Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 7, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201935
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716201935.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu C..R..R., K..Q..X.., K.

K. R., S. X, P.: XX XXX XXX, práv. zast. B. E. B. &. S., K..Q..X.. K. K. C., Š. XX, proti žalovanému Z.
Š., H..XX.XX.XXXX,C. C., H. XXX/XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o zaplatenie
406,53 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 406,53 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne z uvedenej istiny od 22.7.2015 do zaplatenia, všetko na účet žalobcu vedený v
V. C., B..K.., Č.. Ú.Č.: P.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.3.2016 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu
istinu 406,53 eur s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že
strany dňa 14.10.2014 uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal vykonávať pre
žalobcu prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu. Rovnakého dňa strany uzavreli
dohodu o hmotnej zodpovednosti za finančnú hotovosť, ceniny, tovar prevzatý na prepravu a i. V
súvislosti s vyslaním na služobné cesty žalovanému boli poskytované preddavky cestovných náhrad,
ktoré bol povinný žalovaný po vykonaní pracovnej cesty vyúčtovať. Poslednú pracovnú cestu žalovaný

ukončil dňa 2.7.2015. Odo dňa 3.7.2015 bol žalovaný povinný predložiť písomné doklady potrebné
na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, preto
vznikol schodok na zverených hodnotách vo výške žalovanej istiny. Na zaplatenie sumy bol žalovaný
vyzvaný zamestnávateľom aj právnym zástupcom. Nevyúčtovaním zverených hodnôt poskytnutím
preddavku cestovných náhrad vznikol schodok, ktorý je povinný žalovaný nahradiť. Uplynutím zákonnej
lehoty na vyúčtovanie cestovných náhrad sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažnej
pohľadávky. V čase omeškania predstavovala zákonná výška úroku 5,05 % ročne. Na preukázanie

svojich tvrdení predložil výpis z obchodného registra, pracovnú zmluvu a jej dodatok, dohodu o hmotnej
zodpovednosti, doklady k vyúčtovaniu zálohových platieb, výzvu na zaplatenie schodku. Na pojednávaní
právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že žalovaný preberal od žalobcu zálohy na pracovné cesty buď
formou hotovosti alebo prostredníctvom bankomatovej karty. Prevzaté zálohové platby nevyúčtoval.
Žalovanýsadostaldoomeškaniasozaplatenímistinyuplynutím10-dňovejlehotyodpovinnostizúčtovať
zálohové platby. Bankovú kartu č. 4544173300166568 žalovaný prevzal dňa 2.4.2015 ,čo potvrdil svojim
podpisom.

2.Žalovaný napriek doručeniu žaloby a predvolania na pojednávanie sa k veci ústne ani písomne
nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil.3.Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením žaloby, výpisu z obchodného registra,
pracovnej zmluvy a jej dodatku, dohody o hmotnej zodpovednosti, dokladov k vyúčtovaniu zálohových
platieb, výzvy na zaplatenie schodku , potvrdenia o vydaní bankovej karty zistil nasledovný skutkový

stav:

4.Žalobca je registrovaný ako právnická osoba v obchodnom registri vedenom Okresným súdom R.
vo vložke č. XXXXX/R. Dňa 14.10.2014 strany uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej žalovaný dňom
14.10.2014 začal vykonávať prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu. Strany sa

dohodli na výške mzdy 422,40 eur a v bode 5.5 na úhrade cestovných náhrad. Rovnakého dňa strany
uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti za finančnú hotovosť, ceniny, tovar prevzatý na prepravu,
zásoby materiálu určené na obeh, zverené devízové prostriedky a i. Podľa dodatku ku pracovnej zmluve
zo dňa 27.2.2015 sa strany dohodli na vyplácaní stravného vo výške o 5 % nižšej ako je stravné
stanovené v zákone o cestovných náhradách. Podľa potvrdenia vydaného žalobcom v období od
16.6.2015 do 20.8.2015 žalovanému boli vydané postupne finančné prostriedky vo výške 1.102,07,- eur

a zaúčtovaná mu bola suma 695,54 eur. Podľa vyúčtovania pracovnej cesty 12,13 mája 2015 žalovaný
prevzal zálohu 422,07,- eur ,výdavky žalovaného predstavovali 476,67 eur. Dňa 16.6.. 2015 žalovanému
z pokladne bola vyplatená záloha 422,07,- eur. Podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 16.5.2015 žalovaný
vybral kartou hotovosť 80,- eur, dňa 30.5.2015 sumu 500,- eur a dňa 27.6.2015 vybral sumu 100,-
eur.Podľa vyúčtovania pracovnej cesty v dňoch 21. až 25.5.2015 vodičovi bola stanovená povinnosť

vrátiť sumu 502,07 eur. Podľa vyúčtovania pracovnej cesty v dňoch 1.7. až 2.7.2015 bola vyčíslená
suma žalovanému na vrátenie 752,07 eur. Dńa 25.6. 2015 bola žalobcovi vyúčtovaná suma 50,- eur
zahraničným subjektom. Listom zo dňa 20.8.2015 žalobca žalovanému oznámil pohľadávku vedenú
zamestnávateľomvočijehoosobevsume462,07euravykonaniezrážkyzomzdynaúhradupohľadávky
vo výške 55,54 eur. Listom zo dňa 19.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie nevyúčtovaných

preddavkov cestovných náhrad v sume 406,55 eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaný
prevzal dňa 25.11.2015. Bankovú kartu č. 4544173300166568 žalovaný prevzal dňa 2.4.2015 ,čo
potvrdil svojim podpisom.

