Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/272/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314215459
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314215459.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci navrhovateľa:
D. T., F. XX.XX.XXXX, T. Š. XXXX, A., t.č, bytom A.R., P.. F. XX (K. D. P.), proti odporkyni: E. T., F.
XX.XX.XXXX, T. Ľ. K.. XXXX/X, A., Q..Č.. A., E..S..Š. XXX/X, o zaplatenie 6.306,84 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu 6306,84 Eur (190 000,-
Sk) a úrok z omeškania, vo výške 2,5 promile denný rok z omeškania z celkovej sumy od dátumu
doručenia výzvy na zaplatenie dlžnej sumy ako i trovy konania za každý deň omeškania od 1.11.2007.
V písomnom návrhu uviedol, že sa dňa 14.5.2007 spísal doklad o uznanie dlhu, v ktorom sa s bývalou
manželkou t.j. odporkyňou dohodli na vysporiadaní BSM pred advokátom JUDr. Vladimírom Servátkom,
v ktorom odporkyňa uznáva svoj dlh vo výške 6306,84 Eur (190 000,- Sk) voči nemu ako bývalému
manželovi. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa dlžnú čiastku, ktorú mala uhradiť do konca mesiaca október
2007 doteraz neuhradila, je nútený vec riešiť súdnou cestou.

Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 17.2.2015 pod č.k. 7C/272/2014-40. Voči
platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podala odpor odporkyňa. V písomnom odpore
uviedla, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ svoje právo na zaplatenie opiera
o uznanie dlhu zo dňa 14.5.2007, v zmysle ktorého bola povinná zaplatiť žalovanú sumu do konca
novembra 2007. Návrh bol súdu doručený dňa 19.11.2014. Právo na zaplatenie tejto sumy mohlo byť
prvýkrát uplatnené 1.12.2007, ktoré sa premlčalo dňa 1.12.2010. Vznáša námietku premlčania, pretože
toto právo bolo na súde uplatnené až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

Sú na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 5.3.2004
pod č.k. 12C/9/25004-22. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2004.

Účastníci konania dňa 14.5.2007 v prítomnosti advokáta JUDr. Vladimíra Servátku spísali uznanie dlhu
v tomto znení: „ Dolupodpísaný D. T., S..Č.. XXXXXX/XXXX, T. A., K.. E.. P. Č.. XXXX/XX na jednej
strane a E. T., S.. U., S..Č.. XXXXXX/XXXX, T. A., Ľ. XXXX/X v prítomnosti JUDr. Vladimíra Servátku,
advokáta, Levice, Pri Podlužianke č. 3, sa dohodli na vyporiadaní BSM takto:

E. T., S.. U. týmto výslovne u z n á v a svoj dlh vo výške 190 tis. Sk /slovom stodeväťdesiattisíc Sk/
voči bývalému manželovi D. T., S..Č.. XXXXXX/XXXX“.

Z výpovedi navrhovateľa na pojednávaní dňa 28.10.2015 vyplýva, že čiastka 6 306,84 Eur (190 000,-
Sk), ktorú odporkyni dal, predstavuje pôžičku. V tom čase boli už rozvedení. Bolo to dňa 14.5.2007. O
tom, že odporkyni požičal túto čiastku bol spísaný aj doklad ako uznanie dlhu u dr. Servátku. V tom
období disponoval s takouto sumou, nakoľko odpredal rodičovský dom. Ústne sa dohodli, že túto čiastku
mu odporkyňa vráti do konca roku 2007, v podstate keď predá svoj byt. Odporkyňu ústne, telefonicky
vyzval na vrátenie peňazí. Vravela, že byt nepredala, nemá ho z čoho vyplatiť. Raz mu odporkyňa poslala
3000,- Sk poštovou poukážkou, bola to splátka z pôžičky, ktorú jej poskytol vo výške 190 000,- Sk. Z
toho dôvodu žiada 190 000,- Sk, nakoľko odporkyni požičal viac krát finančné prostriedky, avšak nemá
to zdokladované.

Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žiada návrh zamietnuť, pričom vznáša
námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. Sám navrhovateľ jej na chodbe uviedol, že viac menej on
túto finančnú čiastku nechce, avšak je donútený k tomu zo strany p. Karasa, ktorý všetky návrh za neho
píše. Myslí si, že peniaze navrhovateľ nechce ani z toho dôvodu, že si je sám vedomý toho, ako to vlastne
bolo. Je pravdou, že jej požičal 3000,-- Sk, ktorú sumu mu vrátila. Nie je mu dlžná žiadnu ďalšiu finančnú
čiastku. Ohľadom čiastky 190 000,- Sk to bolo tak, že navrhovateľ mal dlhy, ktoré potreboval vyplatiť.
Požiadal ju, aby vzala úver s tým, že založí svoj vlastný byt. Byt založila, úver dostali. Navrhovateľ
vyplatil svoje dlhy. Navrhovateľ jej sľúbil, že keď predá rodičovský dom, tak tieto peniaze jej vráti s tým,
že sa odblokuje jej byt a teda sa vyplatí úver. A to je tá čiastka 190 000,- Sk, ktorú vlastne ani do ruky
nedostala. Bola donútená navrhovateľom u dr. Servátkom predmetný papier podpísať. Z tejto sumy sa
vyplatil úver a jej následne sa odblokoval byt.

Navrhovateľ k výpovedi odporkyne uviedol, že odporkyňa v podstate vypovedala pravdu. Je pravdou,
že ona čiastku 190 000,- Sk nedostala ani do ruky, ale touto čiastkou uhradili úver, aby sa jej odblokoval
byt. Z toho úveru povyplácal dlhy, ale podotýka že mali spoločné dlhy. Odporkyňa mu takto pomohla,
ale na druhej strane pomohol aj on jej.

Podľa § 100 ods.1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčacie právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Obč. zák. ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje
sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie,
plynie premlčacia doba do uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka voči veriteľovi, pričom dlžník adresuje veriteľovi
svoj prejav vôle, že uznáva svoj záväzok z konkrétneho dôvodu a v konkrétnej výške a obsahuje
potvrdenie dlžníka, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a čo do výšky. Uznanie dlhu musí mať
písomnú formu, ktorú predpisuje Občiansky zákonník. Z právneho úkonu dlžníka musí byť zrejmý dôvod
(napr. uzatvorená zmluva o pôžičke, kúpna zmluva, vzniknutá škoda a pod.) a presne určená výška
pohľadávky, t.j. presne určená výška dlhu. Uznanie dlhu možno urobiť až po tom, čo dlh vznikol, čiže
predmetom uznania dlhu môže byť len dlh, ktorý vznikol z platného záväzkového vzťahu. K uznaniu dlhu
dochádza spravidla až v dobe, keď nastala jeho splatnosť.

Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase jeho uznania dlžníkom trval. Z
uvedeného vyplýva, že uznanie dlhu dlžníkom uľahčuje procesnú situáciu veriteľa, nakoľko veriteľ už
nemusí preukazovať existenciu dlhu, ale naopak dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka. Tzn. ak by
dlžník namietal existenciu dlhu, tak sám dlžník by musel preukázať, že dlh nevznikol. Ak by dlžník túto
skutočnosť nepreukázal, platí, že dlh existuje čo do dôvodu a do výšky uvedenej v uznaní dlhu a dlžník
je povinný tento dlh voči veriteľovi uhradiť. Uznaním dlhu dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej
premlčacej doby a začatia plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ale pôvodný záväzok nezaniká.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 79/2005 hovorí, že uznanie dlhu je jedným zo spôsobov
zabezpečenia záväzku, ktorý zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v dobe, ktorý možno urobiť až po tom, čo dlh vznikol. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a
nasl. OZ) je k jeho platnosti treba písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu
dlhu a jeho výška.

