Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201696
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114201696.8

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: O.. D. P., F.. XX.XX.XXXX,
T. H., U. XXXX/XXX, právne zastúpený: JUDr. Ján Garaj, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 137, proti
žalovanému: PROGRES - Pozemné stavby, a.s., IČO: 00 605 921, so sídlom Prešov, Masarykova 16,
o bezdôvodné obohatenie takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 22.01.2014 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom
o základe veci a to tak, že určí, že žalobcovi patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalovaným a to pozemku registra KN - C, parc.

č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2159 m2 nachádzajúce sa v k.ú. Prešov, obec
Prešov, okres Prešov, Správa katastra Prešov, evidovaný na LV č. XXXX, zo strany žalovaného
za obdobie od 23.01.2012 do 22.01.2014. Následne nech súd v konaní pokračuje a po vykonaní
znaleckého dokazovania zaviaže žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia určeného
znaleckým posudkom. V odôvodnení žalobného návrhu žalobca uviedol, že je spoluvlastníkom
nehnuteľnosti k.ú. Prešov evidovanej na LV č. XXXX v podiele 15/96-in a predmetnú nehnuteľnosť ako

celok dlhodobo užíva spoločnosť PROGRES - Pozemné stavby, a.s. komerčným spôsobom, konkrétne
prevádzkou parkoviska, avšak jej spoluvlastnícky podiel predstavuje len 2/6 iný celku. Na predmetnej
nehnuteľnosti sa nachádza 64 parkovacích miest, pričom hodinový poplatok je 1,- Euro a zvyšok
nehnuteľnostijeužívanýakoprístupovákomunikácia.Žalovanývykonávačinnosťbezsúhlasuostatných
spoluvlastníkov. Z pohľadu žalobcu je daný jeho nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci v
rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu.

Žalovaný v písomnom stanovisku doručenom súdu 19.01.2015 uviedol, že so žalobou nesúhlasí.
Parkovisko prevádzkuje na základe dohody väčšiny spoluvlastníkov uzavretej ešte dňa 19.06.2000.
Dohoda vznikla aj ako reakcia na neoprávnené parkovanie cudzích vozidiel v areáli, čím vznikol
nedostatok parkovacích miest pre nájomníkov a zamestnancov areálu. Nejedná sa teda o neoprávnenú
podnikateľskú činnosť a nie je pravdou, žeby nebol daný súhlas ostatných spoluvlastníkov. Dohodu

navyše podpísala aj spoločnosť STAVKO, od ktorej žalobca pozemok odkúpil v roku 2005 a pri kúpe
bol informovaný o ťarchách viaznucich na parcele. Dohodu podpísali spoluvlastníci s podielom 82,3
%. Podiel žalovaného na parkovacích miestach predstavuje 8 parkovacích miest, tento si nahlásil iba
3 vozidlá. Z toho jasne vyplýva, že svoje miesta nevyužíva preto, že ich nepotrebuje a nie preto,
žeby ho niekto obmedzoval. Žalovaný ponúkal žalobcovi vyčleniť jeho parkovacie miesta, čo tento
odmietol.Ďalejžalovanýpoukázalnato,žekžiadnemuobohateniužalovanéhonaúkoržalobcunedošlo,

pretože s prevádzkovaním parkoviska sú spojené zvýšené náklady zabezpečované výlučne žalovaným
z vlastných finančných prostriedkov. Za 14 rokov prevádzkovania nebolo parkovisko ziskové, napríkladku koncu roku 2014 dlh spoluvlastníkov voči žalovanému predstavuje 2.872,94 Eur. Žalovaný tiež
namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s poukázaním na to, že žalobca žaluje len jediného
spoluvlastníka a to jeho.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, informatívnou kópiou z katastrálnej
mapy, parkovacím lístkom z 07.03.2012, znaleckým posudkom O.. H. M. č. 12/2013, dohodou vlastníkov
nehnuteľností a plôch areálu E. X o prevádzke parkoviska z 19.06.2000, vyúčtovaním prevádzky
parkoviska za roky 2012-2014, výpisom z LV č. XXXX, fotografiami z predmetnej nehnuteľnosti, ako aj

ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. Prešov, obec Prešov, okres Prešov k parcele č. XXXX/X o výmere 2159 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, umiestnený v zastavanom území obce súd zistil, že žalobca
je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 15/96. Ďalšími
spoluvlastníkmi sú SR - Krajská prokuratúra v Prešove v podiele 1/6 + 1/12, O.. E. T. s manželkou v

podiele1/12,O..Q.P.vpodiele1/12,PROGRES-Pozemnéstavby,a.s.Prešovvpodiele2/6(žalovaný),
D. E. - JOMA v podiele 1/12, O.. H. B. v podiele 1/96.

