Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/277/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207790
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207790.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o. , Vajnorská 100/A,
Bratislava,IČO:45869464,právnezastúpenýJUDr.VeronikouKubrikovou,PhD.,advokátkousosídlom
v Bratislave, Martinčekova 13, adresa na doručovanie: Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 42 174 716,
protipovinnému:W.U.,C..XX.XX.XXXX,S.I.XXX,vedenejnaExekútorskomúradeMgr.JanyVirličovej,
Exekútorský úrad v Bratislave, Vajnorská 100/A pod sp. zn. EX 1411/2015, o vymoženie 2000,- Eur s

prísl, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11Er/396/2015-13
zo dňa 18.05.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.
2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že mu bola dňa 28.4.2015 doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky
oprávneného pozostávajúcej z istiny 2.000,- € s prísl. v zmysle návrhu oprávneného. Žiadosť o udelenie
poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, v ktorom oprávnený

podal návrh na vymoženie istiny 2.000,- €, úrok 24,5 % p.a. a úrok z omeškania 9 % p.a. zo sumy
2.000,- € od 2.8.2013 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú vo výške
625,66 € a 373,41 €, poplatok za rozhodcovské konanie 149,95 €, trovy právneho zastúpenia v
exekučnom konaní 129,68 € a súdny poplatok za vydanie poverenia exekútorovi 16,50 €. Spolu so
žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu prvej inštancie predložený exekučný titul - rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., č.k. IA-

C/1213/0146 zo dňa 14.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2014 a vykonateľnosť dňa
4.5.2014. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu 2.000,-
€, úrok 24,5 % p.a. a úrok z omeškania 9 % p.a. zo sumy 2.000,- € od 2.8.2013 do zaplatenia,
sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady
žalovaného po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 373,41 €, sumu dlžných úrokov a úrokov
z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni započítania poslednej čiastočnej

úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 1.8.2013 vo výške 625,66 €,
poplatok za rozhodcovské konanie 149,95 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol, podľa jeho odôvodnenia, vydaný na základe Zmluvy o úvere č.
2831680410, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou banku, a.s. a povinným
dňa 16.12.2010. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku, bola daná rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi stranami v rámci úverovej zmluvy

v článku 3 ods. 6 záverečných ustanovení zmluvy o úvere. Podľa doložky všetky spory vzniknuté
zo zmluvy budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.. Oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie aj
Zmluvu o úvere č. 2831680410, uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou banku,
a.s. a povinným dňa 16.12.2010. Z tejto zmluvy súd prvej inštancie zistil, že povinnému bol oprávneným

poskytnutý úver vo výške 2.000,- €. Povinný sa zmluvne zaviazal splatiť úver za obdobie 70 mesiacov
v mesačných splátkach po 60,27 €, pričom celková výška nákladov na poskytnutý úver je 1.826,75 €. V
zmluve je uvedená RPMN banky 28,23 % a úroková sadzba 24,5 % ročne. Súčasťou zmluvy je článok 3
Záverečné ustanovenia, v ktorých v odseku 6 je uvedená rozhodcovská doložka, podľa ktorej zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované

pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s..

3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 243d ods. 1, ods. 2, § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 3 ods. 1

a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že exekučným titulom v danej veci
je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Konštatoval, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe
Zmluvy o úvere č. 2831680410, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou banku,
a.s. a povinným dňa 16.12.2010 je spotrebiteľským úverom v zmysle vtedy platného zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho zákonníka. Z rozhodcovského rozsudku

považoval za zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky
vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného
registra. Povinný je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej úverovej
zmluvy, návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského nepovažoval za zrejme, aby úver
bol povinnému poskytnutý na účely povolania, zamestnania alebo podnikania. Z predložených listín

nepovažoval za zrejmé ani to, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva podľa súdu prvej
inštancie aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom
zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy
o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o úvere č. 2831680410, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného -
Poštovou banku, a.s. a povinným dňa 16.12.2010, je aj rozhodcovská doložka, obsiahnutá v článku 3

odseku 6 Záverečných ustanovení. Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou obchodných
podmienok oprávneného. Považoval za zrejmé, že obchodné podmienky ako súčasť formulárovej
zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť
znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Text
úverových zmluvných podmienok vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný,

pričom rozhodcovská doložka zakotvená v článku 3 odseku 6 Záverečných ustanovení, sa nijako
neodlišuje od ostatného textu obchodných podmienok. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam. Už vzhľadom k tomu považoval
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho
rozhodcovská doložka podľa súdu prvej inštancie núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne

rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv.
Poukazujúc na uvedené konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a teda je neplatná.

