Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200448
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200448.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej v právnej veci žalobcu: U. O., bytom
S. XX, XXX XX R., právne zastúpený: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom C. XX, XXX XX R.,
proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa č.
17, 010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov administratívneho konania: 1/ O. J., bytom XXX XX P.

XXXX, právne zastúpený: JUDr. Marek Belka, advokát, so sídlom T. G. XXXX, XXX XX T., 2/ Ing. S. N.,
G. XXX, XXX XX S. U., 3/ I. J.,. P. XXXX, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.
OU-ZA-OVBP2-2016/012940/KRA zo dňa 24.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobca a žalovaný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

Ďalší účastníci konania v rade 1/ až 3/ n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím Obecný úrad v Oščadnici č. 956/2015/NO zo dňa 23.11.2015 podľa
§ 88 ods. 1 písm. b) a § 88a Stavebného zákona dodatočne povolil zrealizované stavebné práce na

stavbe - rodinný dom na pozemku registra C, parcela č. 6933/3 v katastrálnom území P.., ktorá stavba
v súčasnej dobe obsahuje : základová konštrukcia stavby, obvodové múry I. a II. nadzemného podlažia
a strešnú konštrukciu a osadenie okien a dverí. Pre dokončenie stavby zároveň boli určené podmienky
špecifikované výrokovou časťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán
poukázal na to, že na základe podnetu účastníka bolo zistené, že na parcele KN-C č. 6933/3 v k.
ú. P. sa realizuje stavba rodinného domu bez stavebného povolenia. Obec Oščadnica, ako príslušný

stavebný úrad vyzval stavebník na zastavenie stavebných prác a zároveň zvolal štátny stavebný dohľad.
Stavebný úrad dňa 21.10.2013 vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby pod č. 330/2013/MO,
voči ktorému sa účastník konania U. O. odvolal. Na základe odvolania bolo žalovaným prvostupňové
rozhodnutie potvrdené rozhodnutím zo dňa 31.01.2014, ktoré Krajský súd v Žiline rozsudkom pod č.
k. 21S/59/2014 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. Na základe doručeného rozsudku Krajského
súdu v Žiline Stavebný úrad v Oščadnici začal nové konanie vo veci dodatočného povolenia stavby

rodinnéhodomunaparceleKN-Cč.6933/3.Stavebnýúradzistilvzájomnýsúladpredloženýchstanovísk
dotknutých orgánov a organizácií, zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov pre napojenie
do sieti technického vybavenia a ich stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok tohto konania.
Projektová dokumentácia stavby spĺňa všetky technicky požiadavky na výstavbu. V zmysle § 9 ods.
4 vyhlášky č. 453/200 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, stavebný
úrad primerane obmedzil rozsah a obsah projektovej dokumentácie. Stavebný úrad v priebehu konania

nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu dodatočného povolenia stavby. Vo vzťahu k pripomienkam a
námietkam účastníkov konania, ktoré boli vznesené pánom U. O. vo vzťahu k námietkam vedeniastavebného konania verejnou vyhláškou, pripomienke účastníka konania nebolo vyhovené. Na susedné
parcely KN č. 6932/1, 6934/1 nie sú založené listy vlastníctva, teda nie je možné neznámym vlastníkom
parciel doručiť oznámenie do vlastných rúk v zmysle § 25 zákona č. 138/2004 Z. z. o správnom

konaní. Neznámym vlastníkom preto stavebný úrad oznámenie doručuje verejnou vyhláškou podľa
§ 26 zákona o správnom konaní. Vo vzťahu k druhej námietke, že žiadosť o vydanie stavebného
povoleniabolapodanádňa04.02.2013anie02.06.2015,akojeuvedenévoznámeníozačatí konania,v
prípade, že stavebnému konaniu predchádzala výzva stavebného úradu na doplnenie podanej žiadosti,
táto účastníkovi konania nebola doručená. Tejto námietke rovnako nebolo vyhovené, nakoľko bolo

vrátené konanie stavebnému úradu na nové prejednanie z Krajského súdu v Žiline, stavebný úrad
pokračuje v novom konaní pod č. j. 965/2015/MO, teda pod protokolárnym číslom a dátumom, kedy
bol stavebnému úradu doručený rozsudok Krajského súdu v Žiline. Konaniu predchádzala výzva, v
ktorej bol stavebník vyzvaný na doloženie dokladov, ktorými sa preukazuje vlastnícke alebo iné právo
k pozemku a doloženie snímky z katastrálnej mapy, teda dokladov, ktoré sa týkajú len stavebníka. Vo
vzťahu odstupu stavieb, že nevyhovujú vzájomným odstupom tak, ako sú definované v § 6 vyhlášky

č. 532/2002 Z. z.., rovnako tejto pripomienke nebolo vyhovené. Projektová dokumentácia obsahuje
riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby a svetlotechnickú štúdiu stavby na susediacu zástavbu, teda
spĺňa predmetné požiadavky na umiestnenie stavby podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Vo
vzťahu k ďalšej námietke - umiestnenie nepovolenej stavby cca 0,20 metra od hranice pozemku parcely
CK-N č. 6937 vo vlastníctve účastníka konania neumožňuje dokončiť stavbu z pozemku stavebníka,

a to do budúcna predstavuje trvalé zaťaženie jeho pozemku - oprava stavby aj údržba nad prípustnú
mieru. Tejto pripomienke rovnako nebolo vyhovené nakoľko umiestnenie stavby spĺňa požiadavku podľa
§ 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Opravy a údržbu stavby môže stavebník realizovať zo svojho
pozemku, prípadne z miestnej komunikácie, napr. použitím vysokozdvižnej plošiny, zlanením zo strešnej
konštrukcie a podobne. Vo vzťahu k ďalšej námietke, že stavebný úrad nepostupoval v súlade s § 102

zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní, stavebný úrad uviedol, že stavebník realizoval stavebné
práce na základe právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení č. 330/2013 zo dňa 21.10.2013,
ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného dňa 31.01.2014. Stavebník oznámil stavebnému úradu
zastavenie stavebných prác na stavbe po tom, čo mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.
21S/59/2014, v ktorom zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Žilina zo dňa 31.01.2014. Stavebný úrad

nezistil na stavbe žiadnu závadu, a teda nemal dôvod postupovať v zmysle § 102 stavebného zákona.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie. Žalobca v odvolaní
namietal, že dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejným záujmom a záujmami chránenými
týmto zákonom. Dôkazné bremeno, že nepovolená stavba nie je v rozpore s verejným záujmom spočíva

na vlastníkovi stavby. Rozhodnutie neobsahuje základnú požiadavku riadneho zdôvodnenia. Stavebný
úrad neupovedomil ostatných účastníkov konania o doplnených podkladoch pre rozhodnutie tak, ako
mu to ukladá § 33 zákona č. 71/1967 Zb.. Stavebný úrad nevyhodnotil riadne doložený geometrický plán
č. 330/2013. Stavebník teda nepredložil také doklady, ktorými by preukázal, že stavba nie je v rozpore s
verejnými záujmami, ako to ukladá § 88 ods. 1 Stavebného zákona. Z týchto dôvodov žiadal predmetné

rozhodnutie zrušiť.

3. O odvolaní žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím zo dňa 24.03.2016 a to tak, že podľa
§ 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Obce Oščadnica č.
956/2015/MO zo dňa 23.11.2015 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že

napadnuté rozhodnutie preskúmal v rozsahu podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku a nezistil dôvod pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Stavebný úrad sa v novom prejednaní veci riadil právnym záverom
vysloveným odvolacím orgánom v jeho zrušujúcom rozhodnutí vydaným na základe rozsudku Krajského
súdu Žilina zo dňa 18.03.2015 pod sp. zn. 21S/59/2014. Obec Oščadnica, ako príslušný stavebný úrad
na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.06.2012 v novom prejednaní posudzoval

doplnenú žiadosť stavebníka O. J. o vydanie stavebného povolenia na už začatú nepovolenú stavbu
rodinného domu na mieste pôvodnej hospodárskej budovy, ktorá bola v čase rozhodovania rozostavaná
v štádiu hrubej stavby. Po doplnení dokladov stavebný úrad už rozostavanú stavbu vyhodnotil tak, že
táto nie je v rozpore s verejnými záujmami, a preto vydal v zmysle § 88a ods. 4 Stavebného zákona
rozhodnutie zo dňa 21.10.2013, ktorým dodatočne povolil už vykonané stavebné práce na stavbe.

