Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/280/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409208736
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4409208736.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcov: 1./ F. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. T., T. L. X, a 2./ R.. V.
J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., P. XX, obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom,
so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. 7, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou, so sídlom
Nové Zámky, Slovenská 11, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Allianz - Slovenská
poisťovňa a.s., so sídlom Coboriho 9, Nitra, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o zaplatenie 33.333 eur

istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31.
mája 2012 č. k. 9C 154/2009-119, v spojení s uznesením zo dňa 18. júla 2012 č. k. 9C/154/2009-130,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 31. mája 2012 č. k. 9C 154/2009-119
žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť titulom trov štátu
- znaleckého dokazovania sumu 374,31 eura na účet tunajšieho súdu, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 100
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uznesením zo dňa 18. júla 2012 č. k. 9C/154/2009-130 súd opravil tretí výrok rozsudku Okresného

súdu v Nových Zámkoch pod sp. zn. 9C 154/2009-119 zo dňa 31. 05. 2012, v časti: „Žalobcovia v 1. a
2. rade sú povinní zaplatiť žalovanému...“.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobcovia sa podanou žalobou
doručenou súdu dňa 03. 07. 2009 domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 33.333 eur titulom náhrady
škody na zdraví, nakoľko sú právnymi nástupcami po D. J., zomr. XX. XX. XXXX ako potomkovia
v priamom rade. D. J. bola dňa 26. 01. 2009 u žalovaného na predoperačnom vyšetrení z titulu

plánovaného operačného výkonu, ktorý mal riešiť bolesti driekovej chrbtice, zúženie miešneho kanála
a rôzne iné diagnózy, s tým, že bola prijatá u žalovaného dňa 28. 01. 2009 a operačný výkon bol
realizovaný dňa 30. 01. 2009. Pooperačný stav p. J. bol primeraný, ale už dňa 31. 01. 2009 o 04.30
hod. sa sťažovala na bolesti hrudníka, zvracala. Následne bola preložená na JIS Neurochirurgického
oddelenia žalovaného za účelom monitorovania vitálnych funkcií, pričom časovo predtým upadla
do bezvedomia spolu so zastavením srdcovej činnosti. Zahájená resuscitácia bola neúspešná a

ukončená bola dňa 31. 01. 2009 o 13.00 hod. V zmysle pitevného protokolu príčinou smrti p. J.
bolo zlyhanie činnosti srdca ako komplikácia základnej choroby, čerstvého infarktu steny ľavej komory
srdca pri kôrnatení vencovitých tepien srdca ťažkého stupňa. Pridruženou chorobou bola úplavica
cukrová. Následne žalobcovia podali podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Nové Zámky, ktorý vo svojej správe zo dňa 25. 05. 2009 konštatoval, že odporca lege
artis indikoval neurochirurgický výkon, ktorý aj správne vykonal. V správe sa však konštatuje, že

žalovaný zanedbal, resp. vôbec nevykonal predoperačné vyšetrenia so zameraním sa na záťažové
testy kardiovaskulárneho systému. Žalobcovia mali za to, že žalovaný nič z toho, čo Úrad pre dohľadnad zdravotnou starostlivosťou akcentuje vo svojej správe, nevykonal, neposkytol a ním poskytovaná
zdravotná starostlivosť nebola správne a v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z.;
podanie žalobcu v 2. rade bolo vyhodnotené ako plne opodstatnené. Právny dôvod žalobcovia opierali

o ustanovenia § 415, § 420 ods. 1, 2 a § 444 O. z.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 09. 2009 navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko
vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zomrelej pred operáciou nemožno jednoznačne
konštatovať, že bezprostrednou príčinou smrti bolo zanedbanie poskytovania zdravotnej starostlivosti
a tiež namietal priznať žalovanú sumu bez stanovenia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej

