Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 19, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/53/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010654

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112010654.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Vorobela a z členov senátu
Kataríny Krakornikovej a Heleny Schnirerovej na hlavnom pojednávaní konanom v Prešove, dňa 19.
decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:

1. S.. K. P., nar. XX.XX.XXXX C. N.V., T. D. I., N.
R. C., R. W. Č.. XXX/XX , t.č. vo väzbe v ÚVV Prešov

2. S. D., nar. XX.XX.XXXX C. J., T. D. I. Č.. XXX, V.. N.

3. K. J., nar. XX.XX.XXXX C. I., T. D. J.X., H. Č.. XXXX/XX

4. K. Z., nar. XX.XX.XXXX C. K.C., T. D. V. Č.. XXXX/XX, K.,

5. S. C., nar. XX.XX.XXXX C. K., T. D. D. Č.. XXXX, V.. K.,

6. D. N., nar. XX.X.XXXX C. H., T. D. Š.C. Č.. XXXX/X, I., T..Č.. B.

7. K. A., nar. X.X.XXXX C. K., D. I. Č..XXX, V.. K.,

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i

1. K. P.

Podľa § 155 ods.1, ods.2 písm. a/, c/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zákona a s § 140 písm.
b/ Tr. zákona zo zločinu ublíženia na zdraví

2. S. D.

Podľa § 155 ods.1, ods.2 písm. a/, c/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zákona a s § 140 písm.
a/ Tr. zákona zo zločinu ublíženia na zdraví

3. K. J.Podľa § 155 ods.1, ods.2 písm. a/, c/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zákona a s § 140 písm.
a/ Tr. zákona zo zločinu ublíženia na zdraví

4. K. Z.

Podľa § 155 ods.1, ods.2 písm. a/, c/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zákona a s § 140 písm.
a/ Tr. zákona zo zločinu ublíženia na zdraví

5. S. C.

Podľa § 155 ods.1, ods.2 písm. a/, c/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zákona a s § 140 písm.
a/ Tr. zákona zo zločinu ublíženia na zdraví

6. D. N.

Podľa § 155 ods.1, ods.2 písm. a/, c/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zákona a s § 140 písm.
a/ Tr. zákona zo zločinu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods.1,2 písm. b,/, d/ Tr. zákona v spojení s §
140 písm. a/ Tr. zákona.

7. K. A.

Podľa § 155 ods.1, ods.2 písm. a/, c/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zákona a s § 140 písm.
a/ Tr. zákona zo zločinu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej

slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods.1,2 písm. b,/, d/ Tr. zákona v spojení s §
140 písm. a/ Tr. zákona, pretože

ako členovia organizovanej skupiny, zabezpečili a zrealizovali fyzický útok na poškodeného X.. S. A. N..,
a to tým spôsobom, že v lete 2009 si obž. K. P. objednal u obž. S. D. fyzický útok na poškodeného

X.. S. A. N., z toho dôvodu, že X.. S. A. N.. ako pracovník daňového úradu zadržiaval doklady potrebné
k vyplateniu nadmerných odpočtov DPH. Obž. S. D. s touto požiadavkou oslovil obž. K. J., ktorému za
tento útok sľúbil vyplatenie sumy najmenej 2.000,- Eur a následne obž. K. J. za účelom zabezpečenie
tohto útok oslovil prostredníctvom K. Č. obž. S. C.. Keďže koncom septembra 2009 nebol ešte fyzický
útok na X.. S. A. N.. vykonaný, oslovil obž. K. P. s požiadavkou na fyzický útok voči poškodenému A.

K. H., ktorému za tým účelom vyplatil sumu 8.000,- Eur. K. H. prostredníctvom E. C. oslovil s touto
požiadavkou obž. K. Z. a za tým účelom vyplatil K. H. E. C. presne nezistenú sumu a tento následne
vyplatil obž. Z. sumu 5.000,- Eur. Obž. K.Á. Z. v presne nezistený deň v mesiaci október 2009 oslovil
K. Č., aby zabezpečil človeka, ktorý by tento útok na poškodeného A. vykonal a za tým účelom mu dňa
22.10.2009 v bare K. C. K. vyplatil sumu 2.500,- Eur Následne K. Č. oslovil s uvedenou požiadavkou obž.

S. C., ktorému v ten istý deň v bare K. C. K. vyplatil sumu 2.000,- Eur. Obž. S. C. v dňoch od 22.10.2009
do 07.11.2009 monitoroval poškodeného X.. S. A. N. v meste N., ako aj v mieste jeho trvalého bydliska
vo C. Š., Č. J. a na samotný útok proti poškodenému zabezpečil obž. D. N. a obž. K. A., ktorým za to ako
odmenu vyplatil každému po 400,- Eur,. V októbri 2009 K. H. a E. C. naliehali na obž. Z.Č., aby bol útok
na X.. S. A. N.. vykonaný čím skôr, pričom sľúbili z uvedeného dôvodu zvýšenie sumy za útok o 2.000,-

Eur. Obžalovaní D. N. a K. A. koncom októbra 2009 a začiatkom novembra 2009 monitorovali pohyb
poškodeného X.. S. A. N.. Vo C. Š., Č. J. a následne dňa 07.11.2009 v čase o 19.30 hod. obžalovaní
D. N. a K. A. maskovaní v kuklách, so železnými tyčami napadli na pozemku pri rodinnom dome v
mestskej časti C. Š. - J., B.. S. Č.. XX, poškodeného X.. S. A. N.. a to tým spôsobom, že po vniknutí na
pozemok jeho rodinného domu preskočením oplotenie pozemku ho opakovane udierali tyčami a po páde

poškodeného na zem doňho opakovane kopali a opäť ho udierali železnými tyčami, čím mu spôsobili
zlomeniu strednej časti pravej lakťovej kosti, tržne - zmliaždenú ranu hlavy a tržne - zmliaždenú ranu
pravého predlaktia, pomliaždenia a odreninu III. prsta ľavej ruky a pomliaždenie pravej bedrovej oblasti
s dobou liečenia do 8.2.2010. Vykonanie útoku oznámil obž. Z. K. H., SMS - správou s textom „ môžeš
ísť na kávu“ a K. H. následne oznámil vykonanie útoku na poškodeného A. obž. P. SMS - správou s

textom „ ? “,

t e d aobž. K. P.

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmú na zdraví, pričom tohto skutku sa dopustil závažnejším spôsobom
konania, ako člen organizovanej skupiny z osobitného dôvodu teda z pomsty

obž. S. D.

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmú na zdraví, pričom tohto skutku sa dopustil závažnejším spôsobom
konania, ako člen organizovanej skupiny a z osobitného dôvodu teda na objednávku

obž. K. J.

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmú na zdraví, pričom tohto skutku sa dopustil závažnejším spôsobom
konania, ako člen organizovanej skupiny a z osobitného dôvodu teda na objednávku

obž. K. Z.

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmú na zdraví, pričom tohto skutku sa dopustil závažnejším spôsobom
konania, ako člen organizovanej skupiny a z osobitného dôvodu teda na objednávku

obž. S. C.

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmú na zdraví, pričom tohto skutku sa dopustil závažnejším spôsobom
konania, ako člen organizovanej skupiny a z osobitného dôvodu teda na objednávku

obž. D. N.

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmú na zdraví, pričom tohto skutku sa dopustil závažnejším spôsobom
konania, ako člen organizovanej skupiny a z osobitného dôvodu teda na objednávku a neoprávnene
vnikol do obydlia iného na objednávku, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a to
v spoločnom konaní s inými páchateľom

obž. K. A.

