlistiny.Pochybeniejevtom,žedo31.12.2012saosvedčovaložalobcovivlastnícke
právo. Každý kataster, keď si niekto vyžiada údaje o parcele registra E, vydá výpis z pozemkovoknižnej
vložky bez toho, aby si overoval údaje z LV a takýto doklad je rovnocenným dokladom. Dňa 15.8.2012
sa žalobca dozvedel o uzavretí PKV vložky a dostal aj k dispozícii osvedčenie o pripadnutie majetku
štátu z 31.7.1985.

Žalobca uviedol, že vlastníctvo Poľnohospodárskemu družstvu Malženice deklaroval rozhodnutím o
dedičstve ešte z roku 1950. Prvýkrát bol na katastri za účelom zistenia vlastníctva k predmetným
parcelám v roku 2003, dovtedy nemal dôvod, keďže parcely užívalo družstvo. Vtedy prvýkrát mu kataster
vydalvýpiszpozemkovoknižnejvložky.Druhýkrátbolnakatastrivroku2011alebo2012,keďuždružstvo

chcelo pozemky kúpiť. Od roku 2003 družstvo riadne platilo nájom.

Zamestnanec žalovanej uviedol, že na žiadosť o predbežné prerokovanie nereagovali, avšak v zmysle
zákona č. 514/2003 márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty je možnosť podať návrh na súd. Ustanovenie
§ 36 a § 37 Katastrálneho zákona sa týka len tých listín, ktoré boli doručené po 31.12.1992. Pozemková

kniha bola vierohodná do 31.12.1950, platil intabulačný princíp. Mimo pozemkovej knihy bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo len vydržaním alebo dedením. Vierohodné sú údaje len na liste vlastníctva,
a to je § 70, § 71 katastrálneho zákona. V roku 1996 boli zavedené listy vlastníctva. Keby si bol žalobca
žiadal list vlastníctva, bol by dostal list vlastníctva, kde by videl, že už nie je vlastníkom nehnuteľností a
to už od roku 1996. Ale žalobca si zrejme vyžiadal výpis z pozemkovej knihy. A z tohto titulu bol zrejme

uvedený do omylu ale určite nie správnym orgánom. Nesúhlasí s nákladmi na vyhotovenie znaleckých
posudkov 130,- a 100,- eur, ani s vyčíslenou hodnotou pozemkov, pretože tie pozemky sa dostali do
vlastníctva legálnym spôsobom na základe zákonov. Nevidí žiadnu príčinnú súvislosť medzi konaním
a vyčíslenou škodou. Od 1. 4. 1964 sa žiadne zápisy do pozemkové knihy nevykonávali, evidenciasa viedla na strediskách geodézie. Do 31.3.1964 boli pozemkové knihy na štátnych notárstvach. Od
1.4.1964 bol dokladom nadobudnutia v podstate zmluva. V roku 1996 boli predmetné parcely zapísané
na LV č. XXX ako parcely registra E, keby bol ktokoľvek žiadal list vlastníctva predmetných parciel,

bol by mu vydaný s uvedením aj vlastníka Československý štát. Nevie prečo PKV vložka nebola
uzavretá a nevie prečo uzavretie PKV vložky bolo k 31.7.2012. V roku 1985 boli strediská geodézie a
vlastníctvo sa nadobúdalo zmluvou resp. na základe verejnej listiny, napr. rozhodnutie správneho orgánu
o vyvlastnení. Nemuselo sa to tam jednoducho zapísať. Táto situácia platila do 31.12.1992. Je možné,
že niekto s odstupom času predložil takúto verejnú listinu. Ak po 31. 12. 1992 niekto predloží dve verejné

listiny k tej istej nehnuteľnosti, zapíše sa poznámka, že hodnovernosť údajov bola spochybnená. PKV
vložka sa uzatvára potom ako všetky nehnuteľnosti v nej vedené sú zidentifikované. Na predmetnej
PKV vložke boli 4 parcely. V identifikácie 27.10.2003 je tam uvedený len nájomca, nevyplýva z nej
označenievlastníka.Pokiaľideouzavretiepredmetnejvložkyč.XXXmalabyťuzavretá,podľaoznámení
uzatvorených vložiek, táto uzatvorená bola po ROEPe s tým, že sa to neobjavilo vo výpise z pozemkovej
knihy. Kataster je verejný, každý môže nahliadať, robiť si výpisy a jeho súčasťou je aj pozemková kniha.

Neprišlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože ak správy orgán vydal na žiadosť žalobcu výpis
pozemkovej knihy, nie je nesprávnym úradným postupom. Príčinná súvislosť musí byť priama. Aj keby
aj súd videl, že konanie správneho orgánu je nesprávny úradný postup, nie je daná priama príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ohľadom reštitúcie je to len domnienka
žalobcu, nevieme ako by v tej dobe pozemkový úrad rozhodol.

Podľaustanovenia§1ods.1zákonač.č.58/1969Zb.štátzodpovedázaškoduspôsobenúnezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej

len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli, ods.
2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia, ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s

výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to:
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17 zákona č.
58/69 Zb., /o vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou ide vtedy, ak škoda
vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia a teda konkrétne nezákonné rozhodnutie bolo podstatnou
a rozhodujúcou príčinou vzniku škody/, 2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom podľa § 18 a § 19 zákona č. 58/69 Zb. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a
teda nesprávny úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v
trestnomkonaní,akoajvkonanípredštátnymnotárstvomalebomiestnymľudovýmsúdom,jeústredným
orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom
stupni.Akvšakideorozhodnutievydanévtrestnomkonaníprotiosobámpodliehajúcimvojenskejsúdnej

právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej
republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom
bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej
socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy,

v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo
spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie
(§ 1 ods. 1), ods. 2 ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie
je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.V súvislosti so zákonom č. 58/1969 Zb. žalobca mal povinnosť prejednať nárok najskôr v zmysle § 9 a §
10 zákona č. 58/1969 Zb. Až po neuspokojení nároku na náhradu škody do šiestich mesiacov od prijatia

žiadosti príslušným orgánom, je poškodený oprávnený domáhať sa uplatnenia nároku na súde.

