Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/366/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512214480
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2512214480.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľky: Ž. Š.Á., G..

L., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XX/XX, V., Č. Š., C. U., právne zastúpená: JUDr. Maroš Prosman, advokát
so sídlom AK Hlavná 31, Trnava, proti odporcom: 1. Tatra credit a.s., so sídlom Námestie slobody č.
10/1718,Piešťany,IČO:44975775,2.S.O.S.financ,spol.sr.o.,sosídlomWinterova1777/60,Piešťany,
IČO: 36 250 406, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy so zabezpečením záväzku prevodom
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam č. XXX/XX uzatvorenej dňa 15.08.2006 medzi navrhovateľkou a
odporcom v 2. rade je bezúročný a bez poplatkov.

Návrh v tejto časti voči odporcovi v 1. rade sa zamieta.

II. Súd určuje, že úverová zmluva č. XXX/XX zo dňa 05.08.2009 uzatvorená medzi navrhovateľkou a
odporcom v 2. rade je neplatná od začiatku.

Návrh v tejto časti voči odporcovi v 1. rade sa zamieta.

III. Súd určuje, že zmluva o postúpení pohľadávky č. Z. uzatvorená medzi odporcom v 1. rade a
odporcom v 2. rade dňa 01.12.2009 je neplatná od začiatku.

IV.Odporcav2.radejepovinnýzaplatiťnavrhovateľketitulombezdôvodnéhoobohateniasumu4.174,24
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.174,24 eur od 07.06.2014 do

zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Vo zvyšku sa návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.

VI. Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Š., obec V., okres V., evidované C. Ú. V.
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok, parc. č. XXX o výmere 56 m2 - Z. L. H. B., L., parc. č. XXX/X
o výmere XX m2 - Z. L. H. B. H. U. - G. J., súpisné číslo č. XX, postavený na pozemku, parc. č. XXX,

nie sú zaťažené záložným právom.

Návrh v tejto časti voči odporcovi v 1. rade sa zamieta.

VII. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, súdu doručeným dňa 27.11.2012, sa navrhovateľka pôvodne len voči odporcovi v 1.
rade domáhala určenia neplatnosti dohody o výške úrokov a nákladov z úverovej zmluvy so

zabezpečením záväzku prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnosti zo dňa 15.08.2006 uzatvorenej
medzi navrhovateľkou a spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s r.o., ako aj určenia neplatnosti úverovej
zmluvy č. XXX/XX zo dňa 05.08.2009 uzatvorenej medzi navrhovateľkou a spoločnosťou S.O.S. financ,
spol. s r.o. Pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že ďalšia existencia zmlúv je možná bez nekalých
podmienok, domáhala sa určenia, že úverová zmluva č. XXX/XX zo dňa 05.08.2009 uzatvorená medzi
navrhovateľkou a spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s r.o. je bezúročná a bez poplatkov. Súčasne

si uplatnila náhradu trov konania. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že dňa 15.08.2006 uzatvorila
so spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s r.o. ako veriteľom (ďalej ako veriteľ) úverovú zmluvu so
zabezpečením záväzku prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam č. 653/06, na základe ktorej si
od veriteľa požičala sumu 150.000,- Sk, pričom sa zaviazala, že do 15.08.2009 mu splatí sumu 420.000,-
Sk. Úver mal byť splatený v 36 mesačných splátkach po 7.500,- Sk a ako 37. splátka mala byť zaplatená

suma 150.000,- Sk. Listom zo dňa 23.07.2009 veriteľ navrhovateľku vyzval na úhradu poslednej splátky
stým,ževprípadeprejaveniazáujmujejponúkolpredĺženiesplatnostiúverovejzmluvy.Zatýmtoúčelom
navrhovateľka kontaktovala veriteľa a pristúpila k predĺženiu splatnosti úveru tak, že posledná splátka
vo výške 4.979,03 eur bola navrhovateľom navýšená na 5.400,-eur a jej splatnosť na základe úverovej
zmluvyč.XXX/XXrozloženánaďalšiesplátky.Úverovouzmluvouč.XXX/XXsanavrhovateľkazaviazala

splácať sumu 5.400,- eur v 37 mesačných splátkach, pričom výška 36 splátok predstavovala sumu
108,- eur a posledná splátka sumu 5.400,- eur. Navrhovateľka si povinnosť platiť splátky úveru riadne
plnila, avšak poslednú splátku vo výške 5.400,- eur nebola schopná uhradiť. Dňa 01.12.2009 veriteľ
previedol pohľadávku voči navrhovateľke z predmetnej úverovej zmluvy č. XXX/XX vo výške 5.310,-
eur na odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade listom zo dňa 23.07.2012 vyzval navrhovateľku na úhradu

sumy 5.310,- eur a opätovne jej ponúkol možnosť predĺženia splatnosti úverovej zmluvy. Navrhovateľka
záverom zdôraznila, že veriteľovi a odporcovi v 1. rade uhradila sumu 12.940,- eur, pričom v skutočnosti
od veriteľa obdržala sumu 4.979,- eur (150.000,- Sk). Naliehavý právny záujem na žalovanom určení
má podľa nej vyplývať z jej postavenia ako spotrebiteľky domáhajúcej sa súdnej ochrany.

Po začatí konania vo veci samej sa navrhovateľka návrhom zo dňa 20.02.2013 domáhala nariadenia
predbežného opatrenia. Súd jej návrhu vyhovel a uznesením č.k. 10C/366/2012 - 56 zo dňa 26.01.2013
zakázal odporcovi v 1. rade zdržať sa ďalšieho výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX vedenom Správou katastra V. (toho času C. Ú. V., W. C.) pre katastrálne územie Š., ktorými
sú pozemok - parcela registra „C“, parc. č. XXX - Z. L. H. B. o výmere 56 m2 v spoluvlastníckom podiele

1/1, pozemok - parcela registra „S.“, parc. č. XXX/X - Z. L. H. B. o výmere XX m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/1 a stavba stojaca na parcele registra „S.“, parc. č. XXX - G. J. so súpisným číslom č. XX v
spoluvlastníckom podiele 1/1, a tiež k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra
V. (toho času Okresným úradom V., W. C.) pre katastrálne územie Š., ktorými sú pozemok - parcela
registra „S.“, parc. č. XXX - Z. L. H. B. o výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele 1/2, a zároveň

odporcovi v 1. rade zakázal nakladať s pohľadávkou z úverovej zmluvy č. XXX/XX zo dňa 05.08.2009
uzavretej medzi navrhovateľkou a obchodnou spoločnosťou S.O.S financ spol. s r.o., najmä ju postúpiť,
a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

Odporca v 1. rade dôvodnosť podaného návrhu namietal a žiadal ho zamietnuť. Vo vyjadrení k

podanémunávrhupoukázalnaneexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmuauviedol,žeúverovézmluvy
sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami, obsahujú všetky zákonné náležitosti a zmluvné dojednania
nemožno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky.

