Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/998/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411224412
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4411224412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov: 1. F. J., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko M. O. XX, I. E., 2. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko M. O. XX, I. E., obaja žalobcovia zastúpení:
Mgr. Eleonóra Szabóová, advokátka so sídlom Hlavné nám. 7, Nové Zámky, proti žalovaným: 1. J. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bydlisko I. O. XXX, zastúpený: JUDr. Eva Csontosová, advokátka so sídlom M. R.
Štefánika 4, Nové Zámky, 2. L. X., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko I. O. XXX, 3/ J. X., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko I. O. XXX, zastúpený: JUDr. Eva Csontosová, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 4, Nové
Zámky, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaniach žalovaných proti rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky č.k. 9C/264/2011-303 z 11. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia v 1. a v 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po nebohej F. X., rod. W., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. E., Ľ. O. č. XX, patrí nehnuteľnosť zapísaná
na Okresnom úrade, odbore katastrálnom I. E., na LV č. XXX, kat.úz. I. O., vo výlučnom vlastníctve
žalovaného v 3. rade - rodinný dom so súp.č. XXX, postavený na parc.č. XXXX/XX, v podiele 1

k celku, titulom nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva nebohej F. X. a žalovaného v 3.
rade, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp.zn.
5C/67/1998. Zároveň zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť právnej
zástupkyni žalobcov v 1. a v 2. rade titulom náhrady trov konania sumu 670,70 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 80 písm. c OSP, § 149 ods. 1, 2, 3,
4 Občianskeho zákonníka. Poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého mal preukázané, že žalobcovia
sú ručiteľmi zo Zmluvy o stavebnom sporení č. 1633631 5 01 a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere

a stavebnom úvere z 28.08.2001. Na základe tejto zmluvy bol poručiteľke F. X. od Prvej stavebnej
sporiteľne poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk. Dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu
Nové Zámky č.k. 16D/196/2005 z 05.08.2005 zastavené pre nemajetnosť. Dedičmi po poručiteľke
sú deti žalovaná v 2. rade a žalovaný v 1. rade, a bývalý manžel žalovaný v 3. rade. Ohľadom
zaplatenia zvyšku stavebného úveru a medziúveru prebieha konanie pred Okresným súdom Bratislava
II o zaplatenie sumy 2.936,09 eura s príslušenstvom, kde žalobcovia v 1. a v 2. rade vystupujú ako
žalovaní. Toto konanie nie je právoplatne skončené. Žalobkyňa v 1. rade podala na Okresný súd

Nové Zámky návrh na dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke - rodinného
dom súp.č. XXX . postaveného na parc.č. XXXX/XX v kat.úz. I. O., z nevyporiadaného BSM po
rozvode manželstva. Okresný súd Nové Zámky ju uznesením odkázal na podanie žaloby o určenie,
že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej F. X.. Následne žalobkyňa v 1. rade spolus manželom žalobu podali, čím preukázali svoju aktívnu legitimáciu aj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Preto obranu žalovaných, podľa ktorej žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní
vyhodnotil ako účelovú, a tvrdenia žalovaných, že žalobcovia ako ručitelia, nemajú právo napadnúť

vlastníctvo oprávneného vlastníka, nepovažoval za právne opodstatnené. Poukázal na to, že žalovaní,
najmä žalovaný v 3. rade ako bývalý manžel, nepreukázal, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
po rozvode manželstva mal s poručiteľkou vyporiadané, prípadne zrušené, alebo zúžené. Zároveň mal
listinnými dôkazmi preukázané, že poručiteľka a žalovaný v 3. rade počas trvania manželstva obdržali
na základe Zmluvy o pôžičke zo Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava, účelovú pôžičku na výstavbu

rodinného domu vo výške 60.000,- Sk, a spoločne ju aj splácali. Žalovaný v 3. rade nepreukázal
súdu žiadnymi hodnovernými listinnými dôkazmi obdržanie sumy 200.000,- Sk od svojich rodičov
na výstavbu rodinného domu. Čestné prehlásenia súrodencov žalovaného v 3. rade vyhodnotil ako
nedôveryhodné, lebo k týmto čestným prehláseniam došlo až po obnovení dedičského konania, na
návrh žalobcov. Nepreukazovali, že ich vystavitelia alebo priamo žalovaný v 3. rade sumou 200.000,-
Sk disponoval. Túto sumu nemal preukázanú ani iným zákonným spôsobom, napríklad daňovým

priznaním, hoci boli z obdobia kedy príjmy boli striktne preukazované a sledované minimálne na
úrovni dnešnej evidencie. Ďalej uviedol, že pasívna legitimácia žalovaných je daná ich postavením
zákonných dedičov po nebohej F. X. ktorí tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. To znamená, že
musia byť žalovaní všetci zákonní dedičia prichádzajúci do úvahy pripadajúci po poručiteľke. Preto
námietku žalovaných týkajúcu sa nedostatku ich pasívnej legitimácie vyhodnotil ako právne irelevantnú.