povinnosti a vzniknutej škody na zdraví. Žiadal pribrať do konania na svojej strane vedľajšieho účastníka
poisťovňu Allianz a.s. Slovenskú poisťovňu, so sídlom v Bratislave, ktorá bude hájiť ich záujmy z
uplatnenej náhrady škody podľa ustanovenia čl. 13 písm. f/, g/, h/, i/ Všeobecných poistných podmienok.
Súd uznesením zo dňa 09. 10. 2009 vyhovel nároku žalovaného a pripustil do konania na jeho strane
ako vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Coboriho 9, Nitra, IČO: 00 151
700, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 11. 2009.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav: Protokolom č. 100/2009 o vykonanom dohľade
zo dňa 15. 04. 2009 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo zistené, že Úrad vykonal
dohľad u žalovaného na základe podnetu žalobcu v 2. rade vo veci nespokojnosti so zdravotnou
starostlivosťou, ktorá bola poskytovaná jeho matke p. D. J., nar. XX. XX. XXXX, počas jej hospitalizácie
na neurochirurgickej klinike FNsP Nové Zámky v dobe od 28. 01. 2009 do 31. 01. 2009 a zistil, že

indikácia k neurochirurgickému výkonu bola správna. Pani J. bola diabetička, liečená inzulínom, kde sa
veľmi často vyskytujú rôzne komplikácie. S ohľadom na plánovanú pomerne náročnú operáciu chrbtice
sa malo predoperačné interné vyšetrenie doplniť aj záťažovým testom kardiovaskulárneho systému.
Pred hospitalizáciou sa malo realizovať u p. J. nielen interné ale aj kardiologické a diabetologické
predoperačné vyšetrenie a mala sa venovať väčšia pozornosť predoperačnej príprave. Na záver Úrad

konštatoval, že p. J. počas jej hospitalizácie na neurochirurgickej klinike FNsP Nové Zámky v dobe od
28. 01. 2009 do 31. 01. 2009 nebola poskytovaná zdravotná starostlivosť správne, nebola v súlade s
ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a podanie
žalobcu v 2. rade bolo opodstatnené. Toto isté bolo konštatované aj v Oznámení o výsledku prešetrenia
podania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 25. 05. 2009.

Zo znaleckého posudku 06/2011 zo dňa 02. 08. 2011 znalkyne MUDr. Daniely Iliašovej z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie interná medicína, ftizeológia, kardiológia mal súd preukázané, že
konštatovanie Úradu o zanedbaní zdravotnej starostlivosti je nesprávne, pretože úlohou žalovaného
bolo pacientku p. J. zoperovať podľa najnovších poznatkov lekárskej vedy, čo aj vykonal a
žalovaný nezanedbal žiadne úkony súvisiace s jeho zdravotnou starostlivosťou a náplňou práce

na neurochirurgickom oddelení. Úmrtie p. J. nebolo zapríčinené žiadnym zanedbaním zdravotnej
starostlivosti zo strany žalovaného a postup žalovaného pred operáciou bol správny vzhľadom na
požadovanépredoperačnévyšetrenia,ktorésimalazabezpečiťp.J.,pretožeúlohouneurochirurgického
oddelenia FNsP Nové Zámky je určiť správnu operačnú diagnózu, zoperovať v súlade s najnovšími
poznatkami a v prípade komplikácií počas operácie ich riešiť a v pooperačnou období musia byť

upozornení na komplikácie, ktoré sa môžu vyskytnúť v súvislosti so základným ochorením, lebo doba
hospitalizácie by bola príliš dlhá, ak by mali každého pacienta pripraviť na operáciu z kardiálneho resp.
interného aspektu, na to sú predsa ambulancie, ktoré by potom boli úplne zbytočné. Bezprostrednou
príčinou smrti p. J. bolo zlyhanie činnosti srdca ako celku pri ťažkom skôrnatení vencovitých tepien,
na základe ktorého operáciou došlo ku komplikácii základnej choroby a to k čerstvému infarktu bočnej

steny ľavej komory v dôsledku zúženia priesvitu ramus circumflexus ľavej vencovitej tepny ateromovým
plátom.
Zistený skutkový stav posúdil prvostupňový súd podľa ustanovení § 415 a § 420 ods. 1, 2 OZ a na
základevykonanéhodokazovaniaahorecitovanýchustanovenímalsúdzato,žejepotrebnétentonávrh
zamietnuťakonedôvodnýanepreukázaný,čosatýkavýškynáhradyškodyspoukazomnajednoznačné

závery znaleckého posudku č. 06/2011, ktoré závery podľa názoru súdu majú silnejšiu dôkaznú silu k
meritu kauzy ako Protokol č. 100/2009 o vykonanom dohľade Úradu, nakoľko znalec je odborník vo
svojom odbore, išlo o lekára z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie interná medicína, ftizeológia,
kardiológia, keď znalkyňa jednoznačne konštatovala v znaleckom posudku, že bezprostrednou príčinou
smrti p. J. bolo zlyhanie činnosti srdca ako celku pri ťažkom skôrnatení vencovitých tepien, na základe

