Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/157/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201151
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201151.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: Y. V., Q. 8, F., zastúpená:
JUDr. Margita Kováčová, advokátka, Košická 6, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 255
310 8020/13-6/2013 zo dňa 27.05.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 255 310 8020/13-6/2013 zo dňa 27.05.2013, ako aj
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Senica, č. 255 310 8020 zo dňa 30.04.2013, z r u š u j e a
vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 14.06.2013 sa Y., zastúpená žalobkyňou ako opatrovníčkou
ustanovenou uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 1P/88/2010-20 zo dňa 17.08.2010, domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 255 310 8020/13-6/2013 zo dňa 27.05.2013, ktorým
bolo zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky
Senica, č. 255 310 8020 zo dňa 30.04.2013 o povinnosti Y. F. vrátiť neprávom vyplatený sociálny
dôchodok v sume 489,61 eur, ktorý jej bol nesprávne poskytnutý v dôsledku nesplnenia ohlasovacej

povinnosti.

2. Opatrovníčka žalobkyne pozbavenej spôsobilosti na právne úkony v žalobe uviedla, že dňa
05.10.2010 prevzala od predchádzajúceho opatrovníka žalobkyne - Domova dôchodcov a domova
sociálnych služieb pre dospelých v Holíči (ďalej aj Domov dôchodcov Holíč) doklady týkajúce sa
žalobkyne. Uviedla, že sociálny dôchodok žalobkyne (jej matky) nikdy nepoberala a nepoberá, nemá
vedomosť o tom, aké doplatky k dôchodku matka poberá a len z napadnutého rozhodnutia sa dozvedela,

že ide o dávku v hmotnej núdzi s príspevkami k dávke v hmotnej núdzi. Uviedla ďalej, že príjemcom
dávok vyplácaných žalobkyni bol Domov dôchodcov Holíč, ktorý o ne v mene žalobkyne aj požiadal.
Opatrovníčka tvrdila, že žalobkyňa nebola v hmotnej núdzi, v tom čase nepotrebovala žiadnu dávku,
mala aj úspory na vkladnej knižke, z ktorej Domov dôchodcov Holíč pravidelne vyberal peniaze.

3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že pokiaľ sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí odvoláva na rozsudok
Krajského súd v Trnave č.k. 14S/114/2011-56 zo dňa 27.09.2012, o tomto opatrovníčka žalobkyne vôbec

nevedela. Namietala, že účastníčkou uvedeného konania mala byť aj jej nesvojprávna matka, ktorá bola
neúčasťou v predmetnom konaní ukrátená na svojich právach.

II.4.Žalovanývpísomnomvyjadreníkobsahužalobyuviedol,žežalobkyňajeodjanuára1989umiestnená
v Domove dôchodcov Holíč. Na základe žiadosti zo dňa 07.02.1994 jej bol priznaný sociálny dôchodok

ako jediný zdroj príjmu. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 14.09.2006
bolaposúdenáhmotnánúdzažalobkynesozáverom,žejejvznikolnároknadávkuapríspevkyvhmotnej
núdzi. Tieto poberala v čase od 01.08.2006 do 31.08.2006 v sume 34,19 eur mesačne a od 01.09.2006
do 30.06.2007 v sume 47,14 eur mesačne. Na účely výpočtu dávky a príspevkov pomoci v hmotnej
núdzi sa za príjem žalobkyne podľa žalovaného považovalo 75% zo sociálneho dôchodku. Výška dávky

a príspevkov v hmotnej núdzi sa určila ako rozdiel medzi nárokom a príjmom.

5. Žalovaný ďalej s poukazom na § 52 zák. č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení uviedol, že
sociálnydôchodokbolnenárokovateľnoudávkousociálnehozabezpečenia,ktoroumalibyťzabezpečení
občania, ktorí si nemôžu zabezpečiť prostriedky na svoje životné potreby z vlastného majetku, ani si
ich nemôžu zaobstarať vlastnou prácou. Žalobkyňa poberala súčasne sociálny dôchodok a dávky a