Uznesením č. k. 10C/366/2012 - 145 zo dňa 05.12.2013 súd pripustil vstup odporcu v 2. rade do

konania a súčasne rozhodol o pripustení zmeny návrhu na začatie konania. Predmetom konania sa
právoplatnosťou tohto uznesenia stalo určenie, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy so
zabezpečením záväzku prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam č. XXX/XX uzatvorenej dňa
15.08.2006 medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade je bezúročný a bez poplatkov (výrok I.), ďalej, že
úverová zmluva č. XXX/XX zo dňa 05.08.2009 uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade

je neplatná od začiatku (výrok II.), že zmluva o postúpení pohľadávky č. Z. uzatvorená medzi odporcom v1. rade a odporcom v 2. rade dňa 01.12.2009 je neplatná od začiatku (výrok III.). Súčasne navrhovateľka
žiadala zaviazať oboch odporcov spoločne a nerozdielne nahradiť jej trovy konania (výrok IV.).

Odporca v 2. rade sa k podanému návrhu nevyjadril.

Následne dňa 29.04.2014 ústnym podaním do zápisnice o pojednávaní navrhovateľka rozšírila návrh o
uloženie povinnosti odporcovi v 2. rade zaplatiť jej sumu 4.174,24 eur titulom bezdôvodného obohatenia
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 30.04.2014 do zaplatenia (výrok V). Táto zmena

návrhu bola pripustená uznesením č. k. 10C/366/2012 - 160 zo dňa 19.05.2014.

Napokon navrhovateľka rozšírila návrh písomným podaním zo dňa 07.10.2014 tak, že žiadala určiť, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Š., obec V., okres V., evidované Okresným úradom V. na liste
vlastníctva č. XXX ako pozemok, parc. č. XXX o výmere 56 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemok,
parc. č. XXX/X o výmere 65 m2 zastavené plochy a nádvoria a stavba, rodinný dom, súpisné číslo č. XX,

postavený na pozemku, parc. č. XXX, nie sú zaťažené záložným právom (výrok VI.). Posledná zmena
návrhu bola pripustená uznesením č.k. 10C/366/2012 - 172 zo dňa 07.11.2014.

Súd vec prejednal na nariadených pojednávaniach za účasti navrhovateľky, jej právneho zástupcu
a odporcu v 1. rade a za použitia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti

odporcu v 2. rade, ktorý sa na nariadené pojednávania napriek riadnemu predvolaniu nedostavoval,
pričom nežiadal o odročenie pojednávania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom
svedkyne H. J., nar. XX.XX.XXXX, výsluchom svedka N. J., nar. XX.XX.XXXX, výsluchom svedka N. J.,
nar. XX.XX.XXXX, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä písomnými vyjadreniami účastníkov,
úverovou zmluvou so zabezpečením záväzku prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zo dňa

15.08.2006, listom odporcu v 2. rade zo dňa 23.07.2009, úverovou zmluvou č. XXX/XX zo dňa
05.08.2009, zmluvou o záložnom práve č. XXX/XX zo dňa 05.08.2009, dohodou zo dňa 05.08.2009 o
odstúpení od zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, príkazmi na
úhradu, potvrdeniami o hotovostnom vklade na účet v banke, poštovými peňažnými poukazmi, výpisom
z účtu, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvami na plnenie,

výpismi z katastra nehnuteľností, ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Nahliadnutím do obchodného registra bolo zistené, že odporca v 1. rade ako aj odporca v 2. rade
sú obchodnými spoločnosťami, ktorých predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných peňažných zdrojov.

Odporca v 2. rade ako veriteľ uzavrel dňa 15.08.2006 s navrhovateľkou ako dlžníkom úverovú zmluvu
so zabezpečením záväzku prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Na základe tejto zmluvy
odporca v 2. rade poskytol navrhovateľke úver vo výške 150.000,- Sk, ktorý sa navrhovateľka zaviazala
vrátiť spolu s „navŕšením“ v celkovej sume 420.000,- Sk, v lehote do 15.08.2009, v 37 mesačných

splátkach, ktorých termín splatnosti a výška bola určená v splátkovom kalendári tvoriacom súčasť
zmluvy. Podľa splátkového kalendára boli splátky splatné k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.08.2006,
pričom výška prvých 36 splátok predstavovala sumu 7.500,- Sk a 37. splátka, splatná dňa 15.08.2009,
predstavovala sumu 150.000,- Sk. V zmysle čl. II., bod 3. zmluvy boli v jednotlivých splátkach zahrnuté
splátky úroku a náklady a posledná splátka predstavovala splátku istiny úveru. Podľa čl. III. zmluvy sa

navrhovateľka zaviazala, že v deň podpisu zmluvy uzavrie zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 533 Občianskeho zákonníka, ktorou sa v prospech odporcu
v 2. rade mali previesť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam patriacim navrhovateľke evidovaným
Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom, na LV č. XXX.

Z listu odporcu v 2. rade zo dňa 23.07.2009, označeného ako výzva na úhradu poslednej splátky a
príslušenstva úveru, vyplýva, že odporca v 2. rade týmto oznámil navrhovateľke výšku nesplatenej
časti úveru (4.979,03 eur), pričom s poukazom na riadne plnenie si zmluvných povinností jej ponúkol
možnosť predĺženia lehoty splatnosti úverovej zmluvy. Súčasne ju upozornil, že v prípade, ak do
22.08.2009 neuhradí nesplatenú časť úveru a nedôjde ani k predĺženiu splatnosti úveru formou dodatku

kzmluve,odporcav2.radebudeuspokojovaťsvojupohľadávkua)výkonomzabezpečovaciehoprevodu
práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka, b) výkonom záložného práva podľa § 151l Občianskeho
zákonníka, c) výkonom iných práv vyplývajúcich z úverovej zmluvy.Dňa 05.08.2009 bola medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade uzavretá úverová zmluva č. 152/09.
Z jej obsahu vyplýva, že odporca v 2. rade sa zaviazal poskytnúť navrhovateľke úver vo výške 5.400,-
eur s jednorazovým, hotovostným čerpaním dňa 05.08.2009, za poplatok v sume 165,97 eur. Záväzok

navrhovateľky spočíval v splatení poskytnutého úveru spolu s navýšením o úroky (ročná úroková sadzba
predstavovala 24,00 %) v celkovej sume 9.288,- eur, a to v 37 mesačných splátkach, v lehote do
22.08.2012. Podľa splátkového kalendára, uvedeného v čl. XX. zmluvy, prvých 36 splátok malo byť
zaplatených v sume 108,- eur a tieto mali byť započítané na úroky; istina úveru mala byť splatená
poslednou splátkou vo výške 5.400,- eur. V zmluve bola uvedené ročná percentuálna miera nákladov

25,02 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 44,34 %.