Konštatoval, že sporná nehnuteľnosť patrí do spoločného majetku manželov, čo mal okrem pôžičky
preukázané aj skutočnosťou, že bola postavená počas trvania manželstva a nebola vyporiadaná
po rozvode manželstva. K nezapísaniu poručiteľky na list vlastníctva došlo porušením zákona, hoci
v predmetnom rodinnom dome bývala so svojim manželom a deťmi, až do rozvodu. Pokiaľ proti
tomu poručiteľka nenamietala, bolo to preto, že kolaudačné rozhodnutie sa jej nedoručovalo. Nemala

vedomosť o tom, že takéto konanie prebieha. Stavebné povolenie bolo vydané na meno žalovaného
v 3. rade. Vyporiadanie BSM tým, že poručiteľka si zobrala z domovej nehnuteľnosti časť hnuteľného
majetku, nie je vyporiadaním v súlade s Občianskym zákonníkom, a žalovaný v 3. rade nepreukázal
žiadnu písomnú dohodu, alebo rozhodnutie o vyporiadaní BSM po rozvode. Vyhlásenie žalovaných
v 1. a v 2. rade o vklade ich otca do stavby domu vo výške 200.000,- Sk vyhodnotil ako za právne

irelevantné, vzhľadom na vek detí, ktoré v tom čase mali. Poukázal na judikatúru týkajúcu sa BSM a jeho
vyporiadania, podľa ktorej pokiaľ sa na obstaranie majetku za trvania manželstva použilo, čo len euro
zo spoločných prostriedkov, patrí tento majetok do BSM. K vyporiadaniu BSM od právoplatnosti rozvodu
do 3 rokov nedošlo. Túto skutočnosť žalovaní nepreukázali, preto nastupuje zákonná domnienka, že
podiely manželov na nehnuteľnostiach sú rovnaké. Žalobcovia z tvrdení poručiteľky mali vedomosť o

tom, že poručiteľka nemala vyporiadané BSM, lebo im pri poskytnutí stavebného úveru a medziúveru
tvrdila, že nebola vyplatená z domu od bývalého manžela, a preto si musí zobrať úver na kúpu
bytu. Zároveň žalobcom však potvrdila, že úver splatí pri vyplatení domu, a tým ich presvedčila,
aby jej za úver ručili. Dôkazy vyhodnotil tak, že predmetná nehnuteľnosť bola postavená za trvania
manželstva,zospoločnýchprostriedkovporučiteľkyF.X.,ajejmanželažalovanéhov3.rade.Vtrojročnej

lehote od rozvodu manželstva nebolo BSM vyporiadané, a teda nastúpila zákonná prezumpcia, podľa
ktorej vlastníctvo hnuteľných vecí sa vyporiada podľa užívacieho stavu, a vlastníctvo nehnuteľnosti v
rovnakých 50 % podieloch. Keďže predmetná nehnuteľnosť nebola zahrnutá do dedičstva po poručiteľke
a v ňom prejednaná , nemôže byť také rozhodnutie o dedičstve úplné. Preto je potrebné ho prejednať
v dodatočnom dedičskom konaní. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a priznal

ich žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní trovy konania v celkovej výške 670,70 eura, pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eura, podľa položky 1b Sadzobníka
súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a z trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 571,20 eura podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za 11
právnych úkonov, 2 x po 57,- eur (05.12.2011 prevzatie a príprava zastúpenia, 06.12.2011 písomné

podanie - návrh), 1 x po 14,67 eura (19.09.2012 zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní 25%),
1 x po 15,02 eura (16.09.2013 zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní 25%), 2 x po 30,04 eura
(16.09.2013 návrh na procesné rozhodnutie 50 %, 29.10.2013 vyjadrenie k procesnému odvolaniu 50
%), 1 x po 30,93 eura (27.01.2014 zmena petitu 50 %), 3 x po 61,85 eura (20.01.2014 zastupovanie na
nemeritórnom pojednávaní, 17.03.2014 a 26.05.2014 zastupovanie na meritórnom pojednávaní), 1 x po

