Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213861
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4216213861.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. H.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. O. XXX, zast. Dr. Máriou
Lubuškiovou, advokátkou, so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1 a I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N.

na E. XXX, zast. JUDr. Karin Kanthovou, advokátkou so sídlom Komárno, Župná 20, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 24. 08. 2016 č. k. 12P/229/2016-21 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti dočasnej osobnej starostlivosti zamietol. Ďalšími výrokmi napadnutého uznesenia otcovi uložil
povinnosť platiť výživné na mal. N. H. nar. XX. XX. XXXX mesačne vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
mal. dieťaťa a dočasne upravil styk otca s mal. dieťaťom a to každý týždeň v sobotu v časoch od 15.00
hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky, v mieste bydliska maloletého dieťaťa.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným mu dňa 18. 08. 2016
domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bola dočasne zverená maloletá N. do jej osobnej
starostlivosti, styk otca s maloletou navrhla dočasne zakázať, alebo ho žiadala realizovať len za jej
prítomnosti a ďalšej osoby a zároveň navrhla otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa odo dňa vykonateľnosti

neodkladného opatrenia. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 23. 08.
2016 zistil, že v súčasnosti mal. N. je v osobnej starostlivosti matky, žijú spoločne s otcom matky a
jeho družkou v 2-izbovom rodinnom dome, kde majú vyčlenenú samostatnú izbu účelne a prakticky
zariadenú, čistota a poriadok je na veľmi dobrej úrovni. Otec maloletej býva v 4-izbovom dome svojich
rodičov, taktiež prakticky a účelne zariadenom s čistotou a poriadkom na veľmi dobrej úrovni. Rodičia
dieťaťamajúvytvorenévhodnébytovéasociálnepomeryprezabezpečenieriadnejosobnejstarostlivosti

o maloletú, zdravotný stav matky si vyžaduje celodennú opatrovateľskú starostlivosť , bez ktorej by sa
matka nedokázala samostatne postarať o dieťa. Konštatoval tiež, že otec dňa 04. 08. 2016 podal na súd
prvej inštancie návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, ktoré konanie je
vedené pod sp. zn. 12P/213/2016 a nie je právoplatne skončené. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 2
ods. 1, § 360 ods. 1 a 2, § 361, § 367 ods. 1 až 4 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“) a § 325 ods. 2 písm. d/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

argumentujúc, že dôvody, pre ktoré matka žiadala vydať neodkladné opatrenie, nie sú takými dôvodmi,
aby mohol o nich rozhodnúť v kladnom zmysle v časti dočasnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.Dospel k záveru, že v súčasnej dobe nie je potrebné dočasne zveriť dieťa do osobnej starostlivosti
matky, nakoľko aj v súčasnej dobe matka túto starostlivosť vykonáva napriek svojej chorobe za pomoci
ostatných rodinných príslušníkov. Mal za to, že v danom prípade tak neexistuje naliehavá potreba

dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi v uvedenom smere. Bol však názoru, že je nutné upraviť
vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu aspoň v minimálnom rozsahu ako to pripúšťa zákon, nakoľko je
to jeho zákonná povinnosť. Dodal, že v konaní vo veci samej, po posúdení finančných a majetkových
pomerov rodičov súd rozhodne o vyživovacej povinnosti. S ohľadom na matkou uvedené problémy v
partnerskom vzťahu s otcom maloletého dieťaťa považoval za súladné so záujmom maloletej, aby ju

otec pravidelne navštevoval v týždenných intervaloch s tým, že styk bude prebiehať v mieste bydliska
maloletého dieťaťa, kde sa vždy zdržiavajú aj iné osoby, pričom nevzhliadol dôvod na zákaz styku otca s
maloletým dieťaťom. Zároveň poznamenal, že na základe výsledkov v konaní vykonaného dokazovania
rozhodne vo veci samej.

3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, žiadal ho zrušiť, maloletú

neodkladným opatrením zveriť do jeho dočasnej osobnej starostlivosti a matku zaviazať na platenie
výživného. Uviedol, že dňa 04. 08. 2016 podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej, ktoré konanie je vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12P/213/2016 a ktorým sa
domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti matke platiť výživné na
maloletú a upraviť jej styk s maloletou. Poukázal na to, že s matkou maloletej sa poznali v máji 2014 a

od júna 2014 žili v spoločnej domácnosti u jeho rodičov, pričom matka je ťažko zdravotne postihnutá,
preto ju opatroval a od 01. 09. 2014 mu bol priznaný peňažný príspevok za opatrovanie osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím. Po narodení dcéry sa o maloletú matka riadne nestarala, starostlivosť
zabezpečoval on sám za pomoci svojej matky a niekedy aj matky matky maloletej. Dňa 29. 07. 2016
sa matka aj s maloletou odsťahovali k starému otcovi maloletej, odvtedy spolužitie neobnovili a dňa 03.