V ten istý deň bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o záložnom práve č. XXX/XX podľa § 151a
Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo
vlastníctve navrhovateľky, evidované Okresným úradom V., katastrálnym odborom, na LV č. XXX (v
celosti) a na LV č. XXXX (o veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu 1 vzhľadom k celku). Súčasne

bola uzavretá dohoda o odstúpení od zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti zo dňa 15.08.2006. V bode 4. dohody účastníci zhodne prehlasujú, že navrhovateľka ako
dlžník si riadne a včas splnila svoje záväzky voči odporcovi v 2. rade ako veriteľovi.

Listom zo dňa 23.07.2012 odporca v 1. rade oznámil navrhovateľke, že s účinnosťou ku dňu 01.12.2009

bola na neho z pôvodného veriteľa (odporcu v 2. rade) postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere č.
XXX/XX, ktorej nesplatená časť predstavovala sumu 5.310,- eur. S poukazom na splatnosť pohľadávky
dňom 22.08.2012 zároveň navrhovateľke ponúkol možnosť predĺženia splatnosti úverovej zmluvy.

Odporca v 1. rade listom zo dňa 14.02.2013 oznámil navrhovateľke začatie výkonu záložného práva

podľa § 151j Občianskeho zákonníka, na základe úverovej zmluvy a zmluvy o záložnom práve zo dňa
05.08.2009, formou priameho predaja predmetu zabezpečenia špecifikovaného v zmluve o záložnom
práve.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 05.08.2009 vyplýva, že odporca v 2. rade vyplatil

navrhovateľke titulom poskytnutia úveru sumu 5.400,- eur. Na pokladničnom bloku sa nachádza podpis
navrhovateľky (ktorú skutočnosť sama navrhovateľka pred súdom potvrdila) ako príjemcu sumy a
pečiatka (bez podpisu) odporcu v 2. rade.

Z príjmového pokladničného bloku zo dňa 05.08.2009 vyplýva, že navrhovateľka dňa 05.08.2009

vyplatila odporcovi v 2. rade sumu 4.979,03 eur (149.998,26 Sk) titulom vyplatenia úveru č. XXX/XX.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. Z. - XXXXX zo dňa 01.12.2009 súd zistil, že jej predmetom bolo
postúpenie pohľadávky vo výške 5.400,- eur a jej príslušenstva, vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. XXX/
XX zo dňa 05.08.2009, zabezpečenej záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva

č. XXX/XX zo dňa 05.08.2009, z odporcu v 2. rade ako postupcu na odporcu v 1. rade ako postupníka.
Postúpenie pohľadávky bolo oznámené navrhovateľke listom odporcu v 2. rade zo dňa 01.12.2009.

Odporca v 1. rade po nadobudnutí pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXX/XX zo dňa 05.08.2009 listom
zo dňa 23.07.2012 vyzval navrhovateľku na úhradu poslednej splátky a príslušenstva úveru, ktorých

výšku vyčíslil v sume 5.310,- eur v lehote do 22.08.2012. Súčasne jej ponúkol možnosť predĺženia
lehoty splatnosti úverovej zmluvy s tým, že v prípade, ak by bol na jej strane záujem, vyzval ju, aby
ho bezodkladne kontaktovala. Následne v období od 27.08.2012 do 01.12.2013 zasielal navrhovateľke
výzvy na plnenie - upomienky po splatnosti úveru.

Z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov (príkazy na úhradu, potvrdenia o hotovostnom vklade
na účet v banke, poštové peňažné poukazy) súd zistil, že navrhovateľka v období od 15.08.2006 do
22.07.2009 uhradila titulom plnenia si zmluvných povinností z úverovej zmluvy zo dňa 15.08.2006 sumu
9.053,28eur,keďvdňoch15.08.2006,22.09.2006,20.10.2006,22.11.2006,21.12.2006uhradilasplátky
v celkovej výške 1.244,78 eur (5 x 7.500 Sk), v dňoch 22.01.2007, 21.02.2007, 22.03.2007, 23.04.2007,

30.04.2007, 21.05.2007, 21.06.2007, 18.07.2007, 22.08.2007, 21.09.2007, 22.10.2007, 21.11.2007
a 20.12.2007 sumu 3.010,94 eur (12 x 7.500 Sk + 707,50 Sk), v dňoch 22.01.2008, 22.02.2008,
20.03.2008, 17.04.2008, 15.04.2008, 21.05.2008, 20.06.2008, 15.07.2008, 22.08.2008, 19.09.2008,
22.10.2008, 21.11.2008 a 17.12.2008 sumu 3.021,18 eur (12 x 7.500 Sk + 1.016 Sk), v dňoch21.01.2009, 20.02.2009, 18.03.2009, 17.04.2009, 21.04.2009, 22.05.2009, 22.06.2009 a 22.07.2009
sumu 1.776,39 eur (7 x 248,96 eur + 33,67 eur).

Z výpisu z účtu navrhovateľky viažuceho sa k úverovej zmluve zo dňa 05.08.2009 súd zistil, že
navrhovateľka odo dňa 05.08.2009 do 20.08.2012 zaplatila odporcovi v 2. rade, resp. po postúpení
pohľadávky odporcovi v 1. rade, sumu v celkovej výške 4.261,97 eur.

Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom V., katastrálnym odborom, súd zistil, že ako

ťarcha v jeho časti „S.“ je zapísané záložné právo v prospech odporcu v 1. rade podľa zmluvy o záložnom
práve č. XXX/XX, vklad č. P. XXXX/XXXX zo dňa 17.09.2009 na pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve
navrhovateľky v 1/2 (P. XXX/XX). Záložné právo v prospech odporcu v 1. rade je na základe tých istých
právnych skutočností zriadené aj na pozemky parc. č. XXX, XXX/X a rodinný dom súp. č. XX na parc.
č. XXX (P. XXX/XX) evidované na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom V., katastrálnym
odborom.

Výsluchom navrhovateľky bolo zistené, že k uzavretiu úverovej zmluvy zo dňa 15.08.2006 pristúpila
z dôvodu, že mala nedoplatky za plyn, na zaplatenie ktorých nemala dostatok vlastných prostriedkov.
Navrhovateľka má základné vzdelanie, v čase uzavretia zmluvy bola rozvedená, nezamestnaná a
evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom poberala sociálne dávky vo výške 60,-

eur mesačne. Starala sa o príbuznú, ktorá mala ako osoba so zdravotným postihnutím mesačný príjem
vo výške 355,- eur, z čoho obe žili. Úverovú zmluvu sa rozhodla uzatvoriť s odporcom v 2. rade po tom,
ako čítala ich reklamný inzerát. K okolnostiam uzavretia zmluvy navrhovateľka uviedla, že k nej prišla
pani so zmluvou, ktorú podpísala, a ihneď jej boli vyplatené peniaze. O dva dni na to prišiel pán J. z
firmy odporcu v 2. rade spýtať sa, či bola zmluva uzavretá a či má navrhovateľka vyplatené peniaze.

