Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215275
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1311215275.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej

veci navrhovateľky: X.. J. B., rod. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom v D., S. XXXX/X, štátna občianka
SR, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., IČO: 36789925, so sídlom v
Bánovciach nad Bebravou, J. Jesenského 69, proti odporcovi v 1.rade: K.. K. J., rod. J., narodený
XX.XX.XXXX, bytom v D., S. XXXX/X, štátny občan SR, zastúpený: NIKU & partners, s. r. o., IČO:
36866008, so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého 51, v 2. rade: K.. T. K. ( predtým J.Á., B. ), rod. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., S. XXXX/X, štátna občianka SR, zastúpená: BADUCCI Legal, s.r.o., IČO:
35872900, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, o zaplatenie 112.859,32 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celosti zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 19.12.2011 sa navrhovateľka domáhala voči odporcom zaplatenia sumy
112.859,32 € spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 112.859,32 € od 30.11.2005 do dňa
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, ktorý návrh odôvodnila skutočnosťou, že ako predávajúca a
odporcovia ako kupujúci uzavreli dňa 29.11.2005 v súlade s ust. § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a v súlade s ust. § 5 a nasl. zákona č. 182/1993

Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, Kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k bytu č. 44, ktorý sa nachádza na 9. poschodí
bytového domu na ulici S., Č. C. X, C. D., v mestskej časti Nové Mesto, pričom nehnuteľnosť je zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX, súpisné číslo: 2867, stojaca na parcele č. 5504, katastrálne územie C.,
vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, a taktiež
spoluvlastnícky podiel na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 17/1000 (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Kúpna cena
za Nehnuteľnosť bola dohodnutá medzi navrhovateľom a odporcami vo výške 3.400.000 Sk, čo je
112.859,32 € so splatnosťou v hotovosti k rukám navrhovateľky pri podpise Kúpnej zmluvy. Odporcovia
ako kupujúci však nedisponovali žiadnou hotovosťou vo
výške kúpnej ceny. Z tohto dôvodu požiadali o poskytnutie hypotekárneho úveru spoločnosť Tatra
banka, a.s.. Vzhľadom na podmienky banky však dôrazne naliehal odporca v 1. rade na navrhovateľku,
aby táto podpísala kúpnu zmluvu v znení, že kúpna cena je splatná v hotovosti pri podpise, a

to len preto, že odporcovia si požiadali o hypotekárny úver, ktorý im však nebol ku dňu podpisu
kúpnej zmluvy poskytnutý. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov ako kupujúcich bol povolený
katastrom nehnuteľností dňa 2.12.2005 pod V-4499/05. Vzhľadom na to, že odporca v 1. rade splatnosť
kúpnej ceny niekoľkokrát na základe ústnych sľubov smerujúcich na navrhovateľku odkladal, či už kudňu podania vkladu na zápis vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností alebo
opakovanie ku dňu rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o povolení vkladu týkajúceho sa vyššie
uvedenej Nehnuteľnosti došlo dňa 16.05.2006 na výzvu navrhovateľky k písomnému Uznaniu splatného

záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) zo strany odporkyne v 2. rade, a to
čo do dôvodu aj výšky záväzku ako aj čo do splatnosti, ktorú odporkyňa v 2. rade určila na 1.7.2006,
no napriek tomuto jasnému prejavu vôle odporcovia svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľke dohodnutú
kúpnu cenu do dnešného dňa nesplnili. Navrhovateľka má vedomosť o tom, že odporca v 1. rade dostal
od T. D., O..I.. v júni 2006 hypotekárny úver č. 2005034980 vo výške 2.900.000 Sk, t.j. 96.262,36 € na

svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX C. T. D., O..I.., ale žiadnu ani len časť kúpnej ceny navrhovateľka
z tohto úveru poskytnutého odporcovi v 1. rade nedostala. Vzhľadom na jeho výlučnú dispozíciu s
bankovým účtom nebolo ani možné, aby sa odporkyňa v 2. rade k týmto prostriedkom dostala a splnila
tak základný záväzok z Kúpnej zmluvy, a to zaplatiť kúpnu cenu. Odporcovia sa neskôr právoplatne
rozviedli. Keďže sú v omeškaní so zaplatením peňažnej pohľadávky vo výške 112.859,32 € (3.400.000
Sk), navrhovateľka má právo aj na úroky z omeškania.

Súd vo veci v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz zo dňa 31.01.2012, č. k. 39Ro 994/2011-21,
ktorým zaviazal odporcov v 1. a 2. rade, aby do pätnástich dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatili navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 112.859,32 € spolu sú úrokom z omeškania 6
% ročne zo sumy 112.859,32 € od 30.11.2005 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške

6.771,50 €.

Odporca v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 28.11.2012 na tunajší súd
v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 31.01.2012, č. k. 39Ro 994/2011-21, ktorý
odôvodniltým,žepovažujenárokuplatnenýnavrhovateľkouvnávrhunazačatiekonaniačodoprávneho

dôvodu jeho vzniku a tiež čo do jeho výšky za nedôvodný v rozpore so skutkovým a právnym stavom, a
z tohto dôvodu za účelovo uplatnený. Odporca v 1. rade trvá na tom, že v súlade článkom IV. predmetnej
Kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2005 bola zo strany odporcov ako kupujúcich (v tom čase manželov)
vyplatená kúpna cena Nehnuteľnosti navrhovateľke ako predávajúcemu a to v hotovosti k jej rukám
a to z peňažných prostriedkov, ktoré odporca v 1. rade zabezpečil na tento účel z peňažnej pôžičky

poskytnutej mu ako dlžníkovi zo strany spoločnosti MANAGMENT SERVICE SLOVAKIA s.r.o., Trnavská
cesta 82, Bratislava, IČO: 35 809 086 ako veriteľa na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o pôžičke
podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi odporcom v 1. rade ako dlžníkom a menovanou
spoločnosťou ako veriteľom dňa 23.11.2005.
Na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.11.2005 odporca v 1. rade ku dňu podpisu predmetnej