Následne bola podaná na Krajský súd v Žiline žaloba, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného zo dňa 31.01.2014, právoplatné dňa 17.02.2014, pričom Krajský súd v Žiline rozsudkom
č. k. 21S/59/2014 zo dňa 18.03.2015 rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.01.2014 zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie zrušil podľa § 250jods. 3 O.s.p., a to z dôvodu, že projektová dokumentácia, ktorá sa nachádzala v administratívnom
spise nebola overená v zmysle § 10 ods. 1 písm. c) a ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., správne
orgány rozhodovali bez relevantných podkladov, a to bez listu vlastníctva a bez overenej projektovej

dokumentácie a tiež bez premietnutia stanovísk dotknutých orgánov do rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby, aj keď sa tieto stanoviská v administratívnom spise nachádzali. Bola porušená zákonná
povinnosť žalovaného bez meškania predložiť administratívny spis spolu so spismi správneho orgánu
prvého stupňa, t. j. predložiť úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál vo veci. Procesné
pochybenie - neúplnosť spisu mali za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a preto krajský súd sa

meritórnouvecounezaoberal.Žalovanýriadiacsanázoromkrajskéhosúdurozhodnutieprvostupňového
správnehoorgánuzodňa25.05.2015ododatočnompovolenístavbyrodinnéhodomuzrušilrozhodnutím
zo dňa 27.05.2015 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že stavebný úrad v novom
prejednaní doplní chýbajúce doklady, predloženú PD stavby overí a v rozhodnutí, v jeho výrokovej časti
uvedie všetky podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov uplatnených v konaní v zmysle
rozsudku krajského súdu. Stavebný úrad podľa názoru žalovaného postupoval v zmysle ustanovení

zákona,pretožeskutočnýstavposudzovanejrozostavanejstavbyužzistilvpredchádzajúcichsprávnych
konaniach vedených vo veci tejto nepovolenej stavby. Skutočný stav a štádium rozostavanosti stavby
mu už bol známy. Stavebník si obstaral a predložil stavebnému úradu všetky potrebné podklady pre
posúdenie stavby z hľadiska jej súladu s verejnými záujmami a možnosti ju dodatočne povoliť už v
predchádzajúcich konaniach - § 126 Stavebného zákona. Tieto doklady, vyjadrenia dotknutých orgánov

a správcov inžinierskej sieti neboli časovo obmedzené, a preto aj naďalej tvoria podklady na základe
ktorých stavebný úrad vyhodnocoval súlad nepovolenej stavby s verejnými záujmami chráneným
osobitnými predpismi. Súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce, s cieľmi a zámermi
územného plánovania predstavuje vyhodnotenie umiestňovanej stavby v území podľa jej charakteru,
druhu a jej vplyvu napr. na životné prostredie v súvislosti s platnými regulatívmi, ktoré treba dodržať

v danom území. Posudzovanou stavbou je novostavba rodinného dobu, t. j. bytový dom (§ 43b ods.
1 Stavebného zákona) určený na bývanie, umiestnená v zastavanom území obce, určenom prevažne
na bývanie. Povoľovaná stavba svojim stavebnotechnickým riešením a účelom zodpovedá charakteru
stavieb (rodinné domy) nachádzajúcich sa v danom území, a preto osobitné vyhodnotenie je v súlade
s platnou UPD obce (schválená v roku 1985 a doteraz platná) nemožno v tomto prípade považovať za

takú vadu, ktorá by mala mať za následok zrušenie rozhodnutia. Chýbajúce doklady stavebník predložil
stavebnému úradu na základe výzvy zo dňa 11.08.2015, ktorú stavebný úrad adresoval stavebníkovi v
zmysle § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ešte pred oznámením, že vo veci nepovolenej stavby začína
konanie podľa § 88a Stavebného zákona. Pretože tieto chýbajúce podklady sa týkali iba stavebníka,
ktorý mal svoju žiadosť doplniť o chýbajúci list vlastníctva a kópiu z katastrálnej mapy, stavebný úrad

túto výzvu nedoručoval ostatnými účastníkom, pretože doplnenie podkladov bolo povinnosťou vlastníka
nepovolenej stavby. Stavebný úrad po vyhodnotení, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami
a žiadosť o vydanie stavebného povolenia je úplná, oznámil začatie konania v zmysle § 18 ods. 3
správneho poriadku a toto oznámenie doručil všetkým známym účastníkom a dotknutým orgánom
jednotlivo doporučenou zásielkou do vlastných rúk a neznámym vlastníkom posledného pozemku

parcela č. 6932/1 verejnou vyhláškou s upozornením, že sa k predloženým podkladom žiadosti môžu
vyjadriť, resp. uplatniť námietky najneskôr do 02.10.2015. Oznámenie o začatí konania doručoval
správny orgán neznámym účastníkom verejnou vyhláškou v súlade s § 18 ods. 3 Správneho poriadku.
Stavebný úrad po zistení, že vo veci neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod
pre iný postup opätovne po novom prejednaní nepovolenú stavbu podľa § 88 ods. 4 Stavebného zákona

povolil. Podľa predloženej projektovej dokumentácie je príslušenstvom stavby aj vodovodná prípojka,
elektrická prípojka a napojenie objektu na jestvujúcu žumpu, ktoré boli ich správcami odsúhlasené
v ich vyjadreniach, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu. Ich stanoviská uviedol stavebný úrad
podrobnevovýrokovejčastirozhodnutiaakopodmienky,ktorémusístavebníkdodržaťpreddokončením
stavby. Umiestnenie navrhovaných prípojok na technické vybavenie územia je zakreslené vo výkrese

č. 1 - situácia osadenia stavby, v ktorom je zároveň zakreslené aj umiestnenie novostavby rodinného
domu s uvedením odstupových vzdialeností od hraníc s parcelou č. KN č. 6937, 6933/1, ako aj
najmenšia odstupová vzdialenosť od rodinného domu odvolateľa, umiestneného na parcele č. 6937.
Z výkresu je zrejmé umiestnenie novostavby rodinného domu na pozemku parcela KN č. 6933/3,
na ktorom bol pôvodne umiestnený hospodársky objekt, pristavaný k jestvujúcemu rodinnému domu

vo vlastníctve stavebníka, umiestneného na parcele KN č. 6933/4. Vo výkrese je farebne zakreslené
vedenie prípojok na inžinierske siete, ako aj umiestnenie jestvujúcej žumpy, do ktorej bude objekt
odkanalizovaný. Z predloženej projektovej dokumentácie stavby časť architektúra v jej technickej správe
a v súhrnnej správe je uvedený popis stavebnotechnického riešenia stavby spolu s navrhovanýmriešením odvádzania dažďových vôd, spotreba vody, ako aj spôsob odvádzania splaškových vôd do
jestvujúcej žumpy. Periodicita likvidovania odpadu zo žumpy je podmienená jej kapacitou s množstvom
vzniknutého odpadu. Preto za jej včasné vyprázdňovanie zodpovedá jej vlastník, ktorý zároveň

zodpovedá aj za jej technický stav, t. j. aj za nepriepustnosť žumpy. Riešenie rozvodu elektrickej
energie, vodovodu, odkanalizovania, ako aj statika sú riešené v samostatných prílohách projektovej
dokumentácie. Geometrický plán vyhotovený podľa predpisov o katastri nehnuteľností stavebník
predkladá k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia po dokončení stavby vtedy, ak došlo k
zmene vonkajšieho pôdorysného ohraničenia stavby v zmysle § 17 ods. 2 písm. c) vyhlášky MŽP č.