Ani jeden zo zástupcov odporcu v 2. rade sa nepýtal na jej príjmy a výdavky. Hoci chcela úver splácať
v menších splátkach, mesačne jej bola určená splátka vo výške 248,95 eur (7.500,- Sk), ktorú sumu
vkladala na účet do VÚB. Uviedla, že v čase podpisu zmluvy bola spôsobilá na právne úkony, úverovú
zmluvu čítala, no zbežne, lebo bola písaná drobným písmom, na ktoré nevidí, pričom okuliare vtedy
doma nemala. Pani, ktorá s ňou zmluvu uzatvárala, však dôverovala. Splátky sa snažila riadne splácať.

Pred zaplatením poslednej splátky v roku 2009 ju bez jej iniciatívy navštívil doma syn pána J., N. J., ktorý
sa jej mal vyhrážať, že keď nepodpíše druhú zmluvu, zoberú jej dom. Mal pritom uviesť, že tie 3 roky, čo
úver splácala, to boli len úroky, a že teraz si musí zobrať nový úver, aby vrátila ten prvý. Druhý úver si
teda brala preto, aby mohla zaplatiť istinu 150.000,- Sk z prvej úverovej zmluvy. K podpisu dokumentov
došlonanotárskomúradevV.,kdejejbolipredloženéužvypísanédokumenty,ktoréonalenpozbežnom

nahliadnutí (poukazujúc na drobné písmo) podpísala. Uviedla, že nerozumela tomu, čo podpisuje, N.
J. jej nič nevysvetľoval, ona sa ho ani nepýtala, iba, že keď si zoberie druhý úver, koľko bude platiť
na úrokoch, na čo jej mala byť daná odpoveď, že približne 2.000 - 3.000,- Sk. Uviedla tiež, že splátky
úveru mali byť pôvodne stanovené na sumu 247,- eur, s čím nemohla súhlasiť, a preto sa dohodli na
mesačnej splátke po 108,- eur. Aj v roku 2009 poberala len opatrovateľské a sociálne dávky, medzitým

nezískala žiadne finančné prostriedky, nekupovala nič vyššej hodnoty, ani nemala žiadne dlhy. Ďalšie 3
roky splácala splátky úveru v dohodnutej výške, no poslednú splátku vo výške 5.400 eur už nezaplatila.
Poukázala na to, že až jej vnučka, ktorá má vysokoškolské vzdelanie, ju stopla, aby už nič neplatila.
Hoci potvrdila, že na príjmovom doklade majúcom potvrdzovať prevzatie sumy z druhej úverovej zmluvy
je jej podpis, pred súdom opakovane tvrdila, že tieto peniaze nikdy nevidela; nedostala ani potvrdenie

o vyplatení pôvodného úveru.

Z výsluchu svedkyne H. J., nar. XX.XX.XXXX (J. B.) súd zistil, že svedkyňa bola prítomná pri podpise
prvej (v roku 2006 bývala v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou), ako aj druhej úverovej zmluvy v
roku 2009, keď ju navrhovateľka zavolala, aby sa zúčastnila stretnutia s pánom J. ohľadom pôžičky, čo

odôvodnila tým, že je staršia a obávala sa, aby k niečomu nedošlo. Stretnutie sa uskutočnilo na druhý
deň, pán J. prišiel k navrhovateľke až po nej. Uviedla, že papiere sa nepodpisovali doma, ale u notárky
v Hlohovci, kam išli spoločne. Svedkyňa uviedla, že zmluvu nečítala, navrhovateľka ju videla prvý raz
až u notárky. Podľa jej vedomostí navrhovateľke neboli vyplatené žiadne peniaze, uviedla, že pán J.
rozprával, že oni to vyplatili.

Z výsluchu svedka N. J., ml., súd zistil, že pracoval vo firme odporcu v 2. rade asi 2 roky ako
administratívny pracovník, v čase výsluchu bol zamestnancom odporcu v 1. rade. Uviedol, že je synom
predsedu predstavenstva odporcu v 1. rade, ktorý bol predtým konateľom spoločnosti odporcu v 2. radea aj v súčasnosti je spoločníkom v tejto spoločnosti. Konkrétnosti prejednávaného prípadu si nepamätal,
dôvodiac výrazným časovým odstupom a skutočnosťou, že tento prípad nevykazoval žiadne špecifiká.
K okolnostiam uzatváranie zmlúv sa preto pred súdom vyjadril len vo všeobecných súvislostiach.

Jeho náplňou práce ako zamestnanca odporcu v 2. rade bola administratíva a realizovanie úverov.
Žiadosti klientov spracovávali jeho kolegovia, vypracovávali zmluvy, ktoré mu odovzdali a on dohadoval
stretnutia s klientmi, ktorí požiadali o úver. Na základe zmlúv podpísaných konateľom spoločnosti vybral
z firemnej pokladne peniaze a s peniazmi vycestovával za klientmi, s ktorými potom išiel podpísať
zmluvu k notárovi. Uviedol, že pred podpísaním zmlúv zvykol zopakovať podmienky zmluvy a až

keď klient súhlasil, zmluva sa podpísala. Klient si obchodné podmienky mohol nájsť aj na internete.
Po podaní žiadosti klienta o uzavretie zmluvy sa preverovali jeho majetkové pomery, čoho sa však
on nezúčastňoval. Ďalej uviedol, že na zmluvách bol vždy uvádzaný základný splátkový kalendár a
posledná splátka bola istina. Hoci sa to v zmluvách výslovne neuvádzalo, klientom sa podľa jeho
vyjadrenia vysvetľovali dva druhy splácania, a síce, že buď sa bude klient riadiť splátkovým kalendárom
podľa zmluvy, alebo si mohol predplácať istinu splátkami vo vyššej ako dohodnutej sume. Vo vzťahu k

ponuke na predĺženie splatnosti úveru potvrdil, že ak klient prejavil súhlas, postupovalo sa tak, že sa
uzatvorila nová zmluva. V spoločnosti odporcu v 1. rade sa tieto nové zmluvy, ktorými sa predlžovala
splatnosť úveru, zasielali poštou a keď ich klient zaslal podpísané späť, spoločnosť predĺžila splatnosť
pôvodného úveru formou dodatku k pôvodnej zmluve. Na otázku súdu, či sú klientovi poskytované
peniaze na splácanie úrokov a istiny, odpovedal negatívne, dôvodiac tým, že v podstate ide o tú

splatnosť. Aj napriek uvedeným skutočnostiam však tvrdil, že existuje príjmový doklad potvrdzujúci
odovzdanie peňažných prostriedkov navrhovateľke.

Zástupca odporcu v 2. rade Y. K., (člen predstavenstva odporcu v 1. rade) vo svojej výpovedi pred
súdom poukázal na to, že sama navrhovateľka predložila súdu dohodu o odstúpení od zmluvy, kde sa

uvádza, že úverová zmluva z roku 2006 je uhradená. Odporca v 1. rade mal za to, že odporca v 2. rade
odovzdal navrhovateľke na základe úverovej zmluvy z roku 2009 sumu 5.400,- eur dňa 05.08.2009.
Z jeho vyjadrení vyplynulo, že ako právnik pracoval pre spoločnosť odporcu v 2. rade približne 2 - 3
roky, podieľal sa na príprave obsahovo identických dokumentov ako v prejednávanom prípade, avšak
nezúčastňoval sa konkrétnych úkonov týkajúcich sa predmetnej veci. V nadväznosti na uvedené vo

všeobecnej rovine uviedol, že prvá úverová zmluva mala byť ukončená splatením záväzku a na základe
toho mala byť potom vyhotovená dohoda o odstúpení od zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva k nehnuteľnosti.

