Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/479/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614218598
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614218598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

PetraTutkaaJUDr.AdrianyMurínovejvsporežalobkyneW..F.L.,I..XX.X.XXXX,Z.N.,M.X,zastúpenej
JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Kmeťova
č. 24 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Kubániho 16, o zaplatenie 4.000,09 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 7.5.2015 č.k. 4C/301/2014-134 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobkynisumu4.000,09eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy za obdobie od 1.11.2014 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zároveň zaviazal nahradiť žalobkyni trovy
konania z titulu jej právneho zastúpenia v sume 925,96 eur a tieto trovy zaplatiť právnemu zástupcovi
JUDr. Mariánovi Rušinovi, PhD. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobkyne, ktorého sa voči
žalovanému domáhala titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal tento získať na základe
plnenia zo strany žalobkyne, ako dlžníčky z 11 revolvingových úverov uzavretých so žalovaným v období
rokov XXXX F. XXXX a to z titulu úhrady zmluvných úrokov, ako aj poplatkov uvedených v zmluvách
majúc za to, že s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné uvedené
zmluvy považovať za bezúročné a bez poplatkov.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou, boli uzavreté zmluvy o poskytnutí
revolvingových úverov, ktoré vyhodnotil ako zmluvy spotrebiteľské majúc za to, že sa jedná o zmluvy
formulárové, pripravené vopred veriteľom, ktorých obsah nemala žalobkyňa možnosť reálne ovplyvniť
alebo pozmeniť. Súd skúmal, či takto označené zmluvy obsahujú všetky náležitosti v zmysle ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 cit. zákona
neobsahujú celkovú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru.

V tomto smere poukázal na článok 4.5 zmluvy podľa ktorého deň splatnosti poslednej splátky úveru,
resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Celková
výška revolvingového úveru je uvedená v zmluve a podmienky upravujúce jeho čerpanie sú upravené
v zmluvných dojednaniach v článku 2 bod 2.3 tak, že veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveruna účet dlžníka v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy, pričom z článku 4 ods. 4.3 zmluvných dojednaní
tiež plynie, že revolving bude poskytnutý bezhotovostným spôsobom, a to bankovým prevodom na
účet dlžníka. Dospel však k záveru, že v zmluve absentuje ďalšia náležitosť zmluvy o spotrebiteľských

úveroch a to konkretizácia výšky, počtu a termínu splátok istiny a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Konštatoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a i/ a § 10 ods. 1. Teda ak v

zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len
jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tak ako tomu bolo v prípade uzavretých 11 zmlúv, uvedený
nedostatok spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 cit. zákona a spotrebiteľské úvery sa považujú
za bezúročné a bez poplatkov. Z uvedeného uzavrel, že žalovanému nevzniklo právo na úhradu úrokov
a odplaty - poplatkov dohodnutých v zmluve.

4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu každej jednotlivej zmluvy mal súd preukázané,
že ročná úroková sadzba úveru uvedená v týchto zmluvách, ktorá sa pohybuje od 70,01 % do 70,6
% značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk, zistené z internetovej stránky Národnej banky
Slovenska.

5. S poukazom na ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný
ako veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred jej zmenou spočívajúcou v
navýšení spotrebiteľského úveru bol povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel tohto spotrebiteľského úveru. Mal za to,

že zo strany veriteľa, t.j. žalovaného v tomto konaní nebolo splnenie tejto povinnosti preukázané. S
poukazom na výpoveď žalobkyne konštatoval, že sprostredkovatelia pri uzatváraní úveru síce zisťovali
výšku jej príjmu, avšak títo súčasne mali vedomosť už pri uzatváraní zmlúv (kedy boli uzavreté už
ďalšie zmluvy), že žalobkyňa si nesplnila zmluvné povinnosti z predchádzajúcich zmlúv a teda boli jej
na základe úverových zmlúv z rokov XXXX, XXXX F. XXXX poskytované ďalšie úverové prostriedky bez

ohľadu na nesplnenie povinností z úverových zmlúv z predchádzajúcich rokov. S poukazom na tieto
dôvody dospel súd prvej inštancie k záveru, že každú jednu zmluvu, ktorá podlieha súdnej kontrole
v tomto konaní, je potrebné považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Vychádzajúc pritom zo
zistení, že žalobkyňa na základe uzavretých zmlúv celkovo uhradila žalovanému sumu 16.020,72 eur s
peňažnou špecifikáciou podľa jednotlivých úverových zmlúv a porovnaním celkovej výšky úveru, ktorý

jej bol v sumáre všetkých zmlúv poskytnutý konštatoval, že žalobkyňa uhradila žalovanému nad rámec
ním poskytnutých prostriedkov sumu 5.819,70 eur. Mal teda za to, že takúto sumu by mal žalovaný
žalobkyni vrátiť z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Konštatoval však, že žalobkyňa na druhej
strane žalovanému dlhuje peňažné plnenia z ešte neuhradených istín konkrétnych zmlúv v celkovej
sume 1.819,60 eur a pri vzájomnom započítaní takto oproti sebe stojacich nárokov vyčíslil výslednú

sumu, ktorú má žalovaný žalobkyni uhradiť na 4.000,09 eur. Rozhodnutie o trovách konania založil na
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu, ktorej výšku aj položkovite vyčíslil.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust § 205

ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní konštatoval, že napáda postup súdu prvej inštancie
a jeho závery, ktoré považuje za predčasné, keďže sa žiadnym spôsobom nevyporiadávajú s jeho
tvrdeniami ohľadne skutočností týkajúcich sa rozpisovania splátky. V tejto otázke ako náležitosti zmluvy
o revolvingovom úvere považuje za podstatné jeho vyjadrenie, ktoré v konaní predložil a ktoré považuje
zavecnerelevantné.Tátorelevantnosťmávecnúsúvislosťsmeritomprejednávanejveciatobezohľadu

na to, či sa súd s ním stotožnil alebo nie. S poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. mal preto za to,
že sa mal súd prvej inštancie vyporiadať s obsahom jeho vyjadrenia. Má za to, že z dôvodov rozsudku
nevyplýva zachovanie takéhoto postupu. Súd ohľadne vyjadrenia žalovaného ani neskonštatoval, že by
išlo o vyjadrenie nedôvodné, či vecne nesúvisiace a preto je nezistiteľné nielen to, ako ho vôbec posúdil,
alečitakvôbecspravil.Mázato,ževtakomtopostupespočívaodňatiemožnostižalovanémukonaťpred

súdom, keďže mu neumožňuje napadnúť postup akým súd rozhodoval a či dodržal zákon. V súvislosti
so záverom súdu o nesplnení zákonnej náležitosti o rozpisovaní splátky nepovažuje za správny záver
súdu v tomto smere a považuje ho za nepreskúmateľný. S prihliadnutím na spochybnenie toho, aký by
bol dôsledok výkladu § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. vo väzbe na iné ustanovenia uvedenéhozákona a ich praktickú realizovateľnosť by bolo očakávateľné, aby rozsudok obsahoval jednoznačné a
presvedčivé vysvetlenie uvedeného ustanovenia. Súd však predmetné ustanovenie nevysvetlil a bez
zdôvodnenia tvrdí, že zmluva má obsahovať osobitne splátku istiny, splátku úroku a prípadne splátku

iných poplatkov. Má za to, že ak by malo platiť, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010
Z.z. spočíva v uvedení splátky istiny, splátky úroku, splátky iných poplatkov, potom je legitímnou otázka,
ktoré ustanovenie ukladá uvádzať v zmluve popri rozpise splátky, istiny úroku a iných poplatkov ešte
aj celkový súčet. Má preto za to, že výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona je nerealizovateľný v
prípadoch, v ktorých je úver splácaný bez amortizácie istiny, v ktorých sa výška úhrady pripadajúcej na

splatenie istiny a úrokov zakaždým mení a pod.. V odvolaní napadol aj záver súdu ohľadne posúdenia
odplaty dohodnutej v jednotlivých zmluvách ako neplatnej. Má za to, že takýto záver nemá oporu v
žiadnom ustanovení právneho predpisu. To čo je obvyklá odplata na finančnom trhu určovalo a určuje
Ministerstvo financií SR, pričom tak robí na základe získaných údajov. Spôsob určovania odplaty, ktorá je
primeraná a príslušné kritériá určil v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súd v rozsudku síce uviedol, čo
považuje za primeranú odplatu, no sám vychádza z priemerných hodnôt, čiže závery súdu sú vzájomne

odporujúce si, keďže na jednej strane uvádza, čo považuje za primerané a na druhej strane sa vlastnými
kritériami ani neriadil.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobkyni
priznať náhradu trov odvolacieho konania. Nepovažuje za dôvodné odvolanie v časti, v ktorej žalovaný

konštatuje, že sa súd nevyporiadal s obsahom jeho argumentácie uvedenom vo vyjadrení k žalobe. Má
za to, že odôvodnenie rozsudku sa viac ako dôkladne vyporiadáva so všetkými námietkami procesných
strán. Poukázala na to, že ak mal žalovaný pocit, že súd prvej inštancie nebral dostatočne jeho
argumenty do úvahy, mal on alebo jeho právny zástupca možnosť zúčastniť sa pojednávania, kde mohol
aktívne vstúpiť do prebiehajúceho sporu. Ohľadne bezúročnosti a bezodplatnosti úverov poukázala

