Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200647
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012200647.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte zloženom z predsedníčky JUDr.Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu Y. J., bytom P., ul. P. R.
č. XXX/XX, zast. advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, AK Košice, Moyzesova 46, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná č. 63 v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. 03. 2012 č. 1020503/1/437986-545765/2012/4897, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 29. 03. 2012 č. 1020503/1/437986-545765/2012/4897 žalovaný podľa § 48 ods.

5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný
platobnývýmerDaňovéhoúraduKráľovskýChlmeczodňa27.06.2011č.738/230/16495/11/Var,ktorým
prvostupňový správny orgán podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov žalobcovi
nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 40 964,-- eur. Dodatočný
platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na
vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. I/332/11679-53110/2011/

FekĽ zo dňa 06. 05. 2011, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a tomuto doručený dňa 23. 06.
2011. Daňovú kontrolu vykonalo Daňové riaditeľstvo SR.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetom obchodovania žalobcu v kontrolovanom
zdaňovacom období apríl 2010 bolo spolu 61 600 kusov drevených kolíkov s rozmermi 3x5x110 cm,
ktoré podľa predložených faktúr č. 080410/V7 zo dňa 08. 04. 2010 (30 800 ks) a č. 080410/V8 zo dňa 08.
04. 2010 (30 800 ks) žalobca nakúpil od dodávateľa T. P. - P., T. O. XXX. Žalobca tovar ďalej nepredal,

t. j. celková výška odpočítateľnej dane prevýšila celkovú výšku dane za zdaňovacie obdobie apríl 2010
a žalobcovi vznikol nadmerný odpočet. Žalovaný konštatoval, že správca dane zistil, že k samotnému
obchodu,t.j.kfyzickémuodovzdaniuaprevzatiutovarumalodôjsťvskladovacíchpriestorochnaV.XXX
P. U. B. X.. Tovar neopustil sklady, zmenil iba vlastníka. Zo skladovej karty správca dane zistil, že žalobca
od januára 2010 do októbra 2010 obchodoval s tovarom drevené kolíky výlučne so spoločnosťami
prepojenými osobou T. P. U.. alebo priamo s fyzickou osobou T. P. - P.. Od októbra 2010, kedy žalobca
mal všetky drevené kolíky predať spoločnosti EUROPLANT - SK, Kft., Maďarsko (za ktorú konal T. P.

U..), už s touto komoditou neobchoduje.

Žalovaný ďalej v odôvodnení zdôraznil, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného
práva na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010 nevychádzal len z predložených faktúr,pokladničných a účtovných dokladov, ale na tento účel vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená
faktúra odráža skutočnosť a či v nej neabsentuje materiálny podklad. Správca dane preveroval pôvod
drevených kolíkov, ich vek, účel použitia, surovinu na ich výrobu, cenu, ekonomické predpoklady

potrebné k výrobe a k obchodovaniu s drevenými kolíkmi, ako aj manipuláciu s kolíkmi, formu úhrady
za tovar, fyzickú existenciu drevených kolíkov a ich dodanie do Maďarska v októbri 2010. Správca
dane za účelom preverenia existencia množstva a druhu drevených kolíkov vykonal dňa 20. 10.
2010 miestne zisťovanie v skladovacích priestoroch spoločnosti DREVO SK, s. r. o., v Strede nad
Bodrogom, Hlavná č. 600, kde mali byť uskladnené drevené kolíky patriace žalobcovi. Žalobca ani jeho

splnomocnený zástupca sa miestneho zisťovania nezúčastnili, vstup do skladových priestorov umožnil
T. P. U.., ktorý predložil skladovú kartu zásob drevených kolíkov žalobcu a uviedol, že žalobca už v
skladových priestoroch nemá žiadne drevené kolíky, pretože tie boli v októbri 2010 predané spoločnosti
EUROPLANT do Maďarska. T. P. sa do zápisnice o ústnom pojednávaní č. I/332/108228/2010/FekĽ
vyjadril aj k preprave kolíkov, pretože boli prepravované kamiónmi, ktoré sú vo vlastníctve spoločností, v
ktorých je on konateľom. Uviedol, že za prepravu nefakturoval žalobcovi nič, pretože išlo o zanedbateľnú

čiastku. Na sklade sa nachádzalo cca 250 000 ks drevených kolíkov uvedených rozmerov, označených
ako majetok spoločnosti DOMBY, s. r. o. Pretože miestnym zisťovaním, ktoré bolo vykonané dňa 20.
10. 2010 nebola potvrdená ani vyvrátená existencia drevených kolíkov, ktoré by boli majetkom žalobcu,
správca dane pristúpil k zabezpečeniu dôkazov formou nahliadnutí do spisov iných daňových subjektov,
prepojených osobou T.Á. P. U.. a osobou žalobcu.

Zo spisu daňového subjektu Domby, s. r. o., vyplynulo, že pri výkone miestneho zisťovania dňa 13. 09.
2010 v Strede nad Bodrogom, Hlavná 600, neboli uskladnené žiadne drevené kolíky patriace žalobcovi
(úradný záznam z 21. 10. 2010 č. I/332/11679-110474/2010/FekĽ Podľa zistení správcu dane v tomto
období sa v týchto priestoroch malo nachádzať 210.800 ks drevených kolíkov s rozmermi 3x5x110 cm.

Zo spisu daňového subjektu RTL-K, s. r. o., (úradný záznam č. I/332/11679-49050/2011/FekĽ zo
dňa 24. 05. 2011) správca dane zistil, že vo februári 2011 sa v skladovacích priestoroch spoločnosti
EUROPLANT - SK, Kft. v Mikoháza nenachádzali žiadne drevené kolíky, pretože tie boli vo februári 2011
predané slovenským spoločnostiam.