Podľa žalobcom predloženého znaleckého posudku spracovaného O.. H. M. č. 12/2013 súd zistil, že
znalec stanovoval všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na spoluvlastnícky podiel žalobcu a

vyčíslil všeobecnú hodnotu pozemku na 97.794,87 Eur metódou polohovej diferenciácie a na 99.392,59
Eur výnosovou metódou. Všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcu k hodnote majetku
97.800,- Eur.

Žalobca vo výpovedi uviedol, že pozemky odkúpil v roku 2005 od spoločnosti STAVKO pani P., boli

tam budova a pozemky a potom odkúpil aj sporný pozemok v spoluvlastníckom podiele 15/96. Odvtedy
sa prakticky neustále snažil o vyriešenie spornej situácie, opakovane sa stretol s pánom Š., prakticky
až do roku 2012 bez účasti iných osôb a snažili sa na veciach dohodnúť, ale bezúspešne. Žalobca
potom oslovil advokátku, neskôr advokátsku kanceláriu a potom došlo k podaniu žaloby na súd. Sporná
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve žalobcu, žalovaného a ďalších spoluvlastníkov slúži ako prístupová

cesta k nehnuteľnostiam ostatných spoluvlastníkov a využíva sa aj ako parkovisko. Žalobca ďalej
poukázal, že žalovaný umožňuje na parkovisku parkovať viacerým fyzickým alebo právnickým osobám
bezplatne. Žalobca využíva spornú nehnuteľnosť len ako prístupovú cestu k svojim garážam a napriek
tomu, že má nahlásené tri parkovacie miesta, tieto nevyužíva, pretože jeho firma vlastní len dve autá,
na ktorých chodí buď on, alebo zamestnankyňa. V objekte sa zdržiava len sporadicky, možno jedenkrát

až dvakrát mesačne, niekedy aj zriedkavejšie.

Štatutárny zástupca žalovaného vo výpovedi uviedol, že on je len správcom areálu na základe
dohody spoluvlastníkov a dohoda zjednodušene povedané bola v tom duchu, že priestory vo dvore
využívajú spoluvlastníci bezplatne rovnako tak, ako aj nájomcovia, prípadne zamestnanci. Dohodu v tom

čase podpísalo deväť spoluvlastníkov, traja ju nepodpísali. Žalobcovi sa nepáči bezplatné využívanie
parkoviska, navrhuje spoplatnenie, avšak predpokladalo by to dohodu spoluvlastníkov. V praxi z toho
pramenili nezhody keď jedným zo spoluvlastníkov je Krajská prokuratúra a do objektu preto často
chodí polícia, na čo poukazoval iný zo spoluvlastníkov, že pokiaľ sú do objektu vpúšťané osoby
bezplatne, prečo potom jeho stravníci musia platiť. Nespokojnému spoluvlastníkovi tak vyšli v ústrety.

Zo strany žalovaného žalobcovi bola daná ponuka, že mu vyčlenia 10 parkovacích miest a nech
si s nimi nakladá podľa vlastného uváženia, čo žalobca odmietol. Žalovaný predložil súdu dohodu
vlastníkov nehnuteľnosti a plôch areálu E. XX o prevádzke parkoviska z 19.06.2000, z ktorej súd zistil,
že zúčastnení (PROGRES - PS, a.s. podpísaný O.. Š., Pozemné staviteľstvo podpísaný H.. E., Krajská
prokuratúra podpísaný D.. Q., STAVKO podpísaný O.. D. U. v. z., O.. E. T. podpísaný O.. T., Raden,