453/2000, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. V savebníkom predloženom
geometrickom pláne bola parcela KN č. 6933/3, ktorá je v jeho vlastníctve odčlenená novovzniknutá
parcela č. 6933/7, na ktorej je umiestnený rozostavaný objekt rodinného domu. Predložením tohto
technického podkladu vypracovaného za účelom porovnania umiestnenia novej stavby s umiestnením
pôvodnej hospodárskej budovy, ktorá bola stanovená, stavebník preukázal, že rozostavaná stavba
žiadnou svojou časťou nezasahuje do susedných pozemkov, resp. do pozemku odvolateľa. Stavebný

úrad pri vyhodnocovaní nepovolenej stavby bol povinný predovšetkým vyhodnotiť, či umiestnenie
povolenej stavby vyhovuje požiadavkám uvedeným v § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Konkrétne
vzdialenosti medzi stavbami upravuje ods. 3 a 4 citovaného ustanovenia. Tieto ustanovenia už určujú
požiadavky na umiestnenie rodinných domov z hľadiska odstupov medzi stavbami, i odstupov od
spoločných hraníc pozemkov, i keď iná možnosť umiestnenia týchto stavieb tiež nie je vylúčená -

§ 6 ods. 2, 5 vyhlášky. Z predloženej situácie, ako aj z geometrického plánu je zrejmé, že stavbu
začal stavebník uskutočňovať na pozemku parcela KN č. 6933/3, na mieste pôvodnej asanovanej
hospodárskej budovy tak, že táto je od stavby rodinného domu odvolateľa umiestnená severne vo
vzdialenosti 2,30 metra, teda nemôže zmeniť už dané preslnenie obytných miestností v rodinnom dome
odvolateľa, orientovaných severne, ani tieto zatieňovať viac, ako pripúšťa v rodinnom dome odvolateľa,

orientovaných severne, ani tieto zatieňovať viac, ako pripúšťa príslušná STN. Stavebný úrad na základe
výsledkov stavebníkom predloženej svetlo-technickej štúdie stavby na susednú zástavbu spracovanou
autorizovanou architektkou Ing. arch. Evou Vargovou preto odôvodnene zamietol námietku odvolateľa,
že stavba nespĺňa požiadavky na odstupy stavieb. Súčasťou PD je aj projekt protipožiarnej bezpečnosti
stavby vypracovanej v zmysle osobitného predpisu špecialistom požiarnej ochrany Ing. Martinom

Olešňanom, v ktorom bola navrhovaná stavba rodinného domu posúdená z hľadiska požiadaviek,
ktoré musí spĺňať takýto druh stavby, umiestňovaný v zastavanom území obce, z hľadiska požiarnej
bezpečnosti stavby. Vychádzajúc z výsledkov požiarneho posúdenia už začatej stavby rodinného domu
odvolací orgán konštatuje, že stavba spĺňa požiadavky na umiestnenie stavby v zmysle § 6 ods. 1
o odstupoch stavieb vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého bolo potrebné vyhodnotiť

umiestnenie nepovolenej stavby na pozemku. Odvolací orgán námietke odvolateľa o narušení pohody
bývania uvedenej opakovane aj v podanom odvolaní uvádza, že podľa predloženej PD stavby rodinného
domu, táto nemá južným smerom k štítovej stene, t. j. smerom k stavbe odvolateľa orientované
žiadne okná, ani dvere, čo by predstavovali dôvod posudzovať stavbu z hľadiska námietky o možnosti
trvalého porušenia pohody bývania tak, ako to odvolateľ namietal. Obťažovanie pohľadom možno

označiť ako imateriálne imisie, o ktorých pojednáva občianky zákonník v § 127 ods. 1. Za imisiu nie
je možné považovať samotnú možnosť nahliadnutia do okna susednej budove, zvlášť ak ide o budovu
už umiestnenú v súvislej alebo hustej zástavbe, kde takýto nepriaznivý stav je už založený. Preto aj
námietku odvolateľa o porušení pohody bývania odvolací orgán namieta ako nedôvodnú. K námietke
odvolateľa, že predložená žiadosť neobsahuje plán organizácie stavby, odvolací orgán uviedol, že

vzhľadom na charakter stavby, štádium jej rozostavanosti, ako aj stavebnotechnické riešenie stavby,
ktorá je podľa stavebného zákona označená ako jednoduchá stavba, nebolo dôvodné takýto podklad
v zmysle § 9 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. predkladať, pretože pre uskutočnenie stavby
postačovali údaje uvedené v súhrnnej technickej správe, ktoré tvoria súčasť projektovej dokumentácie.
K námietke odvolateľa, že stavebník nemôže dodržať podmienku na dokončenie stavby uvedenú v bode

8, všetky stavebné a udržiavacie práce vykonávať z pozemku stavebníka, odvolací orgán uviedol, že
touto námietkou sa už zaoberal v odôvodnení rozhodnutia a uviedol dôvody, pre ktoré jej nevyhovel.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavebník už zrealizoval v podstate hrubú stavbu je zrejmé, že ju uskutočnil
iba zo svojho pozemku, prípadne z miestnej komunikácie, teda aj dokončenie a budúcu údržbu stavby
bude môcť vykonávať iba takýmto spôsobom pomocou vysokozdvižnej plošiny alebo zlanením zo

strešnej konštrukcie alebo iným vhodným spôsobom podľa druhu a charakteru požadovaných prác. Po
vyhodnotení všetkých podkladov odvolací orgán zistil, že stavba je v súlade s verejnými záujmami, a
preto stavbu dodatočne povolil.4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu
žalobu. V správnej žalobe poukazuje na zistený skutkový stav vo veci a tiež na zákonné ustanovenia
stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a č. 453/2000 Z. z., taktiež poukázal aj na ust.

§ 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa
primerane vzťahujú ust. § 58 a 66 zákona č. 50/1976 v platnom znení. Podľa § 66 Stavebného
zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby
a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Je povinnosťou stavebného úradu zabezpečiť určenými
podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť

stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a
technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie
alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 1.Žalobca tvrdí,
že výrok rozhodnutia nespĺňa zákonnú požiadavku upravenú v § 66 ods. 1 a ods. 3 Stavebného
zákona, jednak v určení rozsahu povoľovaných stavebných prác, ako aj v určení zákonnom stanovených
podmienok pre dokončenie stavby. Je nepostačujúce zadefinovanie rozsahu vykonaných prác, ako

aj určenie podmienok na dokončenie stavby iba vo všeobecnej rovine. Zákonnou požiadavkou pre
povolenie vykonaných prác je aj určenie podrobného rozsahu vnútornej rozostavanosti stavby, napr.
vnútorné priečky, počet miestnosti, prechod na poschodie s určením, výmer úžitkových plôch, výmery
zastavanosti, ako aj uvedenie použitých stavebných materiálov z pohľadu ich vhodnosti, aby nimi
boli zabezpečené technické požiadavky kladené na stavbu. Z pohľadu komplexnosti stavby je potom

nevyhnuté zadefinovanie všetkých prác aj súvisiacich na jej dokončenie - napr. zabezpečenie
vykurovania objektu, ako aj všetkých súčastí stavebných prác, a to úpravy povrchov stavby, podláh,
stolárske, zámočnícke práce, obklady, maľby, zabezpečenie vykurovania objektu teplom. Určenie
rozsahu povolenia vykonaných prác, ako aj určenie podmienok pre dokončenie stavby vyplýva, že sa
jedná o budovu bez vnútorných miestností, prechodu na poschodie bez vykurovania daného objektu.