NahliadnutímdospisudaňovéhosubjektuJOMADO,s.r.o.,(úradnýzáznamč.I/332/11679-49051/2011/
FekĽ zo dňa 26. 04. 2011) správca dane zistil, že v marci 2011 sa v skladovacích priestoroch spoločnosti
EUROPLANT SK v Mikoháza nenachádzali žiadne drevené kolíky, pretože tie boli ďalej dodané
spoločnosti GLOBAL-MIX, s. r. o., Hlavná 600 Streda nad Bodrogom.

Správca dane dňa 25. 01. 2011 vykonal miestne zisťovanie v skladových priestoroch v Strede nad
Bodrogom za účelom preverenia existencie jednotlivých komodít, s ktorými obchodujú spoločnosti
prepojené osobou T. P. U.. a zistil, že v týchto priestoroch sa nachádzalo cca 250 000 drevených kolíkov,
ktoré boli označené ako majetok spoločnosti Domby, s. r. o. (úradný záznam č. I/332/11679-8705/2011/

FekĽ zo dňa 25. 01. 2011).

Z úradného záznamu zo dňa 26. 04. 2011 č. I/332/11679-49052/2011/FekĽ vyplýva, že dňa 01. 02. 2011
bolo vykonané miestne zisťovanie v skladovacích priestoroch v Strede nad Bodrogom, pri ktorom bolo
zistené, že v týchto skladových priestoroch sa nachádzali zásoby drevených kolíkov spoločnosti Prestíž,

s. r. o., (242.200 ks) a T. P. - P. (cca 27 balíkov po 700 ks).

Pri výkone týchto miestnych zisťovaní bolo preukázané, že vo februári 2011 sa na adrese Hlavná 600
Streda nad Bodrogom nachádzali stále tie isté kolíky, zložené na tom istom mieste a nebol zaevidovaný
ich nárast z dôvodu nadobudnutia tovaru z Maďarska od spoločnosti EUROPLANT - SK.

Drevené kolíky boli uskladňované iba v sklade na Hlavnej 600 v Strede nad Bodrogom, ako to vyplýva z
vykonaných obhliadok prevádzkových a skladových priestorov v obciach Veľká Bara, Čerhov, Slovenské
Nové Mesto - Karlov Dvor, Veľký Horeš, Somotor časť Več, Luhyňa, Svätá Mária, ako to vyplýva z
úradného záznamu zo dňa 26. 04. 2011.

Primiestnomzisťovanídňa13.09.2010správcadanenezistil,žebyvskladevStredenadBodrogomboli
skladované drevené kolíky patriace žalobcovi, preto spochybnil existenciu 211 800 ks drevených kolíkov,
ktoré podľa skladovej karty mal mať žalobca na sklade. Pri vykonaných miestnych zisťovaniach bolaspochybnená aj existencia 6 miliónov ks drevených kolíkov, ktoré podľa skladových kariet spoločností
prepojenou osobou T.H. P. U.., mal T. P. - P. vyrobiť od januára do júna 2010. V skladovacích priestoroch
v Strede nad Bodrogom sa nachádzalo iba cca 250.000 ks drevených kolíkov, ktoré do 25. 01. 2011

patrili spoločnosti Domby, s. r. o., a od 01. 02. 2011 242.200 ks drevených kolíkov, ktoré patrili spoločnosti
Prestíž, s. r. o., a cca 18.900 ks drevených kolíkov, ktoré patrili T. P. - P..

Správca dane zhodnotením získaných dôkazov týkajúcich sa dodávky drevených kolíkov od T. P. -
P., spochybnil samotnú výrobu drevených kolíkov týmto subjektom, ktorý mal byť ich prvovýrobcom,

pretože nebolo preukázané, z čoho, kým a akými výrobnými prostriedkami boli vyrobené. Zo skladovej
evidencie daňového subjektu T.H. P. - P., vyplýva, že tento v januári 2010 predal všetky drevené
kolíky z produkcie roka 2009 (spoločnostiam personálne prepojeným osobou T. P. U.. a osobou Y.
J.) a koncom januára 2010 musel predávať drevené kolíky vyrobené v roku 2010. Podľa vyjadrenia
T. P. U.. drevené kolíky boli vyrobené zo smrekového dreva rezaním foršní. Guľatina bola zakúpená
od spoločnosti FUFRA. Kontrolou skladových kariet smrekovej guľatiny daňového subjektu T. P. -

P. správca dane zistil, že všetka nakúpená guľatina bola predaná. Ani na jednej skladovej karte sa
nenachádzavýdajzoskladuzaúčelomspracovaniasmrekovejguľatinynaforšneanáslednenadrevené
kolíky. Kontrolou skladových kariet foršní daňového subjektu T. P. - P. správca dane zistil, že všetky
nakúpené foršne boli predané. Z účtovníctva daňového subjektu T. P. - P. bolo zistené, že daňový
subjekt neúčtoval v žiadnych výdavkoch, ktoré by preukazovali, že u neho prebiehala výroba drevených

kolíkov - nemal zamestnancov, nehnuteľnosti, neevidoval dodávateľské faktúry za prenájom píly, strojov,
pracovnej sily, skladových priestorov, neevidoval faktúry za energie, za prepravu (úradný záznam č.
I/332/11679-45797/2011/FekĽ zo dňa 14. 04. 2011). Správca dane spochybnil cenu drevených kolíkov,
pretože táto nebola odrazom trhovej reálnej hodnoty tohto tovaru, cena bola stanovená umelo, neriadila
sa zákonitosťami trhu, pretože oproti obvykle používanej cene bola nadhodnotená o cca 70%.