Kúpnej zmluvy disponoval s peňažnou hotovosťou vo výške 3.500.000 Sk, ktoré v časti použil ako
jeden z dvoch kupujúcich (v tom čase manželov) na zaplatenie kúpnej ceny Nehnuteľnosti vo výške
3.400.000 Sk v hotovosti k rukám navrhovateľky ako predávajúcej a to pri podpise predmetnej Kúpnej
zmluvy obidvoma zmluvnými stranami. Prevzatie kúpnej ceny Nehnuteľnosti v hotovosti od odporcov
ako kupujúcich v súlade s bodom 3 článku IV. predmetnej Kúpnej zmluvy potvrdila navrhovateľka

ako predávajúci svojím podpisom (úradne osvedčeným) na predmetnej Kúpnej zmluve. Ustanovenie
článku IV. bod 3 predmetnej Kúpnej zmluvy znie nasledovne: „Predávajúca a kupujúci sa dohodli na
splatení kúpnej ceny tak, že kupujúci uhradili dohodnutú kúpnu cenu predávajúcej v hotovosti pri podpise
tejto zmluvy, ktorú skutočnosť potvrdzuje predávajúca svojím podpisom na tejto zmluve.“ Z vyššie
uvedeného ustanovenia predmetnej Kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že k zaplateniu kúpnej ceny

v celej výške v hotovosti k rukám navrhovateľky ako predávajúceho zo strany odporcov ako kupujúcich
došlo v čase podpisu zmluvy. Pokiaľ by skutočne nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny v celej výške
navrhovateľke ako predávajúcemu zo strany odporcov ako kupujúcich pri podpise predmetnej kúpnej
zmluvy (tak ako to tvrdí navrhovateľka) nemala by navrhovateľka ako predávajúca dôvod predmetnú
Kúpnu zmluvu podpísať a potvrdiť tak prijatie tak značnej peňažnej sumy od odporcov a to aj napriek jej

priamemu príbuzenskému vzťahu k odporcovi v 2. rade (dcéra navrhovateľky). Na základe uzatvorenej
predmetnejKúpnejzmluvymedzinavrhovateľkouakopredávajúcouaodporcamiakokupujúcimipovolila
Správa katastra pre hlavné mesto SR - Bratislavu vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti v prospech
odporcov ako bezpodielových spoluvlastníkov dňa 2.12.2005, pod V-4499/05. Pokiaľ by skutočne
nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny v celej výške navrhovateľke ako predávajúcemu zo strany odporcov

ako kupujúcich tak pri podpise predmetnej Kúpnej zmluvy ako ani po povolení vkladu podľa tejto
zmluvy zo strany príslušnej správy katastra navrhovateľka ako predávajúca majúca splatnú peňažnú
pohľadávku titulom nezaplatenej kúpnej ceny by, pri bežnej starostlivosti a opatrnosti, využila všetky jej
zákonom priznané práva veriteľa a pristúpila by k uplatneniu tejto jej splatnej peňažnej pohľadávky vočiodporcom súdnou cestou podstatne skôr, predovšetkým však v období plynutia trojročnej premlčacej
doby vzťahujúcej sa na takýto jeho údajný nárok /pohľadávku podľa ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka/ a to aj napriek priamemu príbuzenskému vzťahu navrhovateľky k odporcovi v 2. rade (dcéra

navrhovateľky). Odporca v 1. rade uvádza, že manželstvo odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade
zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 44C 20/2008 - 208 zo
dňa 02.06.2010, ktorý v časti výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2010.
Ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov odporcov. Na
následných stretnutiach odporcov ako rozvedených manželov a ich právnych zástupcov vedených v

rokoch 2010 až 2011 za účelom dohodnutia podmienok vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov odporcov dohodou sa odporca v 1. rade prvý krát dozvedel o údajnom nároku navrhovateľa
(matky odporcu v 2. rade) voči odporcom (už rozvedeným manželom) na zaplatenie sumy 112.859,32 €
titulom nezaplatenej kúpnej ceny Nehnuteľnosti podľa predmetnej Kúpnej zmluvy. Na vyššie uvedených
stretnutiach odporcov ako rozvedených manželov aj ich právnych zástupcov sa odporca v 1. rade
tiež prvýkrát dozvedel o existencii „písomnej Dohody o uznaní dlhu“ uzavretej dňa 16.05.2006 medzi

navrhovateľkou ako veriteľom a odporcom v 2. rade ako dlžníkom (dcéra navrhovateľa), v ktorej výlučne
len odporca v 2. rade ako dlžník (za trvania manželstva odporcov) uznal dlh voči navrhovateľovi ako
veriteľovi vo výške 3.400.000 Sk (112.859,32 €) titulom nezaplatenej kúpnej ceny Nehnuteľnosti podľa
predmetnej Kúpnej zmluvy. O uzavretí

Dohody o uznaní dlhu zo dňa 16.05.2006 medzi navrhovateľkou ako vtedajšou svokrou a odporcom
v 2. rade ako vtedajšou manželkou v rozhodnom čase nemal odporca v 1. rade vedomosť, keďže
ho ani navrhovateľ a ani odporca v 2. rade o jej existencii neinformovali a to až do roku 2010, kedy
začali prebiehať predmetné stretnutia odporcov ako rozvedených manželov a ich právnych zástupcov
ohľadne vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporca v 1. rade má za to,

že vzhľadom na rozvod manželstva jeho a odporkyne v 2. rade, vzhľadom na následné neúspešné
snahy odporcov o uzavretie dohody o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tiež
vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
odporcov vedené (odo dňa 13.09.2011) pred Okresným súdom Bratislava III., č.k. 42C/123/2011 a tiež
s poukazom na z toho vzniknutú situáciu v rodine (nedorozumenia odporcov ohľadne starostlivosti

o ich spoločné deti) pristúpila navrhovateľka (bývalá svokra odporcu v 1. rade v zjavnej účelovej
súčinnosti s odporcom v 2. rade (dcéra navrhovateľa a rozvedená manželka odporcu v 1. rade)
k uplatneniu neexistujúceho peňažného nároku (pohľadávky), v tomto konaní, titulom nezaplatenej
kúpnej ceny Nehnuteľnosti podľa predmetnej Kúpnej zmluvy. V prípade predmetného uznania údajného
dlhu zo strany odporcu v 2. rade ako dlžníka a jedného z dvoch manželov voči navrhovateľovi ako