s.r.o. podpísaný O.. P.) sa dohodli, že v čase od 01.07.2000 do 31.12.2000 bude parkovisko v skúšobnej
prevádzke, stála prevádzka bude pokračovať po prípadných úpravách (dohodnuté úpravy nenastali).
Majitelia a nájomnícinehnuteľností nebudú za používanie plateného parkoviska platiť. Parkovné sa bude
vyberať len od návštevníkov areálu. Spravovaním sa poveruje správca areálu PROGRES - Pozemné
stavby, a.s., hospodársky výsledok po ukončení kalendárneho roka sa rozdelí medzi jednotlivých

majiteľov plôch. Majitelia nehnuteľností nahlásia PROGRESU do 26.06.2000 za seba a za svojich
podnájomníkov ŠPZ áut, ktorých bude vrátnik vpúšťať a vypúšťať bezplatne. Pritom vyznačia, či ide o
súkromné, alebo služobné vozidlo. Po mesiaci sa bude zoznam doplňovať, meniť podľa potreby. Ďalej
žalovaný predložil súdu vyúčtovanie prevádzky parkoviska za roky 2012-2014, z ktorého súd zistil, že vroku 2012 bol kumulovaný hospodársky výsledok od r. 2000 = - 95,87 Eur, v r. 2013 = - 1.253,23 Eur,
v r. 2014 = - 2.872,92 Eur.

Žalovaný vo vzťahu k predmetnej dohode na položené otázky žalobcu odpovedal, že dohoda mala
provizórny charakter s poukázaním na to, že nie všetci spoluvlastníci ju podpísali tak sa to myslelo tak,
že po zabehnutí a odskúšaní sa prípadné nedostatky priebežne upravia, nejaké veci sa dotiahnu do
konca. Pokiaľ do dvora chodili policajti a parkovali zadarmo a ľudia tam chodili na obedy, ak by zaplatili
za obed 3,50 Eur, parkovné 1,- Euro, tak takéto veci sa operatívne riešili. K osobám, ktoré nepodpísali

dohodu žalovaný uviedol, že po vyriešení obedov sa ďalej riešilo ak potrebovali ísť ľudia s pokazeným
spotrebičom a tiež pri návšteve nábytku JOMA preukazovali sa pokladničným blokom. Situácia sa riešila
tak, aby bol každý spokojný. Od predmetnej dohody iná písomná dohoda neexistuje. Taktiež neexistuje
nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným.

Žalovaný navrhol v nadväznosti na predložený znalecký posudok výsluch O.. H. M., čomu súd vyhovel.

Na žalovaným položené otázky znalec odpovedal, že sa nemôže vyjadrovať k znaleckému posudku
spracovanému inou osobu, ale cena pozemkov v okolí Prešova, napr. na výstavu rodinných domov sa
pohybujevrozpätí60-70,-Eurna1m2(reagovaltaknaotázkučímsivysvetľuje,ževčasekúpypozemku
žalobcom pred piatimi rokmi bola stanovená cena za 1m2 30,90 Eur a podľa ohodnotenia O.. H.. M.
je to 289,90 Eur, čo je desaťnásobok). Na ďalšiu otázku prečo ohodnocoval spornú nehnuteľnosť ako

parkovisko uviedol, že preto, lebo keď nehnuteľnosť ohodnocoval, tak pri ohliadke riadne platil parkovné.
K ďalšej otázke, prečo znalec na predmetnej nehnuteľnosti nevidel žiaden znižujúci faktor vo vzťahu
k pozemku s poukázaním na to, že dvor je taký, že sa tam ani nedá postaviť garáž, pričom naopak,
použil zvyšujúci faktor najvyšší, teda v čom videl špeciálnu hodnotu predmetného pozemku uviedol, že
posúdenie je na znalcovi a pri predmetnom pozemku sa mu javila vzhľadom na účel najrelevantnejšia

metóda výnosová na stanovenie objektívnej ceny nehnuteľnosti.