5. Súd prvej inštancie poukázal na súčasné znenie ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
ktoré obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto
výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka a to požadovanie
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.6. Súd prvej inštancie žiadosť o vydanie poverenia zamietol, vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom, a teda rozhodcovský
rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

7. Proti tomuto uzneseniu a to v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal
napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo
alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

8. Oprávnený namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 205

ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§
221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Exekučnému súdu vytkol, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu, nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale iba ako exekučný súd, ktorý je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Súd pritom nie je oprávnený skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe
ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §

37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu
(§ 35 ZoRK), a výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány (§ 159 O.s.p.). Je toho názoru, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu
dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. V tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23.9.2009. Konštatuje, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníkaanapodporusvojichtvrdenícitujeználezuÚstavnéhosúdusp.zn.II.ÚS499/2012.Poukázal
aj na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách, v zmysle ktorého banka ponúkla
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a povinná s touto rozhodcovskou doložkou
súhlasila, pričom v zmysle obchodných podmienok ju mohla vypovedať v lehote 30 dní odo dňa podpisu
úverovej zmluvy. Vyčítal aj nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Obč. zák. a porušenie §153 ods. 1 OSP.

Exekučnému súdu vytkol, že sa nevysporiadal s jeho námietkou, že ak konanie by prebiehalo na
„štátnom súde“, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v takej závažnej veci, akou by bol
prípadný neskorší proces, dokázala náležíte naplánovať, akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné
práva. Namietal tiež, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu Rady
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt je aktom výlučne sekundárnej povahy a vytýkal

tiež neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, kde na podporu svojich tvrdení
citoval z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013-8 a III. US 153/2007 z 18.10.2007.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

10. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané

odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., so
sídlom Bratislava, Sienkiewiczova č. 4, IČO : 35 862 882 sp. zn. IA-C/1213/0146 z 14.03.2014s právoplatnosťou dňa 30.04.2014 a vykonateľnosťou 04.05.2014, ktorým bola povinným uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 2000,- Eur s príslušenstvom.

12. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2010 vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov povinnému za splnenia podmienok stanovených bankou, do výšky uvedenej
v zmluve.

13. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku

odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

14.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej
veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú

správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je

odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.“ V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

15. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

16. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o úvere
uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch.
Oprávnený je zmluvnou stranou, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinnýje zmluvnou stranou, ktorý nekonal ako podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania
nebolo oprávneným preukázané, že povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinný je v zmluve o úvere

identifikovaný rodným číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa.
Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

20. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo

posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V danom prípade je v článku 12.2 OP s
použitím VOP v bode 10.2.2. zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli,
že Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré
medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov
alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy v

nasledujúcom znení :
a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania,
b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a

rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo
135/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom
s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen
to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. To znamená, že princíp „vigilantibus iura scripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné.
Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť
za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v

rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.

23. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného
znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou
uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v

rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený
podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o
individuálnedojednanejpodmienkespotrebiteľskejzmluvy.Jednásaoneprimeranúzmluvnúpodmienkua súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

24. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom

vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví
o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s

dobrými mravmi.“

25.Dojednanierozhodcovskejdoložky,vzmyslektorejjenakonaniezozmluvy oprávnenýlenkonkrétne
určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §

54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho interpretovania povahy smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. apríla 1993 považuje odvolací súd za

neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade nevychádzal z priameho účinku smernice a
neuviedol, že sa jedná o primárny prameň práva Európskej únie, ktorý by mal interpretačný význam.
Článok 249 ZES (po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa jedná o článok 288 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie) obsahuje definíciu smernice ako sekundárneho prameňa komunitárneho
práva. Smernica je rovnako ako nariadenie záväzná, avšak len so zreteľom na výsledok, ktorého

dosiahnutie predpokladá. Členské štáty Európskej únie majú tento výsledok dosiahnuť spôsobom,
ktorý si sami zvolia. Tento proces sa nazýva implementácia, ktorou zásadne rozumieme aj prebratie
smernice prijatím vnútroštátneho všeobecne záväzného právneho predpisu. V Slovenskej republike
sa implementácia smernice 93/13/EHS uskutočnila prijatím ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľskom práve (ust. § 52 až 54) v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej

únie (dňa 01.05.2004). Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské právo, preto bola odvolacia námietka oprávneného aj v tejto časti
neopodstatnená.

27. V danom prípade súd prvého stupňa správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný

rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387

ods. 1 CSP.

29. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada(§431ods.1,2
CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania(§430CSP).Vdovolanínemožnouplatňovaťnovéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).