Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2012

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/11/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611010033
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2012:2611010033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci proti obž. J. R. pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,
na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 23. októbra 2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
J. R. Á. R. S. I., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, bytom J. XXX, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 23.5.2010 asi o 10.00 h v Sekuliach u chaty č. XXX fyzicky napadol O. U. tak, že ho lopatou sotil do
pŕs, následne ho lopatou udrel do nohy nad pravé koleno a po hlave, čím poškodenému O. U. spôsobil
zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti pravého ucha s tržno-zmliaždenou ranou, zmliaždenie
pravého ramena a pravého kolena, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do
8.6.2010 a následne železnou tyčou udrel do pŕs D. R. a po páde na zem tohto s tyčou udrel do hlavy,

čím D. R. spôsobil zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy a otras vestibulárneho aparátu, ktoré zranenie si
vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do 13.6.2010,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./ s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3
Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 1 /jeden/ rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:
- O. U., nar. X.X.XXXX v Skalici, bytom E. J. D. XXX škodu vo výške 703,90 €,- D. R., nar. X.X.XXXX v Skalici, bytom R. XXXX/XX, E. škodu vo výške 741,35 €.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Senica č. H. XXX/XX - XX zo dňa 28.1.2011

prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému J. R. na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom
súde Senica, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, vypočutím svedkov a
poškodených O. U. a D. R., svedkov C. U., I. R., I. R., prečítaním svedeckej výpovede I. R. a E. R.,
odborných vyjadrení znalca MUDr. E. H., lekárskych správ MUDr. D. K. a MUDr. R. S., správy Obce
Sekule, správy Obce Sekule o povesti obžalovaného, správy o priestupkoch obžalovaného, odpisu
z registra trestov obžalovaného, uplatnenia nároku na náhradu škody poškodených O. U. a D. R.,

zmluvy o zrušení spoluvlastníctva a rozdelení spoločnej nehnuteľnosti, listinných dôkazov predložených
obžalovaným a poškodeným O. U.. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením pripojeného spisu
Okresného súdu Senica č.k. XC XXX/XXXX, lekárskej správy o lekárskom ošetrení obžalovaného, ktorú
predložil jeho obhajca a súd oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný J. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 1996 dostal od rodičov príjazdovú cestu

a pozemok, kde má postavený rodinný dom. Uvedený pozemok je vo vlastníctve spoluvlastníkov, a to
obžalovaného, jeho manželky, D. R. a už nebohého A. R.. D. R. spolu s nebohým A. R. a s členmi
ich rodiny sa mal obžalovanému vyhrážať. V to ráno išiel obžalovaný spolu s manželkou na nákup
do Malaciek, do Kauflandu. Keď vychádzali z rodinného domu, prišli na hranicu súkromnej príjazdovej
cesty. Tam, kde končí táto hranica, stáli D. R. a O. U.. V strede cesty bol fúrik naplnený betónom.

Obžalovaný zastavil pred týmto fúrikom, spolu s manželkou vystúpil z auta a povedal O. U., že keďže
nie je spoluvlastníkom ani majiteľom tejto príjazdovej cesty, má od nich zákaz vykonávať akékoľvek
stavebné práce na súkromnom pozemku obžalovaného. O. U. na neho slovne zaútočil, že ho nezaujíma
jeho list vlastníctva a že si s ním má vytrieť zadok. Obžalovaný požiadal D. R. a O. U. o uvoľnenie
cesty, čomu dotyční vyhoveli a dali fúrik nabok. Keď išiel obžalovaný s manželkou naspäť, fúrik bol opäť

v strede cesty, na jeho príjazdovej ceste, kde je spoluvlastník. Vyzval D. R. a O. U., nech okamžite
skončia akékoľvek stavebné práce, pretože nemajú stavebné povolenie, ani urobené ohlásenie, ani
súhlas spoluvlastníkov, teda jeho a jeho manželky. O. U. začal na obžalovaného kričať, aby zmizol.
Vzápätí zobral päť alebo desaťkilové kladivo a zaútočil na auto, ale útok prerušil a auto nepoškodil. D. R.
kričal, že on je majiteľom, je to jeho cesta. Následne im uvoľnili cestu. Potom si manželka obžalovaného