príspevky v hmotnej núdzi, teda sociálny dôchodok jej bol vyplácaný vo vyššej sume ako patril. Tým
sa podľa žalovaného majetok žalobkyne zvýšil o neprávom vyplatenú sumu, ktorá bola vyčíslená vo
výške 489,61 eur. Povinnou na vrátenie neprávom vyplatenej sumy sociálneho dôchodku je podľa
žalovaného žalobkyňa zastúpená opatrovníčkou. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 14S/114/2011-56, podľa odôvodnenia ktorého „ak bola dávka priznaná a vyplácaná pre čo aj

nesvojprávnu osobu Y. F., bolo povinnosťou označiť ako adresáta túto osobu v zastúpení opatrovníkom,
lebo jej majetok sa v rozpore so zákonom zvýšil o neprávom vyplácané dávky“.

K..

6. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v
Senici zo dňa 20.08.1976 (sp. zn. Nc1430/76) bola Y. F., nar. 10.03.1925, úplne pozbavená spôsobilosti
na právne úkony. Za opatrovníka bol menovanej určený Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb
pre dospelých Holíč. Uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 1P/88/2010-20 zo dňa 17.08.2010 bola
za opatrovníčku Y. F. určená jej dcéra Marta V. a zároveň bol tejto funkcie zbavený Domov dôchodcov

v Holíči.

7. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Senica zo dňa 28.03.2011 bola žalobkyni uložená
povinnosť podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vrátiť neprávom vyplatenú sumu vo
výške 489,61 eur ako preplatok na sociálnom dôchodku. Rozhodnutie bolo doručované opatrovníčke

žalobkyne Y. V.. Tá v podanom odvolaní namietala, že preplatok vznikol v čase, kedy bol opatrovníkom
žalobkyne Domov dôchodcov Holíč. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.06.2011 zrušil uvedené
prvostupňové rozhodnutie s tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica sa má v ďalšom konaní
zaoberať otázkou, kto je zodpovedný za to, že sa dôchodok vyplácal vo vyššej sume ako patril a či sú
splnené podmienky pre uloženie povinnosti vrátiť preplatok na sociálnom dôchodku.

8. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutím zo dňa 14.07.2011 uložila povinnosť vrátiť preplatok
vo výške 489,61 eur Domovu dôchodcov Holíč, keďže v čase vzniku preplatku bol opatrovníkom
žalobkyne. Odvolanie Domova dôchodcov Holíč žalovaný rozhodnutím zo dňa 02.11.2011 zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na základe podanej žaloby Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.

14S/114/2011-56 zo dňa 27.09.2012 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.11.2011 a vrátil mu vec
na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že v rozhodnutí nebol dostatočne určený adresát povinnosti
vrátiť príslušnú časť dávok, ktorý bol označený ako „Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb,
pre Mária F., Holíč“. Krajský súd uviedol, že ak bola dávka priznaná a vyplácaná pre nesvojprávnu
Y. F., bolo povinnosťou označiť ako adresáta túto osobu v zastúpení opatrovníkom, lebo jej majetok

sa v rozpore so zákonom navýšil o neprávom vyplácané dávky. Ak mal žalovaný úmysel vyžadovať
vrátenie neprávom vyplatených dávok od tejto osoby postupom podľa § 236, malo byť rozhodnutie
pre ňu doručené jej opatrovníčke. Ak ale bolo úmyslom žalovaného zaviazať žalobcu ako v tom čase
kompetentného opatrovníka ustanoveného súdnym rozhodnutím, ktorého povinnosťou nepochybne
bolo oznámiť v zákonom stanovenej lehote zmeny podstatné pre výplatu a výšku dávky Sociálnej

poisťovni, malo byť rozhodnutie doručované iba Domovu dôchodcov a domovu sociálnych služieb Holíč.
Z preskúmavaného rozhodnutia nebolo podľa názoru Krajského súdu v Trnave jednoznačné, z akého
právneho titulu malo byť vymáhané vrátenie resp. náhrada neprávom vyplatenej dávky. Bez toho, aby
bolo jednoznačne vyriešené a odôvodnené, či sa vyžaduje vrátenie neprávom vyplatenej sumy dávkyz majetku nesvojprávnej Y. F. z dôvodu pochybenia, ktoré spôsobil jej opatrovník tým, že neoznámil
skutočnosti rozhodujúce pre výplatu dávky, alebo či sa Sociálna poisťovňa domáha zodpovednosti
žalobcu (Domova dôchodcov Holíč) ako osoby povinnej zastupovať v konaní Y. F. a riadne obstarávať

jej záležitosti, nie je možné považovať vec za správne právne posúdenú a rozhodnutie za dostatočne
preskúmateľné.

9. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, konajúc so žalobkyňou v zastúpení Y. V.,
rozhodnutím č. 255 310 8020 zo dňa 30.04.2013 uložila žalobkyni podľa § 236 ods. 1 písm. a/ zákona

o sociálnom poistení povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu sociálneho dôchodku 489,61 eur.
Odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č. 255 310 8020/13-6/2013 zo
dňa 27.05.2013 zamietol a rozhodnutie pobočky zo dňa 30.04.2013 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že žalobkyňa ako poberateľka dôchodku v čase vzniku na viac vyplatenej sumy poberala
súčasnesociálnydôchodokadávkuvhmotnejnúdzispríspevkamikdávkevhmotnejnúdzi,čímzavinila,
že sociálny dôchodok sa vyplatil vo vyššej sume ako patril. Keďže majetok poberateľky dôchodku sa

zvýšil o neprávom vyplatenú sumu sociálneho dôchodku vo výške 489,61 eur, osobou povinnou vrátiť
neprávom vyplatenú dávku sociálneho dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom
poistení je poberateľka zastúpená opatrovníkom.

IV.

10. Podľa § 117 ods. 4 zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný
zástupcapoberateľadávky,fyzickáosoba,ktorejbolonezaopatrenédieťazverenédonáhradnejrodinnej
starostlivosti, štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe
rozhodnutia súdu, alebo osobitný príjemca.

11. Podľa § 227 ods. 3 veta druhá zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je povinný do ôsmich
dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich
na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

12.Podľa§236ods.1písm.a/zákonaosociálnompoistenípríjemcadávkyjepovinnývrátiťdávkualebo
jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak nesplnil povinnosť
uloženú týmto zákonom.

V.

13. Z úmrtného listu vydaného Matričným úradom Holíč (zväzok V, ročník 2014, strana 293, por. č. 19)
súd zistil, že Y. F., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa 01.06.2014. Podľa osvedčenia o dedičstve
po menovanej (sp. zn. 3D/68/2014 Dnot 123/2014-k), právoplatného dňa 30.09.2014, sa jej jedinou
dedičkou stala Y. V., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Herlianska 8, F.. S Martou V. preto súd

pokračoval v konaní ako s univerzálnom právnou nástupkyňou nebohej Y. F..

14. Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že na účely uvedeného zákona sa
za príjemcu dávky považuje jej poberateľ. V prípade, že je poberateľ osobou nespôsobilou na právne
úkony, je príjemcom dávky zákonný zástupca poberateľa. Príjemca dávky má podľa zákona o sociálnom

poistení povinnosť oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach
rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. V
prípade, že si túto povinnosť nesplní a v dôsledku toho vznikne na dávke preplatok, je príjemca povinný
vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume.

15. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že preplatok na sociálnom dôchodku vyplácanom Y. vznikol
v dôsledku toho, že po priznaní dávky a príspevkov v hmotnej núdzi bol menovanej za obdobie od
augusta 2006 do júna 2007 vyplatený sociálny dôchodok vo vyššej miere ako patril. Podľa žalovaného
sa tak stalo preto, lebo príjemca tejto dávky si nesplnil oznamovaciu povinnosť o skutočnostiach
rozhodujúcich pre trvanie nároku na dávku a jej sumu.

16. Ustanoveným opatrovníkom právne nespôsobilej Y. bol v čase vzniku preplatku (2006-2007) Domov
dôchodcov Holíč. Ten bol príjemcom sociálneho dôchodku a všetkých dávok priznaných Y. F. a ako
jej zákonný zástupca mal oprávnenie i povinnosť v plnom rozsahu zastupovať Máriu F. a vykonávať vjej mene všetky právne úkony. Keďže Domov dôchodcov Holíč ako zákonný zástupca bol príjemcom
sociálnehodôchodkuprepoberateľkuY.F.,bolzaťaženýajoznamovacoupovinnosťouoskutočnostiach,
ktoré mali vplyv na trvanie dávky resp. jej výšku.