Žalobca si povinnosť splnil, keď svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku poškodeného doručil
dňa 9. 9. 2013 Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Následne návrhom doručeným súdu dňa 28.
4. 2014 si uplatnil svoj nárok na súde. Zo žiadosti o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie škody

zo dňa 30. 6. 2011 vyplýva, že žalobca žiada náhradu škody v sume 148 eur za due dilegence, 130 eur
za znalecký posudok, 100 eur za znalecký posudok, hodnotu nehnuteľnosti 2850 eur + 880 eur, trovy
právneho zastúpenia 381,22 eur. Zákonný termín je potrebné vopred predbežne prejednať - § 9 ods.
1 zákona č. 58/1969 Zb. predstavuje povinnosť prejednania nároku najskôr s orgánom vymedzeným
v § 9 citovaného zákona. Uvedené je zrejmé nielen z gramatického a logického výkladu dotknutého
zákonného ustanovenia ako aj § 10 a § 26 zákona č. 58/1969 Zb. V článku 46 ods. 1, 4 Ústavy SR

je výslovne zdôraznené, že súdnej ochrany sa možno domáhať zákonom ustanoveným spôsobom
resp., že podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Rovnako Listina základných práv
a slobôd v článku 36 ods. 4 uvádza - podmienky a podrobnosti práva na súdnu ochranu upravuje
zákon. To znamená, že pri uplatňovaní základného, ústavného práva na súdnu ochranu a na náhradu
škody spôsobenej nezákonným postupom štátu resp. jeho orgánu nie je prípustné obchádzať zákonnú

úpravu - v súdenej veci zákon č. 58/1969 Zb., ktorý okrem iného neupravoval inštitút nemajetkovej ujmy.
Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je hmotnoprávnou podmienkou jej uplatnenia na
súde, ktorú si žalobca voči žalovanému splnil.

Podľa ustanovenia § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do

šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá
podľa tohto zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán

Československejsocialistickejrepubliky;vostatnýchprípadochzodpovedáČeskásocialistickárepublika
alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ods. 2 v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu
ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o nárokoch podľa tohto zákona rozhodujú súdy.
O nárokoch na úhradu (regres), ktoré podľa tohto zákona vznikli proti príslušníkom ozbrojených síl,
rozhodujú však orgány príslušné podľa osobitných predpisov.

Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Keďže zákon je

vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa
použijú vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V danom prípade je preto potrebné pri
škode a jej náhrade aplikovať § 442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje vo
všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch, uhrádza sa pritom škoda skutočná a to čo poškodenému ušlo, tzv. ušlý zisk.

Taktiež zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to: 1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím podľa § 5, 2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa
§ 9. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda

vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny úradný postup bol podstatnou a
rozhodujúcou príčinou vzniku škody.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej

časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom, ods. 2 zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný postup do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ods.
2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Okrem ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je nesprávny úradný postup bližšie
špecifikovaný. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených právnymi normami
pre činnosť štátneho orgánu pre jeho činnosti, a to predovšetkým také konanie, ktoré nevedie k vydaniu
rozhodnutia. Nesprávny úradný postup môže byť založený i súhrnom čiastočných pochybení, aj keď
žiadny z jednotlivých nedostatkov sám o sebe nesprávnym úradným postupom nie je, ak práve tento

súhrn komplexne a vo všetkých vzájomných súvislostiach viedol k ujme.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj

nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11, ods. 2 ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne,
je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde, ods. 2 každý je
povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne

oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení zodpovednosť za škodu podľa
tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, ods. 2 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

O objektívnej zodpovednosti štátu za škodu ide za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./

existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2./ nesprávny úradný postup
orgánuštátualebonezákonnérozhodnutiea3./príčinnásúvislosťmedziškodouanesprávnymúradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Ak chýba čo len jeden atribút vzniku škody, škoda nemôže
vzniknúť.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2, 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho
nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akýmštátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie
orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa
v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa

vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj
všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj
dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Zákon je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú
vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V danom prípade je preto potrebné pri škode
a jej náhrade aplikovať § 17 zákona č. 514/2013 Z. z. v spojení s ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 28 zákona č. 575/2001 Z. z. v platnom znení Úrad geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster
nehnuteľnosti.

Už v zmysle vyššie uvedeného bolo potrebné ohľadom nesprávneho úradného postupu aplikovať

zákon č. 58/1969 Zb. a zákon č. 514/2003 Z. z. a posúdiť aktívnu legitimáciu označeného subjektu,
ktorý zastupuje v konaní Slovenskú republiku. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. má súd
za preukázané, že pasívne legitimovaným orgánom, ktorý koná v mene Slovenskej republiky je Úrad
geodézie, kartografie a katastra SR a v zmysle 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. Na základe
uvedeného má za to, že jediným orgánom, ktorý v tejto veci koná v mene Slovenskej republiky je

označený žalovaný Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý ani svoju pasívnu legitimáciu v
konaní nespochybňoval.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by označený žalovaný uspokojil nárok žalobcu či už v lehote 6-
tichmesiacovakovyplývazvyššieuvedenéhovyjadreniažalovanéhoalebokudňuvyhláseniarozsudku.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 22/1964 Zb. v evidencii nehnuteľností sa vyznačujú všetky
nehnuteľnosti s uvedením druhov pozemkov (kultúr), výmer a spôsobu užívania; ďalej vlastnícke vzťahy,
správa národného majetku, právo trvalého užívania národného majetku, právo osobného užívania
pozemkov, obmedzenie vlastníckych práv a iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností potrebné pre

národné hospodárstvo.