zobrala lopatu z hospodárskej budovy, pretože chcela zastaviť stavebné práce a spolu s obžalovaným
išla na hranicu pozemku, kde betónovali základy. Nikto tam v tom čase nebol. Manželka začala betón
vyhadzovať okolo seba. D. R. začal kričal na manželku obžalovaného, aby prestala a prišiel s fúrikom
spolu s O. U. ku koncu príjazdovej cesty. D. R. pristúpil a fyzicky ženu napadol. Prvý úder smeroval
na hlavu, potom päsťou smerom do ramena a do chrbta a povedal O. U., aby išiel z druhej strany a

postaral sa o ňu. O. U. začal ženu kopať a udierať po chrbte a po hlave. Obžalovaný sa prizeral a žena
vyhadzovala betón zo základu okolo seba. Potom O. U. spolu s D. R. odvliekli ženu a hodili ju smerom
na plot, kde bola opretá brána. D. R. ju chytil zozadu za krk, pritláčal ju k plotu a tým ju škrtil. Z ľavej strany
pristúpil O. U. a opätovne začal ženu kopať do zadnej časti tela. Žena začala kričať, aby jej obžalovaný
pomohol. Obžalovaný pristúpil k D. R. a pravou rukou ho odtláčal smerom od ženy. O. U. odstúpil od

ženy a zozadu napadol obžalovaného veľkou tyčou, kovovým alebo železným stavebným páčidlom, do
pravého bedrového kĺbu. Niekoľkokrát ho udrel do nohy, potom do nadkolenia. Obžalovaný začal od
bolesti kričať. D. R. sa zľakol a pustil ženu. Ako sa obžalovaný otáčal, tak O. U. mu smeroval tyčou
smerom na jeho hlavu. Obžalovaný zachytil tento útok rukami, chytil tyč a odtlačil O. U. asi jeden a pol
metra od seba. Manželka obžalovanému povedala, že tam má lopatu, lebo O. U. zase útočí. Obžalovaný

lopatu chytil, zdvihol ju na úroveň hlavy a O. U. zasiahol rukoväť tejto lopaty a lopatu obžalovanému
vyrazilo z ľavej ruky, v pravej ruke obžalovaný lopatu držal. Tá sa odrazila a udrela O. U. smerom do
hlavy. Nemal v úmysle O. U. udrieť, spôsobila to odstredivá sila, keď do lopaty O. U. udrel. Obžalovaný
následne ľavou rukou chytil túto lopatu a podrazil ňou O. U. nohy, aby spadol na zem a prestal útočiť.
Hneď ako O. U. spadol na zem, z ľavej strany napadol obžalovaného D. R., ktorý ho opakovane udrel

do pleca. Začali sa kmásať, lopata obžalovanému spadla a potkol sa o ňu.Obidvaja spadli na zem, obžalovaný na D. R., potom sa postavili a tým to skončilo. Vtedy vyšiel jeho
syn a obžalovaný ho požiadal, aby doniesol mobil. Obžalovaný následne zavolal na políciu, pretože ich
napadli. Keď sa O. U. postavil, tak išiel do chaty D. R. a za desať alebo pätnásť minút došiel spolu

s I. R. a jeho synom. V čase napadnutia sa tam nachádzali len obžalovaný, jeho manželka, O. U. a
D. R.. Neskôr tam prišiel už nebohý A. R. a I. R.. Do príchodu polície sa hádali ohľadom príjazdovej
cesty, kto je jej majiteľom. Brána je čierna stavba, bola postavená bez stavebného povolenia, bez
súhlasu spoluvlastníkov alebo ohlásenia drobnej stavby. Potom išli podať trestné oznámenie na políciu
do Šaštína. Dali si zavolať sanitku na ošetrenie . Obžalovaný, jeho manželka, D. R. a O. U. čakali

