Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202175
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613202175.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město,
110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému O. D., trvale bytom U. XXX/
X, XXX XX Y., t.č. Považská 6, XXX XX D. - G., o zaplatenie zmenkového úroku, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 6Cb/59/2013-78 zo dňa 18. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v ktorej súd prvej

inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, p r i p ú š ť a, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u
š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej vo zvyšku žalobu zamietol p
o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku súd prvej

inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 6Cb/59/2013-79 zo dňa 18.3.2014 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 128,76 eur so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 128,76 eur od
27.9.2009dozaplatenia,zmenkovúodmenuvovýške1/3%zmenkovejsumyvovýške0,43eur,náhradu
trov konania v sume 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 127,95 eur na účet právneho
zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca sa domáhal plnenia zo zmenky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu (ďalej len Nariadenie) ako indosatár, ktorý je nadobúdateľom zmenky vystavenej žalovaným dňa
27.3.2009 na zmenkovú sumu 128,76 eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 27.9.2009.
Za miesto platenia bolo určené sídlo zmenkového veriteľa. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou
„bez protestu“ indosant nenechal tieto skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd prvej inštancie prejednal
vec v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

2. Právnu vec posúdil súd prvej inštancie podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského
hmotného práva, Občianskeho zákonníka a zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového
(ďalej len ZZŠ) s poukazom na článok 1, článok 2 ods. 1, článok 3, článok 25 ods. 1 písm. a/a článok 19 Nariadenia. Zistil, že zmenka bola vystavená žalovaným na rad prvého zmenkového
veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Žalobca si svoje právo uplatnil ako indosatár
po tom, čo bola zmenka indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka

vystavená. Žalobcom predložená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky v zmysle čl. I § 75 ZZŠ.
Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje
zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Spájanie žalobcu, ktorý
zmenku nadobudol indosamentom, s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky,
je možné výlučne až na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň za predpokladu, že by

dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle čl. I § 10, § 17 ZZŠ. V danej veci dlžník nevzniesol žiadnu
námietku voči zmenke, pričom v danom prípade je dôkazné bremeno výlučne na strane žalovaného ako
zmenkového dlžníka. Za použitia § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie považoval úrok
uvedený na zmenky vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, za absolútne neplatný pre
rozporsdobrýmimravmi.Preabsolútnuneplatnosťúroku0,25%dennesúdprvejinštanciežalobuvčasti
o zaplatenie 0,25 % úroku denne zamietol. Čo do zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku zo sumy 128,76

eur od 27.9.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu za
dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie
podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania
v plnej výške v rozsahu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 %
denne zo zmenkovej sumy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Tvrdil, že v
prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvého stupňa jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu článku
4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné a priamo aplikovateľné v Slovenskej
republike. Na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia, ktoré možno
podľa Nariadenia nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné

tvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov.
Pojednávanie nie je možné nariadiť vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia, alebo ak
súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva Európskej únie prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III
Nariadenia (tlačivo C na žalobnú odpoveď). V podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o
nariadení pojednávania formou uznesenia, ktoré súd v danej veci nevydal a nedoručil ho stranám v

súlade s § 45 a nasl. O.s.p. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol uznesením, toto sa nemohlo
uskutočniť, a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu.
Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony, ktoré súd vykonal na základe právoplatných
rozhodnutí. Tvrdil, že konanie je postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené ustanovenie § 167 a
nasl.O.s.p.Porušenieovplyvnilomeritórnerozhodnutiesúduvtomsmere,ženásledkombolonesprávne

rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadať, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia, preto bol
súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Tento článok upravuje procesný postup súdu pri

skončení konania a obligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia
pojednávania vždy, ak sa súdu nedoručila odpoveď žalovaného. V danej veci súd nariadil a vykonal
pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti považuje zmenku za čiastočne
neplatnú. Zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal, išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba

zmenkového úroku je napísaná na zmenke a v čase jej vystavenia bola žalovanému známa. Žalobca v
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2008 sp.zn.
5Obo 3/2008. V okolnostiach rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca poukázal na nespornosť záväzku
žalovanéhozazmenkuzaplatiť,ktorásavzťahujenacelýzáväzokvrátanezmenkovéhoúroku(rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25 Cdo 1839/2000). Záväzok žalovaného

zaplatiť aj zmenkový úrok je platný a mal byť priznaný v súdnom konaní. Na podporu svojich tvrdení
uvedených v odvolaní žalobca poukázal na závery uvedené v rozsudku Okresného súdu Lučenec
zo dňa 13.2.2014, sp.zn. 13C/88/2013, v rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 6.3.2014, sp.zn.
3C/8153/2013, v rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp.zn. 8C/198/2013, v rozsudkuKrajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvéhostupňazmeniltak,žežalobevyhovievcelomrozsahu.Zároveňžalobcauplatnilavyčíslilnáhradu
trov odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

5. Písomným podaním, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 22.12.2015, zobral žalobca žalobu v časti o
zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. K čiastočnému

späťvzatiu žaloby žalobcom došlo po rozhodnutí veci súdom prvej inštancie pred tým, ako rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenkového úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, v ktorej
súd prvej inštancie žalobu zamietol, nadobudol právoplatnosť.

6. K čiastočnému späťvzatiu žaloby sa žalovaný nevyjadril.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

8. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 2 tohto

ustanovenia súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3
tohto ustanovenia ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.

9. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Pretože žalovaný nevyslovil nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací súd na
základe procesného úkonu žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, konštatoval bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP, že boli splnené podmienky pre aplikáciu
ustanovenia § 370 CSP ods. 1, 2 a 3. Odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok súdu

prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

10. Odvolací súd preskúmal vec v zostávajúcej časti v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti týkajúcej
sa zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, je potrebné

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, i keď čiastočne z iných dôvodov. Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie z dôvodu realizovaného postupu podľa § 382 CSP a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Odvolací súd postupom podľa § 382 CSP zo dňa 9.8.2016 vyzval žalobcu prostredníctvom právneho

zástupcuažalovanéhonavyjadreniesakmožnémupoužitiuprávnychpredpisovoochranespotrebiteľa,
nakoľko prvým majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá uzavrela so žalovaným
zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 27.3.2009. Plnenie povinností z tejto zmluvy bolo zabezpečené
zmenkou, ktorú vystavil žalovaný a ktorá mala byť vyplnená v súlade s dohodou o vyplnení zmenky
podľa čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky sa nachádzali na

zadnej strane zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere vrátane všeobecných podmienok zaslal odvolací
súd právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému. Posúdením obsahu spisu, rozsahu dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie a zisteného skutkového stavu, odvolací súd oznámil stranám sporu,
že je predbežne s prihliadnutím na obsah dojednaní vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a všeobecnýchpodmienok poskytnutia úveru toho názoru, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa
právnych predpisov použitých pri doterajšom rozhodovaní veci z hľadiska vyhodnotenia plnenia zo
zmenkového záväzku, sa javí ako nesprávne. Odvolací súd určil 7- dňovú lehotu na vyjadrenia sa k

tejto výzve a oznámeniu. Právny zástupca žalobcu na výzvu a oznámenie podľa § 382 CSP reagoval
písomným podaním zo dňa 22.8.2016. Žalovaný na výzvu a oznámenie podľa § 382 CSP nereagoval.

14. V rozsiahlom vyjadrení zo dňa 22.8.2016 žalobca predovšetkým zotrval na doterajších tvrdeniach,
ktoré prezentoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že stanovisko Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. 93/2015 v žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu
zmenky rubopisom. K prelomeniu tejto zásady došlo až zmenou zákona zmenkového a šekového k
23.12.2015 bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Poukázal na českú,
nemeckú a rakúsku judikatúru týkajúcu sa samostatnosti zmenkového záväzku a zmenky ako cenného
papiera.

15. Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
odvolací súd v súlade so svojou povinnosťou dal žalobcovi a žalovanému priestor, aby sa zoznámili
s dôkazmi, s ktorými sa oboznámil vrátane skutkových zistení, ktoré z nich odvolací súd vyvodzuje a
poskytol stranám sporu vecný a časový priestor na vyjadrenie sa k predbežnému právnemu posúdeniu
a doručovanej zmluve o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Uvedený priestor

v súlade s cieľom a účelom Nariadenia nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však
najmä písomné stanovisko žalobcu a žalovaného (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Odvolací súd
je toho názoru, že ním vykonaným postupom došlo k naplneniu práva účastníkov konania zaručeného
v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia
úveru posúdil odvolací súd ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu v

časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy za určité obdobie.
Oboznámením obsahu zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel odvolací
súd k právnemu záveru o povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 ods. 1 Obč. zák.

16. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1

nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto
cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať
vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia

by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri
rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa
vykonávajú dôkazy.

17. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu ukladá aj
povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií
o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme
zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.
Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych

postupov plniť rôznym spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas súdneho procesu alebo
prostredníctvom elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne
inými spôsobmi, ktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.

18. Jedna zo zásadných odvolacích námietok žalobcu spočívala v tom, že žalovaný sa v konaní

žiadnej obrany nedovolával, námietky voči zmenke nevzniesol, a preto mal súd prvej inštancie
vo veci rozhodnúť vyhovujúcim rozhodnutím. Tento názor je však nesprávny. Článok 4 Nariadenia
upravuje zjednodušený, a v zásade písomný spôsob vedenia konania s nízkou hodnotou sporu a
môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícii iné dôkazné prostriedky než v ňom uvedené, a nemá
v zásade možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa

názoru odvolacieho súdu nebolo však cieľom Nariadenia obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov
potrebných pre rozhodnutie veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom ( čl. 9 ods. 3
Nariadenia).Zčlánkov8a9Nariadeniajednoznačnevyplýva,žeajvkonaniachsnízkouhodnotousporuje zachovaná možnosť sudcu vykonať potrebné dokazovanie a napr. aj nariadiť ústne pojednávanie, ak
to považuje za potrebné. Aj napriek zjednodušenej forme tohto druhu konania odvolací súd rešpektoval
ustálenú judikatúru Súdneho dvora, v zmysle ktorej je súd povinný ex offo prihliadať na nekalosť

zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Aj keď súčasné procesné predpisy vo všeobecnosti
prenechávajú do značnej miery smerovanie konania v dispozícii strany sporu, nemožno pripustiť, aby
sa súdy (sudcovia) dostali do postavenia, aby len automaticky vytvárali exekučné tituly vychádzajúce
iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia. Takýto prístup by bol v rozpore so s § 2 ods. 2
zákona č. 385/2000 Z.z., v ktorom je zakotvené právo aj povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie

nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia; rozhodovať nestranne a spravodlivo. Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom
postupe musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany práv. Ani náležitý procesný postup tak
nemôže viesť k vydaniu rozhodnutia, ktoré by učinilo vykonateľným nárok založený na takých excesoch,
ako je zjavná absolútna neplatnosť právneho úkonu, zneužitie práva, šikanózny výkon práva a podobne.
To neznamená, že by zodpovednosť za výsledok sporu nemala byť zásadne na strane sporu a ani

to, že by súd mal nahrádzať jeho pasivitu. Je však potrebné vnímať hranicu, po ktorú môže byť
nepriaznivý výsledok sporu odôvodniteľný prístupom strany sporu k uplatneniu jeho práv v konaní, ale
za ktorou je súd povinný zamedziť tomu, aby svojou autoritou aproboval nežiaduce použitie práva. Práve
takéto postavenie súdu je nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných
ustanoveniach predpisov stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov

spoločnosti. V prípade Nariadenia je to jednoduchý odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý
priamo odkazuje v bode 1 preambuly. Nebolo by možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie,
ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku
iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť.
Vzhľadom na to odvolací súd toho názoru, že aj v procese podľa Nariadenia je oprávnený rozhodnúť

inak ako vyhovením návrhu (a to aj za situácie, že by žalovaný v žalobnej odpovedi nárok prípadne
akceptoval), a bol oprávnený aj na vykonanie dôkazov, ktoré strany sporu nenavrhli, pretože boli
nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia
zmenky.

19. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkového
príslušenstva, zaplatenia zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia
má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba

vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú strany sporu, príp. niektorá z nich. V súlade
s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku
5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Civilným
sporovým poriadkom.

20. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe
súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Podľa čl.
5 ods. 2, 3 Nariadenia vyzval súd žalovaného tlačivom C na odpoveď, na ktoré žalovaný nereagoval.

Na deň 18.3.2014 nariadil súd prvej inštancie vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a
spolu s predvolaním na pojednávanie doručoval stranám sporu poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. v tom
čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku. Právny zástupca žalobcu sa pojednávania
zúčastnil osobne. Za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prvej inštancie vec prejednal
a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

21. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom vrátane tých, ktoré odvolací súd pripojil do spisu bez návrhu
strán sporu. Odvolací súd vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, za účelom zistenia
skutkového stavu, zvlášť za situácie aká v tomto spore nastala. Išlo o prelomenie zásady formálnej

pravdy v sporovom konaní. Tento postup je výnimočný, ale je možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie
nenavrhnutýchdôkazovnevyhnutnéprerozhodnutievoveci.Odvolacísúd malzožalobcompredloženej
vlastnej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na
rad ktorej vystavil dňa 27.3.2009 žalovaný zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy XXXXXXX.Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup odvolacieho súdu, pretože vznikli pochybnosti,
či zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo
nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. V prospech postupu odvolacieho súdu svedčí aj stanovisko spoločného zasadnutia
občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015,
podľa ktorého, v prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosťsnekaloupovahoučineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetentoexoffo povinnýzabezpečiť

prieskumnároku vintenciáchmožnejabsolútnejneplatnostiúkonu,vktorommáuplatnenýnárokzáklad.
Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

23. Úlohou súdov členských štátov Európskej únie (ďalej len „vnútroštátny súd“) je uplatňovať popri
vnútroštátnom práve aj právo Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré sa musí v členských štátoch

Európskej únie uplatňovať jednotne. Právo Spoločenstva má tú zvláštnosť, že mení právomoci
vnútroštátneho súdu v jeho vzťahu k zákonom.

24. Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Simmeathal
II (29.3.1978, 106/77) pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd je v medziach

svojej právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z tohto právneho
systému vznikajú jednotlivcom“. Podľa názoru Súdneho dvora by účinnosť komunitárneho práva bola
„oslabená", keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať komunitárne právo v súlade
s rozhodnutím, či ustálenou judikatúrou Súdneho dvora. V tomto kontexte je potom možné považovať
vnútroštátny súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú úlohu; úlohu súdu členského štátu

a súdu Spoločenstva.

25. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne
prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom
možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol výsledok stanovený touto

smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva o založení Európskeho
spoločenstva).

26. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu (napr. aj zmluvu
ospotrebiteľskomúvere),nemožno posudzovaťprávaapovinnostiztejtozmluvyoddeleneodpoužitých

zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty
a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo
forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v
neprospech spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú
povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol

viazaný nekalou podmienkou. Zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice,
pretože takéto skúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých
podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov.

27. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto

preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o pozbavenie užitočného účinku smernice 93/13/EHS
(effet utilé). Z hľadiska práva Európskej únie platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné
opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou.

28. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva

Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o
spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok
zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach

podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon
GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offoa (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať
a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné
procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/150 Zb.

nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie,
ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie
bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len
„vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom
prípade súdu nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská

zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pripojením zmluvy o úvere a
všeobecných podmienok poskytnutia úveru odvolací súd neporušil koncentračnú zásadu a tým, že
stranám sporu zaslal pripojené listiny, s obsahom ktorých sa oboznámil a tieto posúdil ako dôkazy na
zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti súdneho procesu ani rovnosť strán
sporu.

29. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že
spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu môže súd odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240
až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že

priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady
C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť.
Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu
posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými
zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil

jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne, ako
vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).

30. Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov Súdneho dvora a ex offo súdnej

kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových
právnych sporoch je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú
zmenka zabezpečuje.

31. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti

POHOTOVOSŤ s.r.o., si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a ktorých
postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54
ods.1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

32. Odvolací súd preto postupoval v súlade s hmotným právom, keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o
úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky a dospel k záveru
o absolútnej neplatnosti uvedenej zmluvy o úvere v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Odvolací súd je toho
názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky - remitentovi, nevzniklo právo zmenku vyplniť pre absolútnu
neplatnosť dohody o vyplňovacom práve, ani zmenku vystavenú žalovaným prijať. Žalobcovi zo zmenky

nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa
nemôže úspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom,
pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, ktorou namietal, že ak súd
prvej inštancie nerozhodol o nariadení pojednávania uznesením s riadnym odôvodnením tak, aby bolo
poznateľné z akých dôvodov považuje súd za potrebné vykonať ústne pojednávanie, toto sa nemohlo
uskutočniť, a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Na
prejednanie veci nariadil súd prvej inštancie ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné.

Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma
a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi
vnútroštátneho práva. V podmienkach slovenského civilného procesu ovládaného zásadou
ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okremprípadov, ak to vylučuje zákon (§ 115a) alebo celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo v ustanovení
§ 115 ods. 1 Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase nariadenia pojednávania, v súvislosti
s týmto osobitným predpisom odkazoval na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobcom prezentovaný
názor v odvolaní nie je správny. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba
v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorý z účastníkov konania a súd túto
jeho žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie
nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia

nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci samej sa vykonalo podľa podmienok
vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec,
ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospel k názoru, že vo veci je potrebné
nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydal a na pojednávanie predvolal strany sporu.
Predvolanie na ústne pojednávanie je úkonom súdu vo forme tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2 vyhlášky
č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny

súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Občiansky súdny poriadok neobsahoval žiadne
ustanovenie ukladajúce súdu povinnosť pred predvolaním strán sporu na pojednávanie vydať uznesenie
obsahujúce úkon nariadenia pojednávania. Predvolanie na pojednávanie predstavuje procesnú formu
rozhodovania súdu obsahujúce zjednodušené záhlavie a výrokovú časť. Predvolanie na pojednávanie
je svojím charakterom uznesenie o vedení konania podľa § 167 ods. 1, ktoré nemuselo podľa § 169

ods. 2 O.s.p. obsahovať odôvodnenie, nebolo proti nemu odvolanie prípustné podľa § 202 ods. 3 písm.
a/ O.s.p. a podľa § 170 ods. 2 O.s.p. súd ním nebol viazaný. Predvolanie na pojednávanie obsahuje
označenie súdu, označenie strán sporu, označenie veci, ako aj rozhodnutie, že súd vo veci nariadil
pojednávanie v konkrétny deň, hodinu, miesto konania pojednávania spolu s oznámením pre strany
sporu, že súd pokladá za potrebný ich výsluch. Súd prvej inštancie neporušil ustanovenia o rozhodovaní

uznesením podľa § 167 a nasl. O.s.p. a z tohto pohľadu nie je konanie postihnuté vadou zmätočnosti
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. platného a účinného v čase
nariadenia pojednávania súdom prvej inštancie.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo zvyšnej časti ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP účinného od 1.7.2016 potvrdil.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Keďže úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli a z obsahu
spisu nevyplývajú, odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).