Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202618
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216202618.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: W. X., B.. X.XX.XXXX,
X. U. XX, X., zast. IILC, s.r.o., AK so sídlom Mlynské Nivy 73, Bratislava, IČO: 47 257 229, proti
žalovaným: 1/ H. C., B.. XX.X.XXXX, X. R. XX, B., U. G. B., 2/ G. C., B.. X.XX.XXXX, X. X. XXa, B.G., U.
G. B., o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 28. apríla 2016 č. l. 58C/25/2016-79 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo

na náhradu trov konania.

2.Svojerozhodnutieodôvodnilčl.2NariadeniaRady(ES)č.44/2001oprávomociaouznávaníavýkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I), § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. Mal za to, že
súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t. j.
podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu konať a rozhodovať

o danej právnej veci. Ako to vyplýva z návrhu žalobkyne, od žalovaného 1/ sa domáha zaplatenia sumy
vo výške 18 836,07 € s príslušenstvom a od žalovaného 2/ sumy vo výške 5 013,29 € s príslušenstvom
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. v danom prípade ide o peňažný nárok žalobkyne voči
žalovaným. Žaloba smeruje proti žalovaným, ktorí majú obaja bydlisko na území Nemecka. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci je daná
právomoc nemeckých súdov, a to podľa všeobecného pravidla (čl. 2) nariadenia Rady ES č. 44/2001 -

Brusel I (ďalej len „nariadenie Brusel I“), ktoré ustanovuje, že ak nie je v tomto nariadení uvedené inak,
osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch
tohto členského štátu. Aj napriek tomu, že zo základného pravidla (bydlisko žalovaného) nariadenie
pripúšťa relatívne veľké množstvo výnimiek (osobitná právomoc, výlučná právomoc), súd prvej inštancie
mal v danom prípade za to, že s ohľadom na predmet tohto konania (nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia) je možné aplikovať výlučne všeobecné pravidlo určenia právomoci. Nakoľko nedostatok

právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, súdu nezostalo iné ako konanie
o vyššie uvedenej právnej veci zastaviť.

3. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušila vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytklasúdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za
to, že predmetom sporu sú vecné práva týkajúce sa nehnuteľnosti - bytu, ktorý sa nachádza na území
Slovenskej republiky. Preto je v zmysle čl. 22 ods. 1 nariadenia Brusel I jednoznačne daná právomoc

slovenského súdu. Darovacia zmluva, ktorou previedla žalobkyňa vlastnícke právo k predmetnému
bytu bola vyhotovená v SR, na Slovensku sa uskutočnil i zápis do katastra nehnuteľností. V danej
veci ide o porušenie zákonov týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia, ktoré sú spojené práve s touto
nehnuteľnosťou a sú platné na území Slovenska, nie Nemecka. Žalobkyňa je 94-ročná žena a 90 %-ná
nevidiaca invalidka, nie je zdravotne ani finančne schopná podniknúť akékoľvek kroky a súdne cesty do

zahraničia. Žalovaní sa na území Slovenska narodili, žalovaná 1/ je dokonca štátnym občanom SR. Aj
keď žijú v Nemecku, sú spôsobilí absolvovať cestu na slovenský súd.

5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Podľa čl. 4 nariadenie Brusel I ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

8. Predmetom konania je žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaní sa mali
bezdôvodne obohatiť tým, že ako vlastníci bytu neuhrádzali všetky náklady spojené s užívaním bytu,

pričom tieto hradila žalobkyňa. Obaja žalovaní majú bydlisko v Nemeckej spolkovej republike, túto
skutočnosť žalobkyňa nespochybňovala. Prvoinštančný súd správne dospel k záveru, že na konanie v
danej veci nemá v zmysle nariadenia Brusel I právomoc, nakoľko žalovaní majú bydlisko v Nemecku
a právomoc slovenských súdov nevyplýva zo žiadneho ustanovenia príslušného nariadenia. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2, CSP) a odvolací súd

sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

9. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že predmetom sporu sú vecné práva týkajúce sa nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky. Podľa vyššie citovaného čl. 2 ods. 1 nariadenie Brusel
I sa osoby s bydliskom na území členského štátu bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch

tohtočlenskéhoštátuzapredpokladu,ževtomtonariadeníniejeuvedenéinak.Včl.24ods.1nariadenie
Brusel I je upravená výlučná právomoc súdu, t.j. právomoc bez ohľadu na bydlisko účastníkov, v
konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti. Právomoc
majú v takomto prípade súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. V zmysle
ustálenej judikatúry uvedený článok treba vykladať skôr reštriktívne, teda podľa tohto článku nemožno

založiť právomoc vtedy, ak síce spor svojim predmetom súvisí s vecným právom k nehnuteľnosti alebo
s nájmom nehnuteľnosti, avšak priamo sa týmto sporom vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom
nehnuteľnosti neriešia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Cdo 207/2015).

10. Predmet tohto sporu, ktorým je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súvisiaci s plneniami

za služby spojenými s užívaním bytu, nemá povahu sporu o vecné práva k nehnuteľnosti. Nejde o
spor týkajúci existencie vecného práva k nehnuteľnosti, ani o spor dotýkajúci sa existencie nájmu
nehnuteľnosti, jeho trvania, neplatenia nájomného atď. V posudzovanej veci preto nie je založená
právomoc slovenských súdov podľa 24 ods. 1 nariadenia Brusel I.

11. Zvyšné námietky žalobkyne ohľadom miesta uzavretie darovacej zmluvy, zápisu do katastra
nehnuteľností, skutočnosti, že bezdôvodné obohatenie je porušením zákonov SR a osobných pomerov
strán sporu, ich občianstva a podobne, nie sú pre otázku existencie právomoci slovenských súdov v
zmysle nariadenia Brusel I právne významné.

12. Odvolací súd z horeuvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.13. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396
ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v odvolacom konaní plný
úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).