na polícii. Po príchode sanitky obžalovaný a O. U. oznámili, že potrebujú ošetrenie. D. R. povedal, že
ošetrenie nepotrebuje, lebo jemu sa nič nestalo. Obžalovaný sa dal ošetriť na pohotovosti v Malackách
(o ošetrení predložil na hlavnou pojednávaní prijímaciu správu, z ktorej vyplýva, že 23.5.2010 bol prijatý
na pohotovosti v dôsledku napadnutia s použitím fyzickej sily). Obžalovaný uviedol, že sedem dní bol
práceneschopný. Manželka nebola na ošetrení, ani práceneschopná.

Svedok a poškodený O. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 22.5.2010 prišiel jeho syn z chaty, od
krstného, s požiadavkou či by mu neprišli pomôcť zabetónovať stĺpik. Na druhý deň asi o 8:50 prišli
na určené miesto a začali betónovať. Po asi piatom fúriku, okolo desiatej hodiny, prišiel obžalovaný s
manželkou. Keď ich uvidel, že vchádzajú na motorovom vozidle, tak z príjazdovej cesty odstavil fúrik
nabok, aby mohli prejsť k svojmu domu. Keď obžalovaný prechádzal okolo na aute, tak otvoril okno a

začal po nich kričať, že toto tam nebude a že tam nemajú čo betónovať. Potom obžalovaný odišiel k
svojmu domu. On následne so svojim synom a D. R. išli zamiešať betón. Keď stáli pri miešačke, tak
videli ako obžalovaný s manželkou idú k dotyčnému miestu a v ruke majú lopatu. Fúrik viezol s betónom
na miesto, kde betónovali, keď ho uvidel obžalovaný s manželkou, tak obžalovaný proti nemu vybehol
a začal vykrikovať, že tam nemá čo robiť. Obžalovaný mu vytrhol fúrik z rúk, odsotil ho, lopatou ho

sotil do pŕs, vysotil ho zo spoločného pozemku na pozemok Obecného úradu. Keďže je pozemok z
mierneho kopca, tak sa neudržal na nohách, zapotácal sa. Obžalovaný mal v ruke lopatu, rozbehol sa
proti jeho motorovému vozidlu. Manželka zakričala na obžalovaného, aby nebláznil. V tom momente
sa obžalovaný otočil a lopatou na neho zaútočil a to tým spôsobom, že ho najprv železnou časťou
lopaty pichol nad koleno, druhý úder smeroval na pravé rameno, načo sa stočil a tretí úder obžalovaný

smeroval za ucho. Po poslednom údere , ktorý dostal za ucho, si čupol na nesmiernu bolesť, lebo sa už
nedokázal brániť. Potom tam prišiel D. R. a spýtal sa ho, čo mu je. Odpovedal mu, že ho obžalovaný
udrel do nohy a za ucho. D. R. zakričal na syna O. U., C. U., aby išiel za jeho manželkou a aby zavolali
policajtov. Následne obžalovaný zaútočil na D. R. s pajsrom asi meter a dvadsať centimetrov dlhým,
ktorý bol opretý o plot na pozemku, obidvomi rukami doňho vrazil lopatou, tou železnou tyčou. Následne

D. R. chytil ten pajser, lebo sa bránil, aby neprišlo k väčšiemu úrazu, ale bolo to z mierneho kopca, tak
to neustál a D. R. spadol na zem, pričom obidvaja držali ten pajser a naťahovali sa oň a obžalovaný
bol navrchu. Potom sa postavili na nohy, k obidvom priskočil a pajser im vytrhol. Obžalovaný utiekol
na spoločný pozemok odkiaľ na nich vykrikoval a urážal ich, kým čakali na políciu. Medzitým vyšla
von I. R.. Počas hádky potom prišla I. R., ktorú obžalovaný začal urážať. Obžalovaný zavolal políciu a

povedal, že ho napadli. Na policajnom oddelení v Šaštíne - Strážach bol O. U. ošetrený záchrannou
službou a prevezený na röntgenové vyšetrenie do Malaciek. Následne bol prepustený domov a správy
od lekára odniesol na políciu. Svedok ďalej uviedol, že manželku obžalovaného nenapadli a že bola pri
tom všetkom len prítomná.