Žalobca v písomnom stanovisku z 04.01.2016 reagoval na námietky žalovaného a uviedol, že nárok
žalobcu je možné odvodiť z výkladu ust. § 137 ods. 1 OZ, keď právo každého zo spoluvlastníkov užívať
vec je obmedzené rovnakým právom ostatných spoluvlastníkov užívať vec podľa veľkosti podielu. Aj

v prípade, že súd prípadne spoluvlastníci rozhodnú o hospodárení so spoločnou vecou spôsobom,
že niektorého zo spoluvlastníkov z fyzického užívania úplne alebo čiastočne vylúčia, v takom prípade
jeden alebo ostatní užívajú vec nad rámec svojho podielu. Ide o obmedzenie práva dovolené zákonom,
za ktoré však spoluvlastníkovi patrí náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Zo strany
spoluvlastníkov pozemku nie je zabezpečené, aby mal žalobca v každom momente prístup k svojim

parkovacím miestam. Žalobca nedisponuje počtom motorových vozidiel tak, aby svojich desať miest
využil a tiež nemôže ich ponúknuť tretím osobám napríklad na prenájom z dôvodu neistoty, či by mala
oprávnená osoba skutočne kde zaparkovať, nakoľko parkovacia plocha je počas pracovného času plne
obsadená a tiež z dôvodu, že bolo povinnosťou nahlásiť ŠPZ vozidla, pričom potenciálny nájomca by
musel z uvedeného dôvodu vždy používať to isté vozidlo. Žalobca sa ďalej nestotožnil s námietkou

nedostatkupasívnejvecnejlegitimáciezdôvodu,žežalovanýprioritnezodpovedázasprávuspoločného
majetku takým spôsobom, ktorý neumožňuje žalobcovi slobodne realizovať svoje vlastnícke právo v
miere zodpovedajúcej jeho podielu, ale aj z dôvodu, že záväzok spoluvlastníkov je v zmysle § 511 ods.
1 OZ solidárny, a teda žalobca môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. K možnosti využívať
rovnoprávne parkovanie v areáli žalobca poukázal na to, že objektívne takúto možnosť nemá, nakoľko

žalovaný umožňuje bezplatný vstup do areálu celkom 439 vozidlám, pričom O.. T. má 212 voľných
vstupov, O.. B., 4 voľné vstupy, O.. P. 13 voľných vstupov, Krajská prokuratúra 63 voľných vstupov,
Okresná prokuratúra 16 voľných vstupov, E. pozemné staviteľstvo 8 voľných vstupov, E. - D. X voľných
vstupov,firmaPROGRES113voľnýchvstupov,O..P.XvoľnévstupyafirmaCOPEXSOFT1voľnývstup
za parkovné uhradené dopredu. Žalobca poukázal na to, že neobmedzené parkovanie pre nájomcov

v centre mesta je obrovskou devízou a pridanou hodnotou, ktorú spoluvlastníci svojim nájomcov bez
námahy poskytujú a čo sa nepochybne odráža aj na ziskoch z prenájmu nebytových priestorov. Spôsob
užívania areálu spoluvlastníkom nepochybne vyhovuje, je však na úkor žalobcu, ktorý nemôže svoje
voľné miesta zodpovedne prenajať. Aj keď žalovaný nemusí byť v každom momente vylúčený z užívania
pozemku úplne, pri obmedzenom užívaní je potrebné prihliadnuť na účel, na ktorý sa nehnuteľnosť

využíva. Žalobca poukázal na rozsudok NS ČR 31Cdo/503/2011, z ktorého citoval.

Žalovaný v záverečnom stanovisku poprel využívanie nehnuteľností bez právneho dôvodu, pre ktoré
má vydať bezdôvodné obohatenie, nakoľko on ako správca areálu spravuje spoločnú vec na základedohody vlastníkov. Žalobca tiež nepredložil žiaden dôkaz o tom, žeby bol vo využívaní spoločnej veci
obmedzovaný. Poplatky za parkovanie sú riadne evidované registračnou pokladnicou a v kumulovanom
hospodárskom výsledku hospodárenie s vecou nevykazuje zisk, naopak dlh, teda o obohatení sa nie

je možné hovoriť. Žalovaný považuje žalobu za zmätočnú aj preto, že označil len žalovaného ako
osobu zodpovednú za náhradu škody, preto namietal pasívnu vecnú legitimáciu. V neposlednom rade
poukázal na to, že ostatní spoluvlastníci výhrady k spôsobu využívania veci nemajú, o čom svedčí
aj prieskum záujmu o zmenu, keď uvedený stav vyhovuje žalovanému, manželom T., D. E. - JOMA
nábytok, PROGRESU - Pozemné stavby, a.s., Krajskej prokuratúre, teda spoluvlastníkom s podielom

hlasov 87,13 %.