veriteľovi titulom nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 3.400.000 Sk (112.859,32 €) nemožno objektívne
konštatovať, že sa jedná o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov, na základe čoho by
na platné a účinné uznanie dlhu oboch manželov (odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade) nebol v
rozhodnom čase potrebný výslovný písomný súhlas tak odporcu v 2. rade ako aj odporcu v 1. rade
ako vtedajších manželov. V tejto súvislosti odporca v 1. rade podotýka, že vzhľadom na deklarované

a podľa jeho názoru účelové uzatvorenie predmetnej Dohody o uznaní dlhu medzi navrhovateľkou a
odporcom v 2. rade ešte dňa 16.05.2006, v roku 2010, kedy sa o existencii tejto dohody odporca v 2.
rade dozvedel, už uplynula trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„O.z.“), v ktorej sa mohol ako vtedajší manžel úspešne dovolať, v zmysle ust. § 40a O.z., neplatnosti
(relatívnej) právneho úkonu (predmetného uznania dlhu) odporcu v 2. rade ako vtedajšej manželky,

keďže k takémuto úkonu ako manžel nedal nikdy súhlas. Odporca v 1. rade hodnotí uzatvorenie
predmetnej Dohody o uznaní dlhu medzi navrhovateľkou ako veriteľom a odporcom v 2. rade ako
účelový spoločný postup navrhovateľky a odporcu v 2. rade voči jeho osobe aj s ohľadom na zrejmú
snahu odporcu v 2. rade zaťažiť (čo do pasív) a následne aj postihnúť (prípadnou možnou exekúciou)
takýmto vysokým peňažným záväzkom (dlhom) spoločný majetok odporcu v 1. rade a odporcu v 2.

rade patriaci do ich ešte nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov (viď. v súčasnosti
prebiehajúce konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava III, č. k. 42C/123/2011 o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporcov ako rozvedených manželov iniciované návrhom
odporcu v 1. rade) a to zrejme využijúc ust. § 147 ods. 1 O.z., ktoré umožňuje veriteľovi jedného z
manželov uspokojiť pohľadávku vzniknutú za trvania manželstva voči jednému z manželov aj z majetku

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K samotnej Dohode o uznaní dlhu zo dňa
16.05.2006 uzavretej medzi navrhovateľkou ako veriteľom a odporcom v 2. rade ako dlžníkom, okrem
už vyššie uvedených faktických a právnych skutočností a samotného priameho príbuzenského vzťahu(matka a dcéra) podpísaných účastníkov tejto dohody poukazujúcich na zrejmú účelovosť navrhovateľky
pri uplatnení jej nároku v tomto konaní odporca v 1. rade uviedol nasledovné:
Uznanie dlhu je v zmysle § 558 O.z. jednostranný písomný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi,

a nie ako v prípade navrhovateľky predloženého listinného

dôkazudvojstrannýpísomnýprávnyúkon(t.j.niejepísomnoudohodouresp.zmluvou)spísanýnajednej
listine veriteľom a dlžníkom.

Uznanie dlhu je v zmysle § 558 O.z. úkon dlžníka, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že
v čase uznania dlh uznaný dlžníkom v jeho písomnom uznávacom prejave existoval čo je v prípade
navrhovateľom predloženej Dohody o uznaní dlhu v zásadnom rozpore s ustanoveniami predmetnej
Kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2005, na ktorú sa predmetná Dohoda o uznaní dlhu priamo odvoláva,
keďže v tejto Kúpnej zmluve bolo výslovne a zhodne deklarované a na znak toho vlastnoručne
podpísané (článok IV., bod 3) popri odporcovi v 1. rade tak navrhovateľom ako predávajúcim ako aj

odporcom v 2. rade ako jedným z dvoch kupujúcich, že kúpna cena vo výške 3.400.000 Sk (112.859,32
eur) bola zaplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy predávajúcemu (navrhovateľke) zo strany
kupujúcich (odporcov). Z uvedených dvoch rozporných prejavov vôle navrhovateľa a odporcu v 2. rade
v predmetnej Kúpnej zmluve zo dňa 29.11.2005 a následne v predmetnej Dohode o uznaní dlhu zo dňa
16.05.2006 vyvstáva objektívna pochybnosť ohľadne slobodného, vážneho, určitého a zrozumiteľného a

na skutočnosti sa zakladajúceho prejavu vôle navrhovateľky ako veriteľa a odporcu v 2. rade ako dlžníka
v predmetnej Dohode o uznaní dlhu a súčasne objektívna pochybnosť ohľadne existencie samotného
uznaného dlhu (záväzku) odporcov zaplatiť navrhovateľke kúpnu cenu Nehnuteľnosti.
Uznaniedlhujevzmysle§558O.z.,písomnýúkondlžníka,ktorýmusíspĺňaťvšetkyvšeobecnézákonné
náležitosti stanovené pre platnosť právneho úkonu v ust. § 34 a nasl. O.z., t.j. musí byť predovšetkým

urobený zo strany dlžníka slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Tieto všeobecné
náležitosti však v prípade navrhovateľkou predloženej predmetnej Dohody po uznaní dlhu, vzhľadom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti odporcom v 1. rade a ním predložený listinný dôkaz o splatení
odporcom v 2. rade uznaného dlhu (Kúpna zmluva zo dňa 20. 11. 2005), nemôžu byť splnené.
Uznaním dlhu v zmysle § 558 O.z., nevzniká nový záväzok dlžníka voči veriteľovi ale sa len zo strany

dlžníka uznáva (potvrdzuje) v čase uznania existujúci záväzok. Na základe uznania dlhu dochádza k
zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne
plynúť, podľa ust. § 110 ods. 1 O.z., nová desaťročná premlčacia doba. Na to však, aby uznanie
dlhu malo tieto právne účinky, musí uznanie dlhu spĺňať popri všeobecných zákonom stanovených
náležitostiach pre platnosť právneho úkonu aj osobitnú podmienku vyplývajúcu z ust. § 558 O.z., ktorou

je „existencia samotného dlhu“ v čase jeho uznania. V danom prípade odporca v 1. rade trvá na tom,
že dlh (peňažný záväzok) odporcov voči navrhovateľke na zaplatenie sumy 3.400.000 Sk (112.859,32
€) titulom kúpnej ceny Nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2005 neexistoval a to tak v
čase uzavretia predmetnej Dohody o uznaní dlhu ako ani v čase podania návrhu na začatie konania v
označenej právnej veci zo strany navrhovateľky.