ktorého došlo ku komplikácii základnej choroby a následkom toho k infarktu bočnej steny ľavej komory
a následne k smrti p. J.. Tiež bolo jednoznačne preukázané, že medzi poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou žalovaného a vznikom chorobného infarktu, ktorý viedol k úmrtiu pacientky neexistuje
príčinná súvislosť. Iný postup, než ako zvolil žalovaný v danom prípade pri poskytovaní zdravotnejstarostlivosti v pred a po operačnom období by nezabránil vzniku akútneho infarktu myokardu a jeho
smrteľného priebehu u danej pacientky, pretože táto bola vysoko riziková a žalovaný nebol upozornený
na závažnosť nálezu, ktorý sa zistil až pitvou. Znalkyňa uviedla, že konštatovanie Úradu o zanedbaní

zdravotnej starostlivosti k pacientke je nesprávne, lebo úlohou žalovaného bolo pacientku zoperovať, čo
aj urobil, v predoperačnom ambulantnom vyšetrení bolo treba vyšetriť kardiovaskulárny aparát, pretože
v závere interného vyšetrenia neboli žiadne obmedzenia a ani upozornenie, že ide o vysoko rizikovú
pacientku, ktorú treba počas celej hospitalizácie monitorovať. Znalkyňa poukázala na to, že úmrtie p. J.
nebolo zapríčinené žiadnym pochybením zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného.

Súd sa stotožnil v plnom rozsahu so znaleckým posudkom a tiež mal za to, že nie sú splnené
4 základné podmienky pre zodpovednosť za škodu a to: a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik
škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Všetky tieto
atribúty zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti musia byť preukázané a
musí existovať medzi nimi príčinná súvislosť, v danom prípade zo strany žalobcov tieto skutočnosti a

atribúty náhrady škody preukázané vôbec neboli. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku a žalobu v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a priznal ich žalovanému, ktorý mal vo
veci plný úspech, ktoré pozostávajú zo zaplateného preddavku za znalecké dokazovanie v sume 100
eur, nakoľko všetci účastníci konania súhlasili s nariadením znaleckého dokazovania a boli vyzvaní na

základe uznesenia tun. súdu pod sp. zn. 9C 154/2009-38, aby zložili zálohu každý po 100 eur a žalovaný
takúto zálohu zložil pod položkou denníka D 14 51/2011 v sume 100 eur a bol v konaní úspešný, takže
mu táto náhrada trov konania odôvodnene prináleží, a preto mu ju súd priznal.
Súd v zmysle § 148 ods. 1 OSP zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade k povinnosti zaplatiť štátu titulom trov
znaleckého dokazovania sumu 374,31 eura, pretože boli v konaní neúspešní. Poukázal na to, že na

základe uznesenia súdu sp. zn. 9C 154/2009-83 zo dňa 09. 08. 2011 bola znalkyni priznaná znalecká
odmenavsume574,31eura,ktorúpoukázalaznalkynizozloženýchzáloh,žalovanéhovsume100eura
žalobkyne v 1. rade v sume 100 eur a zvyšok vo výške 374,31 eura jej bolo poukázaných z rozpočtových
prostriedkov súdu.
V odôvodnení uznesenia zo dňa 18. 07. 2012 č. k. 9C/154/2009-130 súd uviedol, že po písomnom

vypracovaní rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch pod sp. zn. 9C 154/2009-119 súd z úradnej
moci zistil, že v treťom výroku tohto rozsudku zle uviedol komu majú žalobcovia v 1. a 2. rade zaplatiť
titulom náhrady trov konania sumu 100 eur, pričom v zápisnici pri vyhlásení rozsudku zo dňa 31. 05.
2012 toto správne uviedol, pretože sumu 100 eur titulom náhrady trov konania sú žalobcovia povinní
zaplatiť žalovanému a nie žalobcovi, tak ako to nesprávne súd uviedol v písomnom vyhotovení rozsudku,

preto podľa ustanovenia § 164 OSP opravil chybu, ktorá sa stala omylom pri písomnom vypracovaní
rozsudku, kde v treťom výroku namiesto slova žalobcovi mal správne uviesť slovo žalovanému a túto
chybu súd odstránil aj bez návrhu, ktoréhokoľvek účastníka. V ostatnej časti zostáva pôvodný rozsudok
nezmenený.
Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedli, že ich nárok