Podľaustanovenia§3zákonač.22/1964Zb.evidenciunehnuteľnostízakladajú,vedúaudržujúvsúlade
so skutočným stavom orgány Ústrednej správy geodézie a kartografie zriadené v okresoch (ďalej len
"orgány geodézie").

Podľa ustanovenia 5 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb. v evidencii nehnuteľností sa bežne zapisujú zmeny
vlastníckych vzťahov, vlastnícke práva novo vzniknuté, ako aj ich obmedzenia, obdobné údaje o správe
národného majetku a novo vzniknuté práva trvalého užívania národného majetku a osobného užívania
pozemkov.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb. kto osvedčí oprávnený záujem, môže, pokiaľ tomu
nebráni záujem spoločnosti, nazerať do evidencie nehnuteľností a robiť si z nej náčrty, odpisy alebo
výpisy, ods. 2 orgány geodézie vydávajú na žiadosť orgánom, organizáciám a osobám uvedeným v
odseku 1 kópie, odpisy alebo výpisy z evidencie nehnuteľností.

Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky č. 23/1964 Zb. evidencia nehnuteľností obsahuje tieto časti: a) operát
meračský (mapu pozemkovú, mapu pracovnú a mapu evidenčnú), b) operát písomný (výkaz zmien,
súpis parciel, evidenčné listy, listy vlastníctva, zoznam užívateľov a vlastníkov, register užívateľov a
vlastníkov a zoznam domov), c) zbierku listín (rozhodnutia a iné listiny, záznam zmien, poľné náčrty,

geometrické plány, zápisníky meraných smerov, uhlov a dĺžok, výpočty geodetických údajov, výpočty
výmer zmenených parciel, súpisy hlásení a pod.), d) sumarizačné výkazy (úhrnné hodnoty druhov
pozemkov - kultúr, sektorové prehľady o plochách kultúr, prehľady úhrnných údajov evidenčných listov
a i.).Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 vyhlášky č. 23/1964 Zb. evidenčný list sa vyhotovuje pre každého užívateľa
a obsahuje meno užívateľa (názov organizácie) a všetky ním užívané nehnuteľnosti s uvedením ich

parcelných čísiel, druhov pozemkov (kultúr) a výmer. Pri nehnuteľnostiach, ktoré nie sú súčasťou
pôdohospodárskych závodov 1) a sú vo vlastníctve občanov, sa zapisuje do evidenčného listu ako
užívateľ vždy vlastník bez ohľadu na to, či nehnuteľnosti tiež skutočne užíva, ods. 5 list vlastníctva
sa vyhotovuje podľa nehnuteľností a obsahuje meno vlastníka (spoluvlastníkov), názov organizácie,
ktorá spravuje národný majetok, a všetky parcelné, popisné a evidenčné čísla nehnuteľností. Do listu

vlastníctva sa ďalej zapisujú právo osobného užívania pozemkov, právo trvalého užívania národného
majetku, obmedzenie vlastníckych práv a práv užívateľov a číslo položky výkazu zmien.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky č. 23/1964 Zb. zápisy právnych vzťahov v evidencii nehnuteľností
budú sa vykonávať postupne: a) v prvej etape do konca roku 1966 sa zapisujú v evidencii nehnuteľností
bežné zmeny vlastníckych vzťahov, vlastnícke práva novovzniknuté, ako aj ich obmedzenia, obdobné

údaje o správe národného majetku a novovzniknuté práva trvalého užívania národného majetku a
osobného užívania pozemkov podľa podkladov uvedených v § 4 ods. 2 zákona, b) v druhej etape
od roku 1967 budú postupne zapísané právne vzťahy v evidencii nehnuteľností ešte nevyznačené, c)
v obciach, v ktorých sa bude vykonávať technicko-hospodárske mapovanie, 2) môže sa postupovať
podľa ustanovenia písmena b) už v prvej etape, ods. 2 pre zápis právnych vzťahov o nehnuteľnostiach

podľa odseku 1 písm. b) podporne sa použijú zápisy v doterajších pozemkových knihách, železničných
knihách, v jednotnej evidencii pôdy a v bývalom pozemkovom katastri. Orgány geodézie zapíšu do
evidencie nehnuteľností toho, kto podľa výsledku vyšetrenia je oprávnený alebo povinný.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky č. 23/1964 Zb. orgány geodézie spravidla každoročne vyšetrujú

a podľa potreby zameriavajú ohlásené alebo inak zistené zmeny hraníc územných správnych jednotiek,
zmeny užívania, zmeny druhov pozemkov (kultúr), nové komunikácie, sídliská, obytné domy, iné stavby
a iné zmeny. Hlásené, vyšetrené a zamerané zmeny sa v priebehu každého roka zapisujú do výkazu
zmien, ktorý sa zostavuje pre každú obec, ods. 2 vždy v priebehu 5 rokov orgány geodézie preskúmajú
súlad evidencie nehnuteľností so skutočným stavom na území celej obce, ods. 3 zmeny v operátoch

evidencie nehnuteľností vykonávajú orgány geodézie z úradnej povinnosti na základe listín, návrhov a
oznámení orgánov, organizácií a občanov, ako aj ďalších podkladov uvedených v § 4 ods. 1 a 2 zákona.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 23/1964 Zb. zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach
sa vykonávajú na základe overených odpisov, prípadne originálov, najmä týchto rozhodnutí alebo

iných listín: c) ak ide o obmedzenie vlastníckeho práva: registrovaná zmluva o obmedzení prevodu,
rozhodnutie národného výboru a zavedení národnej správy, návrhy príslušných orgánov na zápis
zákonného záložného práva podľa osobitných predpisov a iné listiny, uvedené pod písm. e), ak je v nich
uvedené obmedzenie vlastníckeho práva.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č. 23/1964 Zb. pri národnom majetku sa zapisuje ako vlastník
československý štát s vyznačením názvu organizácie, ktorá má nehnuteľnosť v správe.

