Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Cb/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202579
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7812202579.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcu Ing. Ladislava Makovníka MIKA so sídlom v Rožňave,
Šafárikova č. 70, IČO: 35125721, proti žalovanému S.. H. P.N., V.. XX.XX.XXXX, X. XXXX/X, I., o obnovu
konania 8Cb/6/2009, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh na obnovu konania 8Cb/6/2009.

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom na obnovu konania domáhal obnovy konania 8Cb/6/2009 v spojení
s 3Cob/58/2011. Poukázal na to, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou prejednania veci,
podľa ktorej je výsledok dokazovania závislý od iniciatívy účastníkov sporu, avšak to neznamená,
že súd je oslobodený od povinnosti zisťovania skutkového stavu veci pri dôvodných pochybnostiach.

Rozhodnutie o veci obsahuje autoritatívny skutkový záver, ktorý nemožno zmeniť inými, než procesnými
prostriedkami k ochrane práva. Súd, ktorý vedie sporné alebo nesporné súdne konanie, je povinný
zisťovať skutkový stav veci bez dôvodných pochybností. Žalobca predložil prehlásenie žalovaného o
stave majetku firmy, ktoré predpísal S.. E., zápisnicu o stave majetku pri predaji obchodných podielov
firmy Most s.r.o., prehlásenie exekútorského úradu J.. X. a zápisnicu z pojednávania 8Cb/24/2011.
Poukázal na to, že súd mal dostatok dôkazov o skutkovom stave vo firme samotnými prehláseniami

žalovaného v druhom rade, ktorý prehlásil, že majetok ešte nebol prepísaný, čo znamená de jure v
čase súdneho sporu skutkový stav bol taký, ako aj v súčasnosti a žalobca predložil výpis z katastra.
Žalovaný v 2. rade prehlasoval, že majetok, ktorý ešte zostal, bol ukradnutý a predložil faktúry o
predaji. Uviedol, že súd je miestom nachádzania práva, čo z povahy veci vylučuje možnosť zaradiť
súd medzi osoby, ktoré môžu byť uvedené v omyl. V tomto prípade je jednoznačné, že súd sám sa
snaží doslova o výsmech obchodného, občianskeho práva. Súdu aby stačilo prehlásenie žalovaného

v 2. rade že má majetok za 10 miliónov Sk, následne toto vyjadrenie negovať, že ešte nedošlo k
prepisu prípadne ani nikdy nedôjde, je dôkaz o tom, že súd ako autorita štátu má úmysel potvrdiť
zmätočné súdne rozhodnutie a v žiadnom prípade tu nemôže ísť o jeho omyl. Žalobca predložil faktúry,
zmluvy a vyčíslil škodu pre spoločnosť a súd prehlásil, že nemožno totiž za takéto porušenie považovať
činnosť, pri ktorej došlo k objektívnemu zníženiu hodnoty majetku spoločnosti, prípadne k ušlému zisku
nárokov spoločnosťou. Je to výsmech zákonodarcu a vloženého paragrafu o zodpovednosti konateľov

podľa právnej úpravy Zákona č. 500/2001 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2002. Je to úprava,
ktorá demonštratívne uvádza najpodstatnejšie prípady porušenia - zásady vytvorenia, zabezpečenia a
zachovania kapitálu. Súd jednoznačne má snahu robiť prieťahy a pre žalobcu vytvárať ďalšie škody.
Navrhol vydať súdne rozhodnutie, v ktorom žiada vo svojim mene a na vlastný účet nároky na
náhradu škody spoločnosti vzniknuté porušením povinnosti konateľa z dôvodu nemožnosti uspokojenia
z majetku spoločnosti. Navrhol podľa § 228 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku vydať

uznesenie, ktorým sa obnova právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Rožňava
pod spisovou značkou 8Cb/6/2009 povoľuje. Súčasne žiadal, aby súd po novom prejednaní veci vydalrozsudok: Žalovaný je povinný nahradiť škodu vo výške 15610,03 €, trovy konania vo výške 2040,11
€, úroky z omeškania z uplatňovanej škody vo výške 6 % odo dňa oboznámenia sa s nárokom do
troch dní od právoplatnosti. Následne rozšíril žalobu voči Ministerstvu spravodlivosti, kde v súdnom