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmú na zdraví, pričom tohto skutku sa dopustil závažnejším spôsobom
konania, ako člen organizovanej skupiny a z osobitného dôvodu teda na objednávku a neoprávnene

vnikol do obydlia iného na objednávku, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a to
v spoločnom konaní s inými páchateľom

a odsudzujú sa za to

obž. K. P.

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pri prevahe
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa

§ 37 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obž. S. D.Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pri prevahe
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obž. K. J.

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pri prevahe
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obž. K. Z.

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pri prevahe

poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l) Trestného zákona oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obž. S.R. C.

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 5 Trestného zákona, pri rovnosti
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona oproti priťažujúcej okolnosti podľa § 37

písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

obž. D. N.

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, Trestného zákona, pri rovnosti
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona oproti priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. h) Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody

vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obž. K. A.

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pri prevahe
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. d), j), l) Trestného zákona, oproti priťažujúcej okolností podľa
§ 37 písm. h) Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia

slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, sú všetci obžalovaní povinne a nerozdielne zaplatiť poškodenej:
C. U. N., O..I.., J. N. N., J. Č.. X N., škodu vo výške 1 588,15,- Eur.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného X.. S. A., N.., R.. XX.X.XXXX, D. C. Š.O.
- J., S. Č.. XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9.5.2012 podal prokurátor Generálnej prokuratúry SR, pracovisko Prešov obžalobu, sp.zn.: XIV
Gv 9/10 na obžalovaných K. P., S. D., K. J., K. Z., S. C., D. N. O. K. Č.. O tejto obžalobe začal súd
konať pod sp. zn. 41T/53/2012.

Dňa 29.6.2012 podal prokurátor Generálnej prokuratúry SR, pracovisko Prešov obžalobu, sp. zn.:
XIV Gv 16/10 na obžalovaného K. A. pre ten istý čin. O tejto obžalobe začal súd konať pod sp. zn.

33T/72/2012.

Okresný súd Prešov, dňa 8.8.2012, uznesením č.k. 41T/53/2012- 1631 spojil tieto veci na spoločné
konanie pod sp. zn. 41T/53/2012.

Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa 7.6.2013, vylúčil konanie voči obžalovanému K. Č. na
samostatné konanie.

Obžaloba GP kládla obžalovaným za vinu, že svojim konaním spáchali zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. i/ Tr. zák. a s použitím §

140 písm. a/ Tr. zákona. Navyše obžalovaní N. O. A. mali spáchať prečin porušovanie domovej slobody
formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, d/ Trestného zákona s použitím §
140 písm. a/ Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že:

obvinení K. P., S. D., K. J., K. Z., K. Č.,. S. C., D. N. I. I. K. A., K. H. O. E. C. ako členovia
organizovanej skupiny, po predchádzajúcej vzájomnej dohode a po rozdelení jednotlivých úloh
zabezpečili a zrealizovali fyzický útok na poškodeného X.. S. A. N.. a to tým spôsobom, že v lete
2009 si obvinený K. P. objednal u obvineného S. D. fyzický útok na poškodeného X.. S.R. A. N., z
toho dôvodu, že X.. S. A. N.. ako pracovník daňového úradu zadržiaval doklady o vyplatení nadmerných

odpočtov DPH. Obvinený S. D. s touto požiadavkou oslovil obvineného K. J., ktorému za tento útok
sľúbil vyplatenie sumy 5.000,- Eur a následne obvinený K. J. za účelom zabezpečenie tohto útok oslovil
prostredníctvom obvineného K. Č. obvineného S. C.. Keďže koncom septembra 2009 nebol ešte fyzický
útok na X.. S. A. N.. vykonaný, oslovil obvinený K. R. P. s požiadavkou na fyzický útok voči poškodenému
A. K. H., ktorému za tým účelom vyplatil sumu 8.000,- Eur. K. H. prostredníctvom E. C. oslovil s touto

požiadavkou obvineného K. Z. a za tým účelom vyplatil K. H. E. C. sumu 6.500,- Eur a tento následne
vyplatil obvinenému Z. sumu 5.000,- Eur. Obvinený K. Z. v presne nezistený deń v mesiaci október2009
oslovil obvineného K. Č., aby zabezpečil človeka, ktorý by tento útok na poškodeného A. vykonal a za
tým účelom mu dňa 22.10.2009 v bare K. C. K. vyplatil sumu 2.500,- Eur Následne obvinený K. Č. oslovil
s uvedenou požiadavkou obvineného S. C., ktorému v ten istý deń v bare K. C. K. vyplatil sumu 2.000,-

Eur. Obvinený S. C. v dňoch od 22.10.2009 do 07.11.2009 monitoroval poškodeného X.. S. A. N. v meste
N., ako aj v meste jeho trvalého bydliska vo C. Š., Č. J. a na samotný útok proti poškodenému zabezpečil
obvineného D. N. a K. A., ktorým za to ako odmenu vyplatil každému po 400,- Eur,. V októbri 2009 K.
H. a E. C. naliehali na obvineného Z., aby bol útok na X.. S. A. N.. vykonaný čím skôr, pričom sľúbili z
uvedeného dôvodu zvýšenie sumy za útok o 2.000,- Eur. Obvinený D. N. a K. A. koncom októbra 2009 a

začiatkom novembra 2009 monitorovali pohyb poškodeného X.. S. A. N.. Vo C. Š., Č. J. a následne dňa
07.11.2009 v čase o 19.30 hod. bol obvinený D. N. a K. A. maskovaní v kuklách, so železnými tyčami
napadli na pozemku pri rodinnom dome v mestskej časti C. Š. - J., B.. S. Č.. XX, poškodeného X..
S. A. N.. A to tým spôsobom, že po vniknutí na pozemok jeho rodinného domu preskočením oplotenie
pozemku ho opakovane udierali železnými tyčami a po páde poškodeného na zem doňho opakovane

kopali a opäť ho udierali železnými tyčami, čím mu spôsobili zlomeniu strednej časti pravej lakťovej kosti,
tržne - zmliaždenú ranu hlavy a tržne - zmliaždenú ranu pravého predlaktia, pomliaždenia a odreninu
III. prsta ľavej ruky a pomliaždenie pravej bedrovej oblasti s predpokladanou dobou liečenia od 8 do 10
týždňov. Vykonanie útoku oznámil obvinený Z. K. H. sms - správou s textom
„ môžeš ísť na kávu“ a K. H. následne oznámil vykonanie útoku na poškodeného A. obvinenému P.

sms - správou s textom ?Na základe návrhu prokuratúry, súd dňa 15.4.2014, podľa § 284 ods.2 Tr. poriadku, upozornil strany
konania o možnom prísnejšom posúdení žalovaného skutku ako obzvlášť závažného zločinu vydierania

podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. a/, c/, ods.3 písm. a/ Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného S.. K. P., prečítaním
zápisníc z výsluchov ostatných obžalovaných z prípravného konania, výsluchom svedka poškodeného

X.. S. A., N., svedkov K. H., E. C., C. A., K. J., výsluchom znalca K.. N. C., prečítaním zápisníc o
svedeckých výpovediach svedkov z prípravného konania, ako aj prečítaním znaleckých posudkov a
pripojených listinných dôkazov.