Svedok a poškodený D. R. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri betónovaní stĺpu
prišiel obžalovaný s autom domov. Na ceste bol fúrik, tak ho dali nabok. Potom išli namiešať ďalší betón
a keď ho išiel odviezť k stĺpiku tak si všimol, že obžalovaný spolu s manželkou išli po ceste. Keď prišiel
na cestu tak uvidel O. U. schúleného pri kamennom plote suseda, na konci tej ulice. Prišiel k nemu
a opýtal sa ho, že čo mu je. Videl, že má krvavú hlavu za uchom. On mu povedal, že ho obžalovaný

dobil lopatou, na nohu si sťažoval, na boku kdesi a za uchom mu videl krv. Poslal syna O. U., C.
U., za svojou manželkou, aby zavolala políciu. Potom videl ako C. U. spolu s jeho manželkou vyšli
von a stáli na prístupovej ceste. On stál za zničenou bránou, už nie na svojom pozemku a vtedy ho
obžalovaný napadol. Najprv išiel obžalovaný po ňom rukami. Bránil sa. Vedľa obžalovaného bol opretý
pajser na opravu stĺpika. S touto tyčou obžalovaný na neho zaútočil, ale podarilo sa mu stlmiť náraz tyči.

Obžalovaný ho udrel po hlave, mal to celé modré. Obžalovaný ho zrazil na zem, padol na neho, spolu
držali pajser a O. U. im ten pajser vytrhol z rúk. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný zavolal políciu, ktorá
prišla asi o pol hodiny. Medzitým manželka obžalovaného zobrala kladivo a búchala do časti bránky,
ktorá ešte zostala, keď nevládala, tak ju vystriedal obžalovaný. Svedok uviedol, že potom išli na políciudo Šaštína a bol ošetrený v sanitke pred políciou a potom v Malackách. Bol práceneschopný tri týždne
a tri dni bol v nemocnici hospitalizovaný na pozorovaní. Ďalej uviedol, že manželke obžalovaného nikto
neublížil, neudrel ani obžalovaného a to ani nikto z prítomných.

Svedok C. U. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že bol svedkom napadnutia svojho otca - O. U. a
krstného otca - D. R.. Okolo 8.50 h zastavili pri chate a išli betónovať. Okolo desiatej, pol jedenástej
prechádzal okolo obžalovaný, ktorý sa pristavil a povedal - toto tu nebude a odišiel. Keď vysýpali
betón do druhého fúrika, tak videli ako obžalovaný s manželkou, ktorá niesla lopatu, išli k stĺpiku,

ktorý sa betónoval. Išiel tam s otcom, pričom obžalovaný jeho otcovi fúrik vytrhol a napadol ho.
Obžalovaný vystrčil O. U. lopatou za pozemok a rozbehol sa po aute, pričom manželka obžalovaného
na obžalovaného kričala, aby prestal, aby nebláznil. Obžalovaný útok smeroval na jeho otca a udrel
ho najprv do pravého kolena, potom do ramena a nakoniec na hlavu za ucho. Potom tam prišiel D.
R., ktorý sa išiel jeho otca opýtať, čo sa mu stalo a svedka poslal do chaty, za jeho manželkou, aby
zavolala políciu. Išiel za jeho manželkou a keď sa vracal na miesto činu, tak videl ako obžalovaný zobral