V prípade predmetnej Dohody o uznaní dlhu zo dňa 16.05.2006 sa podľa názoru odporcu v 1. rade jedná
o neplatný právny úkon:
pre jej v rozpor s ust. § 37 ods. 1 O.z., keďže uznanie dlhu zo strany odporcu v 2. rade nie je právnym
úkonom urobeným vážne s ohľadom na ustanovenie bodu 3 článku IV. predmetnej Kúpnej zmluvy zo
dňa 29.11.2005 a z neho vyplývajúcu

skutočnosť, že kúpna cena Nehnuteľnosti bola navrhovateľovi ako predávajúcemu zaplatená pri podpise
zmluvy zo strany odporcov ako kupujúcich.
pre jej rozpor s ust. § 39 O.z, keďže uznanie dlhu zo strany odporcu v 2. rade je právny úkon, ktorý

tak jeho obsahom (uznanie neexistujúceho dlhu) ako aj jeho účelom (účelové uznanie dlhu jedným z
manželov voči blízkej osobe, a to aj na ťarchu druhého manžela, so zrejmým cieľom zaťažiť takýmto
pasívom majetok patriaci do nevyporiadaného BSM rozvedených manželov a následne postihnúť tento
majetok exekúciou) odporuje zákonu a obchádza ho a súčasne sa prieči dobrým mravom (ust. § 3 ods.
1 O.z.)

pre jeho rozpor s ust. § 145 ods. 1 O.z., keďže v prípade predmetného uznania dlhu zo strany odporcu
v 2. rade ako dlžníka a jedného z dvoch manželov titulom nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 3.400.000
Sk (112.859,32 €) nemožno objektívne konštatovať, že sa jedná o bežnú vec týkajúcu sa spoločných
vecí manželov, na základe čoho by na platné a účinné uznanie takéhoto dlhu oboch manželov (odporcuv 1. rade a odporcu v 2. rade) nebol v rozhodnom čase potrebný výslovný písomný súhlas tak odporcu
v 2. rade ako aj odporcu v 1. rade ako vtedajších manželov. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
odporca v 1. rade žiadal súd, aby predmetný platobný rozkaz zrušil a nariadil pojednávanie, v ktorom

by prejudiciálne vyriešil otázku neplatnosti predmetnej dohody o uznaní dlhu zo dňa 16.05.2006 s
poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 O.z., ako aj s poukazom na ust. § 145 ods. 1 O.z., keďže odporca
v 1. rade nemal ako vtedajší manžel vedomosť o uzavretí tejto dohody medzi odporcom v 2. rade ako
vtedajšou jeho manželkou a navrhovateľkou ako matkou odporcu v 2. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcov, prednesmi právnych zástupcov
sporových strán, výsluchom svedka X.. X. K., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to pôvodným
návrhom, Kúpnou zmluvou zo dňa 29.11.2005, výpismi z LV č. XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX,
XXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, Zmluvou o hypotekárnom úvere, Dohodou o uznaní dlhu zo dňa
16.05.2006, Zmluvou o pôžičke, procesným uznesením, obsahmi jednotlivých zápisníc, spisom č.k. 42C
123/2011 - výpis, daňovým priznaním spoločnosti Management service Slovakia s.r.o. počnúc listom č.

113 a nasl., písomným vyjadrením konateľa spoločnosti Management service Slovakia s.r.o., aktívami a
pasívami spoločnosti Management service Slovakia s.r.o., súvahami, výkazom ziskov a strát spoločnosti
Management service Slovakia, s.r.o. počnúc rokom 2005 - 2009, doloženou judikatúrou sporových strán,
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.

ZKúpnejzmluvyzodňa29.11.2005vyplynulo,žebolauzavretámedzinavrhovateľkouakopredávajúcou
a odporcami ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu č. 44, ktorý sa nachádza na
9. poschodí bytového domu v obci Bratislava, mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III, katastrálne
územie C., na ul. S., súpisné č. XXXX, číslo vchodu 3, v celosti, ktorý je vybudovaný na parcelách č.
5504 a 5502 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Predmetom prevodu bol aj spoluvlastnícky podiel na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu ( vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniachdomu,ktoréniesústavebnousúčasťoudomu)voveľkosti17/1000.Predmetná
nehnuteľnosť je zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX. V zmysle článku IV. Kúpnej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli na kúpnej cene za prevod nehnuteľnosti vo

výške 3.400.000,- Sk (112.859,32 €), ktorej splatnosť bola určená tak, že kupujúci uhradili dohodnutú
kúpnu cenu predávajúcej v hotovosti pri podpise zmluvy. Predmetnú nehnuteľnosť odporcovia kúpou
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmet kúpy - nehnuteľnosť bola ocenená
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností Ing. Vojtechom Šamom, bytom N.

XX, D., v znaleckom posudku vypracovanom pod č. 51/2005 zo dňa 14.10.2005 sumou 2.900.000,- Sk
(96.262,36 €).

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 07.12.2011 súd konštatoval, že spoluvlastníkmi
celej nehnuteľnosti (zhora vyšpecifikovanej) sú odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade, každý v 1-

ici, a to na základe Kúpnej zmluvy V-4499/05 zo dňa 2.12.2005. Na predmetnej nehnuteľnosti viaznu
ťarchy - záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení zákona č. 151/95 Z.z. v prospech
ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov a záložné právo v prospech Tatra banky, a.s.
Bratislava (V 6405/06).

Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2005034980 (ďalej len „Zmluva o hypotekárnom úvere“) vyplynulo,
že bola uzatvorená dňa 19.12.2005 medzi Tatra bankou, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom v Bratislave,
Hodžovo námestie 3, ako veriteľom a odporcom v 1. rade: K.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., S.
XXXX/Xaodporkyňouv2.rade:K..T.J.,rod.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvD.,S.XXXX/X,akodlžníkmi.
Predmetom Zmluvy o hypotekárnom úvere bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 2.900.000,-

Sk (96.262,36 €) za účelom nadobudnutia financovanej nehnuteľnosti (zhora vyšpecifikovanej) pri
dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 4,65 % s dobou fixácie úrokovej sadzby 5 rokov, a pri dojednaných
mesačných splátkach vo výške 16.368,- Sk (543,32 €), splatných vždy 15. deň v mesiaci. Konečná
splatnosť úveru zmluvne dohodnutá: 25 rokov od splatnosti prvej splátky. V zmysle bodu 4. Zmluvy
o hypotekárnom úvere sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení celej pohľadávky veriteľa zo zmluvy

vrátane jej príslušenstva záložným právom zriadeným Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnosti - bytu
č. 44, 9. posch., vchod: S. X, D.. Predmetný úver veriteľ poskytol dlžníkom pripísaním na v zmluve určený
bežný účet v lehote 6 mesiacov od podpísania Zmluvy o hypotekárnom úvere.Z Dohody o uznaní dlhu (ďalej len „Dohoda“) súd zistil, že dňa 16.05.2006 uzatvorili navrhovateľka a
odporkyňa v 2. rade písomnú Dohodu, na základe ktorej mali odporcovia 1,2 ako dlžníci uznať svoj dlh
voči navrhovateľke ako veriteľovi čo do dôvodu a výšky, a to vo výške 3.400.000,- Sk (112.859,32 €).

Predmetnýdlhmalvzniknúťnezaplatenímkúpnejcenyzapredajzhorauvedenejnehnuteľnosti.Vzmysle
bodu II. Dohody sa mali odporcovia 1,2 zaviazať uhradiť navrhovateľke predmetný dlh jednorázovo na
jej účet do 1.07.2006, pričom uznanie signovala svojím podpisom len odporkyňa 2.

Zo Zmluvy o pôžičke vyplýva, že bola uzatvorená dňa 23.11.2005 medzi spoločnosťou MANAGEMENT

SERVICE SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35 809 086, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82 ako veriteľom
a odporcom v 1. rade ako dlžníkom, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi pôžičku
vo výške 3.500.000,- Sk (116.178,72 €), spôsobom a za podmienok dohodnutých v zmluve a dlžník
sa zaviazal túto pôžičku veriteľovi v zmysle bodu 4.3 Zmluvy o pôžičke vrátiť v lehote najneskôr do
31.12.2009. V zmysle bodu 3.1 Zmluvy o pôžičke bol dohodnutý v súvislosti s poskytnutím pôžičky aj
úrok vo výške 4 %

ročne z požičanej peňažnej sumy. Veriteľ poskytol peňažnú pôžičku dlžníkovi (odporcovi v 1. rade)
jednorazovo v hotovosti pri podpise zmluvy.

Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že sa pridržiava písomne podaného návrhu, pričom k veci uviedla,
že byt, ktorého kúpna cena je predmetom tohto sporu dala do užívania ešte v roku 2004 svojej dcére
a odporcovi v 1. rade ako manželom, následne v roku 2005 odporca v 1. rade prejavil záujem o kúpu
tohto bytu, otravoval navrhovateľku denno denne až nakoniec navrhovateľka s kúpou súhlasila, berúc

do úvahy, že majú stiesnené podmienky a malé deti. K samotnej kúpnej zmluve navrhovateľka uviedla
len toľko, že bola vypracovaná nejakom známou odporcu v 1. rade resp. pacientkou, jej znenie čo sa
týka spôsobu vyplatenia kúpnej ceny sa navrhovateľke nepáčilo, avšak odporca 1. rade jej tvrdil, že
sa informoval v banke odkiaľ si chceli odporcovia vziať úver a bol informovaný, že keď je to v kúpnej
zmluve takto uvedené (peniaze odovzdané pri podpise), banka poskytne skôr úver. Navrhovateľka sa

teda nechala nahovoriť, pričom o mesiac po podpise kúpnej zmluvy mal odporca v 1. rade úraz hlavy,
bol asi mesiac PN a navrhovateľka si uvedomila riziko, t.j. že nemá byt ani peniaze. Navrhovateľka
poukázala aj na tú skutočnosť, že odporca v 1. rade má ešte 2 deti z predchádzajúceho manželstva a
navrhovateľka nemala žiadny doklad o peniazoch, preto oslovila svoju dcéru odporkyňu v 2. rade, aby
jej takýto doklad dala, odporkyňa v 2. rade uznala túto podlžnosť, čo písomne deklarovala. Približne

v roku 2006 sa navrhovateľka pýtala dcéry ako je s hypotékou, dcéra ju ubezpečovala, že sa to
vybavuje, v uvedenej súvislosti dcéra poukázala aj na úraz, ktorý odporca v 1. rade utrpel. Keďže išlo
o jej dcéru, rodinu, navrhovateľka čakala. Asi v roku 2007 začal odporca v 1. rade s tým, že vraj byt
je malý, deti vyrástli, nemá pracovňu, proste si podľa názoru navrhovateľky vymýšľal, vyhováral sa,
avšak nikdy nespochybňoval, že sú jej dlžní peniaze. Všetko skončilo tak, že dcéra ušla z bytu aj s

deťmi a odporca v 1. rade len 2 roky naťahoval čas, pričom navrhovateľka teraz nemá ani byt, ani
peniaze. Navrhovateľka v tejto súvislosti ďalej dala do pozornosti súdu, že pri čítaní zápisníc jej dcéry z
rozvodového konania sa odporca v 1. rade nezmienil nikde, že by si bral pôžičky. Podľa navrhovateľky
ide len o zdrap papiera, ktorý doložil súdu, preto má za to, že sa dohodol s úplne cudzím človekom.
Navrhovateľkažiadanávrhuvyhovieť,príslušenstvopohľadávkyžiadaodnasledujúcehodňapouzavretí

Kúpnej zmluvy. Navrhovateľka potvrdila súdu, že odporcovia jej doposiaľ neuhradili žiadnu sumu z
kúpnej ceny nehnuteľnosti.