64,53 eura (11.05.2015 zastupovanie na meritórnom pojednávaní), náhrada režijného paušálu, 2 x po
7,41 eur (za úkony vykonané od 01.01.2011 do 31.12.2011), 1 x po 7,63 eura (za úkony vykonané od
01.01.2012 do 31.12.2012), 3 x po 7,81 eura (za úkony vykonané od 01.01.2013 do 31.12.2013), 4 x
po 8,04 eur (za úkony vykonané od 01.01.2014 do 31.12.2014), 1 x po 8,39 eura (za úkony vykonané01.01.2015 do 11.05.2015), ktoré trovy konania zaviazal žalovaných v 1. až 3 rade zaplatiť spoločne a
nerozdielne zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcov v 1. a v 2. rade podľa ust. § 149 ods. 1 OSP.

2. Žalovaná v 2. rade podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd
žalobu, ako nedôvodnú, zamietol. Namietala svoju pasívnu legitimáciu v spore o vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, ktorá tvorí vlastníctvo jej otca, čo nikdy nebolo spochybnené. Uviedla, že nevie prečo je
žalovaná, keď nič nevlastní. Spochybnila aktívnu legitimáciu žalobcov. Tvrdila, že jej matka mala pôžičku
od Prvej stavebnej sporiteľne a žalobcovia vystupovali len ako ručitelia. Aj keby pohľadávku uspokojili,

je otázne, či by mohli napádať vlastníctvo jej otca, ktorý sa bránil tým, že nič neuhradili. Nemôžu byť
v právnom vzťahu voči prípadným dedičom, ktorí nič nezdedili. Poukázala na rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava II. číslo 25Cb/20/2005 o prerušení konania, o ktorom tvrdila, že je mylné a nemôže byť
pre súd prvej inštancie záväzné. Tvrdila, že bolo jednoznačné, že dom patril výlučne otcovi, o čom svedčí
skutočnosť, že matka sa po rozvode rodičov neobrátila na otca so svojimi finančnými požiadavkami, ale
požiadala o úver.

3. Žalovaný v 1. rade tiež podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súd prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie, alebo zmenil a žalobu
zamietol. Namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore o vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá má patriť
do dedičstva po nebohej matke. Tvrdil, že predmetná nehnuteľnosť tvorí vlastníctvo jeho otca, čo

nikdy nebolo spochybnené. Uviedol, že nevie prečo je žalovaný, keď nič nevlastní. Spochybnil aktívnu
legitimáciu žalobcov. Tvrdil, že jeho matka mala pôžičku od Prvej stavebnej sporiteľne a žalobcovia
vystupovali len ako ručitelia. Aj keby pohľadávku uspokojili, je otázne, či by mohli napádať vlastníctvo
jeho otca, ktorý sa bránil tým, že nič neuhradili, nemôžu však byť ani v právnom vzťahu voči prípadným
dedičom, ktorí nič nezdedili. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. číslo 25Cb/20/2005

o prerušení konania, o ktorom tvrdil, že je mylné a nemôže byť pre súd prvej inštancie záväzné. Tvrdil,
že bolo jednoznačné, že dom patril výlučne otcovi, o čom svedčí skutočnosť, že matka sa po rozvode
rodičov neobrátila na otca so svojimi finančnými požiadavkami, ale požiadala o úver.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný v 3. rade. Žiadal, aby odvolací súd

rozsudok súd prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie, alebo zmenil a žalobu zamietol.
Dôvodil,ževdanejvecinejdeonovoobjavenýmajetok,aleomajetok,ktorýmuvlastníckypatrí.Poukázal
na okolnosti, z ktorých vyplýva, že pozemok na stavbu domu dostal darom od rodičov. Od svojej matky
dostal po uzavretí manželstva 200.000,- Sk rovnako na stavbu domu, ktoré peniaze mu šetrili rodičia
na tento účel v čase, keď s nimi žil v spoločnej domácnosti. Tvrdil, že súd prvej inštancie neprihliadol na

dôkazy, ktoré na preukázanie týchto skutočností predložil, čestné prehlásenia matky a príbuzných, ani
na tvrdenia jeho detí, ktorým boli tieto skutočnosti známe. Novomanželskú pôžičku na stavbu dostali ako
manželia, ale splácal ju výlučne on, za trvania manželstva bola splatená len nepatrná čiastka. Tvrdil tiež,
že rozhodnutie súdu, ktorým odkázal žalobkyňu v 1. rade na podanie žaloby, je v rozpore so zákonom,
lebo v tom čase už bolo zistené, že o novoobjavený majetok nejde, ale ide o majetok v jeho vlastníctve.