Správca dane preveroval aj reálnosť samotného výkonu deklarovanej podnikateľskej činnosti žalobcu
a zistil, že tento podnikal bez akýchkoľvek režijných nákladov, čo vyplynulo nielen z jeho účtovníctva
(žalobca neúčtoval o žiadnych režijných nákladoch), ale aj z odpovedí Slovenského plynárenského
priemyslu, a. s., Bratislava, ktorý uviedol, že žalobca nie je jeho odberateľom, Východoslovenská

energetika, a. s., Košice uviedla, že na adrese žalobcu nie je k odberu prihlásený žiadny podnikateľský
subjekt. Na odbernom mieste je prihlásený Y. J. iba v segmente domácnosti. Správca dane ďalej zistil,
že žalobca nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného podľa § 128 ods. 1 - 3,
ods. 8 - 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a z odpovede
Československej obchodnej banky, a. s., Bratislava zistil, že s účtom vedeným na meno žalobcu mohla

disponovať aj J. X.. Od založenia účtu žalobca nevykonával žiadne transakcie, jediným pohybom na
účte bol príjem z vrátených nadmerných odpočtov DPH, ktoré žalobca vybral ešte v ten istý deň, ako boli
pripísané na účet. Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava a Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava
oznámili,žežalobcovinevedúúčty,spoločnosťOrangeSlovenska,a.s.,oznámila,žežalobcuneeviduje.

Správca dane z predložených daňových priznaní žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2005
- 2010 zistil, že žalobca nevykázal ani za jedno zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť, za roky 2008
- 2010 si uplatnil nadmerné odpočty v celkovej sume 371.133,33 eura. Z daňových priznaní žalobcu
na dani z príjmov fyzickej osoby vyplynulo, že žalobcovi za roky 2005 - 2009 vznikla daňová strata (za
rok 2009 strata 268.090,-- eur, za rok 2008 strata 13.764.428,-- Sk, za rok 2007 strata 6.879.288,--

Sk, za rok 2006 strata 12.726.960,-- Sk, za rok 2005 strata 4.439.315,-- Sk) čo nasvedčuje tomu,
že žalobca nepodnikal za účelom dosiahnutia zisku z podnikateľskej činnosti, bol enormne zadlžený,
dosahoval zápornú hodnotu vlastného imania a zápornú pridanú hodnotu. Takto zadlžený podnikateľ
by v štandardnom podnikateľskom prostredí sa musel dostať do úpadku a musel by podať návrh na
vyhlásenie konkurzu.

Na opakované výzvy správcu dane na predloženie dokladov, ktoré mali preukazovať uskutočnenie
zdaniteľných obchodov žalobca nereagoval, neoznámil dôvody tohto svojho konania, nepožiadal ani
o predĺženie lehoty na ich predloženie, čím nevyužil svoje právo, priznané mu §2 ods. 8 a § 15 ods. 5
písm. c) zákona o správe daní a poplatkov a zároveň porušil povinnosť, ktorú mu ukladá § 2ods. 8, §

15 ods. 6 písm. e) a § 29 ods. 8 cit. zákona.

Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nespolupracoval so správcom dane, nepredložil požadované
dôkazy a nevyjadril sa k zisteným skutočnostiam. Správca dane preto skúmal dodanie tovarudeklarovaného predloženou faktúrou tak, aby bolo možné zistiť, či išlo o skutočné alebo simulované
plnenie. Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že v uvedenom
prípade nejde o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektmi, pretože vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že deklarované dodania tovarov sú len formálne, pričom k vecnému
plneniu nedošlo, predložené dôkazy sú nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu.

Žalovaný konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky považoval za vykonané v
súlade s ustanoveniami zák. č. 511/1992 Zb. a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s

ustanovením § 29 ods. 4 tohto zákona. Konštatoval, že správca dane vychádzal zo základných zásad
daňového konania, upravených v ust. § 2 cit. zákona, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy
hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Žalovaný ďalej v dôvodoch napadnutého rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým odvolacím

námietkam žalobcu. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti a nesprávnosti skutkových zistení
a ich vyhodnotenia v neprospech žalobcu uviedol, že platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči
nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky uvedené v zák. č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona vymedzuje formálnu stránku
uplatnenia práva na odpočítanie dane. To znamená, právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane

uplatniť len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49
ods. 2 cit. zákona. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) tohto zákona platiteľ dane môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s
výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom
v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľmi dodané.

Podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie DPH sú hmotno-právnej povahy a
vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Zákon o DPH určil pre dokazovanie prísnejšie
podmienky, ktoré treba zo strany platiteľa dodržať, pretože ide o hmotno-právne podmienky, k záveru
oprávnenosti odpočítať dane nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci by obsahovala všetky

formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedenú naozaj dokladujú predmetnú
skutočnosť. Ako dôkazy možno v zmysle § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. V daňovom
konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Táto povinnosť je pre daňovníka nie iba

povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými
by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v predmetných faktúrach od dodávateľa T. P.
- P., nepredložil požadované dôkazy a nepodal žiadne vysvetlenie, ani vyjadrenie v zmysle zaslaných
výziev zo dňa 13. 12. 2010 a 01. 03. 2011.

Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane pri dokazovaní
a hodnotení zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na určenie alebo vybratie. Vzhľadom na to, že správca dane mal
pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov nevychádzal iba

z nich, ale vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na preverenie dodania drevených kolíkov od T. P.
- P.. Zabezpečené dôkazy hodnotil podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov, pričom hodnotením dôkazov zabezpečil objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového
stavu veci. Správca dane objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok
predloženými faktúrami od dodávateľa T. P. - P., ktorých vierohodnosť a pravdivosť nebola žalobcom

preukázaná a preto správca dane obchodné vzťahy medzi žalobcom a dodávateľom T. P. - P. vyhodnotil
tak, že zdaniteľný obchod deklarovaný predmetnými faktúrami nebol reálne uskutočnený, čím žalobcovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane. Z týchto dôvodov považoval žalovaný túto námietku žalobcu za
neopodstatnenú.

Z odvolacej námietky žalobcu, že o neexistencii drevených kolíkov vyvodil záver z miestneho zisťovania
v skladových priestoroch dňa 20. 10. 2010, hoci už 05. 10. 2010 došlo k odpredaju a následne aj
k fyzickému prevezeniu obchodovaného tovaru do Maďarska, a preto týmto miestnym zisťovaním
nemohla byť potvrdená ich fyzická existencie v sklade v Strede nad Bodrogom a preto pristúpilk zabezpečeniu dôkazov z výsledkov miestneho zisťovania vykonanom v inom daňovom konaní
iného daňového subjektu, ktorého sa žalobca nemohol zúčastniť a preto má dôvodné pochybnosti
o objektívnosti zistení zabezpečených v priebehu tohto miestneho zisťovania, žalovaný uviedol, že

správca dane záver o neexistencii obchodovaného tovaru nevyvodil z výsledkov miestneho zisťovania
zo dňa 20. 10. 2010, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Dňa 20. 10. 2010 správca dane vykonal miestne
zisťovanie v skladovacích priestoroch patriacich spoločnosti DREVO SK, s. r. o., a podľa vyjadrenia
T. P. U.., ktorý bol konateľom tohto daňového subjektu žalobca v čase výkonu miestneho zisťovania
nemal v skladovacích priestoroch žiadne drevené kolíky, pretože ich v októbri 2010 predal do Maďarska.

Žalobcaaždňa01.07.2011naopakovanúvýzvusprávcudanepredložildoklady,ktorémalipreukazovať
dodanie drevených kolíkov do Maďarska v októbri 2010. Pretože pri ohliadke sa nenachádzali žiadne
drevené kolíky, ktoré by patrili žalobcovi, správca dane vykonal ďalšie kroky na zistenie, či sa drevené
kolíky nachádzali v sklade v období, keď podľa predložených dokladov mal byť tovar uložený na sklade,
tzn. do 01. 10. 2010. Po preverení záznamov o miestnych zisťovaniach správca dane zistil, že v
Strede nad Bodrogom bolo dňa 13. 10. 2010 vykonané miestne zisťovanie v rámci daňovej kontroly na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za obdobie apríl 2010 u daňového
subjektu Domby, s. r. o., pri ktorom bolo zistené, že sa tam nachádzali iba drevené kolíky patriace
tejto obchodnej spoločnosti. Žalobca, ktorý sa miestneho zisťovania zúčastnil ako konateľ daňového
subjektu Domby, s. r. o., nespochybnil skutočnosti zistené pri miestnom zisťovaní. Vzhľadom na to, že
žalobca nespolupracoval so správcom dane, správca dane si zabezpečoval dôkazy nahliadnutím do

spisov daňových subjektov, ktoré sú personálne prepojené osobou T. P. U.., o ktorých vyhotovil úradné
záznamy, alebo aj žiadosťami o súčinnosť v zmysle ust. § 32 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. Podľa zistení
správcu dane T. P. - P. bol prvovýrobcom drevených kolíkov, ktoré mal predávať v reťazci spoločností
prepojených T. P. U.. a osobou Y. J.. V roku 2000 mal T. P. - P. podľa zistení správcu dane vyrobiť a predať
6 miliónov ks drevených kolíkov spoločnostiam personálne prepojeným. Tieto spoločnosti skladovali

drevené kolíky iba v skladových priestoroch v Strede nad Bodrogom, ale pri vykonaných miestnych
zisťovaniach nebolo preukázaných 6 miliónov ks drevených kolíkov a nebolo preukázané, žeby tam boli
skladované drevené kolíky patriace žalobcovi. Žalobca teda nepreukázal fyzickú existenciu 210 800 ks
drevených kolíkov, ktoré mal mať k 01. 10. 2010 v sklade. Preto žalovaný nepovažoval ani túto odvolaciu
námietku za dôvodnú.

V odvolaní žalobca tiež poukázal na to, že správca dane spochybnil dodanie tovaru do Maďarska tým, že
prepravu zabezpečil prostredníctvom kamiónu, patriacemu spoločnosti, v ktorej mal T. P. U.. majetkovú
účasť a bez fakturácie prepravného, správca dane pri vyvodení tohto záveru opätovne vychádzal aj z
informácií získaných nahliadnutím do spisov iných daňových subjektov v iných daňových konaniach,

pričom žiadne z týchto zistení správcu dane uvádzané v rozhodnutí nie sú dôkazom o tom, že tovar
nebol reálne predaný do Maďarska. Žalovaný k tejto odvolacej námietke uviedol, že o tom, že tovar mal
byť predaný do Maďarska sa nedozvedel správca dane od žalobcu, ale od T. P. pri miestnom zisťovaní
dňa 20. 10. 2010, kedy tento predložil aj skladovú kartu drevených kolíkov patriacich žalobcovi. Žalobca
sa k tomuto tvrdeniu počas daňovej kontroly nevyjadril. Skutočnosti zistené nahliadnutím do spisov

iných daňových subjektov, ktoré sa týkali preverovania uskladnenia drevených kolíkov v spoločnosti
EUROPLANT SK Kft, správca dane uviedol v súvislosti s s poukázaním na obchodovanie s drevenými
kolíkmi, ktorých skladovanie v januári a februári 2011 nebolo potvrdené maďarskou daňovou správou.