Určenie rozsahu povolenia vykonávaných prác, ako aj určenie podmienok pre dokončenie stavby
uvedenej v rozhodnutí je nepostačujúce a nezohľadňuje skutkový stav. Z rozsahu povolenia vykonaných
prác a určenia podmienok pre dokončenie vyplýva, že sa jedná o budovu bez vnútorných miestností,
prechodu na poschodie, bez vykurovania daného objektu.
2.NEPREUKÁZANIE SÚLADU S ÚZEMNÝM PLÁNOM OBCE. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, či

dodatočné povolenie stavby je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, a to či je povoľovaná
stavba v súlade so záväzným a platným územným plánom obce. Žalovaný k uvedenej námietke uvádza:
„Povoľovaná stavba svojim stavebnotechnickým riešením a účelom zodpovedá charakteru stavieb
(rodinné domy, nachádzajúcich sa v danom území, a preto osobitné vyhodnotenie jej s platnou ÚPD
obce (schválená v roku 1985 a doteraz platná) nemožno v tomto prípade považovať za takú vadu,

ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia.“ Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v §
88a zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a
jeho povinnosti a súčasne postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2
citovaného ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej
stavby nie je v rozpore s verenými záujmami. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú

záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými
časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad, ako
príslušný prvostupňový orgán štátnej správy, ktorý stavbu posudzuje podľa platnej uzemnoplánonovacej
dokumentácie, a to z hľadiska jej súladu s funkčným využitím, určením záväzných limitov a regulatív,
ktoré vykonáva obec. Posudzovanie dodatočne povoľovanej stavby podľa charakteru okolitých stavieb,

bez skúmania súladu s platným ÚPO, v zmysle jeho platných regulatív, skúmania jeho platnosti a
záväznosti, je v rozpore so zákonom.
3. OHROZENIE VEREJNÉHO ZÁUJMU. Súčasťou stavby sú aj odpadové splaškové vody, ktoré nie
sú v dostatočnom rozhodnutí riešené, pričom uvedené je potrebné práve z pohľadu ochrany verejných
záujmov.JestvujúcažumpapatríkpôvodnémuRD,kuktorémustavebníkzrealizovalprístavbu.Vkonaní

nebolo dostatočne zistené, či jestvujúca žumpa stavebnotechnicky a kapacitne je vyhovujúca pre 2 RD,
naktorompozemkujesituovanáačistavebníkmáprávodojestvujúcejžumpyodvádzaťsplaškovévody.
4.ODSTUPOVÉ VZDIALENOSTI. Žalovaný tvrdí, že dodatočne povoľovaná stavba spĺňa ustanovenie
§ 6 ods. 1 vyhlášky 532/2002 Z. z. z pohľadu odstupových vzdialeností, nakoľko konkrétne vzdialenosti
upravuje ods. 3 a 4 citovaného ustanovenia. Žalovaný tvrdí, že: „Z predloženej situácie ako aj

geometrického plánu je zrejmé, že stavbu začal stavebník uskutočňovať na pozemku parc. č. KN
6933/3 na mieste pôvodnej asanovanej hospodárskej budovy tak, že táto je od stavby rodinného
domu odvolateľa umiestnená severne vo vzdialenosti 2,30 metra, teda nemôže zmeniť už dané
preslnenie obytných miestností v rodinnom dome odvolateľa.“ Tvrdíme, že stavebný úrad i napriekpredloženej svetlo-technickej štúdii vplyvu stavby na susednú zástavbu, projektu protipožiarnej ochrany,
nesprávne vyhodnotil vyhláškou stanovenú podmienku odstupových vzdialeností, vo vzťahu k skúmaniu
všetkých ostatných podmienok upravených zákonom. Predovšetkým je potrebné uviesť, že dodatočne

povoľovaná stavba má dve podlažia, je postavená na mieste asanovanej hospodárskej budovy,
teda budovy, ktorá nebola identická so stavbou, od hranice pozemku žalobcu vo vzdialenosti 20cm.
Uskutočnením stavby RD v rozsahu podľa projektovej dokumentácie, stavebník zakladá nový stav,
ktorý je potrebné skúmať z pohľadu splnenia všetkých zákonných podmienok kladených na stavbu.
Ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v platnom znení upravuje iné riešenia vzdialenosti

rodinných domov (v uvedenom prípade sa jedná o vzdialenosť 2,40 m), avšak pri rešpektovaní všetkých
taxatívne daných podmienok upravených v ods. 1 citovanej vyhlášky, a to z pohľadu
- pohody bývania a
- údržby stavby.
Jednou zo zákonných požiadaviek vo vzťahu k odstupovým vzdialenostiam, je aj možnosť vykonávania
údržby stavby. Vyriešenie danej otázky žalovaný prevzal z prvostupňového rozhodnutia v rozsahu:

„Vzhľadom na skutočnosť, že stavebník už realizoval v podstate hrubú stavbu, je zrejmé, že ju uskutočnil
iba zo svojho pozemku, príp. z miestnej komunikácie, teda aj dokončenie a budúcu údržbu stavby
bude môcť vykonať iba takýmto spôsobom pomocou vysokozdvižnej plošiny alebo zlanením zo strešnej
krytiny alebo iným vhodným spôsobom podľa druhu a charakteru požadovaných prác.“ K tvrdeniu
žalovanéhopredovšetkýmuvádzame,žejelogické,žestavebníkhrubústavbustavalzosvojhopozemku

(obvodové múry), avšak odvodzovať od uvedeného možnosť údržby vonkajšej časti obvodovej steny
RD postavenej 20 cm od hranice pozemku žalobcu nemá oporu v zákone. K údržbe tejto časti stavby
je nesporné, že ak stavebník bude chcieť údržbu realizovať musí vstúpiť na pozemok žalobcu, resp.
ak by túto vykonával z plošiny táto by musela byť nad pozemkom vo vlastníctve žalobcu, v prípade
zlaňovania stavebníka by jeho zlaňovanie muselo byť taktiež uskutočnené nad pozemkom žalobcu.

Akýkoľvek spôsob vykonávania údržby je narušením pohody bývania, obťažovania žalobcu, a to aj z
pohľadu nahliadania do okien obytných miestností žalobcu. Z výkresu, ktorý je prílohou stavebného
povolenia vyplýva, že pri realizácií prác na štítovej stene stavby, ako aj údržbe počas jej životnosti bude
nevyhnutné vstúpiť na pozemok žalobcu, pričom táto skutočnosť musí byť následne premietnutá aj do
samotného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené je teda nesporné, že realizáciou stavby dôjde k zásahu

do vlastníckeho práva žalobcu, a to v dôsledku údržby stavby, ktorej údržba môže byť vykonávaná iba z
pozemku žalobcu, pričom opak v konaní o dodatočnom povolení stavby nebol stavebníkom preukázaný
a nie je ani súčasťou rozhodnutia. Uplatnenie § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. je výnimočným
prípadom, ktorý vyžaduje osobitný prístup pri skúmaní a splnení podmienok komplexného hodnotenia,
vo vzťahu k ods. 1 citovanej vyhlášky v intenciách zákonného ustanovenia § 37 ods. 3 zákona č. 71/1967

Zb. v platnom znení a zákonného ustanovenia § 62 ods. 3 stavebného zákona. Splnenie podmienok,
ako aj odôvodnenosť daného prípadu musí byť premietnuté do riadneho a komplexného zdôvodnenia,
ktoré zdôvodnenie zohľadňuje všetky atribúty, nielen z pohľadu technického, ale aj pohody bývania a
údržby stavby. Vo vzťahu k námietke pohody bývania žalovaný túto zdôvodnil: „Obťažovanie pohľadom
možno označiť ako imateriálne imisie, o ktorých pojednáva občiansky zákonník v § 127 ods. 1. Za imisiu

však nie je možné považovať samotnú možnosť nahliadania do okna v susednej budove, zvlášť ak ide
o budovy už umiestnené v súvislej alebo hustej zástavbe, kde takýto nepriaznivý stav je už založený. V
prvom rade treba opraviť názor žalovaného, že nejde o nepriaznivý stav, ktorý by bol založený, daný stav
vytvoril stavebník. Zachovanie pohody bývania je v konaní vedenom podľa stavebného zákona skutkovo
významnou okolnosťou, ktorá musí byť preukázaná pri dôslednom naplnení podmienok upravených

práve v § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, čo do
rozsahu jej rozostavanosti, je uvedená aj strešná konštrukcia, ktorá presahuje na pozemok žalobcu.
Stavebník nepreukázal v stavebnom konaní, že by mu žalobca udelil k uvedenému súhlas. Stavebník
strešnou konštrukciou zasiahol do vlastníctva žalobcu, pričom žalovaný a ani prvostupňový správny
orgán, i napriek tomu, že PD uvedený stav musela zohľadniť, tento fakt opomenul. Žalovaný si napriek

nevhodnému stavebno-technickému stavu neoveril skutočný stav na miestne samom, ale len posúdil
obsah administratívneho spisu, ktorý je rozporný.
5.NESPLNENIE TECHNICKÝCH POŽIADAVIEK PD. K neexistencii plánu výstavby žalovaný tvrdí.
„Vzhľadom na charakter stavby, štádium jej rozostavanosti ako aj stavebno-technické riešenie stavby,
ktorá je podľa stavebného zákona označená ako „jednoduchá stavba“ nebolo dôvodné takýto podklad

v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona predkladať, pretože pre uskutočnenie stavby postačovali údaje, uvedené v súhrnnej
technickej správe, ktorá tvorí súčasť projektovej dokumentácie.“ Uvedené tvrdenie je v rozpore s § 9
vyhláškou MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.Ustanovenie citovanej vyhlášky nerozlišuje projektovú dokumentáciu vo vzťahu k stavebnému povoleniu
na nový objekt, alebo rozostavaný objekt, ktorý je predmetom dodatočného povoľovania. Dodržanie
ustanovení vyhlášky č. 453/2000 Z. z. vo vzťahu k požiadavkám na projektovú dokumentáciu je nutné

predovšetkým z dôvodu, že dodatočným povoľovaním sa mení druh stavby na pozemku, a teda jej účel
využitia, ktorej zmena si vyžaduje zmenu technických nárokov na dané územie a samostatné využite
stavby.
6.NEOBOZNÁMENIE S PODKLADMI ROZHODNUTIA. Povinnosť správneho orgánu dať možnosť
osobám - účastníkom - vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je rozšírením povinnosti upravenej v § 3

ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom konania vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, teda aj právo pred vydaním rozhodnutia
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu zistenia veci, právo navrhnúť doplnenie podkladov.
Povinnosť aplikovať ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku má nielen správny orgán prvého stupňa, ale
aj odvolací orgán. V prípade odvolacieho konania, ak odvolací správny orgán zistí, že prvostupňový
správny orgán porušil uvedené ustanovenie, je odvolací správny orgán povinný vyzvať na vyjadrenie

účastníka konania.
7.TEPELNO-TECHNICKÉ POSÚDENIE STAVBY. Podľa § 3 zákona č. 555/2005 Z. z.
(1)Energetickáhospodárnosťjemnožstvoenergiepotrebnejnasplnenievšetkýchenergetickýchpotrieb
súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a
prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie.

(2) Energetická hospodárnosť budovy sa určuje výpočtom alebo výpočtom s použitím nameranej
spotrebyenergieavyjadrujesavčíselnýchukazovateľochpotrebyenergievbudoveaprimárnejenergie.
Primárnou energiou je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom
konverzie ani transformácie.
(5) Na účely výpočtu sa budovy členia na tieto kategórie:

a) rodinné domy,
b) bytové domy,
c) administratívne budovy,
d) budovy škôl a školských zariadení,
e) budovy nemocníc,

f) budovy hotelov a reštaurácií,
g) športové haly a iné budovy určené na šport,
h) budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby,
i) ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu.
(6) Ak ide o rodinné domy a bytové domy, výpočet nezohľadňuje vplyv faktorov uvedených v odseku

3 písm. f) a i).
(7) Podľa energetickej hospodárnosti sa jednotlivé kategórie budov zatrieďujú do energetických tried
A až G. Každá energetická trieda je vyjadrená číselným rozpätím a je súčtom číselných ukazovateľov
z jednotlivých miest a spôsobov spotreby energie v budove vyjadrených čiastkovými energetickými
triedami.

Zákonnou požiadavkou stavebného zákona je povinnosť pri vydaní rozhodnutia aj skúmanie tepelno-
technického posúdenia stavby podľa zákona č. 555/2005 Z. z. v platnom znení, ktorú podmienku
stavebný úrad preskúmava v stavebnom konaní ako podmienku upravenú v § 66 ods. 1 písm. e) zákona
č. 50/1976 Zb. v platnom znení.
S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-

OVBP2-2016/012940/KRA zo dňa 23.03.2016, ako aj rozhodnutie Obce Oščadnica č. 956/2015/MO
zo dňa 23.11.2015 a vec vrátil na nové konanie. Zároveň žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť
žalobcom nahradiť trovy konania.

5. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán, ktoré bolo doručené súdu dňa 6.7.2016.

Uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí porušenie jeho vlastníckych práv a právom chránených záujmov z
dôvodu možnosti narušenia pohody bývania a obťažovania žalobcu v dôsledku realizácie a opráv
na štítovej stene stavby, pri jej dokončovaní, resp. v budúcnosti pri vykonávaní údržby stavby, tak
žalovaný tieto považuje za prejudikovanie stavu veci, ku ktorému doteraz nedošlo, a ktoré vykonávanie
dokončovacích prác v budúcnosti nepredstavujú dlhodobé resp. stále obťažovanie žalobcu, ktoré by

bolo možné považovať za dlhodobé a ktorými by došlo k narušeniu pohody bývania, resp. k jeho
obťažovaniu. Stavebný zákon so situáciou, keď je nevyhnutné použiť pri uskutočňovaní stavby alebo jej
údržby susedný pozemok uvažuje a opatrenie na susednom pozemku alebo stavbe upravuje v § 135 -
opatrenie na susednom pozemku alebo stavbe. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že odvolací orgán nezistildostatočne skutkový stav veci uviedol, že k posúdeniu mal k dispozícií kompletný spisový materiál
spolu s doplnenými podkladmi, aj stavebným úradom overenú PD a fotodokumentáciu, na základe
ktorej rozhodoval. Posudzoval postup stavebného úradu, ktorý predchádzal vydanému rozhodnutiu a

má za to, že tento bol v súlade so zákonom. K námietke, že ako odvolací orgán porušil § 33 ods. 2
Správneho poriadku uviedol, že takýto postup by bol opodstatnený v prípade, ak by žalovaný dopĺňal
spis v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, k čomu však v štádiu odvolacieho konania nedošlo. K
žalobnému dôvodu, že výrok rozhodnutia nespĺňa zákonnú požiadavku v zmysle § 66 ods. 1 Stavebného
zákona, žalovaný dáva do pozornosti ustanovenie § 10 vyhlášky č. 453/2000, ktorý upravuje obsahové

náležitosti stavebného povolenia, najmä ods. 1 písm. b), podľa ktorého vo výroku povolenie sa uvádza
druh a účel povoľovanej stavby a nie ich rozsah. Rozsah stavebných prác je podrobne popísaný v
projektovej dokumentácií, ktorú stavebný úrad stavebným povolením odsúhlasil tak, ako mu to vyplýva
z § 67 ods. 1 Stavebného zákona. Súčasťou odsúhlasenej PD je aj energetické posúdenie stavby.
Žalovaný sa zaoberal aj súladom stavby s ÚPN, poukazuje na str. 5 odvolacieho rozhodnutia. Rovnako
sa podrobne venoval aj otázke preukázania súladu stavby s verejnými záujmami, ako aj namietanej

odstupovej vzdialenosti. K obťažovaniu pohľadom a k zachovaniu pohody bývania uviedol, že touto
problematikou sa podrobne zaoberal v odvolacom rozhodnutí. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Ďalší účastníci konania v rade 1/ až 4/ sa k žalobe a vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Žiline vo veci nariadil termín pojednávania na deň 7.12.2016.

8. Na nariadené pojednávanie sa nedostavili účastník konania v rade 1), 2) a 3), doručenie predvolania
mali vykázané riadnym spôsobom. Právny zástupca účastníka konania v rade 1) podaním zo dňa
1.12.2016 doručené súdu elektronicky dňa 7.12.2016 žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní a

žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu prevzatia právneho zastupovania účastníka konania v rade
1). Účastníci konania v rade 2) a 3) sa na nariadený termín neospravedlnili a ani nežiadali o odročenie
pojednávania.Súdnevyhovelžiadostioodročeniepojednávaniaprávnehozástupcuúčastníkakonaniav
rade 1) s poukazom na ust. § 114 SSP najmä z dôvodu toho, že účastník konania v rade 1) prevzal termín
pojednávania na deň 7.12.2016 ešte dňa 4.9.2016, pričom plnú moc advokátovi JUDr. Marekovi Belkovi

udelil až dňa 29.11.2016, súd uvádza, že na zvolenie si advokáta v predmetnej veci mal dostatočný
časový priestor, avšak učinil tak až týždeň pred samotným pojednávaním vo veci. Na druhej strane
právny zástupca žalobcu ani neuviedol žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, preto súd jeho
žiadosti na odročenie pojednávania, ktorá súdu bola doručená až v deň nariadeného pojednávania
nevyhovel. Súd vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov rade 1) až 3).