Na začiatku hlavného pojednávania súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie K.R. Z., že je
vinný zo spáchanie skutku a S. C. O. K. A., že nepopierajú spáchanie skutku uvedeného v obžalobe s

tým, že pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia, bude toto vyhlásenie súd považovať za priznanie
spáchania skutku.

Skutok, ku ktorému obžalovaní vyhlásili vinu resp. nepopreli jeho spáchanie, však súd pri zachovaní
jeho jednoty a totožnosti upravil, keď oproti obžalobe vynechal slovné spojenie, že obžalovaní „ po

predchádzajúcej vzájomnej dohode a po rozdelení úloh “ zabezpečili a zrealizovali fyzický útok na
obžalovaného.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že každý jeden obžalovaný sa s každým iným jedným
obžalovaným, dohodol a rozdelil resp. určil si úlohu, ktorú mal splniť v súvislosti s útokom na

poškodeného. Preto nemožno hovoriť o vzájomnej dohode, tak ako to tvrdí obžaloba. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, iba dohody medzi jednotlivými obžalovanými, tak ako to je uvedené
nižšie.

Obžalovaný S.. K.R. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 21.8.2012 uviedol, že nikdy

žiadnu bitku neobjednal, žiadnej bitky sa nezúčastnil, nikdy nikomu nevyplácal žiadne financie ako
odplatu za nejakú bitku, nikdy nikoho nenavádzal na vykonanie žiadnej bitky, to znamená ani A.. V tejto
trestnej veci sú mu známe osoby S. D., K. H., E. C. O. C. A..

Na hlavnom pojednávaní dňa 15.8.2014 zmenil svoju výpoveď v tom zmysle, že spolu s D. O. H., na

jednom z ich obchodných stretnutí začiatkom roku 2009 sa vzájomne dohodli, že je potrebné nejakým
spôsobom postrašiť A., aby tento už viac neohrozoval obchody na firmách, ktoré v reťazcoch na
nadmerný odpočet DPH využívali. Jeho úlohou bolo vyvíjať na A. tlak, prostredníctvom pracovných a
straníckych kolegov, na ktorých mal dosah. Úlohou D. O. H. bolo zase využiť svoje kontakty pričom
nešpecifikovali čo presne majú v úmysle vykonať.

Motívom takéhoto jeho konania bolo docieliť, aby A.Č. upustil od úmyselného zdržiavania daňových
kontrol, čo malo za následok neskoré vyplatenie, resp. nevyplatenie NO DPH na firmách, ktoré spolu s
D. O. H. využívali. On, D. O. H. boli rovnocenní iniciátori pri snahe postrašiť A., pričom každý na to využil
svoje kontakty a nikto za to nepožadoval finančnú odmenu. On v tomto období D. ani H. neinštruoval,

akým spôsobom má byť A. postrašený.

Približne od júna 2009, keďže A. stále neupustil od úmyselného poškodzovania ich obchodov, už D. O.
H. otvorene na stretnutiach hovorili o tom, že dajú A. monitorovať a keď bude niekde v meste nasadať
do auta dostane malú príučku. On nevedel, že chystajú útok v meste bydliska A. a jeho úmyslom nikdy

nebolo spôsobiť A. ťažkú ujmu na zdraví.

D. s ním koncom roka 2009 ukončil spoluprácu a pri tejto príležitosti sa o A. vôbec nebavili. Nikdy od
neho nepočul, že v útoku na A. pokračovať nebude. Od vtedy s D. nekomunikoval, nemal prehľad čo
robí a nestretol som ho až do doby keď s C. A. zorganizoval voči nemu vydieračské stretnutie v J. s

cieľom získať finančný prospech. K. H. na jeseň 2009 od neho požadoval financie, navyše mimo toho, čo
dostával za aktivizáciu DPH pričom tvrdil, že ich potrebuje k tomu, aby mohol pokračovať v zastrašovaní
A. a súhlasil aj s tým, že mu neskôr tieto financie stiahne z jeho podielu vo vzájomných obchodoch. Na
základe tejto požiadavky H. mu poskytol na účel jednej z jeho firiem požadované financie.Ostatní obžalovaní využili svoje právo a na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať, a preto súd čítal
na hlavnom pojednávaní zápisnice z ich výsluchov z prípravného konania.

Základnou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať, bola otázka či skutočne obž. P., si objednal
fyzický útok tak ako, to tvrdí obžaloba v dvoch líniách po prvé prostredníctvom S. D. a po druhé
prostredníctvom K. H.. Títo jediní zo spoluobžalovaných, priamo vo svojich výpovediach, usvedčovali
obž. P. zo spáchania činu. Tieto ich výpovede teda súd musel podrobiť „testu“ vo svetle iných získaných

dôkazov.

I.

Obž. S. D. svojej výpovedi uviedol, že niekedy koncom jari resp. začiatkom leta 2009 ho požiadal P., či
by vedel zariadiť nejakú bitku. Povedal mu, že sa jedná o A., ktorý býva v J., a že jeho potrebné zbiť

preto, že A. má na starosti zahraničné preverovanie firiem, teda nejaké dožiadania, na základe ktorých
sa zisťuje, či sú odpočty DPH pravdivé. Keď bude A. na maródke, má to vybaviť nejaký iný úradník.
Ako odmenu za bitku mu P. sľúbil 2.000,-Eur. Následne sa ohľadom tejto veci spojil s J. a začal vo veci
konať. S P. sa potom stretol viackrát, pričom P. sa o podrobnosti nezaujímal. Po istom čase sa rozhodol,
že bitku už nebude zabezpečovať, čo oznámil P..

Svedok C. A. vo svoje výpovedi uviedol, že bol pri tom ako sa P. I. D. stretol v podniku U. W. C. N.. P.
hovoril, že treba zriešiť A., tak aby z neho trčali hadičky. P. po čase odišiel, a on sa spýtal D., o čom
to rozprávali. D. mu povedal, že A. je nejaký šéf na daňovom úrade, a že P. zadržuje nejaké papiere,
bez ktorých P. nedostane peniaze.

Čo sa týka dôveryhodnosti výpovede tohto svedka, tak súd uvádza, že svedok vypovedal o hlavnej
dejovej línie svojej výpovede, konzistentne ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom.
Skutočnosti, ktoré boli rozporované na hlavnom pojednávaní, nie sú takého závažného charakteru,
ktoré by spochybňovali, hlavnú dejovú líniu. To, že svedok v niektorých detailoch vypovedal na hlavnom

pojednávaní, inak ako v prípravnom konaní, súd pripisuje časovému odstupu tohto pojednávania od
samotných udalostí a následne od výpovede v prípravnom konaní.

K námietke, že svedok je trestne stíhaný v inej veci, ktorá sa týka obž. P. ako poškodeného, súd uvádza,
že sama o sebe, nemôže privodiť záver súdu, o absolútnej nedôveryhodnosti tohto svedka.

K dôveryhodnosti výpovede D. vo svetle výpovede A., súd uvádza, že je skutočne pravdou, že D.
nič neuvádza o tom, že pri nejakom stretnutí s P., mal byť prítomný A.. Avšak D. vypovedal v pozícií
obžalovaného, a teda len na ňom bolo, ktoré skutočnosti v rámci svojej obrany uvedie, a ktoré nie.
Nemal povinnosť ako svedok, nezamlčať žiadnu skutočnosť dôležitú pre konanie. D. výslovne nevylúčil,

že nikdy pri žiadnom stretnutí s P., nebol prítomný A.. Z tohto dôvodu preto súd uzatvoril, že výpovede
D. O. A., nie sú navzájom v rozpore a spolu korešpondujú.