Podľaustanovenia§12ods.1vyhláškyč.23/1964Zb.pozemkovéknihyaželezničnéknihysúvúschove
štátnych notárstiev. Orgány geodézie sú oprávnené tieto knihy a ich súčasti (zbierky listín) používať

pre účely založenia a udržiavania evidencie nehnuteľností; v odôvodnených prípadoch zapožičia štátne
notárstvo pozemkové knihy a ich súčasti orgánom geodézie na čas nevyhnutnej potreby.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 265/1992 Zb. do katastrov nehnuteľností zriadených
zákonmi národných rád (ďalej len "kataster") a vedených príslušnými orgánmi Českej republiky a

príslušnými orgánmi Slovenskej republiky (ďalej len "príslušné orgány republík") sa zapisujú práva
k nehnuteľnostiam, a to vlastnícke právo, záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
predkupné právo, pokiaľ má mať účinky vecného práva, a iné práva, pokiaľ boli zriadené ako vecné
práva k nehnuteľnostiam, ods. 2 do katastra sa zapisujú aj ďalšie práva, pokiaľ tak ustanovia zákony
národných rád, ods. 3 zápisom sa rozumie vklad (§ 2), záznam (§ 7), poznámka (§ 9) alebo ich výmaz,

ods. 4 zápisy majú právne a evidenčné účinky podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 265/1992 Zb. ten, kto vychádza zo zápisu v katastri vykonanom po
dni účinnosti tohto zákona, je dobromyseľný, že stav katastra zodpovedá skutočnému stavu veci.Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 265/1992 Zb. len čo bol doručený príslušnému orgánu republiky
návrh na zápis do katastra, vyznačí príslušný orgán republiky túto skutočnosť v katastri, ods. 2 poradie

zápisov v katastri sa riadi, pokiaľ zákon neustanovuje inak, dobou, v ktorej bol návrh na zápis do katastra
doručený príslušnému orgánu republiky.

Podľa ustanovenia § 13 zákona č. 265/1992 Zb. každý je oprávnený nahliadnuť do katastra a urobiť si
o právnych vzťahoch odpisy alebo výpisy.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky č. 594/1992 Zb. list vlastníctva obsahuje názov obce a
názov katastrálneho územia a skladá sa a) z časti "A - majetková podstata", ktorá obsahuje všetky
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom jedného právneho vzťahu (majetkové teleso), a údaje o nich, a
to výmery, druhy pozemkov, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie
vysvetlenia časti A a položku "Výkaz zmien", b) z časti "B - vlastníci", ktorá obsahuje mená (názvy)

vlastníkov nehnuteľností s uvedením rodných čísel (identifikačných čísel organizácií), s uvedením
spoluvlastníckych podielov, s uvedením titulu nadobudnutia a inými údajmi obsahujúcimi bližšie
vysvetlenia časti B a položku "Výkaz zmien", c) z časti "C - ťarchy", ktorá obsahuje vecné bremená,
záložné práva, predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv, iné práva, ak boli dohodnuté ako
vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C a položku "Výkaz zmien".

Podľa ustanovenia § 19 vyhlášky č. 594/1992 Zb. evidenčný list obsahuje meno (názov) vlastníka,
spoluvlastníkov alebo nájomcu alebo inej oprávnenej osoby s uvedením adresy (sídla), všetky
nehnuteľnosti, ktoré tieto osoby vlastnia alebo majú v nájme, s uvedením celkovej výmery jednotlivých
druhov pozemkov, ako aj údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách.

Podľa ustanovenia § 39 vyhlášky č. 594/1992 Zb. pozemkové knihy a železničné knihy slúžia ako zdroj
informácií o vlastníckych a iných vecných právach k nehnuteľnostiam a o nehnuteľnostiach.

Podľa ustanovenia § 40 vyhlášky č. 594/1992 Zb. ak sa katastrálne konanie týka údajov v pozemkovej

knihe alebo v železničnej knihe, zapíšu sa do súboru popisných informácií a súčasne sa v pozemkovej
knihe alebo železničnej knihe urobí poznámka o zápise údajov do súboru popisných informácií;
iné zápisy, opravy, úpravy ani doplnenia sa v pozemkových knihách a ani v železničných knihách
nevykonávajú.

Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 vyhlášky č. 594/1992 Zb. zmeny právneho vzťahu evidovaného v katastri
alebo v pozemkovej knihe alebo v železničnej knihe (ďalej len "plomba") sa vykonávajú na základe
doručenej verejnej listiny alebo inej listiny, ods. 2 údaje o právnych vzťahoch evidované v katastri, v
pozemkovej knihe alebo železničnej knihe sa plombujú v deň doručenia verejnej listiny alebo inej listiny.

Podľa ustanovenia § 137 vyhlášky č. 594/1992 Zb. na požiadanie vyhotoví katastrálny úrad výpis z listu
vlastníctva alebo z pozemkovej knihy, prípadne železničnej knihy, ako aj kópiu z katastrálnej mapy alebo
kópiu z listu vlastníctva (ďalej len "potvrdený výpis a kópia"), ktorý je verejnou listinou.

Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 vyhlášky č. 594/1992 Zb. potvrdený výpis alebo kópia sa zásadne

vyhotovuje technickými prostriedkami, potvrdený výpis z listu vlastníctva obsahuje len platný stav bez
ohľadu na predchádzajúce zápisy.

Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 vyhlášky č. 594/1992 Zb. na kópii z pozemkovoknižnej vložky sa
neplatný stav prečiarkne a výslovne sa uvedie, že táto úprava bola urobená s cieľom zdôrazniť platný

stav, ods. 2 kópiu z listu vlastníctva možno vyhotoviť úradným potvrdením rozmnoženiny z originálu listu
vlastníctva.

