Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Brišková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/636/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510205941
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2510205941.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v spore žalobkyne: FCM, s r.o., Piešťany, Sládkovičova
2069/10A, IČO: 36 404 268, zastúpenej advokátkou: JUDr. Barbora Volárová, Piešťany, Kukučínova 11,
proti žalovaným: 1/ P. V., nar. XX. U. XXXX, bytom C. L. L. XX, 2/ N. V., nar. XX. B. XXXX, bytom L.,
U. XXXX/X, 3/ I. V., nar. XX. B. XXXX, bytom L., U. XXXX/X, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní

žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 18. mája 2015 č. k. 9C/107/2010-53 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ nepriznáva
náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným v 1., 2. a 3. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 6,63 eur a trovy právneho zastúpenia vo

výške 189,81 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 149 ods. 1, §
151 ods. 1, 3 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný
do 30. júna 2016), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov. Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa sa podanou žalobou na súde prvej inštancie 31. mája 2010
domáhala vypratania nehnuteľnosti (časti pozemku v jeho vlastníctve, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú.

L., zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6749/1, s rozmermi 6,02 bm x 11,30 bm o plošnej výmere 68
m2), ktorú žalovaní užívajú bez právneho dôvodu a jej odovzdania žalobkyni. Súčasne sa žalobkyňa
domáhala uloženia povinnosti žalovaným previesť prekládku betónového oplotenia na hranicu svojho
pozemku. Písomný podaním doručeným súdu 11. augusta 2011 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu
späť pred prvým pojednávaním, navrhujúc zastavenie konania z dôvodu, že žalovaní po doručení
žaloby predmetnú nehnuteľnosť vypratali. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 9C 107/2010-43 z 19.

septembra 2011 bolo konanie zastavené (žalobcovi bol vrátený krátený súdny poplatok 92,87 eur) s
tým, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Z dôvodu, že žalovaní
vypratali predmetnú nehnuteľnosť po podaní žaloby (v lete 2011) žalobca vzal žalobu späť, pretože
odpadol predmet sporu. Žalovaní tak procesne zavinili zastavenie konania. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania v súvislosti so zastavením konania pre späťvzatie návrhu, súd sa nezaoberá návrhom
z hmotnoprávneho hľadiska. Rozhodujúce je vždy správanie žalovaného po podaní žaloby. Keďže

žalovaný 1/ pred súdom prvej inštancie potvrdil, že nehnuteľnosť vypratali v lete 2011, žaloba bola
podaná dôvodne a len pre správanie žalovaných bola vzatá späť (žalovaní k vyprataniu pristúpili
dobrovoľne, avšak po podaní žaloby). Trovy konania pozostávali z časti kráteného súdneho poplatku
6,63 eur a z odmeny právnej zástupkyne za zastupovanie žalobkyne v konaní vo výške 189,81 eur
(odmena za úkon prevzatia zastúpenia, podania žaloby, späťvzatia žaloby, t. j. 2 x 55,41 eur, 1 x 57 eur,
2 x režijný paušál vo výške 7,21 eur a 1 x 7,41 eur).2. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/ navrhujúc jeho zrušenie a uloženie
povinnosti žalobkyni nahradiť im trovy konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci, v rozpore s objektívnym skutkovým a

právnym stavom. Obsah žaloby sa nezakladal na pravde a súdu prvej inštancie neboli poskytnuté
dôkazy, ktoré by jej obsah potvrdili. Z predloženej fotodokumentácie bolo zrejmé, že prístrešok, o ktorý
sa v spore jednalo, sa vždy nachádzal na parcele žalovaných (CKN parc. č. 6747 k. ú. L.). Uvedená
skutočnosť je naďalej zreteľná aj v teréne. Žalobkyňa a jej zástupkyňa sa orientovať v katastrálnom
operáte nevedeli a pravdepodobne táto skutočnosť vyvolala v nich pochybnosť, že nedokázali určiť,

na ktorej parcele sa prístrešok nachádzal. Súdu prvej inštancie poskytli žalovaní dôkazy, ktorých
hodnovernosťjenespochybniteľnáaoveriteľná.Tvrdeniažalobkynesanezakladalinapravdeapoškodili
dobrú povesť žalovaných, čím porušili čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobkyňa vzala žalobu späť
nie pre konanie žalovaných, ale z dôvodu, že žaloba bola podaná nedôvodne a neopodstatnene. Bolo
by absurdné, aby platili súdne poplatky, keďže boli obvinení neprávom.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných označila tvrdenia žalovaných za účelové.
Žalovaní z pozemku, ktorý je predmetom žaloby, odstránili svoje hnuteľné veci, provizórny prístrešok
na skladovanie automobilových dielcov až po podaní žaloby v júli 2011, ako aj pestovanú zeleninu, čo
dosvedčuje priložená fotodokumentácia. Je zrejmé, že žalovaní po celú dobu až do podania žaloby
na vypratanie predmetnú časť pozemku užívali a prístrešok spolu s hnuteľným vecami a pestovanou

zeleninou odstránili až po jej podaní. Žalovaní síce uznávajú, že pozemok patrí žalobkyni, ale o tejto
skutočnosti ich presvedčilo až právoplatné zamietnutie ich návrhu na vylúčenie veci z konkurznej
podstaty (konanie na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 9Cbi 24/2010). Právne vedomie žalovaných
ako právnych nástupcov je poznačené právnym vedomím ich právneho predchodcu.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p., účinného do 30. júna 2016), po skonštatovaní,
že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa

tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré

začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

9.Všeobecneplatí,žepokiaľlenjednaprocesnástranazavinízastaveniekonania(apretoovecinemôže
byť meritórne rozhodnuté) vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