Na základe uvedeného preto má súd zato, že bolo preukázané, že P. si u S. D. objednal fyzický útok na
A.. Bolo tiež preukázané, že intenzita tohto útoku sa mala viesť tak, aby spôsobila poškodenému ťažkú

ujmu na zdraví. O tom svedčia vyjadrenia P. O. D., ktorých svedkom bol A., a ktorý ich popísal vo svojej
výpovedi. Takisto aj J. bol uzrozumený s tým, že A. má dostať „ nakladačku“, tak ako mu to uvádzal D.,
bol teda uzrozumený s tým, že poškodenému má byť spôsobená ťažká ujma na zdraví.

Čo sa týka výpovedí obž. S. D. a K. J., tak ich výpovede sú v niektorých uvádzaných skutočnostiach

odlišné.

Obž D. uviedol, že s obž. J. sa dohodol, že on zabezpečí bitku za odmenu 2.000,Eur. Naproti tomu obž.
J. uviedol, že to bolo za sumu 5.000,-Eur

Obž. D. uviedol, že obž. J. hneď uviedol, že ide o pošk. A.. Naproti tomu obž. J. uviedol, že to bolo až
po dvoch až troch dňoch.Obž. D. uviedol, že s obž. J. bol asi po týždni od dohody v J., ukázať mu, kde A. býva. Naproti tomu obž.
J. uviedol, že to bolo až po dvoch až troch dňoch.

Navyše obž. J. uvádza množstvo ďalších skutočností, o ktorých sa obž. D. nezmieňuje. Napr., že D. mu
hovoril, že ako znak toho, že je A. zbitý, je s P. dohodnutý tak, že mu po jeho zbití pošle SMS v ktorej
bude iba znak otáznika.

Súd po zhodnotení všetkých dôkazov v zmysle § 2 ods.12 Tr. poriadku, ustálil skutkový stav vzájomného

vzťahu medzi obžalovanými D.W. O. J., tak ako je tento vyjadrený v skutkovej vete tohto rozsudku „obž.
S. D. s touto požiadavkou oslovil obž. K.R. J., ktorému za tento útok sľúbil vyplatenie sumy najmenej
2.000,- Eur“ , pretože toto mal za preukázané, ich výpoveďami.

Čo sa týka rozličných tvrdení týchto obžalovaných vo vzťahu k nijakým skutočnostiam, tak ako súd tieto
uvedené vyššie, tak má súd zato, že obidvaja vypovedali v procesnej pozícií obžalovaného v úmysle

znížiť mieru svojej trestnej zodpovednosti a to tým spôsobom, že chceli túto zodpovednosť zvýšiť práve
u druhého, resp. u iného spoluobžalovaného.
Z výpovede obž. C. mal súd za preukázané, že za účelom zabezpečenia útoku na A., bol oslovený J.,
prostredníctvom K. Č..

Tentoobžalovanýnazačiatkuhlavnéhopojednávania,nepoprelspáchanieskutku,čímsavlastnepriznal
k jeho spáchaniu. Na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci nevypovedal.

Súd preto prečítal jeho jednotlivé výpovede z prípravného konania a to zo dňa 18.2.2011, 24.2.2011
a 14.6.2011. V týchto svojich výpovediach postupne, podľa názoru súdu pod ťarchou iných dôkazov /

najmä zaznamenaná telekomunikačná prevádzka medzi ním a inými osobami /, odkrýval svoju trestnú
činnosť, resp. trestnú činnosť iných osôb s ktorými bol v kontakte v snahe privodiť pre seba čo najmenšiu
trestnoprávnu sankciu. Jeho výpovede navzájom korešpondujú a nie sú v zásade v rozpore s inými
vykonanými dôkazmi. Preto ich súd považuje za dôveryhodné a na základe nich ustálil vo vzťahu k
tomuto obžalovanému skutkový stav, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaní J. O. D. uvádzali, že od svojho konania, ktorým cieľom bolo zrealizovať útok na A., odstúpili.
Vykonaným dokazovaním, však toto súd nemal za preukázané. Naopak, z výpovede obž. C. mal súd
za preukázane, že J. mu povedal, že po rozhovore s nejakým mužom, padla nejaká dohoda a že A.
netreba teraz riešiť, že treba chvíľu počkať. Navyše podľa výpisov telefonických hovorov vyplýva, že J.

I. C. boli v intenzívnom telefonickom kontakte ako aj v čase pre útokom, najmenej od 1.10.2009, tak
aj v čase po útoku.

K tomu súd uvádza, že pokiaľ by obidvaja skutočne mali v úmysle upustiť dobrovoľne od zrealizovania
útoku na poškodeného A., tak by určite využili dobrodenie Trestného zákona v zmysle § 14 ods.3 písm.

a, b/.

II.

Svedok K. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v roku 2009 koncom leta

začiatkom jesene ho oslovil K. P. s tým, aby zabezpečil zbitie A.. Sľúbil mu za to odmenu 15.000,- eur.
Polovicu z tejto odmeny mu vyplatil pred bitkou. P. chcel, aby bol zbitý, ukázal mu fotku A. z nejakého
článku z novín. Povedal mu kde býva, povedal mu aké auto používa a to čiernu Š. I. aj ŠPZ. On tieto
údaje následne povedal E. C., ktorý mal túto bitku po jeho oslovení ďalej zabezpečiť. On vedel, že má
na to použiť nejakých iných ľudí, avšak až po útoku sa dozvedel, že v tomto smere oslovil Z..

On bol P. oslovený po tom, čo mu D. povedal, že ho tiež s tým P. oslovil. Neskôr mu toto potvrdil aj
priamo P..

Po útoku mu zaslal C. sms-ku s textom, že môže ísť na kávu a teda mu oznámil, že útok bol zrealizovaný.

Následne P. zaslal sms-ku so symbol otáznika, ktorý si dohodli, že mu zašle keď táto bitka bude
zrealizovaná.Dôveryhodnosť tvrdení tohto svedka súd skúmal vo svetle konzistentnosti jeho výpovede z prípravného
konania a v konaní pred súdom v spojení s inými vykonanými dôkazmi.

SvedokH.vprípravnomkonaníuvádzal,žeP.muvyplatildohodnutúodmenuvovýškevovýške15.000,-
Eur v dvoch splátkach vo výške 8.000,-Eur a 7.000,-Eur. V konaní pred súdom tvrdil, že to bolo 2x
7.500,-Eur. V prípravnom konaní uviedol, že C. odovzdal zálohu vo výške 6.500,-Eur a v konaní pred
súdom dňa 22.8.2012, že to bolo 5.000,-Eur. V prípravnom konaní uvádzal, že doplatok v sume 7.000,-
eur prevzal v hotovosti, pričom v konaní pred súdom uvádzal, že všetky platby od P. boli bezhotovostné.

Jeho výpoveď je ajv rozpore z výpoveďou svedka C.. H. uvádzal, že C. vyplatil sumu 10.000,-Eur, pričom
C. tvrdil, že to bolo až 13.500,-Eur. H. uvádzal, že doplatok mal C. vyplatiť v obci Q., pričom C. uvádzal,
že to bolo v obci H.É.. H. tvrdil, že obž. Z. spoznal až po útoku na A., C., že ešte pred útokom.