Žalobca predložil súdu fotografické zábery, ktoré majú preukazovať, že parkovisko je plné počas
pracovného dňa a je problematické tam zaparkovať. Taktiež predložil súdu kópiu parkovacieho lístka,
na ktorom je uvedené „PROGRES - Pozemné stavby, a.s., sídlo a IČO, tiež parkovné 1 x 1,00 = 1,00
Eur zo dňa 07.03.2012“. Žalovaný namieta, že fotografie sú zhotovené účelovo aj s poukázaním na to,

že aj po odstránení lešenia sa ešte parkovací priestor zväčší.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve

viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1,2 OZ,
(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 139 ods. 1,2,3 OZ,
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne

a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene

rozhodol súd.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podielové spoluvlastníctvo spočíva v tom, že subjektom vlastníckeho práva je viacero fyzických, či
právnických osôb. Nadobudnutím podielu spoločnej veci sa tieto osoby stávajú spoluvlastníkmi a v
závislosti od výšky svojich podielov sa zúčastňujú na užívaní a hospodárení so spoločnou vecou.
Spoluvlastnícky podiel tak nepredstavuje nejakú reálnu časť spoločnej veci, ale ide o ideálny podiel,

ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa
spoločnej veci. Dohodou si môžu spoluvlastníci upraviť hospodárenie so spoločnou vecou ohľadom
práv aj povinností. Dohodu o užívaní spoločnej veci môžu spoluvlastníci uzavrieť písomne, ústne,
aj konkludentne. Dohoda zaväzuje spoluvlastníkov len voči sebe navzájom. Pokiaľ sa podieloví
spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe užívania alebo hospodárení so spoločnou vecou, rozhodne

sa hlasovaním podielových spoluvlastníkov na podklade väčšinového princípu, ktorý sa počíta podľa
veľkosti ich podielov. Prehlasovaný menšinový spoluvlastník (alebo spoluvlastníci), ktorí nesúhlasí
s rozhodnutím väčšiny, sa v takomto prípade môže obrátiť na súd, aby ten rozhodol o spôsobe
hospodárenia so spoločnou vecou, avšak iba v tom prípade, ak sa rozhodnutie týka dôležitej zmeny
spoločnej veci, došlo k rovnosti hlasov, nedosiahla sa väčšina hlasov, alebo dohoda. V ostatnom prípade

neostáva menšinovému spoluvlastníkovi iná možnosť, ako podriadiť sa rozhodnutiu väčšiny.

V predmetnej veci uzavreli spoluvlastníci dohodu 19.06.2000, že nehnuteľnosti a plochy areálu E. XX
budú slúžiť ako prevádzka parkoviska. Dohodu ako právny predchodca žalobcu podpísal v zastúpeníp. P. O.. D. U., pričom súčasťou predloženej dohody nie je plnomocenstvo. Dá sa ale usudzovať, že
aj zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k uzavretiu predmetnej dohody, pretože priestory sa
ako parkovisko od roku 2000 využívali, čo usudzuje aj na konkludentný súhlas. Okrem toho žalobca

bol dohodou vo vzťahu k využitiu nehnuteľnosti viazaný. Zmena v osobe jedného zo spoluvlastníkov
sama o sebe bez ďalšieho nie je podstatnou zmenou pomerov, ktorá by mala vplyv na viazanosť
zmluvných prejavov spoluvlastníka o užívaní spoločnej veci (napr. NS ČSSR Cpjf 78/72, podporne NS
ČR 28Cdo/712/2008, NS ČR 22Cdo 4455/2008). Zároveň ale je nepochybné, že dohoda založená
na majorizácii platí dodnes. Princíp právnej istoty a predchádzania súdnym sporom vyžaduje, aby

dohoda bola považovaná za nemennú, pokiaľ nenastanú nové okolnosti, ktoré je možno považovať
za podstatnú zmenu pomerov, čo platí predovšetkým vo vzťahu k ochrane práv tretích osôb, s
ktorými je na základe takejto dohody jednané. Aktuálna judikatúra už zdôraznila, že zmena v osobe
jedného z podielových spoluvlastníkov sama o sebe nie je podstatnou zmenou pomerov, ktorá by
mala vplyv na viazanosť zmluvných prejavov spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci. Všeobecný
náhľadnapodstatuzmenyrozhodovaciehorežimupodielovýchspoluvlastníkovarámecdosahuprincípu