17. Krajský súd je toho názoru, že žalovaný ako vykonávateľ sociálneho poistenia môže podľa
zákona o sociálnom poistení vyvodzovať zodpovednosť za vrátenie neprávom vyplatenej dávky v
dôsledku porušenia notifikačnej povinnosti o skutočnostiach rozhodujúcich pre jej výplatu len voči
príjemcovi dávky, a to aj v prípade, ak by neprávom vyplatenú dávku spotreboval jej právne nespôsobilý

poberateľ. Ak sa zákonný zástupca poberateľa dávky zmení, nezaniká jeho zodpovednosť za porušenie
notifikačných povinností voči Sociálnej poisťovni za obdobie, v ktorom vykonával zákonné zastupovanie
osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, a to aj v súvislosti s dávkami vyplatenými v prospech
opatrovanca vo vyššej miere ako patrili.

18. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko Y. ako osoba nespôsobilá na právne úkony bola poberateľom,

nie však príjemcom sociálneho dôchodku, nemohla porušiť oznamovaciu povinnosť voči žalovanému a
spôsobiť tak preplatok na sociálnom dôchodku.

19. Krajský súd v Trnave v rozsudku, na ktorý sa žalovaný odvoláva, poukázal na nedostatočné
označenie adresáta povinnosti vrátiť preplatok - „Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, pre

Y., Holíč“. Konštatoval síce, že ak bola dávka priznaná a vyplácaná pre nesvojprávnu Y. F., mala byť
táto označená ako adresát povinnosti, v zastúpení opatrovníkom, nakoľko jej majetok sa v rozpore so
zákonom navýšil o neprávom vyplácané dávky. Krajský súd v Trnave uložil žalovanému jednoznačne
vyriešiť a zdôvodniť, či sa dožaduje vrátenia neprávom vyplatenej dávky z majetku nesvojprávnej
Márie F. z dôvodu pochybenia, ktoré spôsobil jej opatrovník tým, že neoznámil skutočnosti rozhodujúce

pre výplatu dávky, alebo či sa žalovaný domáha zodpovednosti Domova dôchodcov Holíč ako osoby
povinnej zastupovať v konaní Y. F. a riadne obstarávať jej záležitosti.

20. Správne orgány oboch stupňov sa v ďalšom konaní nezaoberali otázkou zodpovednosti vtedajšieho
opatrovníka nesvojprávnej Y. F. za vzniknutý preplatok a povinnosť vrátiť tento preplatok bez bližšej

argumentácie uložili Y. F., v zastúpení jej opatrovníčkou Y. V..

21. Krajský súd v Bratislave je z vyššie opísaných dôvodov toho názoru, že právny nárok Sociálnej
poisťovne na vrátenie preplatku na sociálnom dôchodku vyplácanom Y. F. v období rokov 2006 až
2007 voči jej právnej nástupkyni Y. V. nie je daný, pretože povinnosť, ktorej nesplnenie viedlo podľa

žalovaného k vyplateniu sociálneho dôchodku Y. F. vo vyššej sume, ako patril, nemala poberateľka tejto
dávky, ale jej príjemca. Súd je tiež toho názoru, že za daných okolností sa javí najrozumnejším riešením
predmetný preplatok nevymáhať, nakoľko nikto zo subjektov zainteresovaných na veci nezneužil svoje
postavenie, došlo len k neúmyselnému opomenutiu oznamovacej povinnosti zo strany zariadenia
sociálnych služieb, ktoré nemalo žiadne závažné následky. Treba tiež vziať do úvahy, že ku vzniku

preplatku na sociálnom dôchodku u Y. F. by nebolo došlo, keby príslušná pobočka Sociálnej poisťovne
včas zohľadnila skutočnosť, že iný orgán verejnej správy (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici)
posúdil v roku 2006 hmotnú núdzu Y. F. a priznal jej nárok na dávku a príspevky v hmotnej núdzi.

22. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne vychádzajú z vyššie
uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto správny súd postupoval podľa §
191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a obe uvedené rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie,
v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a
vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobkyni právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
175 ods. 2 S.s.p.).

24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.