na to, že žalovaný nepopiera nedodržanie zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch, svoj postup však odôvodňuje tým, že by dodržanie tejto zákonnej náležitosti
bolo mätúce a neurčité. Má za to, že jednou z náležitostí zmluvy je aj tzv. rozpis splátok, keď poskytovateľ
úveru je povinný uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
takýto rozpis splátok je bežnou súčasťou takmer všetkých úverových zmlúv poskytovaných bankami

spotrebiteľom. Postup žalovaného preto považuje za osobovanie si práva rozhodovať o tom, ktorú
náležitosť nemusí v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uvádzať, aj keď zákon hovorí úplne niečo iné.
Má za to, že spotrebiteľ má právo vedieť ako sú jeho platby započítavané a teda aká suma z jeho splátky
je hradená na istinu, na úroky a na poplatky.

8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona zostávajú zachované.

10. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa ust. § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci,
vykonané dôkazy zákonným postupom vyhodnotil, vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo
veci rozhodol pokiaľ žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

12. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že tento považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
nepreskúmateľný pri jeho záveroch vyvodených z chýbajúcej náležitosti zmluvy a to rozpis splátok
úverov s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
majúc za to, že by bolo očakávateľné vo väzbe na iné ustanovenia uvedeného zákona a ich

praktickú realizovateľnosť, aby rozsudok obsahoval jednoznačné a presvedčivé vysvetlenie uvedeného
ustanovenia. Má za to, že ak by z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ spočívala povinnosť v uvedení splátky istiny,
splátky úroku, splátky iných poplatkov potom je legitímna otázka, ktoré ustanovenie ukladá uvádzať v
zmluve popri rozpise splátky istiny, úroku a iných poplatkov ešte aj ich celkový súčet.13. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatváranie sporných úverových
zmlúv zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musíobsahovaťtietonáležitosti:výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Odvolací súd je toho názoru, že znenie uvedeného ustanovenia má jasný obsah, z ktorého vyplýva

povinnosťposkytovateľaúverukonkretizovaťvýšku,početatermínysplátok,takabyztýchtobolozrejmé
aká časť jednotlivých splátok predstavuje splátku na istinu, na úrok, prípadne konkretizácia poradia,
ktorou sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru. Obsah tohto ustanovenia je teda nepochybný a je nesporné, že jeho účelom
je zabezpečiť pre spotrebiteľa možnosť vykonať si kontrolu splácania úveru z jeho strany, v rámci
plnenia svojich zmluvných povinností tak, aby takáto možnosť kontroly bola zabezpečená vo vzťahu

k jednotlivým splátkam tak, aby spotrebiteľ mal možnosť kontrolovať stav svojho nesplateného úveru
podľa týchto jednotlivých položiek.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že pri
takomto výklade uvedeného ustanovenia chýba ustanovenie zákona podľa ktorého by mal byť uvedený

aj celkový súčet splátok, teda sumu vyjadrujúcu súčet splátky istiny, splátky úroku a splátky prípadných
iných poplatkov. Konkretizácia celkového počtu splátok so súčasným rozlíšením týchto jednotlivých častí
totiž nesporne poskytuje celkový sumár povinností spotrebiteľa z konkrétneho spotrebiteľského úveru.

16. Odvolacia námietka žalovaného sa preto podľa názoru odvolacieho súdu nedotýka správnosti

právnej kvalifikácie nároku žalobkyne s poukazom na konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ale je
iba teoretickým polemizovaním so samotným obsahom tohto právneho predpisu z hľadiska toho, či sú
jeho jednotlivé ustanovenia vo vzájomnom súlade, resp. či si tieto navzájom neodporujú. Z tohto pohľadu
teda odvolací súd považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

17.Vychádzajúczosprávnostizáverusúduprvejinštancie,ževdôsledkuchýbajúcejzákonnejnáležitosti
zmluvy o úvere je potrebné uvedenú zmluvu hodnotiť ako bezodplatnú a bezúročnú považuje odvolací
súd ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa správnosti výpočtu výšky zmluvného úroku za
právne bezvýznamnú. Pri závere o bezodplatnosti úveru je totižto výška týchto úrokov už právne
bezvýznamná.

18. K odvolaniu žalovaného považuje odvolací súd za potrebné dodať, že nie je povinnosťou súdu vo
svojom rozhodnutí osobitne reagovať na jednotlivé podania účastníka. Súd sa v dôvodoch rozhodnutia
vyporiadávasrelevantnýmiskutkovýmitvrdeniamiúčastníka,sumarizovanýmidotzv.procesnéhoúkonu
a procesnej obrany v rámci svojej povinnosti hodnotenia skutkového stavu z vykonaných dôkazov.

19. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

20. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí náhrada trov odvolacieho konania.
O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).