Tieto rozpory však súd nepovažuje za závažné, pretože ide iba o výšku uvádzaných peňažných súm,

ktoré si svedok pre odstup času nemusí presne pamätať. Hlavnú dejovú líniu, však svedok konzistentne
opisuje vo všetkých svojich výpovediach, okrem svojej prvotnej výpovede zo dňa 29.7.2011. Podľa
názoru súdu, túto výpoveď urobil v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti vo veci útoku na pošk. A..
Následne výpovede, v ktorých opisuje svoju účasť a účasť iných osôb na tomto prípade, urobil podľa
názoru súdu, v snahe privodiť pre seba čo najmenšiu trestnoprávnu sankciu. Z tohto dôvodu sa preto

rozhodol spolupracovať s OČTK a vypovedať o tom, čo svojimi zmyslami v tejto veci vnímal.

Dôveryhodnosť tohto svedka posilňuje skutočnosť, že pri výsluchu zo dňa 18.1.2012 sa zmieňuje o tých
skutočnostiach, ktoré plynú aj zo záznamov - prepisov hovorov a SMS správ na čl. 1389 až 1426. V
čase výsluchu dňa 18.1.2012 nemohol byť oboznámený s týmto dôkazom, pretože prepisy boli do spisu

dodané dňa 17.4.2012.

Následne pri výsluchu dňa 20.4.2012 vysvetlil, že

- prepis č.2625 zo dňa 4.11.2009 „ Som zvedavý. Otáznik bude ?,“ znamená, že P. sa ho pýta, či bude

zbitý A.,
- prepis č.2627 zo dňa 4.11.2009 „ Bude !“ znamená, že on mu odpovedal, že áno,
- prepis č.2922 zo dňa 7.11.2009 o 21.54 hod „ ? “ znamená, že útok na A. bol zrealizovaný.

Na základe uvedeného mal preto súd za preukázané, že symbol „ ? „ používaný v tejto vzájomnej

komunikáciískutočnepredstavujeurčitýkód,pretoženiejelogické,abysaniektopýtal,či„otáznikbude“,
bez súvislosti, ktoré sú mu známe. V tomto prípade išlo o oznámenie útoku na A., tak ako to vysvetlil
svedok H.. Následne zaslaná SMS správa s týmto symbolom a kódom P. od H., korešponduje s časom
útoku, keď poškodený bol napadnutý dňa 7.11.2009 okolo 19.30 hod a SMS správa bola odoslaná v
ten istý deň o 21.54 hod.

Navyše H. výpoveď korešponduje aj s tým, čo uviedol obž. J. t.j. že obž. D. mu povedal, že útok na P.
mu mal potvrdiť SMS správou zo znakom otáznika.

Skutočnosť, že K. H. prostredníctvom E. C. oslovil s požiadavkou na zbitie A. obž. K. Z., mal súd taktiež

za preukázanú, práve z vyhlásenia viny, tohto obžalovaného.

Obž. Z., ako jediný s obžalovaných priamo vyhlásil, že sa cíti vinným zo skutku, ktorý je mu kladený
za vinu. Z tejto skutočnosti súd prijal záver, že v tejto chvíli tu nie sú pochybnosti o hodnovernosti
skutočností, ktoré uvádzal vo svojich výpovediach, pretože tieto skutočnosti nie sú v zásadnom rozpore

z inými vykonanými dôkazmi.

Svedok E. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, potvrdil hlavnú dejovú líniu predmetného
skutkuvčastitýkajúcejsajehoosoby,t.j.žeboloslovenýK.H.stým,abyzafinančnúodmenuzabezpečil
zbitie pošk. A., s čím on súhlasil a vtom to smere ďalej oslovil obž. Z.. Následne mu Z. uviedol, že v

tomto smere kontaktoval Č.O.. Z. požadoval finančnú zálohu.

Svedok C. bol v prípravnom konaní vypočutý niekoľkokrát a o niektorých skutočnostiach pri svojich
jednotlivých výsluchoch, vypovedal odlišne. Avšak tieto rozpory, ktoré najmä spočívajú v tom, kde a vakej výške prijal resp. odovzdal finančné prostriedky, súd pripisuje skutočnosti, že pre odstup času si to
nepamätal presne. Výšku peňažných prostriedkov s ktorými tento svedok nakladal, preto súd ustálil z
výpovedí tých obžalovaných, ktorí sa ku spáchaniu skutku v jeho jednotlivých častiach priznali.

Ďalej súd uvádza, že jeho výpoveď v hlavnej dejovej línií je dôveryhodná aj z toho hľadiska, že žiadna
z osôb, s ktorou bol podľa svojich slov v kontakte v tejto veci, tento kontakt nepoprela.

Z výpovede, resp .priznania obž. C., mal súd potom preukázanú ďalšiu časť skutkového deja, a to, že

následne K. Č. oslovil s uvedenou požiadavkou obž. S. C., ktorému v ten istý deň v bare K. C. K. vyplatil
sumu 2.000,- Eur. Obž. S. C. v dňoch od 22.10.2009 do 07.11.2009 monitoroval poškodeného X.. S. A.
N.vmesteN.,akoajvmiestejehotrvaléhobydliskavoC.Š.,Č.J.anasamotný útokprotipoškodenému
zabezpečil obž. D. N. a obž. K. A., ktorým za to ako odmenu vyplatil každému po 400,- Eur.

Táto jeho výpoveď je v súlade z údajmi o zaznamenanej telekomunikačnou prevádzke, keď z výpisov

hovorov je zrejmé, že C. s Č. O. Z., intenzívne komunikovali ako pred útokom tak aj v čase po útoku.
Súd mal z týchto výpisov preukázané aj to, že Č. v tom istom čase komunikoval s Z.. Skutočnosť,
že C. monitoroval pošk. A., vyplýva aj z lokalizácie niektorých je telefonických rozhovorov a aj zo
zaznamenaných odposluchov.

Obžalovaný D. N. sa vo svojej výpovedi v podstate priznal k spáchaniu skutku, ktorý sa mu kládol za
vinu. Uviedol, že útok si u neho a obž. A. objednal obž. C. za finančnú odmenu. Následne podrobne
popísal ako spolu s K. A. niekoľkokrát sledovali rodinný dom poškodeného A. o čom informovali obž.
C.. a ako ho následne na dvore tohto domu spolu napadli. Boli maskovaní pričom do dvora rodinného
domu vnikli preskočením jeho plotu.

Na rozdiel od obžaloby tvrdil, že on pošk. A., žiadnou tyčou nenapadol. Toto jeho tvrdenia mal súd za
vyvrátenétakakojetouvedenénižšie,výpoveďoupošk.A.vspojenísvýpoveďousúdnehoznalcaK..C..

Jeho výpoveď je v súlade s tým, čo uviedol obž. K. A., ktorý však uviedol, že A. bil aj N..

Svedok poškodený X.. S. A. N., vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 7.11.2009 okolo 19.30 hod. ho na
dvore jeho rodinného domu vo C. Š. - J. napadli dvaja zamaskovaný útočníci, ktorí ho obaja bili nejakými
predmetmi, asi tyčami.

Obžalovaný A. uviedol, že to boli železné tyče.