v danom prípade sa opiera o nezvrátiteľnú skutočnosť úmrtia fyzickej osoby, ktorá je nesporne z
medicínskeho hľadiska posúdenia príčin jej vzniku komplikovanou záležitosťou, preto mal súd pribrať
do konania tzv. znalecký ústav, ktorý by jednoznačne ustálil záver o existencii porušenia povinností
žalovaným a príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a vzniknutou škodou. Nesúhlasili so závermi
prvostupňového súdu, že znalecký posudok má vyššiu dôkaznú silu ako závery Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou, vyjadrené vo forme protokolu, pretože aj na strane citovaného Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa jedná o odborníkov v odbore medicíny s dlhoročnou praxou,
tento úrad je zriadený zákonom, teda samotný štát mu delegoval právomoc a kompetencie konať a
napokon v tomto prípade samotný štát cestou súdu aj spochybňuje jeho relevanciu a význam jeho
záverov. Až na základe posudku vypracovaného znaleckým ústavom by bolo možné bez akýchkoľvek

pochybností ustáliť atribúty nároku navrhovateľov na náhradu škody. Navrhli, aby odvolací súd s
poukazom na dikciu ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ OSP v spojení s ustanovením § 221
ods. 1 písm. h/ OSP uznesením zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil Okresnému súdu Nové Zámky
na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný aj vedľajší účastník na jeho strane.

Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru znalkyňa vo svojom posudku odborne a presvedčivo zdôvodnila
príčiny úmrtia F. J. a v dôsledku toho tvrdenie ÚVDZ spochybnila tak, že pre rozhodovanie súdu
bolo jej stanovisko smerodatné pri hodnotení dôkazov o zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že pri konaní žalovaného nebolopreukázané porušenie povinností, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s následnou škodou na zdraví,
ktorá žiaľ skončila smrťou. Bezprostrednou príčinou smrti p. J. bolo zlyhanie činnosti srdca, čo viedlo
k čerstvému infarktu srdca a bolo príčinou jej úmrtia. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu vyslovil súhlas s názorom okresného
súdu a jeho odôvodnením v zmysle znaleckého posudku o tom, že nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi konaním žalovaného a úmrtím pani J.. Nemyslí si, že by znalecký ústav mohol
vypracovať posudok s inými závermi, než aký podala MUDr. Daniela Iliašová, s ktorou ako so znalkyňou

žalobcovia nespolupracovali. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že žalobcovia svoj nárok opierajú o §
444 Občianskeho zákonníka, ktorý však hovorí, že poškodený, ktorému vznikla škoda na zdraví, má
nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Tento nárok však žalobcom nepatrí, pretože
im nevznikla škoda na zdraví a výšku škody ani bližšie nešpecifikovali a nepreukázali, preto už len z
tohto dôvodu, teda z dôvodu neexistencie práva na uplatnený nárok, im nemôže byť nimi požadovaná
náhradaškodypriznaná(kebysaajďalejneskúmalazodpovednosťzaškodu).Vžalobejesíceuvedené,

že náhradu škody žiadajú z titulu jednorazového odškodnenia, ktorý nárok však upravuje § 447b a patrí
len poškodenej osobe, ktorej vznikla škoda na zdraví a nemá nárok na stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti z dôvodu, že jej pokles pracovnej schopnosti je nižší ako 40 %. Preto ani tento nárok
sa nevzťahuje na žalobcov a žaloba mohla byť zamietnutá už len z toho dôvodu. V súčasnosti by však
akákoľvek zmena žaloby v časti uplatneného nároku viedla k namietnutiu premlčania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/
OSP zrušil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 3 OSP občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a
rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Podľa § 79 ods.1 OSP konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.

3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený

výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak
je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného
štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi
žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 101 ods. 1 OSP účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu.
Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 123 OSP účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.
Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,

ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 127 ods. 1 OSP ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť,
aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.
Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom

znalca.
Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii (ods.
2).Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (I. ÚS 236/2006).
Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného

vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132
Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy
hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol
vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol
zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v

konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (I. ÚS 114/2008).
V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných
dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom
zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu
však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má

súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím
významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968).
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane

sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcov v 1. a 2. rade odôvodnil tým, že

podľa jeho názoru závery znaleckého posudku majú silnejšiu dôkaznú silu k meritu kauzy ako Protokol
č. 100/2009 o vykonanom dohľade Úradu, pretože znalec je odborník vo svojom odbore a znalkyňa
jednoznačne konštatovala v znaleckom posudku, že bezprostrednou príčinou smrti D. J. bolo zlyhanie
činnosti srdca ako celku pri ťažkom skôrnatení vencovitých tepien, na základe čoho došlo ku komplikácií
základnej choroby a následkom toho k infarktu bočnej steny ľavej komory a následne k smrti.