08. 2016 požiadal o pozastavenie vyplácania príspevku za opatrovanie matky. Tvrdil, že od narodenia
dcéry sa vie o ňu postarať a zabezpečiť všetky jej potreby, sú na seba citovo naviazaní, od 29. 07. 2016
mu matka zabraňuje v styku s maloletou, pričom sama nie je schopná o dieťa a ani o seba sa postarať,
z ktorého dôvodu žiadal maloletú zveriť do jeho osobnej starostlivosti . Tvrdenia matky, že počas ich
spolužitia ju fyzicky napádal, sexuálne zneužíval a nemohla podstupovať liečbu infúziami a liekmi označil

za zavádzajúce a klamlivé. Za účelové považoval aj trestné oznámenie matky zo dňa 12. 08. 2016 na
jeho osobu pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, zločin znásilnia a sexuálneho násilia, keďže
ide o dopredu premyslené konanie s cieľom zabrániť mu v styku s dcérou. Nestotožnil sa ani s tvrdení
matky, že sa vie o dieťa postarať, pretože sama potrebuje vzhľadom na jej zhoršujúci sa zdravotný stav
sústavnú starostlivosť a bez pomoci inej osoby nie je schopná sama si zabezpečiť svoje vlastné potreby.

Mal za to, že nie je správne, aby za daného stavu namiesto neho, ako otca, sa o dieťa starali starý otec
s družkou, ktorí sa o ňu nezaujímali a s ktorými matka dieťaťa dlhé roky neudržiavala žiadny kontakt.
Konštatoval, že zo strany starého otca je záujem predovšetkým o príspevok za opatrovanie matky a nie
o starostlivosť o dieťa. Z dôvodu, že matka pre svoj zlý zdravotný stav nie je schopná zabezpečiť náležitú
starostlivosť o dieťa a nemá oň ani záujem, žiadal maloletú zveriť do jeho dočasnej starostlivosti a matku

zaviazať platiť na mal. dieťa výživné. Zdôraznil, že matka maloletej sa bez pomoci ďalšej osoby nie je
schopná postarať ani o seba a ani o maloletú a sama matka je odkázaná na sústavnú starostlivosť.

4. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie v intenciách § 65 - § 67 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP dospel k záveru, že odvolanie otca a ani jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie
sú dôvodné.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.9. Podľa § 362 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie
nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329

ods. 2 CSP).

12. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava z

ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah
súdu. Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia
sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom,
ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že
nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, neodkladný a predbežný charakter. V dôsledku toho
sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci
samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní

o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie, aspoň osvedčené. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava, sledujúca tým dosiahnutie
účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce
okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo trvať na požiadavke

riadneho vykonania hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti
je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „neodkladné opatrenie“ vyplýva,
že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením neodkladného
opatrenia nezíska ani jeden z účastníkov silnejšie postavenie a tiež nezískava práva, o ktorých sa má

rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne predbežne a neodkladne upravuje určitý okruh
vzťahov. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a
povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej
úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pri nariadení neodkladného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu

zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený a teda, že
subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi,
pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy

základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z
hľadiska ust. § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP. Naviac neodkladné opatrenie možno nariadiť,
len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len

čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenia sa
podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 325 ods. 1 CSP, § 360 a nasl. CMP alebo v súlade s iným
zákonom, napr. Zákonom o rodine. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o mal. deti, ktorých účelom je
v prvom rade ochrana maloletých, súd na základe vlastných zistení uváži, či sú splnené všetky zákonné
podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

17. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode (§ 25 ods. 1 Zákona o rodine).

18. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§

25 ods. 2 Zákona o rodine).

19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň, okrem Zákona o rodine, zaručuje i Ústava SR v
čl. 41 ods. 4 a rovnako tak na druhej strane zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Táto zásada sa premieta i v čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 9 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tiež Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom
povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú

a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí
byť záujem dieťaťa. Preto aj pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je potrebné vychádzať z toho, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú obaja rodičia s tým, že
obsahom práva vychovávať dieťa je predovšetkým právo a povinnosť chrániť jeho záujmy, právo mať
dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady,

že starostlivosť o dieťa a jeho výchova je právom rodičov a dieťa má právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť, pričom práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti
vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. V odôvodnených prípadoch, ak je to v záujme
zdravého vývoja dieťaťa potrebné, tak súd môže styk rodiča s ním obmedziť alebo ho celkom zakázať.
Keďže ide o opatrenie, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodiča, je možné ho vysloviť až

po riadnom zistení skutkového stavu veci.

21. V preskúmavanej veci matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
súd dočasne zveril maloletú N. do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletou dočasne zakázal,
alternatívne ho povolil len za jej prítomnosti a ďalšej osoby a otcovi uložil povinnosť platiť výživné

na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa odo
dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Tento návrh podala v rámci návrhu na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej. Vo veci samej žiadala mal. N. zveriť do jej osobnej
starostlivosti s tým, že bude spravovať jej majetok a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na dieťa vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15 dňa v

mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň žiadala upraviť styk otca s
maloletou každú párnu sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v rovnakom čase v jej
prítomnosti a v prítomnosti jej opatrovateľky R. O.. Dôvody pre nariadenie požadovaného neodkladného
opatrenia vzhliadla v tom, že z 2-ročného vzťahu s otcom, s ktorým žili v spoločnej domácnosti sa im
narodila mal. N., pričom s maloletou dňa 22. 07. 2016 opustila spoločnú domácnosť, keď spolužitie s