Podľa ustanovenia § 142 vyhlášky č. 594/1992 Zb. identifikácia parciel sa vyhotovuje, ak údaje o
pozemku podľa pozemkovej knihy alebo železničnej knihy, prípadne v listine, ktorá nebola v pozemkovej

knihe alebo v železničnej knihe zapísaná, najmä parcelné číslo a výmera, nie sú totožné s údajmi podľa
súboru popisných informácií katastrálneho operátu a nie sú evidované na liste vlastníctva.Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 vyhlášky č. 594/1992 Zb. katastrálny úrad poskytne na požiadanie odpis
alebo kópiu z katastrálneho operátu, ktorý nie je potvrdený a ktorý nie je verejnou listinou. Odpisy a
kópie, ktoré nie sú verejnými listinami, katastrálny úrad nepotvrdzuje, ods. 2 katastrálny úrad umožní na

požiadanie vyhotovenie odpisu alebo kópie z katastrálneho operátu. Takéto odpisy alebo kópie nie sú
verejnými listinami a katastrálny úrad ich nepotvrdzuje.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k

nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri
(ďalej len "poznámka"), ods. 2 zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka,
ods. 3 zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto
zákona.

Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení k 14. 4. 2004 kataster obsahuje tieto údaje: a)

geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, druhy
a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce,
2) údaje o druhoch chránených nehnuteľností a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na
začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje
o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia

a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam
vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných osobách
oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "iná oprávnená osoba"), ako aj údaje o skutočnostiach
súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových
poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení k 14. 4. 2004 kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla,
údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E"
evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o

príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o
cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na
začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje
o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia
a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam,

údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné

geografické názvy.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení pozemkové
knihy, železničnú knihu a ich operát; pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj údajov o
katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam.

Podľa ustanovenia § 8 od. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení pozemkové knihy a železničná
kniha sú dokumenty s trvalou dokumentárnou hodnotou.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení okresný úrad

a) rozhoduje v katastrálnom konaní, b) zapisuje práva k nehnuteľnostiam, c) spravuje a aktualizuje
kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien
zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených
pri obnove katastrálneho operátu; kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými
oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi, d) vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a

povinnosti k nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69, e) kontroluje
geodetickéakartografickéčinnosti,ktorýchvýsledkysamajúprevziaťdokatastra,aoverujegeometrické
plány, f) spracúva sumárne údaje o pôdnom fonde, g) prejednáva priestupky proti poriadku v štátnej
správe na úseku katastra a v konaní o porušení poriadku na úseku katastra právnickými osobami, h)spravuje pozemkové knihy a železničnú knihu, i) poskytuje informácie z katastra, j) overuje kópie alebo
rovnopisy verejných listín alebo iných listín, na ktorých základe sa má vykonať zápis v katastri, ako aj
kópie geometrických plánov pre potreby správy a aktualizácie katastra v súlade s právnym stavom a so

skutočným stavom, k) rozhoduje v pochybnostiach o predmete evidovania v katastri.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení okresný úrad posúdi, či
je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých
nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona, ods. 2 ak je verejná listina alebo iná listina

spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

Podľaustanovenia§36azákonač.162/1995Z.z.vplatnomznení akjevlastníckeprávoknehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná
listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo
inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a

vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.

Podľa ustanovenia § 37 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení okresný úrad oznámi tým osobám,
ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do
15 dní odo dňa zápisu práva do katastra.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení údaje katastra uvedené v § 7
sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, ods. 2 údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej

hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".

Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení záväzné údaje katastra sa
používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného
prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach, ods. 2 záväzné údaje
katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín, ods. 3 údaje katastra,

ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení zápisy práv k nehnuteľnostiam
v evidencii nehnuteľností vykonané do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich
uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis.

Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení k 14. 4. 2004 v platnom znení katastrálny
operát je verejný. Každý má právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty, ods.
2 verejnosť zbierky listín [ § 8 ods. 1 písm. c)] je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom alebo
iným oprávneným osobám, alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými

úpravami podľa osobitného predpisu, 5) alebo osobe, ktorá vyhotovuje geometrické plány alebo vytyčuje
hranice pozemkov, alebo osobe vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a
katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy.

Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení k 14. 4. 2004 správa katastra vyhotoví

na požiadanie potvrdený výpis alebo potvrdenú kópiu zo súboru geodetických informácií, potvrdený
výpis alebo potvrdenú kópiu zo súboru popisných informácií, z pozemkových kníh a zo železničnej knihy
(ďalej len "potvrdený výpis alebo kópia"), ako aj identifikáciu parcely. Potvrdený výpis alebo kópia, ako
aj identifikácia parcely sú verejné listiny, ods. 2 správa katastra nevyhotoví potvrdený výpis alebo kópiu
z listu vlastníctva k nehnuteľnosti, na ktorej je vyznačená plomba podľa § 44 ods. 1, ani v prípade, ak

nie je súlad medzi právnym stavom a skutočným stavom; potvrdený výpis alebo kópiu z listu vlastníctva
správa katastra vydá iba na účely odstránenia nesúladu medzi právnym stavom a skutočným stavom,
ods. 3 správy katastra vyhotovujú na požiadanie aj odpisy a kópie z katastrálneho operátu, ktoré nie
sú verejnými listinami, a poskytujú aj ďalšie údaje, ods. 5 vyhotovenie potvrdeného výpisu alebo kópiea identifikácie parcely, vyhotovenie odpisov a kópií, ktoré nie sú verejnými listinami, ako aj poskytnutie
ďalších údajov si môže vyžiadať každá osoba od ktorejkoľvek správy katastra. Ak táto správa katastra
nie je miestne príslušná, postúpi žiadosť miestne príslušnej správe katastra.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn.
2T/77/72 (právoplatný 19. 2. 1972) bol žalobca odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov
za trestný čin opustenia republiky podľa § 109 ods. 2 Trestného zákona. Ani po roku 1989 už na území
Slovenska nežil a nemal ani trvalý pobyt. Osvedčením o pripadnutí majetku štátu na základe § 453a Obč.