Z výsluchu odporcu v 1. rade vyplynulo, že sa v plnom rozsahu pridržiava obsahu odporu, ktorý je
súčasťouspisuažiadalžalobnýnávrhzamietnuťvplnomrozsahu,pričomkveciuviedol,žemápriateľov,

ktorí mu poskytnú peniaze a tak sa stalo i v tejto veci, že ešte pred vyplatením hypotéky požiadal priateľa
X.. K., konateľa firmy MANAGEMENT SERVICE SLOVAKIA s.r.o., o poskytnutie pôžičky o výške 3,5 mil.
Sk, pričom boli prítomní X.. Ľ. Z. a F. D., a to asi jeden týždeň pred uzavretím Kúpnej zmluvy. Jednoducho
si požičal peniaze, dal ich navrhovateľke a následne došlo k nehode, ktorá všetko zapríčinila od rozvratu
manželstva až po tento súd. Peniaze odovzdal za účasti odporkyne v 2. rade priamo navrhovateľke v

bytenaS.,tietopeniazemaluloženévtomtobyte,odporkyňav2.radevtomčasejehomanželkavedela,
že si peniaze požičal nič bližšie. Pri podpise zmluvy odporca v 1. rade odovzdal peniaze navrhovateľke
fyzicky, boli v 500 Sk bankovkách. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy a pôžičky odporca v 1. rade bolv dobrom stave s manželkou. To, že odporkyňa v 2. rade nepozná p. K. je z dôvodu, že sa jedná o
východniara, ktorých nemá v obľube. Zároveň poukázal, že odporkyňa v 2. rade v

čase, keď peňažný ústav poukázal na účet sumu hypotéky vo výške 2,9 mil. Sk, mala riadny prístup na
tento účet, pričom písomne uznávala dlh. Celá požiadavka o podlžnosti vznikla až po rozvode. Odporca
v 1. rade potvrdil súdu, že peniaze vrátil menovanej z hypotéky, na PN bol 3 mesiace.

Z výsluchu odporkyne v 2. rade vyplynulo, že súhlasí s návrhom, nakoľko vie, že peniaze navrhovateľke
neboli vyplatené, spochybnila pôžičku, ktorú si mal odporca v 1. rade vziať od p. K., o tomto pánovi
odporkyňa v 2. rade nič nevedela, ani nevie, z údajnej databázy pacientov na pracovisku, kde pracuje
s odporcom v 1. rade zistila, že p. K. sa stal pacientom odporcu 1 dňom 18.01.2010. K tvrdeniu, že si
odporca v 1. rade požičal 3,5 mil. Sk spochybňuje, ak by aj išlo o obnos vyplatený v 500 Sk bankovkách,
išlo by o 7 000 kusov, t.j. o kufor peňazí. Uvedené považuje odporkyňa v 2. rade za klamstvo a navyše

nelogické, pričom doslovne uviedla, načo by si odporca v 1. rade požičiaval peniaze, keď si brali úver,
navyše načo by platil úroky za pôžičku od K. plus úroky na úvere od banky. Navyše, čím by zaručili
taký obnos peňazí titulom pôžičky od tohto pána K.. K samotnému uznaniu dlhu uviedla, že odporca
v 1. rade mal ťažký úraz hlavy - 3 mesiace bol PN, konkr. úraz bol 31.12.2005, v dôsledku ktorého
sa veľmi osobnostne zmenil, požíval alkohol, a matka (navrhovateľka) mala strach, že sa nedostane k

peniazom, preto ju požiadala, aby dcéra uznala podlžnosť, odporkyňa v 2. rade vypracovala dohodu
o uznaní dlhu. Odporkyňa v 2. rade poukázala, že na internete sa dajú takéto veci stiahnuť, a keď ju
predložila odporcovi v 1. rade, v tom čase manželovi, dlh nespochybňoval, avšak uviedol, že stačí keď
uznanie podpíše len ja, však manželia sa zastupujú. Čo sa týka poukázaných peňazí z poskytnutej
hypotéky, tak tieto boli poukázané na bežný účet odporcu v 1. rade, kde bola odporkyňa v 2. rade

disponentom oprávneným vyberať len 20.000 Sk mesačne. Ako náhle išlo nad sumu 50.000 Sk na tomto
účte, automaticky boli prevedené na sporiaci účet výslovne vo vlastníctve odporcu v 1. rade, takže ako
náhle peniaze z hypotéky prišli, tak automaticky prechádzali na jeho sporiaci účet, kde som nemala
žiadne oprávnenie nakladať, dispozitívne právo na bežný účet mi zrušil k 20.10.2008, teda nijakým
spôsobom odporkyňa v 2. rade nemala možnosť disponovať s peniazmi poskytnutými formou hypotéky.

Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky vyplynulo, že navrhovateľka trvá na tom, že jej nebola
uhradená kúpna cena, a ak aj boli výbery realizované, predložené doklady nepreukazujú úhrady pôžičky,
resp. jej aj reálne odovzdanie, navrhovateľka stále trvá na tom, že pôžička je fiktívny právny úkon,
ktorý nezohľadňuje skutkový stav, navrhovateľka má za to, že odporca v 1. rade sa snaží prispôsobiť

predloženépríjmovépokladničnédokladysúdu,jehovýberomzosvojichúčtovrealizovanýchpotom,ako
odporkyňa v 2. rade dňa 15.10.2008 opustila spoločnú domácnosť, z vykonaného dokazovania z výpisov
z účtov vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade disponovali len peňažnými prostriedkami, pochádzajúcimi
z hypotekárneho úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s. a z príjmov zo závislej činnosti odporcu v 1.
rade, taktiež uvedený výber potvrdzuje, že peňažné prostriedky z týchto zdrojov odporca v 1. rade len

vložil na termínovaný vklad, ktorý následne vybral. Pridržiavajú sa v celom rozsahu vyjadrení zo dňa
26.09.2014 a zo dňa 13.2.2014, pričom aj z predložených listín vyplýva, že MANAGEMENT SERVICE
SLOVAKIA s.r.o. neposkytla odporcovi v 1. rade žiadnu pôžičku, pokiaľ by pôžičku poskytla nebol by
dôvod, poskytnutie pôžičky a jej vrátenie nezaevidovať v príslušnej účt. evidencii, zvlášť, keď konateľ
údajného veriteľa je daňovým poradcom. Z výpisov z účtov vyplýva, že odporca v 1. rade šetrne nakladal

so svojimi finančnými prostriedkami, takže ich vkladal na rôzne termínované vklady, podielové