do ruky pajser a ohnal sa na D. R., priamo na hlavu. D. R. tento úder stlmil, chytil pajser a začali sa oň
preťahovať, pričom spadli. D. R. ležal na chrbte, obžalovaný spadol na neho. O pajser sa naťahovali a
tak ho tým udrel zo vzdialenosti 20, 30 cm. (na otázku prokurátora ako útok prebiehal, keďže svedok
uviedol na polícii, že obžalovaný udrel D. R., keď ešte stál, sa svedok sa vyjadril, že pravdivá je výpoveď,
ktorú uskutočnil na polícii, keďže vtedy si to určite lepšie pamätal.) Potom tam pribehol jeho otec, ktorý

im pajser vytrhol a hodil ho k ich autu. Svedok uviedol, že nevidel, že by niekto napadol obžalovaného
alebo jeho manželku.

Svedkyňa I. R. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v tú nedeľu za ňou pribehol
dovnútra C. U. a povedal jej, aby zavolala políciu, lebo obžalovaný napadol jeho otca a udrel ho do hlavy

lopatou. C. U. potom vybehol von a svedkyňa vybehla za ním až na prístupový pozemok a videla ako
jej manžel D. R. jej stál otočený tvárou a obžalovaný chrbtom. Bolo to vo vzdialenosti asi 30 metrov.
Jej manžel mu niečo hovoril a obžalovaný sa potom na neho rozkričal a zobral pravou rukou o plot
opretý pajser, chytil ho do obidvoch rúk a zahnal sa veľkou silou na oblasť hlavy jej manžela. Ten keby
to nebol vykryl, tak ho zabije, tak potom začali zápasiť. Potom vbehla dovnútra a volala na políciu, kde

jej oznámili, že už volal nejaký R., že bol napadnutý. Potom vyšla von, aby zavolala krstnej I. R.Á.. I. R.
potomprišlaasvedkyňautekaladovnútra,abyzobralapapier,ktorýmalazObecnéhoúraduposťažnosti
obžalovaného, že je vchod úzky, tak jej manžel sľúbil, že vchod rozšíri. Chcela ho policajtom ukázať.

Svedkyňa I. R., manželka obžalovaného, vypovedala na hlavnom pojednávaní, že v to ráno sa spolu s

obžalovaným vybrala na nákup. V strede cesty bol odstavený fúrik plný betónu, kde sa D. R. a O. U.
chystali betónovať. Vtedy s obžalovaným vystúpili z auta a O. U. oznámili, že tam nemá čo robiť, že
mu nedali žiadny súhlas na vykonávanie stavebnej činnosti, že sú právoplatní spoluvlastníci príjazdovej
cesty a že majú od toho papier. O. U. im povedal, že si s tým môžu vytrieť zadok. Keď sa vracali z
nákupu museli zastaviť na hranici pozemku, pretože v strede príjazdovej cesty bol odstavený fúrik a

porozhadzované náradie, kde D. R. s O. U. už vykonávali stavebnú činnosť. Obžalovaný stiahol na aute
okienko a vyzvali ich, aby ukončili stavebnú činnosť, že na to nemajú povolenie z Obecného úradu ani
ohlásenie drobnej stavby. O. U. s D. R. im začali nadávať. Potom O. U. chytil do ruky veľké kladivo
a chcel im rozbiť auto. Potom sa ukľudnil a pustil ich do vnútra. Odstavili auto, vyložili nákup a ona sa
rozhodla, že pôjdu prerušiť stavebné práce. Zobrala si z hospodárskej budovy lopatu a keď prišla na

dané miesto, tak začala vyhadzovať betón zo základu. Keď ju videli, tak O. U. s D. R. prišli s ďalšou
dávkou betónu a D. R. ju vtedy napadol, začal ju biť a kopať. O. U. prikázal, aby išiel z druhej strany
a O. U. ju začal kopať, biť a fackovať. Obidvaja ju chytili z každej strany, odsunuli ju a hodili do brány,
ktorá bola opretá o plot. D. R. ju začal zozadu pritláčať k bráne, vtedy zakričala na obžalovaného, aby
jej pomohol. Obžalovaný dovtedy nič nerobil, len sa prizeral. Obžalovaný sa potom snažil D. R. od nej