zák. a žiadosť o zápis vlastníctva a správy národného majetku Okresného národného výboru č. Fin.4/
Rp-4102/Azodňa31.7.1985pripadlanehnuteľnosťvkat.územíT.č.parcelač.XXXroľaovýmere5334
m2, parcela č. XXX roľa o výmere 15 m2 a parcela č. XXX roľa o výmere 160 m2 zapísaná v pozemkovej
knihe ako vlastníctvo Y. G. v celosti do vlastníctva čsl. Štátu. Písomnosť doručená príslušnému stredisku
geodézie dňa 6. 8. 1985. Podľa zápisu v pkn. vložke č. XXX k. územie T. čd XXX/XXXX bol maloletý
Y. G. (žalobca) v celosti vlastníkom pozemkov parcela č. XXX roľa o výmere 198 m2, parcela č. XXX

roľa o výmere 5334 m2, parcela č. XXX roľa o výmere 1500 m2 a parcela č. XXX roľa o výmere 160
m2. V zmysle zápisu Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 8. 1. 1971 vo vložke podľa zápisu RI 1345/70
došlo k zmene. Žalobca predal parcelu č. XXX z pkn. vložky č. XXX (kúpnou zmluvou RI 1345/70).
Identifikáciou zo dňa 19. 7. 1985 Správa geodézie a kartografie v Bratislave uviedla, že parcely č. XXX,
XXX, XXX z pkv. č. XXX sú všetky v užívaní JRD Jaslovské Bohunice. Dňa 21. 8. 1985 bol v evidencii

nehnuteľností prevedený zápis na základe Osvedčenia o pripadnutí majetku štátu na základe § 453a
Občianskeho zákonníka (vtedy účinného) a žiadosti o zápis vlastníctva a správy národného majetku č.
K..X/Rp-XXXX/A, ktorým pozemky č. XXX, XXX, XXX pripadli do vlastníctva Čsl. štátu, do správy ONV
v Trnave. Zápis bol vykonaný na LV č. X v časti D, zapísali sa pozemky č. XXX, XXX, XXX v užívaní soc.
organizácie. Dňa 24. 1. 1989 bol v evidencii nehnuteľnosti prevedený zápis na základe hospodárskej

zmluvy č. K..X/XX/trv.už., K..X/Rp-XXXX/A, ktorou ONV v Trnave odovzdal pozemky č. XXX, XXX, XXX
do trvalého užívania JRD v Jaslovských Bohuniciach. Na základe uvedeného bol v časti D-LV č. 2
zrušený zápis pozemky v užívaní soc. organizácie-vl.č. XXX a predmetné pozemky boli zapísané na
LV č. XXX v prospech JRD Jaslovské Bohunice. Na základe rozhodnutia Pozemkového úradu v Trnave
č. PUr. 7/1995-F zo dňa 5. 1. 1995 boli predmetné pozemky zapísané na LV č. XXX v prospech

Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu. Dňa 10. 8. 1998 bol zrušený LV č. XXX
(v užívaní JRD Jaslovské Bohunice. Pkv. vložka č. XXX bola uzavretá dňa 31. 7. 2012 na základe č.
j. PUr. 7/1995-F v.z. 50/96. Podľa schváleného registra pôvodného stavu - registra vlastníckych práv v
k. ú. T. - vyňatie pozemkov z registra vlastníckych práv zo dňa 22. 11. 1996 č. j. PUr 7/1995-F/1 (číslo
zmeny 50/1996) s poukazom na zoznam uzatvorených pkv. vložiek vyplýva, že v zozname je uvedená

aj predmetná pkv. vložka č. XXX. Dňa 24. 10. 2003 bol žalobcovi vydaný výpis z pkv. č. XXX, v ktorom je
vedený ako vlastník predmetných pozemkov. Dňa 27. 10. 2003 uzavrel žalobca s Poľnohospodárskym
družstvom Malženice nájomnú zmluvu na pozemky parcela č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX. Žalobca sa
v zmysle osobitných reštitučných zákonov nedomáhal prinavrátenia vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený
zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobcom tvrdenej
škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom aj pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať
podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj po 1. júli 2004 aj podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.
Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci
majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo

vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje
vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (pozri § 20 zákona č. 58/1969 Zb.).
Zákon č. 514/2003 Z. z. je taktiež vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym podľa §
25 zákona.

V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 tohto zákona
nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť
(bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení
troch podmienok:

1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje "nesprávny úradný postup",
z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť
o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie

štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup
štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci
činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia

stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky). Rovnako pojem škody zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje, a ani neupravuje rozsah
jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442

Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére
poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,
zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu

pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech
(prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

Žalobca sa v danej veci domáha náhrady skutočnej škody vo výške 4489 eur, ktorá podľa jeho názoru
vzniknúťtým,žezaplatilsumu130eur+100eurzaznalecképosudky,zaplatiltrovyprávnehozastúpenia
v súvislosti s predbežným prerokovaním škody vo výške 381,22 eur, zaplatil sumu 148 eur za due
diligence, a hodnota parcely č. XXX vyčíslená znalcom vo výške 2850 eur a hodnota parcely č. XXX
vyčíslená znalcom vo výške 880 eur. Požadované peňažné plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha

titulom náhrady škody, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
príslušného orgánu. Súd má za to, že majetok žalobcu sa nezmenšil nesprávnym postupom príslušného
katastrálneho orgánu. Tento dôsledok nastal z dôvodu, že žalobca nepostupoval v zmysle reštitučných
zákonov a nežiadal navrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Pričom výsledok takého
konania by bol ovplyvnený výsledkom reštitučného konania a predovšetkým skutočnosťou, že žalobca