majority zakotvila ústavnoprávna judikatúra a zhrnula záverom, že princíp majority pri rozhodovaní
podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou je vo všeobecnej rovine spravodlivý,
pretože požiadavka bezpodmienečného súhlasu všetkých podielových spoluvlastníkov k rozhodovaniu
o hospodárení so spoločnou vecou by mohol viesť k znemožneniu takéhoto hospodárenia. Princíp
majorizácie však je možné rešpektovať iba v prípadoch, pri ktorých nie je výsledok v extrémnom

nesúlade s princípmi spravodlivosti a neporušuje základné práva menšinových spoluvlastníkov. V
danom prípade sa ale nejedná o zneužitie majoritného postavenia väčšinového spoluvlastníka na úkor
menšinového, pretože dohoda je výsledkom konsenzu väčšiny podielových spoluvlastníkov v podiele
82,3 % k celku. Vychádzajúc z aktuálneho prieskumu spokojnosti spoluvlastníkov s doterajším užívaním
nehnuteľnosti sa vyjadrilo za zachovanie doterajšieho stavu až 87,13 % podielových spoluvlastníkov.

Z uvedeného je preto potrebné prijať záver, že užívanie nehnuteľnosti v spoluvlastníctve účastníkov
konania ako aj ďalších spoluvlastníkov sa nedeje svojvoľným rozhodnutím žalovaného, ale platne
uzavretej dohody väčšinových spoluvlastníkov na základe princípu majorizácie, kde žalobca vstúpil do
práv a povinností jeho právneho predchodcu.

Ďalšou argumentáciou žalobcu bolo, že došlo k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva, avšak jemu ako
menšinovému spoluvlastníkovi, ktorého spoluvlastnícke právo bolo obmedzené patrí náhrada vo výške
zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Zo strany spoluvlastníkov nie je zabezpečené, aby mal žalobca
v každom momente prístup k svojim parkovacím miestam. Žalobca nedisponuje počtom motorových
vozidiel tak, aby svojich desať miest využil a nemôže ich ponúknuť tretím osobám napr. na prenájom z

dôvodu neistoty, žeby mala oprávnená osoba skutočne kde zaparkovať. Spôsob užívania nehnuteľnosti
vyhovuje spoluvlastníkom, avšak je na úkor žalobcu, ktorý nemôže svoje voľné miesta zodpovedne
prenajať.

Nárok vlastníka za náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu

vyplýva z ust. § 137 od. 1 OZ a jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým
spoluvlastníkom (spoluvlastníkmi) nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívanie druhým spoluvlastníkom
nad rozsah spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec
nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere,

než zodpovedá jeho podielu. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná,
žiaden nárok na náhradu za jej neužívane by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká
ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky
podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom
užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre

ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva nie je právne významný a rovnako tak nie je
významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.

Z výpovede žalobcu ale aj žalovaného je nesporné, že žalobca neužíva nehnuteľnosť na účely
parkovania predovšetkým z dôvodu, že o takéto užívanie nemá záujem. Ako to žalobca uviedol, napriek

vymedzenej ploche desiatich parkovacím miest (žalovaný uvádza osem parkovacích miest) má žalobca
k dispozícii len dve motorové vozidlá a v areáli na E. Č.. X, Prešov sa zdržiava len sporadicky,
niekoľkokrát v mesiaci. Ďalšia argumentácia žalobcu spočíva v tom, že to v konečnom dôsledku ani
nepotrebuje, pretože v areáli má odstavné plochy pred garážami v jeho vlastníctve. Takáto situáciavšak z pohľadu súdu nekorešponduje s núteným obmedzením vlastníckeho práva žalobcu. Situácia,
za ktorej by mal žalobca nárok na náhradu za neužívanie, prípadne obmedzené užívanie veci by
predpokladala, že sa tak stalo na základe rozhodnutia väčšinových spoluvlastníkov, prípadne faktického