9. Na pojednávaní konanom dňa 7.12.2016 sa účastník konania v rade 3) Ing. O. C. s poukazom na
ust. § 32 ods. 4 SSP ( za použitia § 491 ods. 1,2 SSP) svojim prejavom ústne do zápisnice výslovne
vzdal svojho účastníctva pred správnym súdom, z tohto dôvodu správny súd už s týmto ako ďalším
účastníkom nekonal.

10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane
prvostupňového rozhodnutia, ako aj ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, mal
za to že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav veci boli
potom správne aplikované ust. Stavebného zákona - č. 50/1976 Zb. vrátane citovaných predpisov na

vykonanie Stavebného zákona. Preto žaloba žalobcu postupom podľa § 491 ods. 1, 2 SSP za použitia
ust. § 190 SSP bola ako nedôvodná zamietnutá.

11. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch žaloby, na pojednávaní rozšírila dôvody žaloby a
namietala, že podľa fotodokumentácie strešná krytina už v čase dodatočného povolenia stavby priamo

presahuje nad pozemok žalobcu, pričom tento stav ani na mieste nebol overený. Na otázky súdu, nech
konkretizuje, kedy v rámci stavebného konania tieto skutočnosti žalobca namietal, uviedla, že tieto
skutočnosti namietal žalobca priamo na obci, ale zápis o tom nebol

12. Žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, umiestnená stavba je na pôvodných

základoch, tak ako je umiestnená podľa situácie, priestor medzi hranicou a skutočným umiestnením
domu je priestor minimálne 20 cm alebo viac, nie je preukázané, že by strešná krytina presahovala cez
pozemok žalobcu. Žiadal žalobu zamietnuť.13. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.( ďalej len Stavebný zákon ), ak stavebný úrad zistí, že
stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu
konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie

nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia,
ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných
stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

14.Podľa§88aods.4zákonač.50/1976Zb.,vrozhodnutíododatočnompovolenístavbystavebnýúrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

15. Podľa § 88a ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

16. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný
úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich

predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

17. Podľa § 9 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., projektová dokumentácia stavby (projekt stavby),
ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä ak ide o stavby

s osobitnými nárokmi na uskutočňovanie, projekt organizácie výstavby, ak nepostačujú údaje uvedené
v súhrnnej technickej správe.

18. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných
náležitostí

a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka a ostatných účastníkov konania,
b) druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny,
c) parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje,
d) podmienky na uskutočnenie stavby alebo aj na užívanie stavby,
e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránené záujmy

účastníkov konania,
f) umiestnenie stavby na pozemku, ak bolo územné konanie spojené so stavebným konaním alebo sa
územné rozhodnutie nevyžaduje,
g) ak ide o stavbu uskutočňovanú zhotoviteľom, meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) zhotoviteľa
stavby alebo oznámenie, že bude určený vo výberovom konaní; ak ide o stavbu uskutočňovanú

svojpomocou, meno a adresu stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, ktorá bude zabezpečovať
odborné vedenie uskutočňovania stavby,
h) určenie lehoty na dokončenie stavby,
i) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania,
j) upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby.

19. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., k stavebnému povoleniu pripojí stavebný úrad overenú
projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny.

20. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky

urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a
užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia.

21. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej
umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.22. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor,
vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

23. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., v stiesnených územných podmienkach možno
vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná
obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc
pozemkov podľa odseku 3.

24. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú
ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie
požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

25. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zák. č. 50/1976 Zb. na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie

nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný
úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby
trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb. Ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad
opatrenie podľa odseku 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo
stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný

uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky
účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

26. Podľa § 140 zák. č 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb.).

27. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

28. Podľa § 33 ods.1 a 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách
citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre

vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci a zo skutkových okolností vyvodili správny právny
záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia aj náležite odôvodnili vysporiadajúc sa aj s námietkami
žalobcu v rámci správneho konania, v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd prihliadnuť
z úradnej povinnosti, a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia.

31. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a a nasledujúceho Stavebného zákona -
zákona č. 50/1976 Zb. je zistenie stavebným úradom, že stavba bola postavená, resp. sa začala
stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia ohlasovacej
povinnosti alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve
vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore

s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a závermi územného plánovania a s
osobitnými predpismi, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia §
58 a 66 Stavebného zákona, upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia.32. V zmysle § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona ( Stavebného zákona ) všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správny poriadok. Správne orgány

postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť si svoje

návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právny predpisov neutrpeli v konaní
ujmu. Rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
nedôvodné rozdiely - § 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku. Správny orgán je povinný zistiť presne a
úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať aj potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom

nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán - § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Podľa § 46 Správneho poriadku,
rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí ho vydať orgán na

to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané
náležitostí.

33. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a Stavebného zákona upravuje jednak postup
vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o

nepovolených stavbách. Z ods. 1 a 2 tohto ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že
ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením
nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia
zákona.Vlastníkstavbynazákladevýzvystavebnéhoúradusisámanavlastnénákladymusízaobstarať
všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy

a obce. Pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, avšak vychádzajúc z
judikatúry Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR, verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú
záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými
časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad,
ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad nepovolenej stavby, resp.

jej zmeny alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným
využitím s určenými záväznými limitmi a regulatívnymi, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných
dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z
ustanovenia § 126 Stavebného zákona, ktorá sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných
osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo zmeny jej časti ide a na aký účel sa

má stavba resp. jej zmena v budúcnosti užívať a ktoré záujmy budú tým dotknuté.

34. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že Stavebný úrad - Obec Oščadnica vydala
rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby - už skoršie rozhodnutie pod č. j. 330/2013/MO zo
dňa 21.10.2013, ktorým dodatočne povolil pre stavebníka už vykonané práce na stavbe - rodinný

dom a pre dokončenie stavby určil podmienky uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Proti tomuto
rozhodnutiu bolo podané zo strany vlastníka susednej nehnuteľnosti ( žalobcu ) odvolanie, ktoré
bolo zamietnuté a potvrdené rozhodnutím žalovaného pod č. OU-OVBP2/V/2014/00177/KRA zo dňa
31.01.2014. Následne zo strany žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu bola podaná správna žaloba,
o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom pod č. k. 21S/59/2014-61 zo dňa 18.03.2015, ktorým

rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.01.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie pri aplikácii § 250j ods.
3 O.s.p. a to z dôvodov, že projektová dokumentácia, ktorá sa nachádzala v administratívnom spise
nebola overená v zmysle § 10 ods. 1 písm. c) a ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Správne orgány teda
rozhodovali bez relevantných podkladov aj bez listu vlastníctva a bez overenej projektovej dokumentácie
a tiež bez premietnutia stanovísk dotknutých orgánov do rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby,

aj keď tieto sa v spise nachádzali. Preto súd pre neúplnosť spisov zrušil rozhodnutie žalovaného a
meritórne sa vecou nezaoberal. Následne žalovaný zrušil rozhodnutím zo dňa 27.05.2015 rozhodnutie
Obce Oščadnica č. 330/2013/MO zo dňa 21.10.2013 s tým, že stavebný úrad v novom prejednaní
doplní chýbajúce doklady - LV, predloženú PD stavby overí a v rozhodnutí v jeho výrokovej časti uvedievšetky podmienky, ktoré vyplývajú zo stanovísk dotknutých orgánov v zmysle rozsudku krajského súdu.
Na to bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby zo dňa 23.11.2015 a naň naväzujúce
potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom prieskumu podľa podanej žaloby žalobcu.

35. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu, k námietke žalobcu, že výrok prvostupňového
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby nespĺňa zákonnú požiadavku upravenú v § 66 ods. 1, ods. 3
Stavebného zákona, nakoľko nespĺňa určený rozsah povoľovaných stavieb, resp. nespĺňa ani zákonnú
požiadavku v určení zákonom stanovených podmienok pre dokončenie stavby. Podľa názoru súdu

z výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je dostatočne zrejmé, že stavebný
úrad dodatočne povoľuje zrealizované stavebné práce na stavbe - rodinný dom na pozemku CKN -
parcela č. 6933/3 v k. ú. P., pričom stavba v súčasnej dobe obsahuje: základovú konštrukciu stavby,
obvodové múry prvého a druhého nadzemného podlažia, strešná konštrukcia, osadenie okien a dverí.
Zároveň súd poukazuje na to, že s poukazom na ust. § 88a ods. 7 Stavebného zákona sa na konanie
o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona. Ust.§

66 ods. 1 Stavebného zákona hovorí, že v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočňovania a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad
zabezpečí určenými podmienkami, najmä ochrany záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým

vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostriedku. V ods. 3
je uvedené, že záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí
a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním,
b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,

c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie,
d) lehotu na dokončenie stavby,
e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak
nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného

dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,
f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,
g) použitie vhodných stavebných výrobkov,
h) povinnosť oznámiť začatie stavby.
V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorý upravuje obsahové

náležitosti stavebného povolenia, najmä s poukazom na ust. § 10 ods. 1 písm. b) predmetnej vyhlášky
sa uvádza druh a účel povoľovanej stavby, čo nepochybne rozhodnutie o dodatočnom povolení v
rozsahu v akom je uvedené spĺňa. Pričom aj podľa názoru súdu z rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby je zrejmé, že stavba je v štádiu rozostavanosti - základová konštrukcia stavby, obvodové múry
prvého a druhého nadzemného podlažia, strešná konštrukcia a osadenie okien a dverí, t.j. je zrejmé, čo

konkrétne sa dodatočne povoľovalo - zrealizované stavebné práce tak ako bolo špecifikované. Uvedené
skutočnosti nepochybne boli známe aj žalobcovi, ktorý sa zúčastnil ústneho pojednávania spojeného s
miestnym zisťovaním, a to konkrétne dňa 02.10.2015, a to na parcele KN č. 6933/3, t. j. na tvare miesta,
ktoré nariadilo Obec Oščadnica ako stavebný úrad. Predmetom ústneho pojednávania bolo konanie o
dodatočnom povolení stavby, stavebníka - ďalšieho účastníka konania v rade 1/.

Pokiaľ ide o stanovené podmienky pre dokončenie stavby ako aj ďalšie podmienky na zabezpečenie
ochrany verejných záujmov a právom chránených záujmov v zmysle § 66 ods. 1 resp. § 88a ods.
1 a 4 Stavebného zákona v spojení s § 10 ods. 1 pís. d), e) a h) vyhl. č. 453/2000 Z. z., tieto
rovnako sú špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby. Vo výrokovej časti rozhodnutia je tiež stanovené, že stavba bude dokončená podľa projektovej

dokumentácie vypracovanej Ing. S. N., overenej v konaní o dodatočnom povolení stavby. Aj podľa
názoru súdu stavebník si obstaral a predložil stavebnému úradu všetky potrebné poklady pre posúdenie
stavby z hľadiska súladu stavby s jej verejnými záujmami a možnosti ju dodatočne povoliť. Tieto
doklady - vyjadrenia dotknutých orgánov a správcov inžinierskych sietí sú súčasťou výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia. Ide najmä o stanovisko SSED, a.s. a stanovisko SEVAK, a.s.. Takisto je

nutné konštatovať, že v podmienkach dokončenia stavby je pod bodom 2 stanovené, že stavba bude
dokončená podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. S. N., overenej v konaní o dodatočnom
povolení stavby, pričom táto je súčasťou administratívneho spisu. Projektová dokumentácia bola
overená stavebným úradom, resp. táto je pripojená k stavebnému povoleniu v zmysle § 10 ods. 2vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Zároveň výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia rozhodol stavebný
úrad o námietkach žalobcu, ktorým v stanovenej špecifikácii nevyhovel.

36. Vo vzťahu k ďalšej žalobnej námietke žalobcu o nepreukázaní súladu stavby s územným plánom
obce súd udáva, že žalovaný správny orgán sa podrobne tejto námietke venoval v odôvodnení svojho
rozhodnutia, pričom konkrétne Krajský súd v Žiline poukazuje na stranu 5 odôvodnenia rozhodnutia, kde
žalovaný uviedol, že posudzovanou stavbou je novostavba rodinného domu, t. j. bytový dom, určený na
bývanie, ktorá je umiestnená v zastavanom území obce, určenom prevažne na bývanie. Povoľovaná

stavba svojim stavebno-technickým riešením a účelom zodpovedá charakteru stavieb - rodinné domy,
nachádzajúcich sa v danom území, a preto osobitné vyhodnotenie jej súladu s platnou ÚPD obce -
schválené ešte v roku 1985 a doteraz platné, nemožno považovať za takú vadu, ktorá by mala mať za
následok zrušenie rozhodnutia. Žalobca konkrétne v žalobe neuviedol, v čom konkrétne je dodatočne
povoľovaná stavba v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania, resp. so záväzným a platným
územným plánom obce. Nie je sporné ani podľa názoru súdu, že ide o stavbu určenú na bývanie, ktorá

je určená v zastavanom území obce, určenom prevažne na bývanie. V danom území svojim účelom
zodpovedá teda charakteru stavieb, ktoré sa už v danom území nachádzajú. Z tohto dôvodu aj táto
námietka bola vyhodnotená zo strany súdu ako nedôvodná.

37. Vo vzťahu k ďalšej námietke, kde žalobca tvrdí, že súčasťou stavby sú aj odpadové splaškové

vody, ktoré nie sú v dodatočnom rozhodnutí riešené (ohrozenie verejného záujmu ), pričom jestvujúca
žumpa patrí k pôvodnému rodinnému domu, ku ktorému stavebník realizoval prístavbu, súd poukazuje
na to, že uvedenej námietke sa rovnako žalovaný venoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to na
strane 6 odôvodnenia rozhodnutia. V predloženej projektovej dokumentácií stavby, časť architektúra
a v jej technickej správe a súhrnnej správe je uvedený popis stavebno-technického riešenia stavby

spolu s navrhovaným riešením odvádzania dažďových vôd, spotreba vody, ako aj spôsob odvádzania
splaškových vôd do jestvujúcej žumpy. Periodicita likvidovania odpadu zo žumpy je podmienená jej
kapacitou a množstvom vzniknutého odpadu. Preto za jej včasné vyprázdňovanie zodpovedá jej
vlastník, ktorý zároveň zodpovedá aj za technický stav, t. j. za nepriepustnosť žumpy. Riešenie
odkanalizovania sú riešené v samostatných prílohách projektovej dokumentácie, ktoré sú súčasťou

administratívneho spisu. Žalovaný sa zaoberal aj navrhovaným riešením odvádzania dažďových vôd
resp. aj spôsobom odvádzania splaškových vôd do jestvujúcej žumpy stavebníka. Preto aj táto námietka
je nedôvodná.

38. Vo vzťahu k námietkam žalobcu vo vzťahu k odstupovým vzdialenostiam, je zrejmé, že v danom

prípade stavebný úrad povolil dodatočne stavbu rodinného domu s poukazom na aplikáciu ustanovenia
§ 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Je nesporné, že odstupové vzdialenosti bolo potrebné riešiť
prostredníctvom ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Konkrétne vzdialenosti medzi stavbami
upravuje ustanovenie § 6, a to konkrétne ods. 3 a 4 citovanej vyhlášky. Tieto ustanovenia určujú
požiadavky na umiestňovanie rodinných domov z hľadiska odstupov medzi stavbami i odstupov od

spoločných hraníc pozemkov s tým, že v danom prípade stavebný úrad aplikoval ust. § 6 ods. 5
predmetnej vyhlášky. Je zrejmé, že stavebník uskutočňoval stavbu na pozemku č. KN-C č. 6933/3 kat.
územie P. na miestne pôvodnej asanovanej hospodárskej budovy, tak, že vzdialenosť od rodinného
domu žalobcu je vo vzdialenosti 2,30 metra, pričom z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že
v administratívnom spise sa nachádza technická správa, ktorej súčasťou je aj svetlo-technická štúdia,