Žalovaný k námietkam žalobcu, že správca dane skutočnosti týkajúce sa neúčtovania režijných a

prepravných nákladov účtov zamestnancov a nereagovania žalobcu na výzvu správcu dane vyhodnotil
jednostranne a v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu a že svoje
rozhodnutie odôvodnil iba dôkazmi, svedčiacimi v neprospech žalobcu a nevzal do úvahy objektívne
dôkazy svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov uviedol, že správca dane v odôvodnení
dodatočnéhoplatobnéhovýmeruokreminýchskutočnostíuviedolajskutočnostitýkajúcesaúčtovníctva.

Všetky zistenia uvádzané v odôvodnení dodatočného platobného výmeru v tejto súvislosti majú svoj
zmysel a opodstatnenie a boli uvedené a vyhodnotené v súlade s § 2 ods. 3 a § 29 ods. 2 zák. č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Napokon žalovaný uviedol, že sú neopodstatnené aj tie odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa

spochybnenia hodnovernosti podnikateľskej činnosti dodávateľa žalobcu T. P. - P.. Zistené skutočnosti,
týkajúce sa výroby drevených kolíkov u T. P. - P., ktorý mal byť prvovýrobcom drevených kolíkov nie
sú pochybnosťami o hodnovernosti dodávateľa a jeho evidencie, ktoré by správca dane bol pripísal vneprospech žalobcu, ale tieto zistenia preukazujú, že výroba drevených kolíkov v množstve 6 miliónov
ks nebola ani preukázaná, ani reálna.

Žalovaný napokon konštatoval, že žalobca ani na opakované výzvy nepreukázal realizáciu zdaniteľného
obchodu medzi ním a jeho dodávateľom, a tým nepreukázal, že splnil podmienky vyplývajúce z
ust. § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca počas výkonu
daňovej kontroly nespolupracoval s kontrolnou skupinou, nereagoval na jej výzvy (iba na jednu),
nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by deklarovanú dodávku tovaru zachytili čo do priebehu a výsledku,

nepreukázal vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení a o realizovaní deklarovaného obchodu a preto
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane podľa zák. č. 222/2004 Z. z.

Žalovaný zdôraznil, že v prvom rade malo byť v záujme žalobcu a v nadväznosti na to povinnosťou
aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovom konaní využil. Správca dane poskytol
žalobcovidostatokpríležitostínielennapredkladaniedôkazov,aleajnapodávanievyjadreníavysvetlení

k zisteniam správcu dane. Na základe týchto skutočností preto žalovaný napadnutý dodatočný platobný
výmer potvrdil.

Žalobca podal v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu žalobu a žiadal, aby súd rozhodnutie
žalovaného, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec zo dňa 27.06.2011

č. 738/230/16495/11/Var zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný sa
neriadil ustanoveniami § 29, § 48 ods. 2, 5, 6 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a
napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom najmä preto, že vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, zistenie skutkového stavu
je v rozpore s obsahom spisov a je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia. Poukázal na to,

že žalovaný pri vyhodnotení jednotlivých zistení správcu dane nepostupoval v súlade so základnou
zásadou daňového konania uvedenou v § 2 ods. 1, 3 zák. č. 511/1992 Zb., svoj záver neodôvodnil
presvedčivo,nereagovalnavšetkyžalobcovenámietky,ktorémalipreveczásadnývýznamahodnotenie
dôkazov vykazuje závažné znaky svojvôle. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len zopakoval
argumentáciu správcu dane.

Žalobca namietal, že všeobecné zistenia správcu dane v daňovom konaní spočívajúce v poznatkoch
alebo podozreniach o neúčtovaní režijných výdavkov preukazujúcich výkon podnikateľskej činnosti,
účte v ČSOB slúžiacom len na poukazovanie nadmerných odpočtov, neexistencii zamestnancov v
pracovnom pomere, neexistencii nákladov na prepravu a manipuláciu drevených kolíkov, nereagovaní

žalobcu na výzvu správu dane na podanie potrebných vysvetlení a nedostatočnú súčinnosť žalobcu v
daňovom konaní vyhodnotil správca dane a následne žalovaný jednostranne v nadväznosti na jednotlivé
zdaniteľné plnenia tak, že v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu uzavrel,
že žalobcom nebola vykonávaná ekonomická činnosť, neprebehli vecné plnenia z predložených faktúr,
ktorébolivystavenébezreálnehopodkladu.Takézhodnotenieskutkovéhostavujevrozporesprincípom

legality v tom, že záujem štátu na maximalizovaní výnosu daní a poplatkov sa nemôže dosiahnuť na úkor
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nemôže
byťvpriamomrozporesozásadoupresnéhoaúplnéhozisteniaskutkovéhostavuvtom,žesprávcadane
a žalovaný upriami pozornosť a dôvody rozhodnutia len dôkazmi svedčiacimi v neprospech daňového
subjektu a neberie do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo

spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch. Neúčtovanie režijných
nákladov podľa žalobcu svedčí o porušovaní predpisov o účtovníctve, ale porušenie týchto predpisov
nevylučuje, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo.