Podľa § 4 Zákona č. 283/2002 Z.z.

(1) Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

Podľa § 10 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, na poskytovanie náhrad pri zahraničných
pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9 , ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 13 uvedeného zákona
(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej
cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné
v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia

Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia
Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.

(2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií").
(3) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny aleboskupiny krajín ustanoví ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov
zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích

zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového
fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.
(4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni
a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného,

c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.
(5) Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi
v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni
najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách,
zamestnávateľposkytnestravnéveuráchalebovcudzejmene,ktoréjeprezamestnancavýhodnejšie.V
prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých

krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 16
).

Podľa § 34 uvedeného zákona, náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej
sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad

zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma
určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je
zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy.
na podmienky pracovnej cesty a podmienky ubytovacieho zariadenia zachovať.

Podľa § 36 uvedeného zákona
(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do
sumy predpokladaných náhrad (ďalej len "preddavok") pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri
vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca.

(2) Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj
a) formou cestovného šeku,
b) zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty
zamestnávateľa,
c) prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách alebo

prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene.

(3) Zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím
a) pre viacerých zamestnancov,
b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.

(4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu
do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý je
členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok
zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V cudzej mene môže
zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou

pracovnou cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej
únie, ktorý je členským štátom eurozóny.
(5) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do
štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pri vyslaní do štátu Európskej únie,
ktorý nie je členským štátom eurozóny, preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa času trvania

apodmienokzahraničnejpracovnejcestyačasuapodmienokvyslaniadoštátuEurópskejúnie.Veurách
môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť, iba ak banka alebo pobočka zahraničnej
banky 19e) alebo zmenáreň 20) príslušnú cudziu menu nevydáva alebo po dohode so zamestnancom
pred zahraničnou pracovnou cestou do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom,
a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny.

(6) Preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením
ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom dohodnúť na
poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením
ministerstva financií. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v euráchna cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou
bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa
zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Pri vyúčtovaní

náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na inú cudziu menu použije
referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou
Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná
skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala; suma stravného sa určí prepočtom hodnoty stravného
v eurách na dohodnutú cudziu menu.

(7) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné
dokladypotrebnénavyúčtovanienáhradavrátiťnevyúčtovanýpreddavok,akniejevkolektívnejzmluve,
alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa
určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

(8) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov
vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto
zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so
zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie
však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené

písomné doklady.
(9) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti
zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len
"preplatok v eurách"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách; po dohode so zamestnávateľom
môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie

preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene.
(10) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti
zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len
"nedoplatokveurách"),poskytujezamestnávateľzamestnancoviveurách;podohodesozamestnancom
môže zamestnávateľ pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie

nedoplatok v eurách alebo jeho časť poskytnúť v cudzej mene.
(11) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca
(ďalej len "preplatok v cudzej mene"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v cudzej mene, v ktorej
mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec preplatok

v cudzej mene alebo jeho časť vrátiť v inej cudzej mene alebo v eurách.
(12)Sumu,oktorúbolposkytnutýpreddavokvcudzejmeneprizahraničnejpracovnejcestealebopriinej
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca
(ďalej len "nedoplatok v cudzej mene"), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej
mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok

v cudzej mene alebo jeho časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách.
(13) Pri vyúčtovaní pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto
zákona zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje
a) celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší eurocent nahor,
b) celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu celú menovú

jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, alebo
zmenárňou nahor,
c) preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol,
d) preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne
prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nadol,

e) nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor,
f) nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne
prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor.

Podľa § 36a citovaného zákona, náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote

podľa § 36 ods. 8 . Ak
má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v
lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.Podľa § 182 zákonníka práce
(1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je

povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne
dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o
hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom

alebo sčasti bez jeho zavinenia.
(4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný
vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej
zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

5.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
žaloba je dôvodná. Strany platne uzavreli pracovný pomer a dohodu o hmotnej zodpovednosti, v ktorej
sa strany dohodli na úhrade schodku v lehote do 5 dní odo dňa jeho vzniku. Žalovaný v súvislosti s
vykonaním služobných ciest v zahraničí čerpal zálohy, ktoré v zákonom stanovenej lehote nevyúčtoval.
Podľa vyúčtovania vykonaného zamestnávateľom žalovaný prevzal finančné prostriedky v celkovej

výške 1.102,07 eur, z ktorých vynaložil preukázateľné náklady v sume 640,- eur. Žalobca zo mzdy
žalovaného na úhradu schodku vykonal zrážku 55,54 eur. Zostatok pohľadávky preto predstavuje sumu
406,53 eur.

6.O úroku z omeškania súd rozhodol podľ ust. § 517 OZ a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. Žalovaný

sa so zaplatením peňažnej pohľadávky dostal do omeškania s prihliadnutím k dohode o hmotnej
zodpovednosti a ust. § 36 Zákona o cestovných náhradách minimálne od 22.7.2015.

7.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane v
konaní priznal náhradu trov vo výške 100 %. Výška trov bude stanovená samostatným rozhodnutím po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok,sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo

ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.