Z výsluchu svedka N. J. st., vyplynulo, že bol konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti S.O.S.

financ, spol. s r.o. (odporcu v 2. rade), ktorá mala v rozhodnom čase 400-500 klientov. Zmluvy, aké
uzavrela navrhovateľka, boli štandardné, klienti bežne splácali úvery takýmto spôsobom aj pokiaľ ide
o poslednú splátku. Ak klient nemohol splatiť poslednú splátku, pristúpilo sa k predaju alebo k dražbe
jeho nehnuteľností. Štandardnou súčasťou zmlúv bola zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva a neskôr záložné zmluvy - toto boli krajné riešenia, ale pokiaľ klienti mali možnosť zohnať

prostriedky, počkali a hľadali iné riešenia. K postupu predchádzajúcemu uzavretiu následnej úverovej
zmluvy uviedol, že spravidla postupovali tak, že na požiadanie klienta (bez toho, aby ho oni oslovovali),
mu umožnili rozloženie poslednej splátky na ďalšie splátky, a to buď formu dodatku k pôvodnej úverovej
zmluve alebo uzavretím novej úverovej zmluvy. Dôvodil, že bol rozdiel v tom, či s klientom dohodli ďalšie
splátky samotnej poslednej splátky, alebo (ako v tomto prípade), došlo k predĺženiu úverovej zmluvy s

tým, že posledná splátka v plnej výške sa zase previedla na koniec, len sa posunul dátum jej splatnosti
a v tom medzičase klient zase splácal štandardné splátky ako mal nastavené predtým. Je teda rozdiel,
či posledná splátka bude rozložená na niekoľko menších splátok, pričom konečná suma bude splatená
stále v tej istej výške bez navýšenia, alebo či sa posunie splatnosť poslednej splátky o nejaké obdobie
s tým, že naďalej klient uhrádza pravidelnými splátkami náklady, o ktoré sa úver navýšil tým, že došlo

k posunutiu splatnosti a nakoniec zase uhradí poslednú splátku v plnej výške. Dodal, že ich klienti boli
schopní zaplatenia svojho záväzku, a že na tomto princípe, podľa jeho názoru zákonnom, fungovali aj
naďalej. V rozpore s predchádzajúcim vyjadrením tvrdil, že v prípade navrhovateľky nejde ani o jeden z
opísanýchprípadov,aleonovúúverovúzmluvu,ktorejuzavretie,bolovyvolanévýzvouodporcuv2.rade
zo dňa 23.07.2009 tykajúcou sa prvej úverovej zmluvy zo dňa 2006. Podmienky a okolnosti vyplácania

úverov opísal nasledovne: najskôr sa dohodli s klientom podmienky úverovej zmluvy, ak sa jednalo o
prvého klienta, vykonala sa obhliadka nehnuteľnosti, ktorá mala slúžiť k zabezpečeniu pohľadávky, určila
sa približná trhová cena, z čoho sa následne vyvodil záver, či poskytnúť úver a v akej výške, s klientom
sa spojil obchodný zástupca (ktorým bol v prípade navrhovateľkinej zmluvy jeho syn), ktorý si vyzdviholvypracovanú zmluvu, dohodol s klientom termín, vybral si v pokladni hotovosť a išiel za klientom. Po
podpise zmluvy u klienta sa podpísali príjmové a výdavkové doklady (ktoré vystavoval a podpisoval buď
účtovník, alebo pokladník) a iné doklady, ktoré boli potrebné. K prvej úverovej zmluve navrhovateľky

uviedol, že táto zanikla splatením, čím zanikol zabezpečovací prevod práva; keby došlo len k predĺženiu
prvej úverovej zmluvy, zabezpečovací prevod by bol býval zostal.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky

alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
zo dňa 15.08.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
zo dňa 15.08.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a)
sumu,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchto
platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť

využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie
podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere zo dňa 15.08.2006, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na
spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c)
podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva

spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
zo dňa 15.08.2006, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvereplatná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
zo dňa 15.08.2006, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere

zo dňa 05.08.2009, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere zo dňa 05.08.2009, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo

meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby,
ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a
prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na
ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,

ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie

alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli
zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov
naspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6aspôsoburčeniavýškypoplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov

nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zo

dňa 05.08.2009, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)
dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
zo dňa 05.08.2009, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 05.08.20009
nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú

skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej
pohľadávky.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka dňa 15.08.2006 uzatvorila s
odporcom v 2. rade úverovú zmluvu so zabezpečením záväzku prevodom vlastníckych práv k

nehnuteľnostiam, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eur (150.000,- Sk).
Následne dňa 05.08.2009 došlo k uzavretiu ďalšej úverovej zmluvy, ktorou sa odporca v 2. rade zaviazal
poskytnúť navrhovateľke úver vo výške 5.400,- eur. Súd posúdil právny vzťah medzi navrhovateľkou
a odporcom v 2. rade založený predmetnými úverovými zmluvami ako vzťah spotrebiteľský, keďže
odporca v 2. rade poskytol navrhovateľke ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi úver v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti, a to na iný účel ako na výkon jej zamestnania, povolania, či podnikania.
Vychádzal pritom z informácií o odporcovi v 2. rade uvedených vo výpise z obchodného registra a z
výsluchu navrhovateľky, ktorá pred súdom uviedla, že v čase poskytnutia plnenia od odporcu v 2. rade
bola nezamestnaná a peňažnými prostriedkami z úveru vyplatila nedoplatky za služby spočívajúce v
dodávke plynu. Spotrebiteľská povaha predmetného zmluvného vzťahu napokon vyplýva aj z obsahu

samotných úverových zmlúv a nebola zo strany účastníkov žiadnym spôsobom spochybňovaná. Na
základe uvedeného tak súd vznik predmetných zmlúv ako aj nároky z nich vyplývajúce posudzoval
nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je ako zmluvný typ v zmysle
§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, ale aj podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý

pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere stanovuje špecifické náležitosti (§ 4 ods. 2 cit. zák.) s tým, že ich
absenciu v zmluve spája s určitými následkami.Navrhovateľka, vystupujúca v pozícii spotrebiteľa, si v konaní uplatnila (popri ďalšom) peňažný nárok
voči odporcovi v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške predstavujúcej rozdiel medzi
jej úhradami titulom splátok úveru v zmysle zmluvných dojednaní v úverovej zmluve č. 653/06 zo

dňa 15. 08.2006 a výškou úverovej istiny, ktorá jej bola na základe tejto zmluvy vyplatená, dôvodiac
pritom tým, že pre absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy je poskytnutý úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov; súčasne sa podaným návrhom v znení jeho ostatnej zmeny
domáhala tiež súdneho určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, poukazujúc na to,