Súdny znalec K.. N. C. uviedol že poškodený utrpel zlomeniu strednej časti pravej lakťovej kosti
s minimálnym posunom úlomkov, tržno zmliaždenú ranu pravej temennej oblasti hlavy a pravého
predlaktia, k pomliaždeniu a odrenine 3. prsta ľavej ruky a pomliaždenie pravej bedrovej oblasti. Na

tieto poranenia sa poškodený liečil 2 dni ústavne a potom pokračoval v liečbe domácej. Z medicínskeho
hľadiskahodnotilzlomeniulakťovejkostiakoporaneniestredneťažkéspredpokladom,žetotoporanenie
trvalé následky nezanechá a ostatné poranenia hodnotil ako ľahké. Obvyklý spôsob života poškodeného
bol narušený a to nutnosťou ústavnej i ambulantnej liečby, bolesťami pomliaždených miest znehybnením
pravého lakťa. Poškodený sa však mohol voľne pohybovať, nevyžadoval pomoc druhej osoby, ale

v dôsledku znehybnenia prvej hornej končatiny bola ovplyvnená jeho samoobsluha a starostlivosť o
hygienu. K mechanizmu vzniku poranení sa vyjadril s tým, že tieto mohli vzniknúť údermi pendrekom,
v prípade poranenia hlavy a predlaktia kopaním.

Opätovným výsluchom N.. A. a súdneho znalca, mal súd za preukázané, že poškodený sa liečil z

následkov útoku do 8.2.2010, keď ukončil rehabilitáciu, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou liečby.
Toto vyplýva aj z oboznámenej zdravotnej dokumentácie poškodeného, a to najmä zo správy
neurotraumatologickej ambulancie FNsP J.A.Reimana Prešov zo dňa 8.2.2010.

Právna kvalifikácia

Tak ako súd uviedol vyššie obžalovaní, Z., C. O. A. sa priznali ku skutku, pri tej právnej kvalifikácií, ktorá
je uvedená v podanej obžalobe. Z tohto dôvodu preto rozsudok v tomto smere neobsahuje odôvodnenie,
prečo súd pri týchto obžalovaných uznal vinu, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudkuVykonaným dokazovaním, mal súd za preukázané, že obžalovaní P., D. O. J., mali v úmysle, spôsobiť
poškodenému A. ťažkú ujmu na zdraví. Súd tento záver prijal, tak ako je to uvedené na strane č.10

tohto rozsudku.

To, že obž. N. svojim konaním priamo spôsobil pošk. A. ťažkú ujmu na zdraví preukazuje výpoveď obž.
A.,pošk.A.aznaleckýposudokzodvetviazdravotníctva,tak,akojetouvedenénastr.14tohtorozsudku.

Poškodenému A., bola teda spôsobená ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 ods.3 písm. i/ Tr. zákona,
keď mu bola spôsobená porucha zdravia trvajúca dlhší čas, t.j. 95 dní.

Vykonaným dokazovaním, mal súd za preukázané, že všetci obžalovaní konali v rámci organizovanej
skupiny v zmysle ustanovenia § 129 ods.3 Tr. zákona. Spolčením sa pre účely tohto ustanovenia
rozumie dohoda troch alebo viacerých osôb, ktorej obsahom je spáchanie jedného alebo viacerých

trestných činov. Pre spolčenie stačí rámcová predstava o spoločnom spáchaní trestného činu, resp.
účasti na ňom. Prejav vôle jednotlivých členov skupiny participovať na spolčení môže byť výslovný
alebo aj len konkludentný. Nemusí byť pritom presne určené, koľko trestných činov má byť spáchaných,
ani konkrétne o aký, resp. aké trestné činy z hľadiska ich právnej kvalifikácie má ísť. Preto, aby bolo
možné páchateľovi pričítať jeho zodpovednosť za to, že čin spáchal ako člen organizovanej skupiny,

musí byť aspoň uzrozumený s tým, že čin, na páchaní ktorého sa podieľa, je páchaný za súčinnosti
osôb napĺňajúcich znaky organizovanej skupiny. Znamená to, že musí vedieť, že za účelom vykonania
trestného činu došlo k spolčeniu najmenej troch osôb a to bez ohľadu na formu ich účasti, teda či ide
len o páchateľov, alebo aj účastníkov na trestnom čine.

Je zrejmá vedomosť každého jedného z obžalovaných v tom smere, že mimo neho sa na určitom stupni
alebo v určitej miere na konaní, ktoré smerovalo k spôsobenému následku, teda na útoku na pošk. A.
podieľajú ešte najmenej ďalšie dve osoby. Z výpovede obž. S. D. plynie, že obž. P. ho požiadal, či by
nevedel zariadiť bitku pošk. A.. Povedal mu, že ho treba dať zbiť (teda nepožiadal priamo D., aby zbil
A.), v súvislosti s tým mu poskytol údaje, uviedol dôvod, prečo má byť zbitý, informoval sa, či sa A.

rieši, ba dokonca vyplatenie peňazí podmieňoval bitkou A.. Čiže vedomosť o účasti minimálne ďalšej
osoby tu byť musela. Pokiaľ ide o obž. S. D. sám uvádzal, že požiadal J., či by vedel zabezpečiť bitku
A., teda tiež ho nepožiadal priamo, aby ho zbil, ale aj keby tomu tak bolo, už je tu vedomosť D. o účasti
P., jeho a ďalšej osoby naviac, keď sám J. tvrdí, že D. sa ho pýtal, či nepozná nejakých zločincov, lebo
treba niekoho poriadne zbiť. Podľa výpovede J., pri sledovaní poškodeného bol s D. v kontakte, stále

mu vravel ako dopadol, D. mal dokonca vzhľadom na to, že sa to ťahalo dlhšiu dobu, zdvihnúť odmenu
o 3 000,- Eur, a žiadať ho, aby A. zbili čím skôr a vytýkať mu, že ma slabých ľudí, že nevedia urobiť
svoju robotu. To isté platí aj vo vzťahu k obž. D. N. a A..

Už vyššie bolo uvedené, že v rámci spolčenia nemusí byť presne určené, koľko trestných činov sa má

spáchať, ani o ktoré konkrétne trestné činy pôjde, či už z hľadiska právnej kvalifikácie alebo z hľadiska
skutkového. Pri spáchaní trestného činu organizovanou skupinou budú jej členovia zodpovedať za tie
trestné činy, ktoré spáchali, resp. sa o ne pokúsili, či pripravovali zločiny, ale pokiaľ sa spolčili za účelom
spáchania trestného činu, zodpovedajú za to, že čin spáchali ako členovia organizovanej skupiny, pokiaľ
súsplnenéďalšievzákoneuvedenépodmienky.Ajobž.A.O.N.podľasvojichvýpovedívedeli,resp.mali

vedomosť o účasti ďalšej, resp. ďalších osôb, ktorá sa na cieli, ku ktorému ich konanie bezprostredne
smerovalo, podieľali.

Ďalej mal súd preukázané, tak ako je to uvedené vyššie, že obž. P. dal prvotnú objednávku na spáchanie
činu,atedaonobjednávkunarozdielodostatnýchobžalovanýchneprijal.Jehokonaniebolomotivované

pomstou za to, že poškodený A., mu mal prekaziť jeho legálne, či nelegálne podnikanie, resp. vyplatenie
reálneho alebo fiktívneho uplatnenia nadmerného odpočtu DPH a aby od takého svojho konania upustil.
Túto motiváciu obž. P. mal súd preukázanú jednak z výpovedi spoluobžalovaných, resp. svedkov tak
ako sú tieto uvedené vyššie a tak aj z jeho výpovede z hlavného pojednávania zo dňa 15.8.2014. Na
rozdiel od obžaloby súd teda neuznal, že konal na objednávku v zmysle § 140 písm. a/ Tr. zákona. /

viď tiež Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 6/2012, s. 20 - 22/.