stavu navoleného väčšinovými spoluvlastníkmi. Žalobca však spoluvlastnícky podiel nevyužíva z iných
dôvodov, pričom ani sám pred súdom nepoprel, že o využívanie parkoviska v podiele mu prináležiacom
nemá záujem. Tiež bolo pred súdom nesporne preukázané, že žalovaný vynaložil úsilie vyjsť žalobcovi
v ústrety, keď mu navrhol vyčlenenie konkrétnych parkovacích miest aj podľa vlastného výberu a tento
to odmietol. Súd preto nedospel k záveru, žeby rozhodnutím väčšinových spoluvlastníkov bol žalobca

vylúčenýzužívaniespoločnejveci,pretožesámžalobcaoužívaniespoločnejvecivrozsahujehopodielu
nemá záujem.

Pokiaľ sa žalobca nestotožňuje so spôsobom ako sa parkovisko na spoločnej nehnuteľnosti užíva, a
že s vecou nie je naložené spôsobom prinášajúcim finančný prospech, tu je tiež potrebné poukázať
na ust. § 139 ods. 2 OZ, pričom žiadne zákonné ustanovenie väčšinovému spoluvlastníkovi neukladá,

aby bola vec užívaná určitým spôsobom. Väčšinoví spoluvlastníci sú tak oprávnení rozhodnúť o
užívaní spoločnej veci za podmienok, ktoré je možné považovať za vhodné, teda i spôsobom,
ktorý pre spoluvlastníkov nie je z hľadiska finančného prínosu najvhodnejší. To sa vzťahuje aj na
predmetný prípad, keď spôsob užívania parkoviska je výsledkom dohody majoritných spoluvlastníkov
im vyhovujúcim spôsobom. Napriek tomu bola prejavená ochota vo vzťahu k žalobcovi vymedziť mu

počet parkovacích miest adekvátny jeho podielu na nakladanie ním určeným spôsobom. Je pravdou,
že princíp majorizácie je možné rešpektovať v prípade, pokiaľ nie je výsledok v extrémnom nesúlade s
princípmi spravodlivosti a neporušuje základné práva menšinových spoluvlastníkov, pričom súd nezistil,
žeby užívanie spoločnej nehnuteľnosti bolo v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu a v rozpore s
dobrýmimravmi.Vneposlednomradežalovanýsúdupreukazoval,žehospodáreniesospoločnouvecou

neprináša spoluvlastníkom zisk, preto nie je možné hovoriť o nadužívaní spoluvlastníckeho podielu na
úkor žalobcu. Pokiaľ by mal žalobca pochybnosti o relevancii hospodárskeho výsledku pri hospodárení
so spoločnou vecou má spoluvlastník, ktorý nespravuje spoločnú vec právo oboznámiť sa s obsahom
listín a záznamov týkajúcich sa spoločnej veci z dokladov, o ktoré sa vyúčtovanie opiera. Je preto možné
podať žalobu na podaní informácie o hospodárení so spoločnou vecou, ktorú stačí vymedziť všeobecne.

Spoluvlastník má právo na predloženie komplexného na seba nadväzujúceho súboru listín týkajúcich
sa hospodárenia s nehnuteľnosťou.

V neposlednom rade sa súd stotožňuje aj s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na
strane žalovaného pretože je nesporné, že nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve neužíva len

žalovaný, ale aj ostatní podieloví spoluvlastníci. Žalobca tak skutočne nepreukázal, že zo strany
výlučne žalovaného dochádza k užívaniu nehnuteľnosti v podiele väčšom ako mu patrí. Aj keď
podieloví spoluvlastníci majú postavenie solidárnych veriteľov aj dlžníkov, uvedené sa uplatní len vo
vzťahu k tretím osobám. Pokiaľ je ale spoluvlastnícky podiel žalobcu užívaný iným spoluvlastníkom
(spoluvlastníkmi) nad rámec jeho (ich) podielu, musí si nárok uplatniť u toho spoluvlastníka

(spoluvlastníkov), ktorý vec užíva nad svoj podiel.

Nakoľko súd nedospel k záveru, že je žaloba žalobcu dôvodná, túto zamietol a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s poukázaním na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
nebol v konaní úspešný a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu tieto nevyplývajú.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.