Taktiež namietal, že správca dane aj žalovaný záver o tom, že vecné plnenie z predložených

faktúr nenastalo, vyvodil aj z toho, že žalobca v rozhodnom zdaňovacom období obchodoval s
tovarom len v prostredí prepojenom osobou T. P., pričom správca dane svoje zistenie oprel výlučne
o dôkazy a úvahy svedčiace v neprospech žalobcu a v neprospech žalobcu vyhodnotil aj dôkazy,
ktoré nasvedčovali uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Ide najmä o spochybnenie hodnovernosti
dodávateľa žalobcu T. P. - P. z hľadiska dostatočného množstva tovaru, výroby tovaru, suroviny na jeho

výrobu, zamestnancov, prepravy a manipulácie, ceny tovaru. Žalobca oponoval, že tieto pochybnosti
o hodnovernosti dodávateľa a jeho účtovnej a skladovej evidencie nemôžu sa pripísať v neprospech
žalobcu v zmysle úplného spochybnenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Tieto zistenia boli navyše
dokazované v inom daňovom konaní, ktoré on nemohol ovplyvniť. V tejto súvislosti poukázal na to, žežiaden právny predpis mu neukladal povinnosť skúmať svojich dodávateľov z vyššie uvedených hľadísk,
čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu č. 3Szf/1/2010 zo dňa 19. 08. 2010, v ktorom súd uviedol, že
v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy

a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný a správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu, ktorý nesprávne a nezrozumiteľne vyhodnotil. Žalobca predložil správcovi dane
daňové doklady a doklady o zaplatení, cez existenciu ktorých sa v daňovom konaní zvyčajne posudzuje

splnenie podmienky na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Vzhľadom na to, že podľa správcu dane
existujú dôvodné pochybnosti o tom, že predložené faktúry odrážajú skutočnosť, vyzval žalobcu na
predloženie dôkazných prostriedkov na preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov a z dôvodu
ich nepredloženia, resp. neunesenia dôkazného bremena prijal vyššie uvedený záver. Žalobca však
poukázal na to, že pod dôkaznú činnosť daňovníka nemožno zaradiť aj samotnú činnosť, ktorou sa
pre potreby rozhodnutia majú nestranne objasniť doklady a listiny predkladané daňovníkom, ktorými

preukazuje uplatnený nárok na odpočet DPH. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. k. 4Sž/62/2000 z 28. 11. 2000. Ak teda žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu, porušil tým ust. čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR a zákon č. 511/1992 Zb.
v platnom znení v jeho ustanoveniach § 2 ods. 1, 2, 3 a 5, § 7 ods. 3, § 15 ods. 5 písm. f), ods. 6 písm.
c) a d), § 26 ods. 1, § 29 ods. 1 - 5 a ods. 8, § 48 ods. 2, 5 a ods. 6.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 01. 2013 navrhol žalobu zamietnuť zo skutkových
aj právnych dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že správca dane
pri dokazovaní a hodnotní zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s ust. § 2 a § 29 zák. č.
511/1992 Zb. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v daňovom konaní má všetky náležitosti v

zmysle § 30 a § 48 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný sa
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania a
z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, že akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a
akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili.

Reagujúc na žalobné námietky žalovaný uviedol, že z obsahu odôvodnenia dodatočného platobného
výmeru, ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kontrolná skupina v rámci kontroly vykonala
dokazovanie zamerané na preverenie dodania drevených kolíkov daňovým subjektom T. P. - P. a
výsledky dokazovania spochybnili uskutočnenie deklarovaného obchodu. Žalovaný sa nestotožňuje
s námietkami žalobcu, že absencia dôkazných prostriedkov, resp. neúplnosť účtovných dokladov, na

ktoré žalobca poukázal v žalobe, nevylučujú uskutočnenie obchodov. V tomto prípade ide o dôkazné
prostriedky, ktorých predloženie podmieňuje uznanie nároku na odpočítanie dane u žalobcu z dôvodu
dodania tovaru dodávateľom T. P. - P.. Zo spisového materiálu vyplýva, že v danom prípade žalobcovi
v súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou režijné výdavky ani nevznikli, o čom svedčia
napríklad aj odpovede dodávateľov energie, plynu, mobilných operátorov. Za neopodstatnené považuje

námietky žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný odôvodňujú rozhodnutia len dôkazmi, svedčiacimi
v neprospech žalobcu a nebrali do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že sa zdaniteľné plnenie
uskutočnilo spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch.

Zdôraznil, že kontrolná skupina v rámci kontroly uplatňovala zásadu materiálnej pravdy a jej účelom bolo

úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Dôkazné prostriedky predložené žalobcom neboli spôsobilé
preukázať, že k deklarovanému plneniu fakticky došlo, resp. neboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti
správcu dane o reálnosti deklarovaných obchodných transakcií. Doklady o prijatí deklarovaného plnenia
vyhotovené so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie
nároku na odpočítanie dane, pokiaľ nie je preukázané, že k uskutočneniu deklarovaného plnenia

skutočne došlo. Zdôraznil, že v tomto prípade to bol žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a
nepredložil všetky požadované doklady v zmysle výziev na predloženie dôkazných prostriedkov.
Preto kontrolná skupina si zabezpečila dôkazy miestnym zisťovaním u žalobcu, ako aj v skladovacích
priestoroch v Strede nad Bodrogom, ktorého sa nezúčastnil, a tiež v rámci súčinnosti s inými orgánmi a
organizáciami.Žalovanýpoukázalnato,žekontrolnáskupinanespochybnilauskutočneniezdaniteľného

plnenia pochybnosťami o podnikateľskej činnosti T. P. - P.. Kontrolná skupina vzhľadom k skutočnosti,
že s komoditou drevené kolíky obchodoval celý reťazec spoločností a išlo o spoločnosti personálne
prepojené osobou T. P., si zabezpečovala dôkazy nahliadnutím do spisov niektorých týchto spoločností,
u ktorých vyhotovila úradné záznamy. Kontrolná skupina v tomto prípade len plnila účel kontrolya preverovala u žalobcu splnenie podmienok pre odpočítanie dane upravených v hmotno-právnom
zákone. Postupovala pritom v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránila záujmy štátu a obcí
a dbala pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalobca mal možnosť v

priebehu kontroly kedykoľvek uplatniť svoje práva v zmysle ust. § 15 ods. 5 písm. c) - g) zák. č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov, tieto práva nevyužil.

Žalovaný ďalej konštatoval, že prepojenie medzi spoločnosťami, v ktorých figuroval ako konateľ, resp.
spoločník T. P. a žalobcom preukazuje tiež skutočnosť, že miestneho zisťovania vykonaného dňa 20. 10.

2010 sa Y. J., ani jeho splnomocnený zástupca nezúčastnili, vstup do skladovacích priestorov umožnil
T. P., ktorý predložil skladovú kartu zásob Y. J. a tiež sa vyjadril k uskladneniu a preprave kolíkov, ktoré
boli predmetom spornej faktúry.

Analýzou postavenia žalobcu ako fyzickej osoby v reťazci prepojenom osobou T. P., ako aj DPH bolo
zistené, že žalobca obchoduje výlučne so spoločnosťami ekonomicky a personálne prepojenými osobou

T. P.. Daňové priznania žalobcu k DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2005 - 2010 preukazujú, že
žalobcanevykázalanizajednozdaňovacieobdobiedaňovúpovinnosť,zakaždézdaňovacieobdobiebol
výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet. Žalovaný konštatoval, že tieto skutočnosti
preukazujú, že v prípade takéhoto konania žalobcu v reťazci vzájomne prepojených firiem nebol
vytvorenýpredpokladekonomickejčinnostivrozsahu,akotodeklarovalvdaňovompriznaníadokladoch

predložených pri kontrole. Obchodné operácie sa javia ako účelové a neboli vytvorené za ekonomickým
účelom, ale výlučne s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania DPH. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. Afs/61/2008 z 27. 11. 2008, podľa ktorého za
dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky
dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok

na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Právo nárokované platiteľom
dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie,
než práve získanie nároku na odpočet dane. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci
obvyklých obchodných podmienok absentujú akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s
cieľom získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak, len za zneužitie objektívneho

daňového práva.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec, oboznámil sa s pripojeným
administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Daňové riaditeľstvo SR vykonalo u žalobcu kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
I/332/11679-53110/2011/FekĽ zo dňa 06. 05. 2011, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a
tomuto doručený dňa 23. 06. 2011.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2010 podanom dňa 25. 05. 2010 si žaloba uplatnil odpočítanie dane podľa §
51 ods.1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v sume 40 964,-- eur. Právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty si žalobca uplatnil z dodávateľskej faktúry č. 080410/V7 zo dňa 08. 04. 2010 od dodávateľa T.

P. - P. za predaj 30 800 ks drevených kolíkov o rozmere 3x5x110 z toho základ dane 107 800,-- eur a
DPH 20 482,-- eur a faktúry č. 080410/V8 zo dňa 08. 04. 2010 od dodávateľa T. P. - P. za predaj 30
800 ks drevených kolíkov o rozmere 3x5x110 z toho základ dane 107 800,-- eur a DPH 20 482,-- eur.

Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach, odborné stanoviská

príslušných inštitúcií k jednotlivým komoditám, zápisnice o miestnom zisťovaní, úradné záznamy o
nahliadnutí do spisu, vyjadrenia získané od tretích osôb, ktorých obsah korešponduje so zisteniami
uvedenými správcom dane v dodatočnom platobnom výmere ohľadne týchto dôkazov.

Kontrolou správca dane preveril oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH z týchto faktúr a na

základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane z týchto
dodávateľských faktúr. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol Daňovým úradom Kráľovský Chlmec
vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 27. 06. 2011 č. 738/230/16495/11/Var.O odvolaní žalobcu, podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého
dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 29. 03. 2012
č. 1020503/1/437986-545765/2012/4897, ktorým napadnuté rozhodnutie daňového úradu potvrdil.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané
(§ 49 ods. 2 písm. a) zák. 222/2004 Z. z. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 5, 7 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v daňovom konaní
sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí
a dbá sa pritom na zachovane práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,

ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie vykonáva
správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovedí na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 15 ods. 5 písm. f) cit. zákona daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo
vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole,
k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 30 ods. 3 cit. zákona rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.Podľa § 48 ods. 2 cit. zákona odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri

rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 6 cit. zákona rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom
nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými
námietkami uvedenými v odvolaní.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako
aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto

rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich
formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny
právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom
vysporiadal so všetkými námietkami, vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z
dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