nespĺňal zákonný predpoklad určený pre oprávnenú osobu a to trvalý pobyt na území SR, ktorý obsahujú
všetky reštitučné zákony. Do doby ako by bolo rozhodnuté o reštitučných nárokoch žalobcu nedošlo k
(žalovanému) úbytku jeho majetkových hodnôt.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 87/1991 Z. z. v platnom znení o mimosúdnych rehabilitáciách

zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli
občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v období od
25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodné obdobie") v rozpore so zásadami
demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených
národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadvädzujúcimi medzinárodnými paktami o

občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ods. 2 zákon tiež upravuje
podmienky uplatňovania nárokov vyplývajúcich zo zrušených výrokov o treste prepadnutia majetku,
prepadnutia veci alebo zhabania veci, ako aj spôsob náhrady a rozsah týchto nárokov, ods. 3 tento
zákon sa nepoužije na zmiernenie krívd, ktoré sú predmetom úpravy osobitného zákona, ods. 4 tento
zákon sa nepoužije na zmiernenie krívd, ktoré vznikli prevzatím poľnohospodárskej pôdy využívanej na

poľnohospodársku výrobu, včítane súvisiacich obytných a hospodárskych budov, lesnej pôdy a vodných
plôch.Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 87/1991 Z. z. o mimosúdnych rehabilitáciách v platnom znení
zmiernenie následkov majetkových a iných krívd spôsobených občianskoprávnymi úkonmi, správnymi
aktamialeboinýmiprotiprávnymipostupmi,kuktorýmdošlovrozhodnomobdobí,spočívavovydaníveci

alebo v poskytnutí finančnej náhrady alebo v zrušení niektorých správnych aktov, prípadne v úpravách
v oblasti sociálneho zabezpečenia, a) ak je to v zákone výslovne ustanovené, b) ak k nim došlo na
základe ustanovení právnych predpisov, ktoré tento zákon zrušuje, alebo c) ak bol dôsledkom politickej
perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 87/1991 Z. z. v platnom znení o mimosúdnych rehabilitáciách v
platnom znení oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch
uvedených v § 6 zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má
trvalý pobyt na jej území.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 87/1991 Z. z. v platnom znení o mimosúdnych rehabilitáciách

povinnosť vydať vec sa vzťahuje na tie prípady, keď v rozhodnom období vec prešla na štát a) podľa §
453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. v znení zákona č. 67/1952 Zb.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v platnom znení oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k
pôvodnejpoľnohospodárskejusadlostiprešlinaštátalebonainéprávnickéosobyvdobeod25.februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v platnom znení oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci
alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov,
ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č.
142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej

reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o
trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku v platnom znení právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže

oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne
osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak
dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo
zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú
všeobecnými predpismi o správnom konaní, ods. 2 k nehnuteľnosť bola vydaná podľa § 9, môžu osoby,

ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 1 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na
súde voči osobám, ktorým bola nehnuteľnosť vydaná, do šiestich mesiacov odo dňa skončenia lehoty
uvedenej v odseku 1, ods. 3 právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. v) môže oprávnená
osoba uplatniť do 31. decembra 2004. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v platnom znení právo na navrátenie
vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej
republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v

období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným
v ustanovení § 3.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v platnom znení oprávneným
osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho
zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v

znení zákona č. 67/1952 Zb.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v platnom znení právo na

navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom
pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3.
Neuplatnením práva v lehote právo zanikne, ods. 2 rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo
rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad, ods. 3 na
konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č.
58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti
ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je

otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová
súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Príčinou vzniku škody
nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979). V postupnom slede javov je

každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v

dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup
katastrálneho úradu bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale zo sledu

relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobcu nebolo spôsobené priamo
nesprávnym úradným postupom príslušného katastrálneho orgánu (jeho majetok by sa nezmenšil, ak
by bol úspešný vo vydávacom konaní v reštitučných nárokov a za predpokladu splnenia zákonných
predpokladov a to predovšetkým podmienky trvalého pobytu na území SR ako oprávnenej osoby).
Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu dospel

súd kzáveru,ževdanomprípadeneboladanápríčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupom
príslušného katastrálneho orgánu a zmenšením majetku žalobcu, náhrady ktorého sa domáha. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a znížením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v

prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť. Súd dospel k záveru, že návrh
žalobcu nie je dôvodný, keď v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosti žalovanej za
škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a ani v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., pričom aj v prípade
súčasne platného zákona platia rovnaké podmienky na preukázanie zodpovednosti štátu za nesprávny
úradný postup a to existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť.

Príslušný Úrad geodézie a kartografie, ktorý v zmysle zákona č. 22/1964 Zb. vykonal zápis o zmene
vlastníckeho práva zo žalobcu na Čsl. štát potom ako mu dňa 6. 8. 1985 bolo doručené Osvedčenie o
pripadnutí majetku štátu Okresného národného výboru zo dňa 31. 7. 1985 č. Fin.4/Rp-4102/A a to na
list vlastníctva č. X k. územie T. v časti D pozemky v užívaní socialistickej organizácie. Následne bol LV

č. X v časti D zrušený, keď bol vykonaný v evidencii nehnuteľností zápis, trvalé užívanie predmetných
pozemkov na LV č. XXX v prospech JRD Jaslovské Bohunice (hospodárska zmluva č. Fin.4/43/trv.už.
Fin.4Rp-4102/ A). Pričom tieto zmeny vo vlastníctve sa neprejavili v zápise na PKV vložke č. XXX,
pričom podľa vyhlášky č. 23/1964 Zb. § 12 orgány geodézie sú oprávnené pozemkové knihy, ktoré boliv úschove štátnych notárstiev, používať pre účely založenia a udržiavania evidencie nehnuteľností, a
tieto si aj zapožičať. Zákon č. 162/1995 Zb. je účinný od 1. 1. 1996, pričom príslušný katastrálny orgán
nepostupoval v súlade so týmto zákonom, keď síce Pozemkový úrad rozhodnutím zo dňa 5. 1. 1995