odstrčiť a vtedy O. U. zaútočil na obžalovaného s roxorovou tyčou, udrel ho a začal ho biť zozadu. Vtedy
ju D. R. pustil, lebo obžalovaný ho udrel do nohy. O. U. ďalší útok smeroval na hlavu obžalovaného,
ale obžalovanému sa podarilo ubrániť, lebo zdvihol ruky a O. U. zasiahol jeho ruky. Obžalovanému sa
podarilo roxorovú tyč zadržať a O. U. odstrčiť. Vtedy obžalovanému podala lopatu, pretože O. U. stále
útočil, bol nepríčetný. O. U. zasiahol rukoväť lopaty, tá sa obžalovanému silou úderu z ruky vyšmykla a

O. U. zasiahla hlavu, takže si ranu spôsobil sám. Potom vzápätí D. R. napadol obžalovaného zozadu a
udrel ho päsťou do ľavého ramena. Obžalovaný sa otočil a chytil D. R. za monterky a začali sa kmásať.
Obidvaja spadli na zem. Medzitým vyšiel z domu ich syn a obžalovaný mu zakričal, aby doniesol telefón,
aby mohol zavolať políciu. O. U. odišiel do chaty. I. R. s C. U. medzitým, asi 10 minút po incidente, vyšliz chaty. Po príchode polície boli spísať trestné oznámenie a D. R. odmietol ošetrenie, pretože povedal,
že sa mu nič nestalo. Ona nebola práceneschopná, pretože si to nemohla dovoliť kvôli zamestnaniu,
nebola ani na ošetrení, pretože nebola v takom stave, aby sa musela dať ošetriť. Svedkyňa nevedela

uviesť aké zranenia mala po tom napadnutí. Váži 49kg a vysoká je asi 158cm.

Svedecká výpoveď I. R. z prípravného konania zo dňa 28.9.2010 bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní. Vo svojej svedeckej výpovedi svedkyňa uviedla, že dňa 23.5.2010 jej telefonovala jej
švagriná I. R., ktorá jej povedala, nech ihneď príde na chatu č. XXX, v obci Sekule, že obžalovaný

napadol O. U. a D. R.. Na otázku ako ich napadol povedala I. R., že O. U. oplieskal lopatou a D. R.
udrel pajsrom. Na to jej svedkyňa povedala, aby zavolala políciu a záchranku. Keď prišla domov, tak
informovala o tom, čo sa stalo svojho manžela A. R.. Následne manžela naložila do auta a odišli na
chatu. Keď prišla na miesto tak videla, že pred vchodom do vstupnej brány stál O. U., D. R., C. U. a asi
tri metre od nich stál obžalovaný s manželkou, pri ich dome stál ich syn. Potom uvidela, že O. U. tečie z
hlavy, presnejšie z pravej strany za uchom, krv. Videla D. R., ktorý stál vedľa O. U.É. a bol v šoku. Ihneď

pristúpila k obžalovanému a opýtala sa ho : „to sa tak robí, schňápeš ich lopatou a železom a keby si
mal pištoľ vo vrecku, tak ich snáď postrieľaš.“ Obžalovaný na to odpovedal, čo nebolo, môže byť. Potom
sa ho opýtala či jeho otec vie čo robí. Obžalovaného to asi rozzúrilo, pretože začal po svedkyni silno
kričať, že stojí na jeho pozemku a aby vypadla a držala hubu. Svedkyňa sa následne postavila k O. U.
a D. R. a počkala na príchod polície.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná i výpoveď svedka E. R., syna obžalovaného, z prípravného
konania zo dňa 28.10.2010. Svedok vypovedal, že 23.5.2010 asi o 10.00 h, keď sa jeho rodičia vrátili
z nákupu z Malaciek, bol doma. Ich príchodu nevenoval pozornosť. Následne začul z vonku krik. Vyšiel
preto pred dom a uvidel hlúčik ľudí a jeho matku, ktorá na neho kričala. Ihneď k nim pribehol, resp.