že naliehavý právny záujem na takomto určení vyplýva priamo zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

Súd predmetnú úverovú zmluvu zo dňa 15.08.2006 podrobil súdnej kontrole z hľadiska jej úplnosti pokiaľ
ide o náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a z jej obsahu zistil, že táto neobsahovala
náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej

uzavretia, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v dôsledku ktorej skutočnosti sa takýto úver
v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia považuje za bezúročný a bez poplatkov. V konaní nebolo
sporné, že odporca v 2. rade si splnil záväzok vyplývajúci mu z tejto zmluvy a vyplatil navrhovateľke v
hotovosti sumu 4.979,09 eur (150.000 Sk). Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd
preukázané, že navrhovateľka titulom splátok úveru poskytnutého na základe zmluvy zo dňa 15.08.2006

zaplatila odporcovi v 2. rade v období od 15.08.2006 do 22.07.2009 sumu 9.053,28 eur. Nakoľko
odporcovi v 2. rade pre absenciu údaju o ročnej percentuálne miere nákladov v zmluve nevznikol nárok
na zaplatenie úroku a prípadných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) zák. o spotrebiteľských úveroch), úhrady
navrhovateľky prevyšujúce sumu istiny úveru (na vrátenie ktorej - výlučne - bola navrhovateľka povinná)
predstavujú majetkový prospech odporcu v 2. rade získaný od navrhovateľky bez právneho dôvodu.

Na základe uvedeného je zrejmé, že odporca v 2. rade prijal od navrhovateľky bez právneho dôvodu
sumu 4.074,19 eur (predstavujúcu rozdiel celkovej výšky úhrad navrhovateľky a výšky úverovej istiny,
t.j. 9.053,28 eur - 4.979,09 eur), a preto súd návrhu v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala voči
odporcovi v 2. rade vydania bezdôvodného obohatenia, čo do sumy 4.074,19 eur vyhovel a odporcu v
2. rade zaviazal na jej zaplatenie spolu s úrokom z omeškania v zmysle v zmysle § 517 ods. 2 Obč.

zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,25 % ročne, keďže základná
úroková sadzba ECB ku dňu omeškania odporcu v 2. rade bola 0,25 %, a to odo dňa 07.06.2014, keď
za účinnú výzvu adresovanú odporcovi v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné
považovať až doručenie uznesenia č.k. 10C/366/2012 - 160 zo dňa 19.05.2014, ktorým súd pripustil
rozšírenie návrhu práve o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, do rúk odporcu v 2. rade dňa

06.06.2014; vo zvyšnej časti súd návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Súd v tejto
súvislosti dodáva, že na námietku premlčania vznesenú odporcom v 1. rade neprihliadal, nakoľko tento
nebol účastníkom predmetného zmluvného vzťahu a právo na vznesenie námietky v mene odporcu v
2. rade mu neprináleží.

Akovyplývazvyššieuvedeného,súdsineplatnosťúverovejzmluvyzodňa15.08.2006včastizmluvných
dojednaní týkajúcich sa úrokov a poplatkov vyriešil ako predbežnú otázku vo vzťahu k uplatnenému
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. I napriek tejto skutočnosti však za dôvodný považoval
tiež návrh na súdne určenie, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. sa možno návrhom na začatie konania domáhať určenia, či tu určitý právny
vzťah je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba má spravidla preventívny
charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu právam navrhovateľa predovšetkým skôr, než dôjde k
porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej
žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným

určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavosť
právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, a síce že odporcami je popieraná existencia
(neexistencia) práva či právneho pomeru navrhovateľa, a teda je tu stav, kedy právo, resp. právny
vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, prípadne, že existuje ohrozenie práv či právneho vzťahu,
resp. vzťah neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím

výrokom.

Zásadne síce platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej,
tento predpoklad však nemožno chápať absolútne. Ak navrhovateľ môže preukázať, že má právnyzáujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že
mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti
žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického

života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba
prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. (ZSP 40/96 č. 4)

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho

úkonu ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem navrhovateľa
na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti
prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel
navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) O.s.p., umožňujúcich
riešeniepráva,resp.právnehovzťahusúdnymrozhodnutím,trebavychádzaťztoho,ženaliehavýprávny
záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, resp. jej časti ako je tomu v tomto prípade, má navrhovateľ

- spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava
v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i
domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku o skutočnej výške jeho dlhu nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2009, sp. zn. 1 M Cdo 1/2009) .

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v súlade s vyššie uvedeným súd dospel k záveru, že
navrhovateľka má na požadovanom určení čiastočnej neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 15.08.2006
(v časti úroku a poplatkov) naliehavý právny záujem, a to aj za tej okolnosti, že sa súčasne domáhala
priznania peňažného nároku, dôvodnosť ktorého bola priamo determinovaná posúdením čiastočnej

neplatnosti zmluvy. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka uhradila prvých 36 splátok v zmysle
splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou predmetnej úverovej zmluvy. Na úhradu poslednej splátky
nemala dostatok vlastných prostriedkov, a preto (za okolností uvádzaných nižšie) pristúpila k uzavretiu
ďalšej úverovej zmluvy, na základe ktorej malo dôjsť k vyplateniu poslednej splátky skoršieho úveru a
tým k zániku záväzku navrhovateľky zo zmluvy zo dňa 15.08.2006 jeho splnením. Takéto zdôvodnenie

zániku zväzku bolo súdu predostreté zo strany odporcu v 1. rade a svedka Ivana Daniša, ktorý je
spoločníkom a bývalým konateľom odporcu v 2. rade ako veriteľa, ktorí v tejto súvislosti poukazovali
na dohodu o odstúpení od zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva podpísanej dňa
05.08.2009, v ktorej sa konštatuje zánik záväzku navrhovateľky splnením, ako aj na účtovné doklady
odporcu v 2. rade, majúce preukazovať úhradu poslednej splátky z predmetnej úverovej zmluvy; toto

však nebolo potvrdené (v konaní pasívnym) odporcom v 2. rade, ktorý si ako účastník zmluvy môže
voči navrhovateľke uplatňovať nároky, prípadne aj na úhradu zostávajúcej časti dlžnej sumy v zmysle
dojednaní obsiahnutých v zmluve. Skutočnosť, že tak odporca v 2. rade doposiaľ neurobil, nie je pre
posúdenie veci podľa názoru rozhodujúca, rovnako ako ani doklad odporcu v 2. rade o úhrade poslednej
splátky úveru, zvlášť ak sama navrhovateľka, ktorá mala podľa predloženého dokladu dlžnú sumu v

hotovosti uhradiť, toto popierala. Súd má za to, že jedine súdne rozhodnutie, ktorým bude pre obe
zmluvné strany záväzne určená neplatnosť úverovej zmluvy v časti dojednaní o úrokoch a poplatkoch
(ktorú si súd vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia posúdil len ako predbežnú
otázku), vytvára pre navrhovateľku ako slabšiu stranu v zmluvnom vzťahu s odporcom v 2. rade stav
právnej istoty, že odporca v 2. rade si nároky z neplatných zmluvných dojednaní voči nej nebude

môcť uplatňovať prípadnou žalobou na plnenie. Z uvedených dôvodov preto súd návrhu na určenie, že
úverová zmluva zo dňa 15.08.2006 je bezúročná a bez poplatkov, vyhovel, pričom voči odporcovi v 1.
rade návrh v tejto časti zamietol, keďže odporca v 1. rade nebol účastníkom predmetnej zmluvy a teda
nebol vo vzťahu k tomuto nároku pasívne vecne legitimovaný.