č. PUr 7/1995-F v znení vyňatia č. PUr. 7/1995 zo dňa 22. 11. 1996, ktorým bol schválený register
pôvodného stavu vlastníckych práv pre k. ú. T., keď predmetné pozemky boli v decembri 1996 pod
položkou výkaz zmien 50/96 zapísané na LV č. XXX v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenský
pozemkový fond bez toho, aby sa táto zmena prejavila aj v PKV vložke č. XXX ku dňu vykonania
predmetného zápisu na LV č. XXX a to uzavretím vložky č. XXX. Žalovaný nevedel vysvetliť, preto

došlo k uzavretiu vložky č. XXX pod 50/96 až ku dňu 31. 7. 2012. Pričom zo žiadneho ustanovenia
zákona nevyplýva takýto postup, že k uzavretiu vložky dôjde so odstupom viacerých rokov. Súd má za
to, že takéto konanie je nesprávne a prisvedčil žalobcovi v tom, že jedná o nesprávny úradný postup.
Žalovaný uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, že v čase, keď boli predmetné pozemky evidované
len v časti poznámky - LV č. 2, resp. neskôr na LV č. XXX, t. j. do roku 1996, orgán katastra nemohol
ani pri identifikácii zistiť, že k predmetným pozemkom sú vlastnícke práva už evidované v evidencii

nehnuteľností, ak skutočnosť, že došlo k zmene vlastníctva nebola poznačená vo vložke č. XXX. Ďalej
uviedol, že keď pozemkovú knihu prevzal orgán katastra, došlo k zápisu registra, z ktorého bez ohľadu
nato,čivložkabolaalebonebolauzavretá,bolomožnézidentifikačnéhosystémukatastranehnuteľností
zistiť, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam je už evidované v katastri nehnuteľností v
prospech právneho nástupcu vo vložke zapísaného vlastníka. Avšak napriek tejto skutočnosti orgán

katastra v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. neaktualizoval kataster a
nevykonal uzavretie vložky č. XXX. Pokiaľ ide o samotného žalobcu tento preukázal, že dňa 24. 10. 2003
mu bol Správou katastra O. vydaný doklad - vložka č. XXX v zmysle, ktorej bol zapísaný ako vlastník
predmetných pozemkov. V tomto konaní nie je možné preukázať, s akou konkrétnou požiadavkou sa
obrátil na príslušnú správu katastra, avšak táto skutočnosť ani nemá pre rozhodnutie vo veci význam s

ohľadom na vyššie uvedené. Súd neprisvedčil žalobcovi v jeho argumentácii, že z dôvodu nesprávneho
úradného postupu mu uplynuli lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov, keď sa spoľahol na to, že je
vlastníkom predmetných nehnuteľností, bez toho aby si takúto podstatnú skutočnosti potom ako nežil na
území Slovenska zistil na príslušnom orgáne katastra. Keď preukázal prvý kontakt s orgánom katastra
dňa 24. 10. 2003. Podľa zákona č. 87/1991 Zb, ktorý bol účinný od 1. 4. 1991 bola oprávnená osoba

do 6 mesiacov vyzvať povinnú osobu na navrátenie vlastníctva. Pričom podľa § 13 zákona č. 22/1991
Zb. si oprávnená osoba mohla právo na vydanie nehnuteľnosti uplatniť do 31. 12. 1992, t. j. ešte pred
24. 10. 2003. Právo na navrátenie vlastníctva podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z. z. si oprávnená osoba
mohla svoje právo uplatniť do 31. 12. 2004, avšak na navrátenie vlastníctva bolo potrebné, tak už bolo
vyššie uvedené splnenie zákonných predpokladov a to aj trvalý pobyt na území SR, čo v prípade žalobcu

nebolo splnené. Ale ani v prípade, že súd by súd nemal za to, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, žalobcov majetok by sa automaticky nezmenšil, keď v rámci reštitučného konania by musel
spĺňať zákonné predpoklady a predovšetkým to, že ako oprávnená osoba má na území trvalý pobyt. Súd
má za to, že majetok žalobcu sa zmenšil nie z dôvodu nesprávneho úradného postupu ale z dôvodu,
že žalobca nespĺňal predpoklad oprávnenej osoby a to trvalého pobytu na území SR. Pričom súdu v

tomto konaní neprináleží posudzovať dôvodnosť prípadných reštitučných nárokov žalobcu. Okolnosť, že
určitý procesne nesprávny postup katastrálneho úradu nespôsobuje majetkovú ujmu účastníka konania,
náhrady ktorej sa žalobca domáha, svedčí o tom, že vplyv samotného nesprávneho úradného postupu
na zmenšenie majetku žalobcu nebol priamy. Zároveň súd uvádza, že žalobca nepreukázal vznik škody
vo výške 2850 eur a 880 eur ako hodnotu pozemkov a trovy právneho zastúpenia vo výške 381,22

eur, keď o tieto čiastky sa jeho majetok nezmenšil. Žalobca predložil doklady o zaplatení sumy 100
eur, 148 eur a 130 eur, avšak s ohľadom na vyššie uvedené ani v tejto časti nepovažoval súd návrh
za odôvodnený. Súd požadoval návrh žalobcu za nedôvodný čo do dôvodu a preto sa nezaoberal sa
v konaní výškou škody. Na základe uvedeného a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím

účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods.
1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označenímdôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd návrh žalovanej na vykonanie
dokazovania výsluchom svedkyne N.. T. P. zamietol ako nedôvodné a nehospodárne. Súd teda
vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodnil svoj návrh na začatie

konania, vyjadrením žalovanej a dokladmi predloženými účastníkmi konania. Súd považoval vykonaným
dokazovaním skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej, zároveň existencia
ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu
navrhovateľky. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné

nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods.
1,4 O.s.p. ).

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Onáhradetrovkonaniarozhodnesúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1O.s.p.avšakúspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.