spore 8Cb/6/2009 došlo k prieťahom v konaní vydanými uzneseniami zo dňa 23.3.2009, 28.10.2009,
3Cob/39/2010, neskoršie vydaným rozsudkom Okresného súdu zo dňa 16.11.2010 a následne úplne
zmätočné potvrdenie Krajského súdu 5Cob/58/2011, ktoré už nemohlo byť omyl, lebo žalobca poukázal
na súdne rozhodnutie toho istého sudcu Okresného súdu, že firma nemá majetok a nárokoval si
sumu 5000 € za poškodzovanie mena žalobcu. Tiež žiadal o odpustenie súdnych poplatkov z dôvodu

jednoznačných úmyselných prieťahov.

Súd uznesením 8Cb/11/2012-14 zo dňa 10.4.2012 uložil žalobcovi povinnosť odstrániť vady podania
a to návrhu na obnovu konania a uviesť dôvod obnovy konania, uviesť skutočnosti, ktoré svedčia o
tom, že návrh na obnovu je podaný včas a uviesť dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať.
Zároveň uložil povinnosť žalobcovi uhradiť súdny poplatok z návrhu na obnovu konania vo výške 99,50

€. Žalobca súdny poplatok uhradil, avšak návrh na obnovu konania nedoplnil ani do rozhodnutia súdu
o návrhu na obnovu konania.

Súd z podania žalobcu, ktoré obsahovalo účastníkov konania, ako aj návrh na povolenie obnovy
konania 8Cb/6/2009 dospel k záveru, že žalobca neuviedol v návrhu zákonom požadované náležitosti

na prípustnosť obnovy konania a preto návrh zamietol.

Podľa ustanovenia § 228 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.):

(1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody

účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

(2) Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený

zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný
rozkaz a šekový platobný rozkaz.

(3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie

rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný
včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 230 O.s.p:

(1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu
navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

(2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného va) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. c),

c) § 228 ods. 1 písm. d),

d) § 228 ods. 1 písm. e).

(3) Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa ustanovenia § 232 O.s.p.:

(1) Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

(2) Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Podľa ustanovenia § 233 O.s.p.:

Akjepravdepodobné,žesanávrhunaobnovukonaniavyhovie,môžesúdnariadiťodkladvykonateľnosti
rozhodnutia o veci.

Podľa ustanovenia § 234 O.s.p.:

(1) Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

(2) Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto,
kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

(3) Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Podľa ustanovenia § 235 O.s.p.:

(1) Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova
prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní
obnovy.

(2) Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu.

Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

(3) V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove.

(4) Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že účastník konania môže právoplatný rozsudok
napadnúť návrhom na obnovu konania z dôvodov podľa § 228 ods. 1 písm. a) až e) O.s.p..

Žalobca odôvodnil návrh na povolenie obnovy konania ustanovením § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p., ale

žiadnym spôsobom neodôvodnil aké dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní, ak by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky jeho tvrdenia uvedené v
návrhu mu boli známe aj v čase pojednávania a rozhodovania vo veci 8Cb/6/2009. Žalobca vo svojom
návrhu ani len netvrdil, kedy sa mal dozvedieť o dôvodoch na obnovu konania, pričom rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 18.10.2011.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a to s pripojeným spisom Okresného súdu Rožňava
8Cb/6/2009, s rozsudkom na č.l. 189 zo dňa 16.11.2010, z ktorého vyplýva, že súd žalobu žalobcu voči
žalovanému v 1. rade zamietol, zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške1947,50 € a žalobu voči žalovanému v 2. rade vylúčil na samostatné konanie. Uvedený rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 3Cob/58/2011-186 zo dňa 24.8.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť 18.10.2011. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobca podal žalobu proti S.. J. P. a S.. Y. E. a to

bývalému konateľovi, resp. súčasnému konateľovi firmy Most, s.r.o. Rožňava.

Z výpisu z obchodného registra na MOST spol. s r.o., Šafárikova 71, Rožňava, IČO: 36176761 vyplýva,
že spoločníkom je S.A.G. s.r.o., Šafárikova 71, Rožňava od 13.07.2007 a konateľom je S.. Y. E. od
4.5.2006.

Zo zápisnice o pojednávaní 8Cb/24/2011 zo dňa 7.2.2012 vyplýva, že vylúčená časť bola zapísaná do
tohto konania a žalobca zobral žalobu späť voči S.. Y. E. a súd konanie zastavil.