Ďalším nárokom, ktorý bol predmetom tohto konania, bolo určenie neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa
05.08.2009. Navrhovateľka tvrdenú absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy spočiatku odôvodňovala tým,
že následne uzavretá zmluva je predstieraným (simulovaným) právnym úkonom, pričom zastieraným
(dissimulovaným) právnym úkonom je kumulatívna novácia úverovej zmluvy zo dňa 15.08.2006, a
preto je úverová zmluva zo dňa 05.08.2009 ako simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej

vôle subjektov neplatná. Neskôr právnu argumentáciu neplatnosti založila na tvrdení, že úver bol
poskytovaný za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne a ľahkovážnosti (omylu) spotrebiteľa,
pričom konanie odporcu v 2. rade považovala za nekalú obchodnú praktiku, spočívajúcu v konaní
bez odbornej starostlivosti, spôsobilú narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Konanie odporcuv 2. rade považovala za rozporné s dobrými mravmi, s odbornou starostlivosťou a so zákonom.
Napokon poukázala na § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého pokiaľ úverová
zmluva nespĺňa podmienky podľa § 4 ods. 2, je platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, čo sa podľa nej nestalo.

Súd pri posudzovaní dôvodnosti žalovaného určenia neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 05.08.2009
vychádzal z preukázaných okolností jej vzniku. Z obsahu úverovej zmluvy zo dňa 15.08.2006 vyplynulo,
žezáväzoknavrhovateľkyztejtozmluvyspočívalvpostupnomsplácaníposkytnutéhoúverusnavŕšením

o úroky, pričom prvých 36 splátok, ktoré mali byť započítané na splátky úroku, malo byť uhrádzaných
vo výške 248,95 eur (7.500,- Sk); posledná 37. splátka mala byť započítaná na istinu úveru a jej
výška bola v zmysle splátkového kalendára dojednaná na sumu 4.979,08 eur, teda presne vo výške,
v akej bol poskytnutý úver. Súčasne s uzavretím úverovej zmluvy zo dňa 15.08.2006 došlo k uzavretiu
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacim navrhovateľke.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.11.2008 je uzatváranie zmlúv o

zabezpečovacom prevode práv k nehnuteľnostiam (spočívajúcom v prevode práva dlžníka na veriteľa
do času, kým nie je zabezpečený záväzok splnený, pričom v prípade, ak sa tak nestane, veriteľ je
uspokojený z prevedeného práva) na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv vylúčené, a to
práve pre neprimeranosť a časté zneužívanie tohto inštitútu v praxi. Súd ďalej zistil, že navrhovateľke
bol pred splatnosťou poslednej splátky zo strany odporcu v 2. rade zaslaný list, ktorým bola upozornená

na nutnosť uhradiť poslednú splátku vo výške 4.979,08 eur v lehote do 22.08.2009 s tým, že ak
tak neurobí, odporca v 2. rade bude uspokojovať svoju pohľadávku jednou z tam uvedených foriem,
medzi inými i výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Súčasne bola navrhovateľke predostretá
možnosť predĺženia lehoty splatnosti úverovej zmluvy. V nadväznosti na tento list došlo dňa 05.08.2009
k podpisu novej úverovej zmluvy, v ktorej boli splátky úveru rozvrhnuté rovnakým spôsobom. Takýto

prístup odporcu v 2. rade pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv súd považuje za absolútne neprípustný.
Z pohľadu praxe neštandardný a logicky nezdôvodniteľný spôsob, akým odporca v 2. rade ako výlučný
zostaviteľ zmluvy určil výšku a splatnosť jednotlivých splátok úveru (teda spôsobom, že spotrebiteľovi
určil splátky vo výške, ktorú je objektívne v jeho možnostiach mesačne uhrádzať, avšak pred konečnou
splatnosťou úveru žiadal uhradiť sumu zodpovedajúcu finančným prostriedkom, pre získanie ktorých

dlžník vstupoval do zmluvného vzťahu s veriteľom), už na prvý pohľad evokuje jeho nekalý úmysel.
Tento sa však podľa názoru súdu zavŕšil až jeho následnými úkonmi, ktorými pod reálnou hrozbou straty
obydlia de facto donútil navrhovateľku uzavrieť novú úverovú zmluvu, v ktorej jej podmienky splácania
úveru určil opätovne tým istým spôsobom. Ako napokon vyplynulo z výsluchu navrhovateľky a svedkov,
navrhovateľkanazákladeúverovejzmluvynezískalaododporcuv2.rade(ktorýlenzohľadnilzamýšľané

následky tohto právneho úkonu vo svojom účtovníctve) žiadne reálne plnenie, pričom však v dôsledku jej
uzavretia sa zaviazala hradiť odporcovi v 2. rade titulom splátok úveru ďalšie pravidelné mesačné platby.
Ako bolo preukázané, navrhovateľka za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 4.979,08 eur
uhradila odporcovi v 2. rade, resp. po (ako je zdôvodnené nižšie len domnelom) postúpení pohľadávky
odporcovi v 1. rade sumu v celkovej výške 13.315,25 eur (pričom v zmysle zmluvných dojednaní svoj

záväzok voči veriteľovi ani zaplatením sumy v takomto rozsahu ešte nesplnila), čo súd vyhodnotil
ako hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd pritom poukazuje na skutočnosť
vyplývajúcu z listinných dôkazov, a síce, že rovnaký postup (výzva na úhradu poslednej splátky úveru
vo výške istiny s možnosťou „predĺženia splatnosti“ úveru) uplatnil i odporca v 1. rade, ktorému mala
byť pohľadávka z úverovej zmluvy zo dňa 05.08.2009 postúpená, a teda možno usudzovať na ďalšie