k chate A. R. a videl ako obžalovaný drží v rukách lopatu a oproti nemu stál O. U.. Následne uvidel,
že O. U. tečie z hlavy, presnejšie z oblasti za uchom, krv. Ihneď priskočil k obžalovanému a zobral mu
lopatu, ktorú držal v rukách, pretože obžalovaný sa stále snažil na O. U. útočiť. Potom ako mu zobral
lopatu, tak ju položil na zem alebo oprel o oplotenie, avšak s odstupom času to nevedel presne uviesť.
Po tom zo svojho telefónu, na pokyn obžalovaného, zavolal políciu. Svedok uviedol, že nevidel, že by

sa mali napadnúť obžalovaný s D. R., resp. nebol u toho prítomný. Z toho miesta sa nikde nevzdialil,
stále bol prítomný na mieste, kde prišlo k napadnutiu O. U., avšak uviedol, že toto napadnutie nevidel,
nevie presne čo mu predchádzalo. Po zavolaní polície počkal spolu s ostatnými do príchodu polície.

Z odborného vyjadrenia znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia

MUDr. E. H. zo dňa 2.10.2010 vyplýva, že D. R. bol dňa 23.5.2010 po fyzickom incidente na vyšetrení
a bolo zistené, že utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, bez známok otrasu mozgu a otras
vestibulárneho aparátu, čiže zranenie, ktoré je z medicínskeho hľadiska hodnotené ako ľahké. Zranenie
vzniklo priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu na oblasť hlavy. Mohlo sa jednať o úder alebo
údery vedené či už rukou útočníka zovretou v päsť do oblasti hlavy, prípadne o úder alebo údery

tvrdým tupým predmetom, i kovovým do oblasti hlavy, pričom intenzita pôsobiacej sily pri vzniku
zranenia bola slabá až stredne silná. Uvedené zranenia si vyžadujú liečbu v trvaní približne 2 -3 týždne.
Práceneschopnosť, pokiaľ je vystavená, trvá po dobu liečenia, teda do troch týždňov. Uvedené zranenie
nezanecháva trvalé následky funkčného ani kozmetického charakteru.

Odborné vyjadrenie MUDr. E. H., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
traumatológiazodňa2.10.2010preukazuje,žeO.U.boldňa23.5.2010vyšetrenýpofyzickomnapadnutí
a utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti pravého ucha s tržno-zmliaždenou ranou a
pomliaždenie mäkkých tkanív pravého ramena a pravého kolena. Zranenie je z medicínskeho hľadiska
hodnotené ako ľahké. Uvedené zranenie vzniká priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu na

miesta, kde došlo k prejavom zranenia. Mohlo ísť o úder napr. lopatou a intenzita pôsobiacej sily
bola prevažne slabá. Dané zranenie si vyžaduje liečbu asi dva týždne a práceneschopnosť, ak je
vystavená, trvá po dobu liečenia, teda do dvoch týždňov. Zranenie nezanecháva trvalé následky
funkčného charakteru.

