Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/733/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221864
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221864.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno č. k. 8C/858/2012-115 zo dňa 19.02.2015 a proti uzneseniam Okresného súdu Komárno č. k.
8C/858/2012-112 zo dňa 19.02.2015 a č. k. 8C/858/2012-143 zo dňa 11.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odvolací súd uznesenia súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal majetkovej
škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 715 eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon č. 514/2003 Z. z.“ alebo „zákon“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 381/2010 z dôvodu, že súd

o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonania exekúcie rozhodol po uplynutí zákonom
stanovenej lehote, s omeškaním viac ako 13 mesiacov. O trovách konania súd rozhodol s odkazom
na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že náhradu trov
konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu nevznikli. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
s odkazom najmä na ustanovenia § 1, § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1,2, § 15, §16 ods. 1, 17 ods. 1,2
zákona č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“). Súd dospel k tomu záveru, že žaloba nie je dôvodná. V odôvodnení rozsudku
súd konštatoval, že v exekučnom konaní Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Er/163/2010 vedenom
proti povinnej U. F. o vymoženie sumy 1.208,47 eura dňa 17.02.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
predložil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 21072/09 zo dňa 03.12.2009
ako aj ďalšie listiny, no súd ho vyzval na doloženie zmluvy o úvere zo dňa 11.10.2008 a až po jej doložení
vydal dňa 07.12.2010 poverenie súdnemu exekútorovi.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia
exekučným súdom dodržaná nebola, avšak k omeškaniu 10 mesiacov, ako to tvrdil žalobca, nedošlo.
Súd poukázal na to, že oprávnený v exekučnom konaní včas nereagoval na výzvu o doloženie zmluvy
o úvere; túto predložil až 28.09.2010, t.j. 7 mesiacov po podaní žiadosti o udelenie poverenia. V konanítak neboli preukázané žalobcom avizované zbytočné prieťahy. Žalobca pritom v pozícii oprávneného
podával návrhy na vykonanie exekúcie v tisícoch obdobných vecí, už pri podávaní návrhu musel
počítať s tým, že svojim správaním výrazne ovplyvní vytýkanú dĺžku exekučného konania, a preto v

postupe exekučného súdu, ktorý rozhodol do 3 mesiacov od doručenia úverovej zmluvy, súd nezistil
nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch. Súd poukázal aj na judikatúru Ústavného
súdu (sp. zn. I.ÚS 16/02), ktorý konštatoval, že „pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone (sp. zn. II.ÚS 64/97, na ktoré

sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky danej veci. Samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Je potrebné
skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp. zn.
IV.ÚS 471/2012). Rovnako vykonanie dokazovania, ktoré účastník považuje za nadbytočné, či dokonca
podľa protizákonné, nepredstavuje nesprávny úradný postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou

súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému
postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu. Potrebu ochrany práv
spotrebiteľa podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov Práve uplatňovanie
rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca

inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku
takejto zodpovednosti, a to: 1. existencia nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody a 3. príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady
musia byť splnené súčasne. Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým peňažného. Ide teda o zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred
škodnou udalosťou, predstavujúce majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu.
Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje
v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Pojem príčinnej súvislosti Občiansky zákonník

nijako nevymedzuje, preto ju treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k určitému výsledku (k vzniku
škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda
vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri
ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Samotné
zistenie, že k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom došlo po uplynutí zákonnej

lehoty, však ešte samo o sebe nezakladá zodpovednosť štátu. V danom prípade si žalobca svoju
dôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie zákonných predpokladov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej
právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej

neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby

organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj
právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. On predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný
Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa neho nesprávny úradný postup mal
na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej výške. Nie je teda
pravda, že nepreukázal vznik škody a jej výšku. Podľa neho boli v konaní preukázané všetky zákonné

podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, existencia nesprávneho úradného
postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ak bol súdu doručený jeho návrh
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o
porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnostipodanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je

dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie
§ 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a
dostatočne primerane odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením

§ 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí,
vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok dodáva
nasledovné:
Predmetomkonaniajenávrhonáhraduškodyanemajetkovejujmyžalobcupodľazákonač.514/2003Z.
z., vzniknutých mu v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/163/2010, ktorý videl v tom, že súd rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty s omeškaním viac ako
13 mesiacov. Ako vyplýva zo súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu, tieto žalobcom tvrdené
údaje sa nezakladajú na pravde, keďže súdny exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcienasúddňa17.02.2010asúdvydalpovereniesúdnemuexekútorovinavykonanieexekúciedňa

07.12.2010 po tom, čo vyzval exekútora na doplnenie listín, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie
o žiadosti súdneho exekútora.
Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody
vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom
vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.

Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno
vtomtosmereznášapoškodenýaakpreukážeichsplnenie,štátsasvojejzodpovednostizbaviťnemôže,

keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej
zodpovednostibezohľadunazavinenie.Zanesprávnyúradnýpostupvovšeobecnostimožnopovažovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné
prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a
právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z
rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k

určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti
štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto
nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom. V tomto smere zistil skutkový stav veci v

súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver. Z
exekučného spisu súd prvého stupňa zistil ten skutkový stav, ktorý opísal v odôvodnení svojho rozsudku,
pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie na návrh vtedajšieho oprávneného Pohotovosť, s.r.o.,
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 03.12.2009 sp. zn. SR 21072/09. Súd v napadnutom rozsudku

v podstate konštatoval, že Exekučný poriadok 15-dňovú lehotu viaže na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorej nedodržanie však nemusí znamenať nesprávnosť úradného postupu. V exekučnom
konaní bol exekučný súd oprávnený zaoberať sa aj tým, či exekučný titul vydal príslušný orgán, ktorého
rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie exekúcie.Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd
konštatoval práve zmätočnosť na strane žalobcu, ktorý sa v žalobe odvolával napríklad na to, že
exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 10 mesiacov, čo s ohľadom na dátum doručenia žiadosti

exekútora o vydanie poverenia a s ohľadom na dátum vydania poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie nie je pravdivé tvrdenie. V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že súd nevykonal dôkaz
znaleckým posudkom, no z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca návrh na vykonanie tohto dôkazu v
zmysle § 120 ods. 1 OSP nepodal. V tomto smere bola námietka žalobcu zavádzajúca. Rovnako tak
k ďalšej námietke žalobcu odvolací súd dodáva, že pôvodná úprava ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. a nová úprava nič nezmenili na tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do
zmenytohtoustanoveniasúdytútoskutočnosťposudzovalivýkladovo.Pretoprípadnýodkaznauvedený
zákon v znení po novelizácii nemá vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. V
priebehu konania žalobca požiadal o prerušenie konania a súd o tejto žiadosti riadne rozhodol, takže
jeho námietka v podanom odvolaní o absencii rozhodnutia súdu je rovnako zmätočná a zavádzajúca.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate
mu ani nevznikli.
Súd prvého stupňa druhým napadnutým rozhodnutím - uznesením č. k. 8C/858/2012-112 zo dňa
19.02.2015-zamietolnávrhžalobcunaprerušeniekonania,ktorýmodôvodniltým,ženaOkresnomsúde

Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie a
v tom konaní sa riešia otázky, ktoré majú zásadný význam aj pre rozhodnutie v tejto veci. Ide o konanie,
kde na strane žalovaného vystupuje ako 1. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR, a 2. Pohotovosť, s.r.o., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS
Bratislava. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 07.10.2013 podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol

o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhlapoložiťSlovenskárepublika,aideotietoprejudiciálneotázky:1.Čimôževzniknúťzodpovednosť
členskéhoštátuzaporušeniekomunitárnehoprávapredtým,akoúčastníkkonaniavyužijevšetkyprávne
prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia,
vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu

pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? 2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným
porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový
stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých
právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu? 3. Ak ide v tomto prípade o

dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú
má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou,
ktorá je bezdôvodným obohatením? 4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok
nápravy prednosť pred náhradou škody? Podľa žalobcu zodpovedanie predmetných prejudiciálnych
otázok má pre ďalší priebeh a rozhodnutie zásadný význam, lebo pre vznik nároku na náhradu škody

má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na
výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Súd prvého stupňa aplikoval ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP, podľa ktorého pokiaľ súd neurobí
iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide o tzv. fakultatívne

prerušenie konania, t. j. také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr
urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie
prerušiť. Na základe tohto ustanovenia OSP súdu nevzniká povinnosť konanie prerušiť, je na jeho
zvážení, či návrhu na prerušenie konania vyhovie. Súd musí zvážiť, či toto procesné opatrenie z hľadiska
predmetu sporu je potrebné. V tomto prípade sa v konaní pred Okresným súdom Prešov neriešia také

otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Žalobca sa v tomto konaní domáha
náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., teda náhrady škody nesprávnym úradným postupom
na konkrétnom skutkovom základe postupu exekučného súdu. Otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne
otázky vo vyššie uvedenej veci Okresného súdu Prešov, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto
veci, pretože v tejto veci súd dôvodnosť uplatneného nároku bude posudzovať z pohľadu zákonných

predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Namietal, že súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu anedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Podľa neho konanie bolo potrebné prerušiť a poukázal na to, že Okresný súd Prešov prerušil
konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti. Opodstatnenosť návrhu na prerušenie
konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok je v tom, že bude zodpovedaná otázka, či postup
exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného

rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré navrhol
prerušiť, je náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na
totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti
postupu exekučného súdu Súdnym dvorom Európskej únie bude mať význam pre posúdenie postupu
exekučného súdu v prejednávanej veci a s tým súvisiacou zodpovednosťou Slovenskej republiky za
škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Poukázal na postup iných súdov v

obdobných prípadoch, kedy bolo konanie prerušené.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal aj túto vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pritom sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a v dôsledku toho sa podľa ustanovenia § 219 ods. 2 OSP obmedzuje len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby uvádzal dôvody totožné s obsahom
odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa, vrátane citácie zákonných ustanovení; odvolací súd na
dané odôvodnenie poukazuje.
Za správne nepovažuje odvolací súd odôvodnenie odvolania žalobcu v tom, že súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odôvodnenie napadnutého uznesenia je dostatočné a uvádza odpovede na všetky právne významné
námietky žalobcu prednesené v podanom odvolaní. Citované ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP

upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená, že prerušenie konania je na úvahe súdu a
je upravené len ako procesná možnosť. Ide o dispozičnú zásadu súdu prerušiť konanie v prípadoch
prebiehajúceho iného konania, ktoré by mohlo dopomôcť k vyriešeniu otázky majúcej význam pre
rozhodnutie súdu až do doby jeho právoplatného skončenia. Pre rozhodovanie súdu o prerušení konania
je preto významné, či výsledok iného konania môže relevantne ovplyvniť výsledok konania, ktoré by

malo byť prerušené. V tomto prípade súd prvého stupňa vo výsledku konania vedeného pred Okresným
súdom Prešov takýto významný dôvod nevidel a žalobcom navrhované prerušenie konania nepovažoval
za právne významné. Odvolací rešpektoval tento právny záver súdu prvého stupňa, ktorý má oporu v
procesnom predpise, a s ohľadom na uvedené napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Súd prvého stupňa tretím napadnutým rozhodnutím - uznesením č. k. 8C/858/2012-143 zo dňa
11.05.2015 - uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny
poplatok za odvolanie, ktorý je 20 eur, a súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu dvoch odvolaní
urobených elektronickými prostriedkami, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, ktoré tvoria
súdny spis, a rovnopisu týchto odvolaní doručovaných žalovanej, ktorý je 6 eur. Toto uznesenie súd

odôvodnil s odkazom na položky 7a) a 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdnych poplatkoch“) s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude
ho súd vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20

eur, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu zrušiť. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok
bol nesprávne vyrubený, lebo podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych
poplatkoch spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na náhradu škody; spoplatneniu nepodliehajú
ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., pričom súd nie je oprávnený svojvoľne

rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe nie je jasne a jednoznačne
stanovenápoplatkovápovinnosťzapodanieodvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Poplatková povinnosť
mu bola teda uložená v rozpore so zákonom. Poukázal aj na ustanovenie § 18ca zákona o súdnychpoplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa
vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.
septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred

účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto je nutné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia zákona
o súdnych poplatkoch.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa

tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch je súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom 20 eur.
V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych

poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné
oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou od
01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na
neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch vykonanou
zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené o písm. k),
ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomodpoplatku,
zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena bola uskutočnená
zákonom č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm.
k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto
novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva,
že po

01.10.2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
mocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomniesúoslobodenéodpoplatkovejpovinnosti.Žalobcovi
ako poplatníkovi v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla

podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v
zmysle § 2 ods. 4 zákona stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne
poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania.Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej.

Podaním odvolania mu poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch
jednoznačne vznikla. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba
poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa žalobca predložil dňa 10.01.2014,
t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením správne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za podané odvolanie, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti,
a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov. Čo sa týka námietky, že uznesenie nie je riadne odôvodnené, odvolací súd podotýka,
že z odôvodnenia uznesenia je nepochybne zrejmé, z akého titulu súd žalobcovi súdny poplatok vyrubil,
v akej výške a podľa ktorej položky sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch. Preto odvolací súd s

ohľadom na vecnú správnosť uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.