Vychádzajúc z dôkazov, vykonaných v správnom konaní tak, ako boli špecifikované v napadnutom
rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, vyhodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti dospel súd k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani
z pridanej hodnoty v zdaňovacom období apríl 2010 v sume 40 964,-- eur na základe dodávateľských

faktúr od dodávateľa T. P. - P., pretože tento v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre
odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

V preskúmavanom prípade ide o nepriznanie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie apríl
2010 v sume 40 964,-- eur z faktúr č. 080410/V7 zo dňa 08. 04. 2010 (30 800 ks) a č. 080410/V8 zo dňa

08. 04. 2010 (30 800 ks) vystavených dodávateľom T.C. P. - P., T. O. XXX za dodanie drevených kolíkov
v počte celkom 61 600 ks. Pretože žalobca okrem faktúry nepredložil žiadne iné dokumenty, ktorými
by preukazoval reálne uskutočnenie dodávky, kontrolná skupina vykonala dokazovanie za účelom
preverenia, či deklarovaný obchod bol aj reálne uskutočnený. Takými dôkazmi boli miestne zisťovania,
nahliadnutia do spisov iných daňových subjektov prepojených T. P. a to Domby, s. r. o., RTL-K, s. r. o.,

JOMADO, s. r. o. Výsledky dokazovania, ktoré sú podrobne uvedené v oboch rozhodnutiach daňových
orgánov a aj v prvej časti odôvodnenia tohto rozsudku ukázali, že žalobca obchodoval v zdaňovacom
období aj v ostatných zdaňovacích obdobiach výlučne s komoditou drevené kolíky iba so spoločnosťami
personálne prepojenými T. P. a to bez toho, aby tovar opustil skladovací priestor, pričom každou zmenou
vlastníka tomuto v zdaňovacom období z obchodu vznikol nadmerný odpočet. Drevené kolíky mal

žalobca podľa skladovej karty, ktorú predložil pri miestnom zisťovaní T. P. U.. predať dňa 05. 10. 2010
do Maďarska, ale zo spisu daňového subjektu Domby, s. r. o., kontrolná skupina zistila, že už 13. 09.
2010 sa v sklade v Strede nad Bodrogom žiadne drevené kolíky, ktoré by patrili žalobcovi nenachádzali.
Miestnym zisťovaním v januári 2011 bolo zistených v tomto sklade cca 250 000 ks drevených kolíkov,
z označenia ktorých vyplynulo, že patria spoločnosti Domby, s. r. o., a miestnym zisťovaním vo februári

2011 v tých istých priestoroch bola komodita drevené kolíky v množstve 240 200 ks označená na tabuľke
akovlastníctvo spoločnostiPrestíž,s.r.o.,a18900kstabuľkousoznačenímT.P.-P..Kontrolnáskupina
skúmala a zisťovala pôvod drevených kolíkov a spochybnila samotnú výrobu u T. P. - P., pretože nebolo
preukázané, z čoho, kým a akými výrobnými prostriedkami ich vyrobil. Zo skladovacej evidencie T. P. - P.
totiž kontrolná skupina zistila, že v januári 2010 predal všetky kolíky vyrobené v roku 2009 a teda v roku

2010 musel predávať drevené kolíky, ktoré vyrobil v roku 2010. Výdaj guľatiny však nebol zaznamenaný
ani na jednej skladovacej karte, T. P. - P. neúčtoval o žiadnych výdavkoch, ktoré by preukazovali výrobu,
nemal zamestnancov, výrobné prostriedky, fakturáciu za energie, prepravu a pod. Tieto zistenia potom aj
podľanázorusúduopodstatnenespochybnilireálnedodanietovaruT.P.-P.žalobcoviatýmajneuznanie
uplatneného práva na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z.

Námietka žalobcu, že pri hodnotení skutkového stavu nepostupoval správca dane a žalovaný podľa ust.
§ 2 a 29 nie je dôvodná, pretože správca dane v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonal rozsiahle
dokazovanie na objasnenie uskutočňovania obchodovania s predmetnými komoditami, ktorých dodávkabola uskutočňovaná medzi spoločnosťami prepojenými osobou T. P. a žalobcu. Dôkazy získané z iných
daňových kontrol boli použité v súlade so zákonom a vzhľadom na tok, že sa obchody uskutočňovali
výlučne v reťazci týchto spoločností, ich použitie bolo aj nevyhnutné na objektívne zistenie skutkového

stavu.

Ani tvrdenie žalobcu, že neúčtovanie režijných výdavkov žalobcom je iba porušením predpisov v
účtovníctve a nie je dôkazom, že nebola vykonávaná ekonomická činnosť, nepovažuje súd za právne
významné, pretože záver, ku ktorému dospel žalovaný a správca dane, je správny a logický a

nevychádzal iba z týchto zistení, ale z vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní svojich rozhodnutí náležite vyhodnotili
aj zistenia ohľadne podnikateľskej činnosti T. P. - P., u ktorého bola, ako to už vyplýva z vyššie
uvedeného spochybnená jeho ekonomická činnosť. Žalobca pochybnosti správcu dane nevyvrátil
žiadnymi relevantnými dôkazmi. Počas celej daňovej kontroly bol prakticky pasívny, nereagoval na výzvy
správcu dane, ani sa nezúčastňoval miestnych zisťovaní, nepredložil všetky písomnosti, ktoré od neho

správca dane pri daňovej kontrole žiadal, preto žalovaný správne konštatoval, že žalobca neuniesol
svoje dôkazné bremeno.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.

05. 2011) podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

Súd rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v
§ 250f O. s. p.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania v súlade s § 250k ods.
1 O. s. p. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.