Poškodený O. U. si uplatnil nárok na náhradu škodu prostredníctvom splnomocnenca, JUDr. C. E., vo
výške 703,90 €. Výšku škody, ktorá mu bola spôsobená preukázal lekárskym posudkom o bolestnom a
o sťažení spoločenského uplatnenia, výpočtom rozdielu mzdy od svojho zamestnávateľa a rozhodnutím
Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenského.Poškodený D. R. si uplatnil nárok na náhradu škody, a to prostredníctvom svojho splnomocnenca,
JUDr. C. E.. Poškodený požadoval náhradu škody vo výške 741,35 €. Oprávnenosť svojho nároku

preukázal lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia od MUDr. R. S.
zo dňa 24.9.2010, príjmovými pokladničnými dokladmi, ktoré mu boli vystavené za nemocničné lôžko
a za pohotovostné ošetrenie, potvrdením o náhrade príjmu od zamestnávateľa a potvrdením Sociálnej
poisťovne o nemocenských dávkach.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že obžalovaný J. R. inému,
v tomto prípade poškodeným O. U. a D. R. úmyselne ublížil na zdraví, čím naplnil skutkovú podstatu
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný spáchanie trestného
činu poprel, uviedol, že práve on s manželkou boli napadnutí poškodenými, ktorí vykonávali stavebné
práce bez ich súhlasu na pozemku, ktorého spoluvlastnícky podiel vlastní aj obžalovaný s manželkou.
Obaja poškodení mali najskôr napadnúť manželku obžalovaného I. R. a až na jej krik a žiadosť o pomoc

pristúpil obžalovaný k O. U. a odtláčal ho pravou rukou od manželky a následne sa dostali do fyzického
konfliktu pričom bol obžalovaný napadnutý aj D. R.. Naopak svedkovia O. U. a D. R. zhodne vypovedali,
že to bol práve obžalovaný, ktorý ich ako prvý napadol. Priebeh napadnutia videl i svedok C. U.,
ktorého výpoveď s výpoveďami poškodených korešponduje a sčasti toto napadnutie videla aj svedkyňa
I. R.Á.. Objektívne bolo preukázané, že obaja poškodení utrpeli zranenia, ktoré vznikli napadnutím

inou osobou, a to lekárskymi správami i odbornými vyjadreniami znalca z odboru zdravotníctva. V
prospech obžalovaného vypovedala jeho manželka I. R., ktorá potvrdila výpoveď obžalovaného a
uviedla, že mala byť napadnutá poškodenými. Svedkyňa však nebola na lekárskom ošetrení, v spise sa
nenachádzažiadnalekárskasprávaojejošetrenípopredmetnomincidenteikeďjezrejmé,ževzhľadom
na svoje fyzické danosti a fyzické proporcie poškodených by zranenia pri útoku utrpieť musela. Žiadne

zranenia však preukázané neboli, preto i súd výpoveď tejto svedkyne vyhodnotil ako účelovú, vykonanú
v snahe napomôcť obžalovanému. Príčinou konfliktu boli stavebné práce, ktoré vykonávali poškodení a
s ktorými obžalovaný nesúhlasil. Toto však obžalovaného neoprávňovalo k použitiu násilia ale mal veci
riešiť zákonnou cestou napr. privolaním polície. V danom prípade totiž nemožno konanie obžalovaného
posúdiť ako nutnú obranu resp. krajnú núdzu, a preto súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Z hľadiska osobných pomerov obžalovaného bolo zistené, že tento nebol doteraz súdne trestaný. V
evidencii priestupkov na Obvodnom úrade Senica, oddelenie priestupkov sa nachádza, v roku 2010 bol
prejednávaný pre priestupok.

Pri ukladaní trestu súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy a obžalovanému uložil výchovný trest na slobode
na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a to v trvaní šesť mesiacov, pričom výkon trestu

odňatia slobody mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Súd má za to, že
uložený trest je dostatočný a spôsobilý splniť svoj účel v každom smere.

Poškodení O. U. a D. R. sa pripojili s nárokom na náhradu škody do trestného konania riadne a včas,
škodu vyčíslili a dokladovali. Nakoľko o výške škody nebolo pochybností, súd zaviazal obžalovaného

poškodeným vzniknutú škodu nahradiť, a to O. U. vo výške 703,90 € a D. R. vo výške 741,35 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
poškodený,ktorýuplatnilnároknanáhraduškody,prenesprávnosťvýrokuonáhradeškody (§307/1cTr.

por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.