ktorá bola spracovaná autorizovanou architektkou Ing. arch. I. S., pričom z technickej správy je zrejmé,
že posudzovaný rodinný dom na parcela č. 6937 bude po realizácií prístavby rodinného domu na
parcele č. 6933/3 čiastočne zatieňovaný. Požiadavky normy na ekvivalentný uhol tienenia sú v súlade s
normouSTN730580-1zmena2dennéosvetleniebudov.Taktiežjetuuvedené,žeposúdenímpreslnenia
okolitej zástavby bolo zistené, že prístavba rodinného domu parcela č. 6933/3 nebude ovplyvňovať

preslnenie rodinného domu parcela č. 6937 a vyhovuje požiadavkám STN734301 budova na bývanie,
ktoré sa týkajú preslnenia bytov. Z výsledného hodnotenia je zrejmé, že navrhovaná prístavba rodinného
domu parcela č. 6933/3 bude čiastočne zatieňovať existujúci objekt rodinného domu parcela č. 6937,
avšak v žiadnom priestore s trvalým pobytom osôb nepríde k prekročeniu povolených parametrov
vplyvom realizácie prístavby. Pre vyššie podlažia bude uhol zatienenia obytných miestností menší,

požiadavky normy na ekvivalentný uhol tienenia a vplyv na preslnenie existujúcich obytných priestorov
sú v súlade s normou STN730580-1 zmena 2 - denné osvetlenie budov, STN730580-2 denné osvetlenie
budov na bývanie a STN734301 budovy na bývanie. Taktiež súd poukazuje, že súčasťou projektovej
dokumentácie je aj projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktorý bol vypracovaný špecialistom Ing.O. P., takže je potrebné konštatovať, že tento sa venoval v bode 6 tohto posudku aj odstupovým
vzdialenostiam, pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že stavba spĺňa aj požiadavky na
umiestnenie stavby v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 o odstupoch stavieb vyhlášky Ministerstva ŽP SR

č. 532/2002 Z. z..

39. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že zo strany stavebníka nie je možné stavbu dokončiť a takisto
vykonávať údržbu stavby bez toho, aby vstúpil na pozemok žalobcu, je nesporné, že žalovaný vo svojom
rozhodnutí sa vyjadril aj k tejto námietke, pričom konštatoval, že táto skutočnosť už bola riešená v

prvostupňovomrozhodnutístým,žestavebníkrealizovalvpodstateužhrubústavbuzosvojhopozemku,
pričom prvostupňový správny orgán konštatoval, že dokončenie a budúcu údržbu bude môcť vykonať
iba takýmto spôsobom pomocou vysokozdvižnej plošiny alebo zlanením zo strešnej konštrukcie alebo
iným vhodným spôsobom podľa druhu a charakteru požadovaných prác.

40. Zároveň súd udáva, že narušenie pohody bývania zo strany žalobcu odôvodňuje žalobca

dokončením stavby, resp. v budúcnosti pri vykonávaní údržby stavby. Je teda zrejmé, že spor medzi
žalobcom a stavebníkom je ohľadne týchto skutočností. Krajský súd v Žiline k uvedenej skutočnosti
udáva,žetedavústaveprávnejrovinepodľa§20ods.1ÚstavySR,vlastníckeprávovšetkýchvlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom,
aby sa všetkým vlastníkom poskytla súčasne aj trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo

k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho
dôvodu (PL ÚS 16/95). Taktiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 1 v znení
dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou
pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na
uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku v § 123 a nasl., keď v

právnej norme § 124 ustanoví, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytne sa im
rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobcu na
nerušenývýkonjehovlastníckehopráva,doktoréhopodľajehotvrdenízasiaholstavebníkprávestavbou
uvedeného rodinného domu. Krajský súd v Žiline na margo predmetnej námietky zhodne so žalovaným
poukazuje na ust. § 135 Stavebného zákona, označené ako Opatrenia na susednom pozemku alebo

stavbe, podľa ktorého môže stavebný úrad na uskutočnenie stavby a nevyhnutných úprav uložiť tým,
ktorí majú vlastnícke alebo iné práva ku susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie
prác zo svojich pozemkov alebo stavieb. Aj súd poukazuje na to, že opatrenie s poukazom na § 135
Stavebného zákona má charakter časovo obmedzeného obmedzenia a možno ho uložiť v prípadoch,
keď požadované alebo nevyhnutné stavebné práce nemožno vykonať z pozemku stavebníka. V danom

prípade žalovaný mal za to, že keďže stavbu v danom prípade stavebník, ktorá stavba je v rozsahu
hrubej stavby, a tento ju uskutočňoval iba zo svojho pozemku, resp. miestnej komunikácie mal za to, že
aj dokončenie a budúcu údržbu je možné realizovať iba takýmto spôsobom. Pokiaľ v budúcnosti tomu tak
nebude, stavebný úrad sa nebude môcť vyhnúť riešiť situáciu aj s poukazom na ust. § 135 Stavebného
zákona, samozrejme aj za účasti žalobcu ako účastníka konania. Z tohto dôvodu aj uvedenú námietku

žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

41. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný mu neumožnil s poukazom na ust. § 33 ods. 2 Správneho
poriadku vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, resp. aj k spôsobu zistenia, v danom prípade súd
konštatuje, že aj túto námietku súd vyhodnotil ako bezdôvodnú vzhľadom k tomu, že žalovaný v

predmetnej veci dokazovanie nedopĺňal, rozhodoval len na základe podkladov, ktoré boli zabezpečené
prvostupňovým správnym orgánom, preto túto námietku nevyhodnotil súd ako dôvodnú. S uvedeným
korešponduje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/26/2011. Taktiež súd poukazuje na
to, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a to dňa
18.9.2016, v tomto bol zároveň predvolaný na ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na

deň 2.10.2016. Zároveň bol vyzvaný na uplatnenie námietok na ústnom pojednávaní, resp. zároveň bol
v tomto oznámení aj poučený o možnosti nahliadnuť do podkladov k rozhodnutiu pred dňom ústneho
pojednávania. Na druhej strane je tiež potrebné poukázať na to, že aj žalobca k otázke resp. k námietke
pohody bývania, resp. tienenia ( a išlo o jednu z nosných námietok žalobcu v konaní o dodatočnom
povolení stavby ) mohol taktiež predložiť dôkaz opaku, že teda pohoda bývania v dôsledku tienenia je

zo strany stavebníka narušená, resp. nespĺňa príslušné normy STN a to prostredníctvom predloženého
odborného vyjadrenia resp. znaleckého posudku. V priebehu celého konania tak žalobca neučinil, tak
žalovaný resp. aj prvostupňový správny orgán vychádzali z dokladov, ktoré v rámci konania predložil
účastník konania v rade 1) ako stavebník.42. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že strešná konštrukcia povoľovanej stavby presahuje na pozemok
žalobcu, súd konštatuje, že táto nebola nikdy vznesená v rámci uvedeného stavebného konania.

Pričom je nutné konštatovať, že žalobca sa zúčastnil ústneho pojednávania dňa 02.10.2015, ktoré
bolo vykonané resp. spojené aj s miestnym zisťovaním. Záznam z priebehu ústneho pojednávania
spojeného s miestnym zisťovaním podpísal. V tomto zázname z priebehu ústneho pojednávania bolo
zároveň uvedené, námietky účastníka konania, stanoviská dotknutých orgánov - stanovisko SEVAK,
a.s. pod č. 18403 zo dňa 11.10.2012, stanovisko SSED, a.s. zo dňa 01.10.2012. Je zrejmé, že túto

námietku si žalobca mal a mohol uplatniť práve na tomto ústnom pojednávaní o čom bol aj poučený v
predvolaní na nariadený termín pojednávania, ktoré prevzal dňa 18.9.2016. Súd tiež musí konštatovať,
že táto námietka zo strany žalobcu, ktorá bola vznesená až na pojednávaní dňa 7.12.2016, je tiež po
lehote stanovenej v § 62 a § 181 ods. 1 SSP, teda dva mesiace od oznámenia rozhodnutia žalovaného
žalobcovi. Z tohto dôvodu sa súd touto nemôže zaoberať.

43. Z uvedených dôvodov bola žaloba žalobcu postupom cez ust. § 190 SSP zamietnutá.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175
SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd
nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli

splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť). Taktiež nepriznal náhradu trov konania
ďalším účastníkom konania v rade 1) až 3) s poukazom na ust.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.