Súd prvého stupňa mal však tento znalecký dôkaz podrobiť sudcovskému hodnoteniu podľa § 132, a
to s prihliadnutím na ostatné dôkazy, najmä listinný dôkaz, ktorým je Protokol o vykonanom dohľade č.
100/2009 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky, ktorý tiež vypracovali
odborníčky, dve lekárky R.. F. V. a R.. D. Q.. Tento úrad v závere protokolu konštatoval, že pani D.
J. počas jej hospitalizácie na neurochirurgickej klinike FNsP Nové Zámky v dobe od 28. 01. 2009 do

31. 01. 2009 nebola poskytovaná zdravotnícka starostlivosť správne, nebola v súlade s ustanovením
§ 4 odsek 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pokiaľ ide o nedostatky pri výkone dohľadu úrad uvádzal, že s ohľadom na plánovanú, pomerne
náročnú operáciu chrbtice sa malo predoperačné interné vyšetrenie doplniť aj záťažovým testom

kardiovaskulárneho systému a pred prijatím na neurochirurgickú kliniku FNsP Nové Zámky sa malo
realizovať nielen interné, ale aj kardiologické a diabetologické predoperačné vyšetrenie a mala sa
venovať väčšia pozornosť predoperačnej príprave. V dokumentácii chýba záznam o podávaní inzulínu
okrem dňa prijatia. Chirurgický výkon a peroperačné sledovanie pani J. bolo realizované lege artis,
ale v pooperačnom období mala byť pani J. ako diabetička po náročnej operácii umiestnená na JIS

neurochirurgickej kliniky za kontinuálneho monitorovania vitálnych funkcií. V protokole sa poukazuje tiež
na nesprávne podávanie inzulínu a na to, že v dokumentácii nie je zmienka o dávkovaní inzulínu. Aj keď
zistenia Úradu učinené pri dohľade nemôžu svojím spôsobom suplovať úlohy znaleckého dokazovania
v konaní, protokol úradu je jedným z dôkazných prostriedkov.Pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov, vyjmúc znaleckého, môže súd hodnotiť ich obsah. Keďže
u iných dôkazných prostriedkov však hodnotí súd tieto priamo, bezprostredne, pri znaleckom posudku
môže sudca hodnotiť takýto dôkaz len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade

zo všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho zdôvodnenie je logické a či znalec prihliadol
ku všetkému, čo mu bolo k posúdeniu predostreté. Ak má v tomto smere súd nejaké pochybnosti,
musí ich odstrániť tým, že znalcovi uloží aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca. Úrad
uvádzal, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti FNsP Nové Zámky postupoval lege artis, ale napriek
tomu bola D. J. ako prijímateľovi spôsobená škoda na zdraví, majúca za následok smrť tejto pacientky.

Správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti nemožno redukovať iba na povinnosť dodržať odbornú
stránku lekárskeho výkonu, ale je nevyhnutné na ňu nazerať komplexne, ako na povinnosť postupovať
s najväčšou odbornosťou pri čo najmenšom zásahu do osobnostných práv pacienta.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa takto nepostupoval, keď neozrejmil svoj myšlienkový postup
v odôvodnení a dostatočne ho nevysvetlil vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené
rozhodujúce skutočnosti. V rozpore s ustanovením § 127 ods. 1 OSP nevyslúchol znalkyňu, aby jej

mohli účastníci konania klásť otázky, pretože správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti nemožno
redukovať iba na povinnosť dodržať odbornú stránku lekárskeho výkonu, ale je nevyhnutné na ňu
nazerať komplexne, ako na povinnosť postupovať s najväčšou odbornosťou pred operačným zákrokom
i po ňom, aby tak, pokiaľ možno, došlo k čo najmenšiemu zásahu do osobnostných práv pacienta.
Aj keď súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, neznamená to, že