Zo zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi S.A.G. s.r.o. Rožňava ako prevádzajúcim
a Q. Z. ako nadobúdateľom vyplýva, že S.A.G. s.r.o. Rožňava ako spoločník spoločnosti MOST s.r.o.

Rožňava prevádza obchodný podiel vo výške 100 % na Q. Z..

Z čestného prehlásenia Q. Z. ako nového majiteľ a konateľa firmy MOST s.r.o. Rožňava vyplýva, že
firma nedisponuje žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom, hotovosťou, ani bankovým účtom.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na obnovu konania nie je dôvodný
a preto ho zamietol.

Ako už bolo uvedené vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach, žalobca v návrhu na obnovu
konania nepreukázal dôvody pre prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) až e)

Občianskeho súdneho poriadku. Nebolo preukázané, že by tu existovali skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy, ktoré bez svojej viny žalobca nemohol použiť v pôvodnom konaní, alebo že by nebolo možné
vykonať dôkazy v pôvodnom konaní, ktoré by privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu.
Všetky navrhované dôkazy žalobcom boli vykonané a so všetkými tvrdenými skutočnosťami sa súdy v
rozsudkoch vysporiadali. Skutočnosť, že žalobca sa cíti poškodený nie je dôvodom na obnovu konania.

Zákon rozoznáva v ustanovení § 230 Občianskeho súdneho poriadku subjektívnu a objektívnu
prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh na obnovu konania. Subjektívna trojmesačná lehota sa
počíta odo dňa, keď sa ten, ktorý navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju
mohol uplatniť. Objektívna trojročná lehota sa počíta od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca v návrhu na obnovu konania a ani následne napriek výzve súdu neuviedol, kedy sa dozvedel
o dôvodoch na obnovu konania, nakoľko v návrhu neuviedol ani jeden časový údaj. Z toho dôvodu súd
posudzoval trojmesačnú subjektívnu lehotu od právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach,
kedy najneskôr sa žalobca dozvedel, akým spôsobom bolo vo veci rozhodnuté.

Žalobca v návrhu na obnovu konania uviedol, že ju navrhuje podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku, čo v zmysle citovaného ustanovenia predstavuje, že možno vykonať
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.

Žalobca ani neoznačuje aké dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Súd
len z obsahu návrhu sa môže domnievať, že za uvedené dôkazy žalobca považuje prílohy, ktoré pripojil
k návrhu a to zápisnicu o pojednávaní 8Cb/24/2011 zo 7.2.2012, Zmluvu o prevode obchodného podielu
zo dňa 10.10.2011 a čestné prehlásenie Q. Z. z 18.10.2011. Iné listinné dôkazy žalobca nepredložil, aj

keď v texte uvádza, že predkladá prehlásenie exekútorského úradu J.. X..

Po oboznámení sa s uvedenými listinami súd dospel k záveru, že predložené listinné dôkazy žiadnym
spôsobom neovplyvňujú postavenie žalobcu a nevyplýva z nich, že by mohli privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd totiž zdôrazňuje, že predpokladom prípustnosti obnovy je, aby

prevedenie dôkazu oprávňovalo k úsudku, že privodí priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z dôvodov
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach 3Cob/58/2011 zo dňa 24.8.2011 vyplýva, že žalobca žiadnym
dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by žalovaný v 1. rade porušil svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti. Nemožno totiž za takého porušenie považovať činnosť, pri ktorej došlo k objektívnemuzníženiu hodnoty majetku spoločnosti, prípadne k ušlému zisku nárokovateľnému spoločnosťou. Súd
teda uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný v 1. rade zodpovedal za škodu spoločnosti, v
ktorej bol konateľom a teda, že vznikla aktívna legitimácia žalobcu na vymáhanie škody podľa § 135a

ods. 5 Obchodného zákonníka.

Keďže žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol žiadne právne významné skutočnosti v súlade
s ustanoveniami § 228 a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku ohľadom obnovy konania, súd
dospel k záveru, že je potrebné návrh na obnovu konania zamietnuť z dôvodu, že nie je prípustný.

Výrok o trovách konania o obnove konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému
žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.