Súd hodnotil všetky dôkazy jednotlivo a tiež v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko čo vyšlo
za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci konania a zistil nasledujúce skutočnosti:

Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť aj ústne,
konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú prenechanie veci na voľné nakladanie, teda
aj na spotrebovanie, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť
veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky nie je
dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Obč.
zák.).

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (obdobne NS SR sp.zn. 3Cdo/325/2009).

Súd poukazuje najmä na rozpory uvádzané navrhovateľom. V podanom návrhu uvádzal, že sa s
odporkyňou dohodli na vysporiadaní BSM, pričom sa spísal doklad, v ktorom odporkyňa uznala svoj dlh
vo výške 6 306,84 Eur (190 000,- Sk). Na pojednávaní pri prednese návrhu uviedol, že sumu 190 000,-
Sk odporkyni požičal dňa 14.5.2007 t.j. čase keď už boli rozvedení. Následne po výpovedi odporkyne,
potvrdil jej vyjadrenie, že čiastku 190 000,- Sk odporkyňa nedostala do ruky. Účastníci konania sa zhodli
na tom, že navrhovateľ potreboval vyplatiť dlhy a preto odporkyňa založila vlastný byt, aby dostali úver.
Navrhovateľ z úveru vyplatil dlhy. Po predaji jeho rodinného domu úver vyplatili a tak sa odblokoval jej
byt. Finančnú čiastku 190 000,- Sk odporkyňa od navrhovateľa neobdržala.

Súd má za to, že dokument „Uznanie dlhu“ zo dňa 14.5.2007 nie je dôkazom o vyporiadaní BSM a
ani dôkazom o poskytnutí pôžičky vo výške 190 000,- Sk (6 306,84 Eur). Jednoznačne bolo v konaní
preukázané, čo nebolo ani medzi účastníkmi konania sporné, že k odovzdaniu finančnej čiastky o
výške 190 000,- Sk nedošlo. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil žiadny dôkaz
preukazujúci skutočné poskytnutie finančných prostriedkov odporkyni. Uznanie dlhu zo dňa 14.5.2007
nie je dôkazom o poskytnutí pôžičky, keď samotní účastníci konania zhodne potvrdili, že k odovzdaniu
peňazí nedošlo. Keďže k odovzdaniu predmetu pôžičky - peňazí nedošlo, medzi zmluvnými stranami
právny vzťah z pôžičky ani nevznikol. Z uvedeného dôvodu nemožno uznať neexistujúci dlh. Okrem
toho dokument „Uznanie dlhu“, odhliadnuc od uvedeného, nie je platným právnym úkonom, keďže k
platnosti právneho úkonu uznania dlhu okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných
pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a
výšku v akom rozsahu dlh uznáva. Záväzok odporkyne v uznávacom prejave zo dňa 14.5.2007 taktiež
vzbudzuje pochybnosti aký právny záväzok na seba vyhlásením do uznania dlhu prevzala, keďže vyšlo
v konaní najavo, že dôvodom vzniku pohľadávky resp. tohto uznávacieho prejavu nie je vyporiadanie
z titulu BSM. Z uvedených dôvodov súd na predložený dokument „Uznanie dlhu“ zo dňa 14.5.2007
neprihliadol.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že uzavrel s odporkyňou zmluvu o pôžičke, a že v zmysle nej
boli aj odporkyni poskytnuté finančné prostriedky a to či už osobne alebo formou bezhotovostného

platobného styku. Z uvedeného dôvodu sa súd ani nezaoberal vznesenou námietkou premlčania zo
strany odporkyne, keďže medzi účastníkmi konania žiadny zmluvný vzťah nevznikol.

Na základe uvedených skutočností súd podaný návrh zamietol.

Odporkyňa mala v konaní úspech, vzniklo jej právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p., avšak náhradu trov konania nežiadala priznať, preto súd vyslovil, že sa jej náhrada trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 28.10.2015