súd je viazaný znaleckým posudkom, že ho musí bez ďalšieho prevziať, ako to urobil v predmetnej
veci súd prvého stupňa. Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, musí
znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne
aby vypracoval nový posudok alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril
sa aj k správnosti už podaného posudku. Aj keď nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie

je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (R 37/1993), odvolací súd
po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že vzhľadom k nejednoznačným výsledkom
vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa ešte doplniť dokazovanie výsluchom znalkyne,
prípadne kontrolným znaleckým posudkom vzhľadom na skutočnosti uvádzané v Protokole za účelom
zistenia, či pochybenia odporcu v krátkom predoperačnom a krátkom pooperačnom období mohli

byť alebo boli v príčinnej súvislosti s úmrtím pacientky. Znalkyňa sa nevyjadrila ani k tomu, či v
prípade, že pacientovi vzhľadom k jeho zdravotnému stavu a poznatkoch z chorobopisu, ktorému
sa z rôznych dôvodov nevykonali predoperačné vyšetrenia, mali pred náročnou operáciou vykonať
záťažové testy kardiovaskulárneho systému, vrátane kardiologického a diabetologického vyšetrenia
priamo v nemocnici, kde bol hospitalizovaný. Znalkyňa túto otázku „prešla“ tým, že odporca nemal čo

vykonávať predoperačné vyšetrenie, lebo kompletne všetko žiadal ambulantne a že jeho úlohou bol
kvalitný operačný zákrok a nie vyšetrovanie kardiovaskulárneho systému, čo nemožno považovať za
presvedčivé a dostatočne odôvodnené, preto ju na tieto okolnosti mal súd prvého stupňa vypočuť.
Uvedené procesné pochybenia prvostupňového súdu pri zisťovaní skutkového stavu mali za následok
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý mohol mať za následok nesprávne právne posúdenie

veci, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní súdu o nároku žalobcu
(žalobcov) na peňažné plnenie súd vychádza zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, ktoré mu
umožňujú uplatnený nárok posúdiť po právnej stránke aj podľa iných právnych noriem, než ako ich

žalobca navrhol, prípadne ak výsledky vykonaného dokazovania dovoľujú podriadiť uplatnený nárok
podľa iného hmotnoprávneho ustanovenia, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu takto
nárokposúdiť,bezohľadunato,čijealeboniejevžalobeuvedenýprávnydôvodpožadovanéhoplnenia,
pretože súd nie je viazaný právnym posúdením v žalobe.
K formálnym náležitostiam a materiálnemu základu žaloby odvolací súd poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 04. 2004 sp. zn. 25 Cdo/2002/2002, s
ktorým sa odvolací súd stotožňuje, v ktorom sa, okrem iného, uvádza, že žalobca je povinný uviesť v
žalobe, okrem iného, rozhodujúce skutočnosti, to znamená vymedziť skutok, ktorý má byť predmetom
konania, pričom z obsahu žaloby musí byť zrejmé, čoho sa domáha (žaloba musí obsahovať riadny
žalobný návrh). V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný

žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca
svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú údaje, ktoré sú celkom potrebné k tomu, aby bolo jasné, o čom a naakom podklade má súd rozhodnúť, a ktoré v prípade, že budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť.
Právny dôvod požadovaného plnenia vyplýva zo súhrnu uvedených skutkových okolností a žalobca nie
je povinný uvádzať ustanovenia zákona alebo iného právneho predpisu, ktorými svoj nárok odôvodňuje.

Právna kvalifikácia nároku žalobcom nie je pre súd záväzná, pretože právne posúdenie veci podľa
predpisovhmotnéhoprávaprináležísúdu.Aknároknapeňažnéplnenievychádzazoskutkovýchtvrdení,
ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, než ako je žalobcom
navrhované, príp. ak výsledky vykonaného dokazovania umožňujú posúdiť uplatnený nárok pod iné
hmotnoprávne ustanovenia, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu takto nárok posúdiť,

a to bez ohľadu na to, či je v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia uvedený alebo nie. Skutkovým
vymedzením nároku v žalobe je súd viazaný a nemôže žalobcovi priznať plnenie na základe iného
skutkového základu, lebo by tak rozhodol o inom nároku, než ktorý sa stal predmetom konania.
Právny názor odvolacieho súdu je pre súd prvého stupňa záväzný v zmysle § 226 OSP.
V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.