listy s určitými výnosmi, z čoho vyplýva, že je nelogické, že by si bol bral odporca v 1. rade bez
vedomia odporkyne v 2. rade pôžičku s odplatou vrátenia vo výške 500.000 Sk, keď za uvedenú dobu

túto sumu z investovania hypotekárneho úveru ani nenadobudol. Navrhovateľka má teda za to, že
uznaním dlhu nastala vyvrátiteľná právna domnienka, kde dôkazné bremeno je na odporcovi v 1. rade
s poukazom na ust. § 133 O.s.p. a následkov uznania dlhu. Navrhovateľka sa pridržiava predovšetkým
vznesenej námietky premlčania voči právu odporcu v 1. rade na dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu uznania dlhu, tak ako bolo vznesená navrhovateľkou v podaní zo dňa 11.01.2013,

nakoľko má za to, že v danom prípade odporca v 1. rade doposiaľ nepreukázal svoje tvrdenie, pričom
dôkazné bremeno spočíva práve na ňom, že dlh v čase uznania neexistoval. Predložená zmluva o
pôžičke nepreukazuje, že odporcovia v 1. a 2. rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy disponovali s
peňažnou sumou za účelom úhrady kúpnej ceny. Preukazuje to aj navrhovateľkou predložená zmluvao hypotekárnou úvere z ktorej obsahu vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade si za účelom úhrady kúpnej
ceny vzali hypotekárny úver. Predložená listina označená ako zmluva o pôžičke nepreukazuje vznik
zmluvného vzťahu, nakoľko tento je reálnym kontraktom a teda musí byť preukázaná, že k poskytnutiu

pôžičky skutočne došlo a že odporca v 1. rade mal peniaze vo svojej dispozícii. Taktiež v konaní doposiaľ
odporca v 1. rade nepreukázal, že by peňažné prostriedky zodpovedajúce kúpnej cene odovzdal tak ako
tvrdilnavrhovateľke.Čosatýkatrestnýchoznámenípodávanýchodporcomv1.radenavrhlazástupkyňa
navrhovateľky vypočuť v tejto veci samotnú odporkyňu v 2. rade, nakoľko majú za to, že sa nezakladajú
na pravde.

Z prednesu právneho zástupcu odporcu v 1. rade vyplynulo, že žiada návrh zamietnuť ako nedôvodný,
kúpna cena bola zaplatená navrhovateľke ešte v roku 2005 tak ako je uvedené v Kúpnej zmluve, tzv.
uznaniedlhupovažujezaúčelovéafiktívne,nakoľkojevhrubomrozporestým,čosideklarovalizmluvné
strany v Kúpnej zmluve. Navyše dal do pozornosti súdu, že toto uznanie dlhu bolo realizované v roku
2006, teda počas existencie manželstva odporcov v 1. rade a v 2. rade a odporca v 1. rade sa o tomto

uznaní dozvedel až v roku 2010 po rozvode a to až pri rokovaniach o BSM. Zároveň zástupca odporcu
v 1. rade žiadal, aby súd prejudiciálne preskúmal platnosť uznania dlhu, nakoľko v prípade, ak by bolo
neplatné, nárok navrhovateľky by bol premlčaný. K pôžičke, ktorú si vzal odporca v 1. rade navrhol
vypočuť svedka - konateľa firmy MANAGEMENT SERVICE SLOVAKIA s.r.o., v pozícii veriteľa.

Z prednesu právneho zástupcu odporkyne v 2. rade vyplynulo, že uznanie dlhu je riadne, doba splatnosti
(náhradná) bola riadne dohodnutá. K posúdeniu neexistencie pôžičky sa pripojil k návrhu na vypočutie
svedka, odporcom v 1. rade navrhovaného konateľa firmy MANAGEMENT SERVICE SLOVAKIA s.r.o.
- pána K..

Z výsluchu svedka X.. X. K., vyplynulo, že je spoločníkom a konateľom firmy MANAGEMENT SERVICE
SLOVAKIAs.r.o.,ktoráuzavrelasodporcomv1.radezmluvuopôžičkevroku2005.Vuvedenomobdobí
prišiel za svedkom F. D. s tým, že či by nepožičal odporcovi v 1. rade sumu 3.500.000 Sk, pričom X..
X. K. sa troška poinformoval o odporcovi v 1. rade, či bude solventný na vrátenie peňazí, všetko bolo
v poriadku, p. D. sa za neho ústne zaručil. K samotnému odovzdaniu došlo v zime 2005, kedy došiel

odporca v 1. rade k svedkovi X.. X. K. do kancelárie na Trnavskej ceste, takisto p. D. a ešte nejaký priateľ
odporcu v 1. rade, svedok X.. X. K. mal pripravené peniaze, hotovosť asi 500, 1.000 Sk bankovkách,
tieto boli vložené do športovej
tašky, odporca dlh vyrovnal v hotovosti v roku 2009. Svedok X.. X. K. mal vedomosť o tom, že odporca
v 1. rade je ženatý, no neriešil to a písomný súhlas bývalej manželky odporcu v 1. rade s uzavretím

zmluvy o pôžičke nepožadoval. Svedok X.. X. K. potvrdil súdu, že poskytnutie aj vrátenie pôžičky bolo
riadne zaúčtované v zmysle zákona o účtovníctve, pričom potvrdil aj tú skutočnosť, že je registrovaný
v komore daňových poradcov.

Predmetom sporu je vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť vo výške 112.859,32 € s príslušenstvom.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka odvíjala svoj nárok na vyplatenie kúpnej ceny s poukazom
na tzv. uznanie dlhu, súd musel v konaní prejudiciálne riešiť platnosť tohto právneho úkonu, učineného
preukázateľne len medzi navrhovateľkou ako veriteľkou a odporkyňou v 2. rade ako dlžníčkou.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu nie je novým, samostatne zaväzovacím dôvodom. Uznaním dlhu nezaniká pôvodný

záväzok dlžníka, ale ani nevzniká nový záväzok, zakladá sa ním len vyvratiteľná právna domnienka, že
dlh existoval v dobe keď k uznaniu došlo. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, túto
funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu je však
možné urobiť až po tom, čo dlh vznikol, spravidla, keď sa stal splatným.