„vynucovanie“ peňažného plnenia za reálne poskytnutie úveru len na základe prvej (z viacerých)
úverovej zmluvy. Právne úkony odporcu v 2. rade, zavŕšené práve uzavretím úverovej zmluvy zo dňa
05.08.2009 za popísaných okolností, bezo sporu nemôžu požívať ochranu súdu, nakoľko takýto postup
sa prieči dobrým mravom, v dôsledku ktorej skutočnosti je predmetná úverová zmluva podľa § 39
Občianskeho zákonníka absolútne (teda od počiatku) neplatná. Naopak, súd má za to, že v tomto

prípade je to navrhovateľka, ktorej právne postavenie sa v dôsledku uzavretia tejto úverovej zmluvy stalo
neistým, a preto na jej strane existuje naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti úverovej
zmluvy zo dňa 05.08.2009. Z uvedených dôvodov preto súd návrhu aj v tejto časti vyhovel, pričom voči
odporcovi v 1. rade ho zamietol z dôvodov rovnakých ako vo vzťahu k určeniu čiastočnej neplatnosti
úverovej zmluvy zo dňa 15.08.2006, a síce, že odporca v 1. rade nebol účastníkom neplatnej zmluvy

a do takéhoto postavenia sa nedostal ani na základe uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorý
záver súd zdôvodňuje nižšie.Predpokladom prevodu pohľadávky z odporcu v 2. rade akopôvodného veriteľa na odporcu v 1. rade ako
novéhoveriteľanazákladezmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa01.12.2009,určenianeplatnostiktorej
sa navrhovateľka podaným návrhom takisto domáhala, je existencia pohľadávky z úverovej zmluvy zo

dňa 05.08.20096, ktorá bola predmetom postúpenia. Súd si preto ako predbežnú otázku musel vyriešiť,
či v čase postúpenia pohľadávky odporca v 2. rade skutočne mal pohľadávku voči navrhovateľke.
Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že na základe úverovej zmluvy zo dňa
05.08.2009 bol navrhovateľke vyplatený úver vo výške 5.400,- eur. Vyplatenie tejto sumy popierala
navrhovateľka, pri výsluchu toto tvrdenie potvrdila aj jej dcéra a navyše ho pred súdom potvrdil aj svedok

N. J. T.. (ktorý bol obchodným zástupcom odporcu v 2. rade pri realizácii tejto zmluvy), dôvodiac pritom
tým, že z neskoršieho úveru bola vyplatená posledná splátka úverovej zmluvy zo dňa 15.08.2006.
Opačný záver súd nemohol vyvodiť z predložených účtovných dokladov, z obsahu ktorých vyplýva,
že navrhovateľka dňa 05.08.2009 potvrdila prevzatie peňažných prostriedkov vo výške 5.400,- eur
titulom úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 05.08.2009 od odporcu v 2. rade a
tieto mu v ten istý deň vyplatila vo výške 4.979,03 eur titulom splatenia poslednej splátky úveru zo

dňa 15.08.2006, a to s ohľadom na vyjadrenia účastníkov a svedkov (ktorí v tom čase pôsobili ako
konateľ odporcu v 2. rade a ako jeho obchodný zástupca), z ktorých mal súd preukázané, že tieto
doklady boli vystavované v čase predchádzajúcom podpisu úverovej zmluvy zo dňa 05.08.2009 a
navrhovateľkoubolipodpísanéspolusostatnýmidokladmizaokolností,ktoréjejakospotrebiteľke,ktorej
slobodná vôľa bola v dôsledku nekalých obchodných praktík odporcu v 2. rade výrazne obmedzená,

reálne neposkytovali priestor na odmietnutie predostretého postupu. Ako už bolo dôvodené vyššie,
takéto postupy z pohľadu zabezpečenia ochrany spotrebiteľských práv nie sú právne ani spoločensky
akceptovateľné. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľka z neplatnej úverovej zmluvy
zo dňa 05.08.2009 nezískala od odporcu v 2. rade majetkový prospech zodpovedajúci sume 5.400,-
eur (z ktorej suma 4.979,03 eur bola započítaná na poslednú splátku úveru zo dňa 05.08.2009, na

zaplatenie ktorej však už odporcovi v 2. rade nevznikol nárok, keďže tento úver je potrebné z dôvodov
uvádzaných vyššie považovať za bezúročný a bez poplatkov), pričom z listinných dôkazov vyplynulo,
že mu titulom splátok úveru uhradila sumu 4.261,97 eur. Vychádzajúc z uvedeného tak súd ustálil, že
odporcav2.radevčaseuzavretiazmluvyopostúpenípohľadávkysodporcomv1.radepohľadávkuvoči
navrhovateľke nemal (ani z titulu úverovej zmluvy, ani z titulu prípadného bezdôvodného obohatenia),

v dôsledku ktorej skutočnosti je potom potrebné zmluvu o postúpení pohľadávky voči navrhovateľke
považovať za neplatnú. S ohľadom na uvedené, keďže návrh na určenie neplatnosti úverovej zmluvy zo
dňa 05.08.2009 bolo voči odporcovi v 1. rade pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie potrebné
zamietnuť, súd uzavrel, že je nevyhnutné poskytnúť navrhovateľke preventívnu ochranu pred prípadným
vymáhaním pohľadávky zo strany odporcu v 1. rade súdnym určením neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 01.12.2009, a preto vyhovel aj tomuto žalovanému nároku.

Napokon sa navrhovateľka domáhala určenia, že nehnuteľnosti v jej vlastníctve nie sú zaťažené
záložnýmprávomzriadenýmnazákladezmluvyozáložnompráveč.152/09zodňa05.08.2009.Záložné
právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, vyplývajúceho z hlavného

záväzkového vzťahu, voči ktorému má akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného
práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, odporca
v 2. rade voči navrhovateľke nemá pohľadávku z úverovej zmluvy zo dňa 05.08.2009, na zabezpečenie
ktorej bolo zriadené záložné právo, a túto nemá ani odporca v 1. rade, keďže zmluva o postúpení
je pre neexistenciu postupovanej pohľadávky v čase jej postúpenia neplatná. Z výpisov z katastra

nehnuteľností pritom vyplýva, že nehnuteľnosti, ku ktorým má navrhovateľka vlastnícke právo, sú toho
času zaťažené záložným právom v prospech odporcu v 1. rade (v dôsledku domnelého postúpenia
pohľadávky), na čo však s ohľadom na uvedené neexistuje právny dôvod. Na základe takto zisteného
skutkového stavu preto súd vyhovel návrhu a určil, že nehnuteľnosti tak, ako sú tieto špecifikované
vo výrokovej časti rozsudku, nie sú zaťažené záložným právom, keď naliehavosť právneho záujmu v

tomto prípade vyplýva z potreby vydania súdneho rozhodnutia na vykonanie výmazu zápisu záložného
práva z katastra nehnuteľností (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv). Súčasne súd z dôvodov, že záložné právo na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.12.2009 neprešlo na odporcu v 1. rade, návrh v tejto časti voči nemu zamietol.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku, pričom s ohľadom na to, že predmetom konania bolo viacero nárokov, si rozhodnutie o
trovách vymienil na samostatné uznesenie v zmysle § 151 os. 3 Občianskeho súdneho poriadku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.