Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 25, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234296
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113234296.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Československá

obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, proti odporcovi: G. T., nar. XX.XX.XXXX, toho
času na neznámom mieste, zastúpenému v konaní opatrovníkom Z. K., súdnou tajomníčkou Okresného
súdu B. K. I., o zaplatenie 1159,59 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 500 Eur s úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy
500 Eur za obdobie od 22.07.2010 do 31.05.2011, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
500 Eur za obdobie od 20.11.2013 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa26.11.2013žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie
sumy 1159,59 Eur s príslušenstvom. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že uzavrel s odporcom
zmluvu o bežnom účte, pričom odporca nedodržal dohodnuté podmienky a mal nepovolený debetný
zostatok na bežnom účte vo výške 125,34 Eur. Zároveň na základe žiadosti bola uzavretá medzi

účastníkmi konania zmluva o prečerpaní, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo
výške 500 Eur, ktorý mohol byť čerpaný odo dňa 21.07.2010 s dohodnutou úrokovou sadzbou 16,90 %.
Odporca nedodržal zmluvné podmienky, preto navrhovateľ dňa 31.05.2011 určil splatnosť úveru a vyzval
odporcu na zaplatenie dlžnej sumy, vtedy vo výške 675,64 Eur. Odporca predmetnú sumu neuhradil.

Nakoľko sa súdu žiadnymi dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť pobyt odporcu, bol mu ustanovený
podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovník v konaní.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania, kedy právny zástupca
navrhovateľa žiadal konať v jeho neprítomnosti, u opatrovníka odporcu bolo vykázané doručenie.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy o bežnom účte,
obchodných podmienok, oznámenia o zosplatnení úveru, vyjadrení navrhovateľa, prehľadu splácania,
predsúdnych výziev ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 20.04.2010 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov, na základe
ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi zriadenie a vedenie bežného účtu. Zároveň dňa 21.07.2010 bolo
dohodnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu vo výške 500 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou16,90 %. Nakoľko navrhovateľ opätovne vyzval odporcu neúspešne na zaplatenie jeho splatného
záväzku, dňa 02.06.2011 oznámil odporcovi zosplatnenie úveru ku dňu 31.05.2011, a to vo výške 675,64
Eur. Napriek tejto skutočnosti odporca dlh neuhradil, následne dňa 26.11.2013 podal navrhovateľ návrh

na začatie konania.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Ak nie sú takto úroky stanovené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za

úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky vo výške
najvyššie prípustnej.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie veriteľom požiadaný.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá vplyv na zaistenie záväzkov

z tejto zmluvy.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.

Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške
500 Eur, čím splnil svoju zmluvne dohodnutú povinnosť ohľadom povolenia prečerpania bežného účtu.
Pokiaľ odporca nesplatil poskytnuté finančné prostriedky, napriek výzve navrhovateľa, porušil tým svoju
povinnosť v zmysle Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa dlžník zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Dohodnuté úroky podľa názoru súdu patria navrhovateľovi za obdobie

od poskytnutia úveru do oznámenia o zosplatnení úveru, teda do dňa 31.05.2011, pričom v prevyšujúcej
časti je návrh ohľadom priznania úroku nedôvodný. Dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť
úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti
úveru. Úver ako odplatný právny úkon je úkonom, kedy odplatou za jeho poskytnutie sú úroky, pokiaľ si
účastníci dohodnú čas, na ktorý sa úver poskytuje, resp. pokiaľ nedôjde k zosplatneniu celého úveru,

tak ako to bolo v tomto prípade. Pokiaľ si účastníci dohodnú dobu vrátenia úveru, resp. jedna strana
zosplatní tento úver po uvedenom dátume, už má veriteľ len právo na zaplatenie úrokov z omeškania,
nie na zaplatenie dohodnutého úroku. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie
poskytnutej istiny úveru vo výške 500 Eur ako aj dohodnutého úroku za obdobie od poskytnutia úveru
do jeho zosplatnenia. V prevyšujúcej časti bol tento návrh ohľadom úroku zamietnutý, nakoľko po tomto

období už nemá navrhovateľ právo na zaplatenie úroku (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co 182/2011).

Taktiež súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 500 Eur za obdobie od 20.11.2013, nakoľko odporca bol naďalej v omeškaní s plnením svojho

peňažného záväzku, kedy vzniká navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z. právo na zaplatenie úroku z omeškania až do zaplatenia dlhu. Výška
úroku z omeškania ku dňu 20.11.2013 predstavovala sumu 9,25 % ročne.Pokiaľ sa týka ostatných položiek, ktoré uplatňoval navrhovateľ v tomto konaní, súd dospel k záveru,
že tieto nie je dôvodné priznať. Úrok, podľa názoru súdu, je dôvodný len zo sumy 500 Eur za toto
obdobie,ktorébološpecifikované,pričomnavrhovateľužvnávrhukapitalizovaltentoúroksumou248,46

Eur, pričom nepochybne v tejto sume boli aj úroku vo výške 25 % ročne zo sumy 125,34 Eur, pričom
súd považoval tento nárok za nedôvodný v celom rozsahu. V tejto časti žiadal priznať navrhovateľ
sumu 125,34 Eur s príslušenstvom titulom nepovoleného debetu na zmluve o bežnom účte. V danom
prípade však súd poukazuje na skutočnosť, že podľa zmluvy o bežnom účte sa majiteľ účtu zaväzuje
čerpať peňažné prostriedky len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky

zmluvne povoleného prečerpania. Suma 125,34 Eur bola sumou, do ktorej mal byť účet prečerpaný bez
zmluvnejdohodyúčastníkovkonania,pričomzlistinnýchdôkazov,ktorébolipredloženédospisu,nebolo
preukázané, že účastníci zmluvy si dohodli možnosť prečerpania peňažných prostriedkov uložených
na účte, okrem sumy 500 Eur, ktorá bola priznaná. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou navrhovateľa
v zmysle zmluvy o bežnom účte nakladať len s voľnými peňažnými prostriedkami odporcu a pokiaľ
nebola osobitne dohodnutá možnosť prečerpania účtu, nie je možné priznať právo na zaplatenie tejto

sumy. Taktiež súd zamietol návrh v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 115 Eur. V danom prípade
nepochybne sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania, kedy odporca nemal možnosť
ovplyvniť text zmluvy, pričom podľa názoru súdu sadzby za výzvy vo výške 10 Eur za upomienku a za
výzvy 35 Eur, sú neprimerané vo vzťahu k dlžnej sume. Z tohto dôvodu má súd za to, že jedná sa o
neprimeranú neprijateľnú zmluvnú podmienku a takejto nemožno priznať súdnu ochranu.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p., keď vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.