Súd prvej inštancie bol povinný skúmať, ktorá zo strán (žalobkyňa či žalovaní 1/, 2/, 3/) procesne zavinila
zastavenie konania a vzhľadom na právnu úpravu účinnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
primárne bolo potrebné posúdiť či k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaných.10. Pre správne posúdenie procesného zavinenia strán, bolo rozhodujúce vymedzenie predmetu
konania v petite žaloby. Predmetom konania bolo jednak vypratanie časti pozemku (parc. č. 7649/1 o
výmere 68 m2) a tiež prekládka betónového oplotenia, hoci uvedené povinnosti spolu súviseli (podľa

vyjadrenie žalobkyne v späťvzatí žaloby, uskutočnenie prekládky plotu, v súlade s platným právnym
stavom, bolo konečným cieľom žaloby). Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, ak hľadisko
procesného zavinenia za zastavenie konania posudzoval len podľa prvej časti predmetu sporu, a
to vypratania časti pozemku odstránením prístrešku, bez vyhodnotenia splnenia povinnosti previesť
prekládku betónového oplotenia zo strany žalovaných.

11. V časti predmetu konania, týkajúceho sa vypratania časti pozemku zastavaného prístreškom, bolo
sporné medzi stranami lokalizovanie tohto prístrešku, t. j. či sa nachádza na pozemku žalobkyne parc. č.
6749/1 alebo na pozemku žalovaných parc č. 6747. Hoci obidve strany v konaní mali snahu preukázať
uvedenú spornú skutočnosť, sama žalobkyňa (v písomnom späťvzatí žaloby) vyslovila potrebu riadneho
zamerania pozemku geodetom („až dnes, po vyprataní týchto vecí, je možné vykonať riadne zameranie

pozemku geodetom“), ako i žalovaní, ktorí pred začatím súdneho pojednávania dňa 19.9.2011 do
zápisnice pred súdom (prostredníctvom žalovaného 1/), potvrdili, že nevedeli pokiaľ siaha pozemok
(pred vyprataním) a pozemok, na ktorom sa prístrešok nachádzal, v lete 2011 vypratali (s odôvodnením,
že šlo o odstránenie prístrešku z ich pozemku, pretože nehnuteľnosť chceli v blízkej dobe ponúknuť
na predaj). Odstrániť spornú skutočnosť bolo možné len geodetickým zameraním prístrešku, ktoré by

jednoznačne a presne určilo, na ktorom pozemku sa prístrešok nachádzal (uvedený záver vyplýval aj z
písomnej správy katastrálneho úradu v Piešťanoch z 3. októbra 2012). Dokazovanie v uvedenom smere
by však nebolo hospodárne a účelné, keďže predmet sporu odpadol a došlo k späťvzatiu žaloby.

12. Vychádzajúc z dôkazného bremena, ktoré niesla v danom spore žalobkyňa vo vzťahu k lokalizácii

prístrešku (žalobkyňou predložený geometrický plán bol vyhotovený na zameranie inej prístavby na
inej parcele, konkrétne zameranie prístavby na parcele č. 6749/3), a štádia dokazovania umiestnenia
prístrešku, nebolo možné konštatovať, že žalovaní odstránili prístrešok na pozemku vo vlastníctve
žalobkyne.

13. V konaní bolo tiež nesporné, že žalovaní prekládku betónového oplotenia neuskutočnili a preto k
späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaných.

14. Z dôvodu, že v danom štádiu konania nebolo preukázané, že došlo k vyprataniu časti pozemku
(odstránením prístrešku) vo vlastníctve žalobkyne a k prekládke betónového oplotenia zo strany

žalovaných nesporne nedošlo, nebolo možné konštatovať zavinenie žalovaných 1/, 2/, 3/ na zastavení
konania, ale naopak žalobkyne a nárok na náhradu trov konania preto vznikol žalovaným 1/, 2/, 3/,.

15. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Tieto boli v danom prípade vzhliadnuté v okolnostiach prípadu, keďže súd je povinný

vždy skúmať, či vo veci neexistujú osobitné okolnosti, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti
k náhrade trov konania prihliadať. Medzi takéto okolnosti prípadu patria i okolnosti vedúce žalobcu k
súdnemu uplatneniu nároku, ako i postoj strán v konaní. V danom prípade ani jedna zo strán v čase pred
vyprataním časti pozemku, podľa svojich tvrdení, jednoznačne nepoznala presnú lokalizáciu prístrešku,
na ktorú sa vyžadovalo geodetické zameranie. V prípade pokračovania sporu by nepochybne bolo

takéto zameranie potrebné, na ktoré však zanikol dôvod, pretože žalovaní 1/, 2/, 3/ prístrešok odstránili
(dôvody jeho odstránenia tvrdené žalovanými preukázané neboli). Spravodlivé posúdenie náhrady trov
konania preto vyžadovalo komplexné posúdenie a prihliadnutie na tieto individuálne okolnosti prípadu.
S poukazom na to náhrada trov žalovaným 1/, 2/, 3/ priznaná nebola (každá zo strán tak bude znášať
svoje trovy konania bez náhrady protistrany).

16. Uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa, súvisiace s absenciou geodetického zamerania
prístrešku na pozemku a postupom žalovaných, ktorí prístrešok v priebehu konania odstránili, boli
dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP aj v konaní pred odvolacím súdom, v ktorom boli žalovaní
1/, 2/, 3/ úspešní (§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP).

17. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalovaným 1/,
2/, 3/ nepriznáva náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde.18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.