Jeho vlastníctvo žalobcovia napadnúť nemôžu, nakoľko k takémuto konaniu nemajú aktívnu legitimáciu.
Aktívnu legitimáciu nemajú ani voči žalovaným v 1. a 2. rade. Namietal, že k prerušeniu konania na
Okresnom súde Bratislava II. pod číslom 25Cb/20/2005 došlo tak, že žalobcovia uviedli súd do omylu,
keď tvrdili, že ide o novoobjavený majetok a poukázali na rozhodnutie, ktorým boli odkázaní na podanie
určovacej žaloby. Tvrdil, že nejde o novoobjavený majetok, ale o majetok, ktorý bol kolaudovaný v roku

1990 ako jeho vlastníctvo. Poručiteľka voči jeho vlastníctvu nenamietala ani po kolaudácii, ani v roku
2002, keď bolo pridelené súpisné číslo. Tvrdil, že namietal premlčanie, súd prvej inštancie sa však touto
námietkou nezaoberal. Žalobcovia, ako ručitelia majú zmluvnú povinnosť uspokojiť pohľadávku a po
uspokojení majú právo domáhať sa plnenia vo výške, ktorú uspokojili za poručiteľa (zatiaľ zaplatili len
nepatrnú čiastku vo výške 50 eur). Žalobcovia ale v žiadnom prípade nemajú právo napadnúť jeho

vlastníctvo, je to v rozpore so zákonom a na strane žalobcov nie je daný naliehavý právny záujem.

5. Žalobcovia sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami

sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel knázoru, že odvolania nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací

súd nepovažuje za potrebné opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom
rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia,

že nehnuteľnosť stavba rodinného domu súpisné číslo XXX postavená na pozemku parc.č. XXXX/
XX nachádzajúca sa v katastrálnom území I. O. zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom I. E. na LV č. XXX, v podiele 1 k celku patrí do dedičstva po nebohej F. X., rod. W., nar.
XX.XX.XXXX,naposledybytomG.O.XX,I.E.,ktorázomrelaXX.XX.XXXX.Podľažaloby sú žalobcovia
ručitelia úveru, ktorý poručiteľke poskytla Prvá stavebná sporiteľňa a.s. Nakoľko poručiteľka zomrela a

pôvodné dedičské konanie skončilo zastavením pre nedostatok majetku, prešla povinnosť plniť záväzky
poručiteľky z poskytnutého úveru na ručiteľov. Žalobcovia považovali vyhlásenie žalovaného v 3. rade
týkajúce sa rodinného domu v I. O. súpisné číslo XXX, podľa ktorého ho postavil výlučne z vlastných
prostriedkov, v rozpore so stavebným povolením, zmluvou o pôžičke č. 602329 z 03.03.1987 poskytnutej
na výstavbu predmetného rodinného domu, a kolaudačným rozhodnutím č. VUP 2807-L989/1990.

Poukázali na skutočnosť, že stavba bola dokončená za trvania manželstva poručiteľky a žalovaného v
3. rade a manželia po rozvode neuzavreli žiadnu dohodu o vyporiadaní BSM, preto nastupuje zákonná
domnienka podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v 1. rade sa podaním z 29.02.2008
domáhala prejednania novoobjaveného majetku po poručiteľke a bola uznesením Okresného súdu
Nové Zámky č.k. 8D 116/2008-72 odkázaná na podanie žaloby na určenie, že predmetná nehnuteľnosť

patrí do dedičstva po poručiteľke. Zo spisu ďalej vyplýva, že manželstvo poručiteľky a žalovaného v 3.
rade bolo uzavreté dňa 09.10.1982 a právoplatne rozvedené dňa 26.05.1999, stavebné povolenie na
stavburodinnéhodomubolovydanédňa29.07.1986,ZmluvuopôžičkemanželiaX.uzavreli03.03.1987,
kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 15.11.1990.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dostatočné
dokazovanie, po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec aj správne
právne posúdil. Svoje rozhodnutie založil na ust. § 149 Občianskeho zákonníka. Ustálil, že predmetnú
nehnuteľnosť nadobudla poručiteľka a žalovaný v 3. rade do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
keď ho nadobudli za trvania manželstva a na jeho nadobudnutie boli použité peňažné prostriedky z

pôžičky, ktorú na tento účel spoločne dostali. BSM poručiteľky a žalovaného v 3. rade zaniklo rozvodom
manželstva. Keďže bolo nesporné, že do troch rokov nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom,
a nemal za preukázané, že došlo k jeho vyporiadaniu dohodou, prijal záver, že nastúpila zákonná
nevyvrátiteľná domnienka spôsobu vyporiadania BSM uvedená v ust. § 149 ods. 4 Občianskehozákonníka. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne určil, že predmetná nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po poručiteľke v podiele 1 k celku.