Na tomto mieste súd považuje za potrebné, aby vyhodnotil túto výpoveď obžalovaného.Obžalovaný P. v tejto výpovedi v podstate uviedol, že on nedal objednávku na bitku A. s ťažkou ujmou
na zdraví. On bol len uzrozumený s tým, že na základe jeho rozhovorov s D. O. H. dôjde k určitému
postrašeniu poškodeného, ktorý im kazil „obchody“. Ďalej vo svojej výpovedi objasňoval úlohu pošk.

A., ktorý sa mal podieľať na ďalšej jeho trestnej činnosti, v súvislosti s fiktívnymi nadmernými odpočtami
DPH, z titulu svoje funkcie na A. W. I.. V tejto súvislosti súd konštatuje, že poškodený A. uviedol, že
netuší prečo bol napadnutý.

Súd uveril motivácií obž. P., podľa jeho vlastných slov „postrašiť„ pošk. A., a to z dôvodu, že poškodený

sa mal v zmysle uznesenia ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011, zo dňa 20.5.2012, takejto trestnej činnosti
zúčastniť. V čase vydania tohto uznesenia mali OČTK dôvodné podozrenie, že obž. P. O. N.J.. A. mali
spáchať obzvlášť závažný zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Tr. zákona v súvislosti s vyplácaním fiktívnych, nadmerných odpočtov DPH.

Táto motivácia vyplýva aj z vyššie uvedených výpovedí obž. D. a svedka H..

Súd v tomto konaní nemá oprávnenie skúmať, či jeho motivácia mala alebo nemala reálny základ,
pretože táto otázka sa primárne rieši v trestnom konaní ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011.

Súd však neuveril tvrdeniu obž. P., že súhlasil s tým, že poškodený bude iba postrašený v zmysle

spôsobenia zľaknutia bez fyzického útoku, a to z dôvodov, tak ako sú tieto uvedené vyššie. Pojem
obžalovaného „postrašený“, súd teda v tomto prípade stotožnil s pojmom „ spôsobiť ťažkú ujmu na
zdraví“.

Podľa názoru súdu, obžalovaný zmenil svoju výpoveď oproti výpovedi na začiatku hlavného

pojednávania, vzhľadom na určité závery, ktoré sú uvedené v uznesení Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 1To/44/2013 zo dňa 4.2.2014 za účelom spochybnenia výpovedí obž. D. a svedka H., z ktorých
vyplýva, že bol členom organizovanej skupiny a že dal objednávku na spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví
pošk.A.;vediacotom,žesnajväčšompravdepodobnosťoubudeuznanývinnýmzospáchaniatrestného
činu v zmysle obžaloby, v snahe o čo najmiernejšiu možnú trestnoprávnu kvalifikáciu svojho činu a

následné prepustenie z väzby na slobodu.

Z takto uvedených dôvodov preto súd uznal všetkých obžalovaných vinných tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

Obžaloba v priebehu hlavného pojednávania, prezentovala návrh, aby všetci obžalovaní boli uznaní
vinnými z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. a/, c/, ods.3 písm. a/ Tr.
zákona. Podľa názoru obžaloby, zo zmenenej výpovede obž. P. vyplýva, že obžalovaní hrozbou násilia
nútiliinéhoabyniečokonalaleboopomenul,pričomtakkonaliakoorganizovanáskupinavúmyslezakryť
alebo uľahčiť iný trestný čin a spôsobili tak svojim konaním poškodenému ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa stanoviska č. 3/2012 trestnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 30.5.2011, vzhľadom na
systematické zaradenie tr. činu vydierania podľa § 189 Tr. zákona medzi trestné činy proti slobode,
ktorých druhovým objektom je sloboda človeka v rôznych jeho formách, je evidentné, že hlavným
individuálnym objektom tohto trestného činu, je sloboda jednotlivca vo forme slobody rozhodovania a

konania na základe jeho slobodnej vôle.

Z vykonaného dokazovania, nemal súd za preukázané, žeby čo i len jeden z obžalovaných pôsobili
priamo na vôľu obžalovaného, a žeby ho nútili niečo konať, opomenúť alebo trpieť. Samotný poškodený
A. uvádzal, že nevie prečo ho fyzicky napadli. Súd z takéhoto jeho tvrdenia uzatvára, že obžalovaní

ho k ničomu nenútili. Taktiež obžalovaní A. O. N., ktorí priamo vykonali útok, vo svojich výpovediach
neuvádzali, žeby nejakým spôsobom uvádzali poškodenému dôvod, prečo ho bijú, resp. žeby ho k
niečomu nútili. Takisto súd nemal za preukázané, žeby obž. P. pri zadávaní objednávky na bitku A., D.
resp. H. uvádzal, že A. musí vedieť, prečo bude zbitý.

Obžalovaní teda konali v smere pôsobiť na fyzickú integritu poškodeného, na základe objednávky, ktorá
bola motivovaná pomstou. Hlavným objektom ich konania bolo zdravie poškodeného a nie jeho vôľa.Z takto uvedených dôvodov ma preto súd zato, že neboli naplnené všetky skutkové znaky trestného činu
vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zákona a to najmä objektívna stránka.

Súd nevyhovel návrhom na vypočutie K. Č., majúc zato, že tie okolnosti, ktoré by mohol objasniť vo
svojej výpovedi, pokiaľ by nevyužil svoje právo na odopretie svedeckej výpovede podľa § 130 ods.2
Tr. poriadku, mal súd za objasnené inými vykonanými dôkaznými prostriedkami, tak ako je to uvedené
vyššie.

Čo sa týka návrhu na vykonanie znaleckého posudku z odboru psychológie na posúdenie štruktúry
osobnosti svedka K. H., hlavne za účelom posúdenia jeho tendencie ku fabuláciam a konfabuláciam, súd
uvádza, že dôveryhodnosť tohto svedka a jeho výpovedí, súd vyhodnocoval v kontexte všetkých ďalších
vykonaných dôkazných prostriedkov, tak ako je toto uvedené vyššie. Navrhnuté znalecké dokazovanie,
sa preto súdu javí ako zbytočné.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pre páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnejčinnosti;trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 41 ods.1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu

najvyššia z nich.

Podľa § 155 ods.2 Tr. zák., sa páchateľ takéhoto trestného činu potrestá odňatím slobody na päť až
dvanásť rokov.

Podľa § 48 ods.2, písm.a/ Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch, pred
spáchaním trestného činu, nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

K. P.

Obžalovaný sa ku skutku nepriznal. Bol objednávateľom uvedeného útoku na poškodeného. Z miesta
trvalého bydliska mu nie je nič negatívne vyčítané. Doposiaľ nebol súdne trestaný.

U obžalovaného prevažujú poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona oproti žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností a s prihliadnutím na spôsob spáchania prípravy
zločinu, zavinenie obžalovaného v priamom úmysle, má súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody pri

spodnej hranici vo výmere šiestich rokov je plne na mieste. Takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest
zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Na základe uvedeného preto súd obžalovaného, ktorý nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

S. D.Obžalovaný bol dňa 21.9.2012, trestným rozkazom OS Prešov, sp.zn. 41T/97/2012 odsúdený k trestu
povinnej práce vo výmere 150 hodín. Tento trest vykonal 15.6.2013 a preto sa na neho hľadí ako na
neodsúdeného.