otcom maloletého dieťaťa sa stalo pre ňu nočnou morou, pretože otec maloletého dieťaťa ju od januára
2015 držal v zajatí, nemohla sa s nikým stýkať, otec maloletej ju zbil, sexuálne zneužíval a potreboval
ju len ako zdroj príjmu, za čo podala na neho i trestné oznámenie. Otec maloletej od 22. 07. 2016
neprispieva na výživu dieťaťa a od uvedeného času ani neprejavil záujem o maloletú.22. Z hľadiska skutkového stavu niet sporu o tom, že mal. N. H., nar. XX. XX. XXXX pochádza z
druhovského pomeru jej rodičov, ktorí od 22. 07. 2016 nežijú v spoločnej domácnosti po tom, čo

matka s maloletou opustili dovtedajšie spoločné bydlisko v rodinnom dome rodičov otca v N. na E. č.
XXX. Od tejto doby starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka za pomoci svojho otca Y. E. a
jeho družky R. O., pretože matka trpí závažným trvalým zdravotným postihnutím (Sclerosis multiplex
spinocerebellaris), otec sa s dieťaťom nestýka a ani naň neprispieva žiadnym výživným. Dňa 12. 08.
2016 podala matka na Okresnom riaditeľstve PZ Komárno, odbor kriminálnej polície, trestné oznámenie

na otca dieťaťa pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby,
znásilnenia a sexuálneho zneužívania, ku ktorým malo dôjsť v období od januára 2015 až do podania
oznámenia. Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení výchovných pomerov vyplýva, že obaja rodičia
majú na adresách súčasných pobytov vytvorené vhodné bytové a sociálne podmienky pre zabezpečenie
riadnej starostlivosti o dieťa, zdravotný stav matky si vyžaduje celodennú opatrovateľskú starostlivosť,
bez ktorej by sa matka nedokázala samostatne o maloletú postarať. Rodičia maloletej sa na výkone

svojich rodičovských práv nedohodli, pričom na Okresnom súde Komárno je v súčasnosti vedené
konaniepodsp.zn.12P/213/2016,vktoromsaotecnávrhomdomáhazvereniamal.N.dosvojejosobnej
starostlivosti, uloženia povinnosti matke prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne a úpravy styku
matky s dieťaťom každý týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. v jeho prítomnosti.

23. V danej veci súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o navrhovanom neodkladnom opatrení
sa riadil zhora uvedenými zásadami a princípmi, pričom v tomto smere aj v potrebnom rozsahu zistil
skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa
obmedzuje len na skonštatovanie ich správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

len zvýrazňuje, že od 22. 07. 2016 maloletá N. je v osobnej starostlivosti matky, ktorá i napriek svojmu
zdravotnému stavu za pomoci osôb žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti, ju riadne zabezpečuje a
ako to potvrdil i orgán starostlivosti o maloletých neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti
o dieťa. Za situácie že každý z rodičov prezentuje odlišné stanovisko k otázke ďalšej starostlivosti o
maloletú podporené ich diametrálne rozdielnymi tvrdeniami, tieto si tak vyžadujú rozsiahle dokazovanie

presahujúce rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Práve preto, že ide iba o dočasnú
úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo preto úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa všetkými,
účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné
rozhodnutie, z ktorého dôvodu sa nimi bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu
potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Odvolací súd

tak zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky predpokladané
citovanou zákonnou úpravou pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by maloletá bola dočasne
zverená do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov ako to v návrhu rodičia požadovali, keď v konaní
nebola osvedčená akútna potreba dočasnej úpravy pomerov v tomto smere. Správne preto súd prvej
inštancie v tejto časti návrh matky zamietol (ktorý výrok odvolaním ani nenapadol žiaden z účastníkov

konania) a z rovnakých dôvodov zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia i odvolací
súd. Pokiaľ však otec na výživu mal. dieťaťa od doby, čo s matkou nežijú v spoločnej domácnosti
neprispieva žiadnym výživným a neplní si tak svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej,
plynúcu mu z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a výživu dieťaťa tak zabezpečuje výlučne matka, bol daný
dôvod pre aplikáciu ust. § 366 CMP. Znamená to potom, že dôvodne súd prvej inštancie neodkladným

opatrením nariadil otcovi platiť výživné na maloletú v nevyhnutnej miere, aby tak boli zabezpečené jej
základné životné potreby, pričom i výšku výživného určil správnou sumou súladnou s ust. § 62 ods. 3
Zákona o rodine. V neposlednom rade odvolací súd ako vecne správny si osvojil i výrok o úprave styku
otca s maloletou tak, ako ho neodkladným opatrením nariadil súd prvej inštancie, keď ním garantoval
rodičovské právo otca stretávať sa s dieťaťom, počas ktorého môže otec naďalej rozvíjať a upevňovať

vzájomné citové väzby s mal. N. Je ale tiež potrebné mať na pamäti, že takáto úprava styku je len
dočasného charakteru a s konečnou platnosťou bude o úprave styku, ako i o ostatných právach a
povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu rozhodnuté až vo veci samej.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §

387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).