Podľa § 34 Obč. zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 35 ods. 1,2,3 Obč. zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním, alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež

podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne
úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená.
Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol
právny úkon určený.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 Obč. zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník

písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak
bolo však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 29.11.2005 bola uzavretá medzi
navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcami ako kupujúcimi Kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k

prevodu vlastníctva k bytu č. 44, ktorý sa nachádza na 9. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX
na ul. S., vchod č. 3, mestská časť Bratislava - Nové Mesto, okres Bratislava III, katastrálne územie
C. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Odporcovia sa stali spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti zápisom
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor. V zmysle článku IV. Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany preukázateľne

dohodli na kúpnej cene za prevod nehnuteľnosti vo výške 3.400.000,- Sk (112.859,32 €), ktorej splatnosť
bola dohodnutá priamo pri podpise kúpnej zmluvy. Súd mal ďalej za preukázané, že za účelom úhrady
kúpnej ceny nehnuteľnosti uzatvorili dňa 19.12.2005 odporcovia v 1. a 2. rade s peňažným ústavom
Tatra bankou, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3 (ďalej len „veriteľ“)
Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 2005034980 (ďalej len „Zmluva o hypotekárnom úvere“), na základe

ktorej veriteľ poskytol odporcom hypotekárny úver vo výške 2.900.000,- Sk (96.262,36 €). Z listinných
dôkazov založených v spise, ako aj z výsluchu svedka X.. X. K. vyplynulo, že ako spoločník a konateľ
firmy MANAGEMENT SERVICE SLOVAKIA s.r.o., uzavrel s odporcom v 1. rade v roku 2005 zmluvu
o pôžičke vo výške 3 500 000 Sk, túto sumu odovzdal odporcovi v 1. rade a táto suma mu aj bola
vrátená ako obchodnej spoločnosti.

Súd mal ďalej preukázané, že odporkyňa 2 uzavrela s navrhovateľkou dňa 16.05.2006 Dohodu o uznaní
dlhu, podľa ich tvrdenia z dôvodu, že odporca v 1. rade mal ešte 2 deti z predchádzajúceho manželstva,
navrhovateľka nemala žiadny doklad o vzniknutej pohľadávke predstavujúcej nezaplatenú kúpnu cenu
nehnuteľnosti voči odporcom, oslovila odporkyňu 2, ako svoju dcéru na vystavenie takéhoto dokladu.

Obsahom tejto Dohody mali odporcovia v 1. a 2. rade uznať čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči
navrhovateľke predstavujúci sumu 3.400.000,- Sk (112.859,32 €) a zaviazať sa ho uhradiť jednorazovo
na účet navrhovateľky do 1.07.2006. Predmetnú Dohodu o uznaní dlhu podpísala len odporkyňa v 2.
rade.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že napadnutý právny úkon - Dohoda o
uznaní dlhu trpí vadou, zakotvenou v § 36 a nasl. OZ, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť a tým
súd musel prihliadnuť i na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu 1.Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že odporca 1 neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil
skutočnosť, že došlo k uznaniu dlhu, takisto, že nepreukázal, že kúpna cena bola vyplatená. V tejto
súvislosti súd mal za preukázané, že právny úkon - Dohoda o uznaní dlhu v danom prípade nebol

vykonaný v súlade s právnymi predpismi, dlh uznala

písomne len odporkyňa 2 a to počas trvania manželstva s odporcom 1, hoci na to, aby bol tento právny
úkon právne perfektný, bol potrebný podpis oboch odporcov.

To či bola alebo nebola vyplatená kúpna cena, mal súd preukázané samotnou kúpnou zmluvou,
kde bolo výslovne uvedené, že kúpna cena bola navrhovateľkou prijatá, teda dôkazné bremeno o
tvrdení navrhovateľky, že to tak nebolo, bolo výsostne v tomto konaní na nej. Odporca 1 preukázal
súdu dispozíciu finančných prostriedkov ( pôžička od obchodnej spoločnosti ), ktorú skutočnosť
navrhovateľka žiadnym spôsobom nevyvrátila. Tvrdenia právnej zástupkyni navrhovateľky v súvislosti s
vedením účtovnej evidencii zhora uvedenej spoločnosti, nie je právne relevantné pre danú vec, nakoľko

skutočnosť či obchodná spoločnosť evidovala požičanú sumu a jej návratnosť, nemôže mať vplyv na to,
či k pôžičke došlo resp. nie, a nemôže byť na ťarchu odporcu 1 v prípade, že by si táto právnická osoba
riadne neplnila povinnosti ohľadom účtovníctva.
Tvrdenie právneho zástupcu odporkyne 2, že uznanie dlhu z jej strany, ako dcéry navrhovateľky je
logický výsledok poskytnúť matke právne relevantnú záruku, a že odporca 1 o tom vedel, avšak

odmietol Dohodu o uznaní dlhu podpísať, nedomáhal sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu
ako štandardného postupu podľa § 145 OZ, takisto spochybnenie svedeckej výpovede svedka K. na
základe skutočnosti, že v čase tzv. pôžičky sa s odporcom 1 ani nepoznal, navyše išlo o vysokú sumu
bez akejkoľvek záruky na dobu 4 rokov, súd zhora uvedené vyhodnotil len ako účelové tvrdenia, keďže v
danom prípade inštitút hmotného práva ( § 588 OZ ) - uznanie dlhu musí mať všetky potrebné náležitosti,

inak je tento právny úkon absolútne neplatný.

Súd teda vychádzajúc zo samotnej Kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2005, kde s poukazom na rozdielnosť
prejavu vôle zúčastnených ( kúpna cena zaplatená pri jej podpise) a vychádzajúc z Dohody o uznaní
dlhu zo dňa 16.05.2006 ( nezaplatená kúpna cena), vyhodnotil túto Dohodu ako absolútne neplatný

právnyúkon anazákladeuvedenéhovzaldoúvahynámietkupremlčaniavznesenúzostranyodporcu1.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré
ustanovenie procesného práva súdu umožňuje takto rozhodnúť v zložitých prípadoch, ktoré v zákone
však nie sú taxatívne vymenované, teda o náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po

právoplatnosti rozhodnutia v merite veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne, v troch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu
Bratislava III.

V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 )uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 a nasl. O.s.p. ).