Obžalovaný sa ku skutku v podstate priznal. Nebol hlavným iniciátorom uvedeného útoku na
poškodeného. Z miesta trvalého bydliska mu nie je nič negatívne vyčítané. Orgánom činným v trestnom
konaní, bol svojim spôsobom nápomocný pri objasňovaní tohto trestného činu.

U obžalovaného prevažujú poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona oproti žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37.

Povyhodnotenívšetkýchvyššieuvedenýchokolnostímásúdzato,žeuloženienepodmienečnéhotrestu
odňatia slobody vo výmere 5 rokov je plne na mieste. Takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň
dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Na základe uvedeného preto súd obžalovaného, ktorý nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K. J.

Obžalovaný sa ku skutku v podstate priznal. Nebol hlavným iniciátorom uvedeného útoku na
poškodeného. Z miesta trvalého bydliska mu nie je nič negatívne vyčítané. Pred spáchaním činu bol raz
súdne trestaný a to trestným rozkazom OS Košice II, zo dňa 17.3.2009, sp. zn. 7T/104/2008, ktorým mu
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka na skúšobnú dobu 2 rokov. Súd má podľa
§ 50 ods.5,6,7 Tr. zákona za to, že na obžalovaného sa v tomto prípade hľadí akoby nebol odsúdený.

Orgánom činným v trestnom konaní, bol svojim spôsobom nápomocný pri objasňovaní tohto trestného
činu.

U obžalovaného prevažujú poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona oproti žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37.

Povyhodnotenívšetkýchvyššieuvedenýchokolnostímásúdzato,žeuloženienepodmienečnéhotrestu
odňatia slobody vo výmere 5 rokov je plne na mieste. Takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň

dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

K. Z.

Obžalovaný ku skutku vyhlásil vinu. Nebol hlavným iniciátorom uvedeného útoku na poškodeného. Z
miesta trvalého bydliska mu nie je nič negatívne vyčítané. Pred spáchaním činu bol dva razy súdne
trestaný , avšak hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Orgánom činným v trestnom konaní, bol svojim
spôsobom nápomocný pri objasňovaní tohto trestného činu.

U obžalovaného prevažujú poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Tr. zákona oproti žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností, a s prihliadnutím na spôsob spáchania prečinu,
zavinenie obžalovaného v priamom úmysle, má súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody na

spodnej hranici vo výmere 5 rokov je plne na mieste. Takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň
dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.Na základe uvedeného preto súd obžalovaného, ktorý nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

S. C.

Obžalovaný nepoprel spáchanie skutku. Toto jeho vyhlásenie súd považoval za priznanie viny. Nebol
hlavným iniciátorom uvedeného útoku na poškodeného. Z miesta trvalého bydliska mu nie je nič
negatívne vyčítané. Pred spáchaním činu bol päť krát súdne trestaný, avšak v dvoch prípadoch sa na
neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Orgánom činným v trestnom konaní, bol nápomocný pri objasňovaní
tohto trestného činu.

Obžalovaný bol dňa 19.3.2003 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený rozsudkom OS Košice I., dňa 16.3.1999 podľa § 234 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného do
31.12.2005 vo výmere 5 rokov, a to uznesením OS Martin, sp. zn. 2PP/9/2003.

Dňa 13.9.2007 rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach, sp. zn. 3T/90/2007 bol obžalovaný uznaný

vinným zo spáchania zločinu, podľa § 355 ods.2 písm. a/ Tr. zákona.

U obžalovaného je rovnosť poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona oproti priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností, a s prihliadnutím na spôsob spáchania prečinu,
zavinenie obžalovaného v priamom úmysle, má súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody pri použití
§ 38 ods.5 Tr. zákona na spodnej hranici vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov je plne na mieste. Takýto
trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou.

Podľa § 48 ods.2, písm. b/ Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch, pred

spáchaním trestného činu, bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Na základe uvedeného preto súd obžalovaného, ktorý bol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

D. N.

Obžalovaný sa v podstate ku skutku priznal. Nebol hlavným iniciátorom uvedeného útoku na
poškodeného, avšak bol jeho priamym vykonávateľom. Z miesta trvalého bydliska mu nie je nič
negatívne vyčítané. Pred spáchaním činu nebol súdne trestaný. Orgánom činným v trestnom konaní,
bol svojim spôsobom nápomocný pri objasňovaní tohto trestného činu.

U obžalovaného je rovnosť poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.l/ Tr. zákona oproti priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností, a s prihliadnutím na spôsob spáchania prečinu,
zavinenie obžalovaného v priamom úmysle, má súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody pri spodnej

hranici vo výmere piatich rokov a 6 mesiacov, je plne na mieste. Takýto trest zabezpečí ochranu
spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.Na základe uvedeného preto súd obžalovaného, ktorý nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K. A.

Obžalovanýnepoprelspáchanieskutku.Súdtotopovažovalzapriznanieviny.Nebolhlavnýminiciátorom
uvedeného útoku na poškodeného, avšak bol jeho priamym vykonávateľom. Z miesta trvalého bydliska
mu nie je nič negatívne vyčítané. Orgánom činným v trestnom konaní, bol svojim spôsobom nápomocný
pri objasňovaní tohto trestného činu.

Pred spáchaním činu bol 3 razy súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol súdne trestaný,

a to z týchto dôvodov:

Súd v rámci prejudiciálnej otázky vyhodnotil, že podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré mu boli
uložené rozsudkom OS Michalovce, sp. zn. 3T/40/2008, dňa 30.6.2008 a trestným rozkazom OS
Rožňava,sp.zn.3T/91/2008zodňa31.7.2008,muboliodpustenéRozhodnutímprezidentaSRč.1/2013

Z. z o amnestii, v zmysle čl.I. s účinkom, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Čo sa týka rozsudku OS Michalovce, sp. zn. 15T/24/2010 zo dňa 22.9.2010, tak na obžalovaného sa
hľadí, akoby nebol odsúdený, v zmysle § 40 ods.2 Tr. zákona, z dôvodu upustenia od potrestania.

U obžalovaného je prevaha poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d./, j./, l/ Tr. zákona oproti
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností, a s prihliadnutím na spôsob spáchania prečinu,

zavinenie obžalovaného v priamom úmysle, má súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody na spodnej
hranici vo výmere piatich rokov je plne na mieste. Takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň
dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Na základe uvedeného preto súd obžalovaného, ktorý nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods.1, veta prvá Tr. por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Tr. por., uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,
ak bol nárok riadne a včas uplatnený.
Podľa § 288 ods.1 veta prvá Tr. por., ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody

vykonať ďalšie dokazovania, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na občianske súdne konanie.

Poškodená C. U. N. O..I.., si riadne uplatnila svoj nárok na náhradu škody vo výške 1.588,15,Eur a preto
súd zaviazal spoločne a nerozdielne všetkých obžalovaných na jej náhradu.

Poškodený X.. S. A., N. si riadne a včas neuplatnil nárok na náhradu škody, keď ju prostredníctvom
svojho splnomocnenca nevedel na začiatku hlavného pojednávania konkrétne vyčísliť, preto ho súd s
jeho nárokom na náhradu škody, odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v
neprítomnostitakejtoosoby,oznámenímjeaždoručenierozsudku.Odvolanímmôženapadnúťrozsudok

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu
rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec,manželadruh,pokiaľtoniejeprotijehovôli.Poškodenýmôžeodvolanímnapadnúťrozsudok
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku
smeruje, a to v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.