14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
tvrdeniami žalovaných uvedenými v odvolaniach.

15. Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolaniach zhodne namietali svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní,
dôvodiac, že nič nevlastnia. K tejto námietke odvolací súd dodáva, že vecná legitimácia vyjadruje

postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý o sebe tvrdí, že je
nositeľom práva má aktívnu legitimáciu, a pasívnu legitimáciu má účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Za situácie, keď na jednej alebo strane sporu, prípadne na oboch stranách,
vystupuje viac subjektov, ide o procesné spoločenstvo, ktoré môže byť samostatné a nerozlučné.
Nerozlučné procesné spoločenstvo vzniká podľa povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci
musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné spoločenstvo na jednej strane. Žalovaní

v danej veci tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, ktoré je dané tým, že sú účastníkmi konania o
dedičstve, jednak ako deti poručiteľky, ktoré sú dedičmi zo zákona v prvej skupine (žalovaní v 1. a 2.
rade), a jednak ako manžel poručiteľky (bývalý) v rozsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (žalovaný v 3. rade). Tým je daná pasívna legitimácia aj na strane žalovaných. Preto uvedenú
námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

16. Všetci žalovaní zhodne namietali aj aktívnu legitimáciu žalobcov, a žalovaný v 3. rade namietal aj
nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. K aktívnej legitimácii tvrdili, že túto
majú len veritelia poručiteľa, ktorými žalobcovia nie sú, preto nie sú aktívne legitimovaní na podanie
určovacej žaloby, a nemali byť ani súdom odkázaní na jej podanie. Základom žaloby je skutočnosť, že

žalobkyňa v 1. rade bola uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 8D 116/2008-72 z 30.09.2011
odkázaná podať na súde žalobu o určenie, že nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXX v I. O.
patrí do dedičstva po poručiteľke. Uvedené rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 175k ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ako procesného predpisu účinného v čase vydania rozhodnutia, podľa ktorého ak
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po

márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby svoje právo uplatnil žalobou. I keď to zákon výslovne neuvádza, súd odkáže na podanie určovacej
žaloby aj iného účastníka dedičského konania, napríklad subjekt, ktorý podal návrh na prejednanie
novoobjaveného majetku poručiteľa tak, ako to bolo vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp.zn. 8D 116/2008. Práve predmetné uznesenie zakladá aktívnu legitimáciu žalobkyne v 1. rade

na podanie určovacej žaloby, aktívna legitimácia žalobcu v 2. rade vyplýva z jeho statusu manžela
žalobkyne v 1. rade. Manželia totiž sú z právnych úkonov týkajúcich spoločných vecí oprávnení a povinní
spoločne a nerozdielne, čo sa týka aj spoločných záväzkov. Určovacia žaloba podaná podľa § 175k ods.
2 OSP nemohla byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nakoľko v tomto prípade
sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, je priamo prezumovaný zákonným ustanovením § 175k ods.

2 OSP (po novom § 194 ods. 1 CSP).

17. Posledná odvolacia námietka žalovaných sa týkala tvrdenia, že predmetná nehnuteľnosť tvorí
vlastníctvo žalovaného v 3. rade, čo poručiteľka nikdy spochybnila, ani sa nikdy nedomáhala vyplatenia
nejakého nároku titulom vyporiadania. K tomuto tvrdeniu žalovaných odvolací súd dodáva, že v rámci

dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Len
preukázané tvrdenie môže súd vziať za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalovaný v 3. rade tvrdil, že
predmetnýrodinnýdomnadobudoldosvojhovýlučnéhovlastníctvapreto,žehofinancoval zdarovaných
prostriedkov, mal toto tvrdenie súdu preukázať. Žalovaným v 3. rade produkované dôkazy (čestné
prehlásenia rodinných príslušníkov) boli v rozpore s listinným dôkazom (zmluvou o pôžičke). S touto

dôkaznou situáciou sa súd prvej inštancie vyporiadal prijatím záveru, že žalovaný v 3. rade dôkazné
bremeno svojho tvrdenia neuniesol, keď ním produkované dôkazy nepovažoval za dôveryhodné. S
uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. §
396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania z dôvodu, že žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).