Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/73/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203622
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:1112203622.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci žalobcu C. M. M., V. S. Č..

X, XXX XX V. proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie
č. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou dňa 03.02.2012 Okresnému súdu Bratislava I domáhal proti žalovanému
náhrady škody vo výške 29.500,- € ako priamu majetkovú i nemajetkovú ujmu v priamej súvislosti

so zrušením a likvidáciou bývalého zamestnávateľa žalobcu ONV v Bardejove. Žalobca v žalobe
uviedol, že dňom 24.11.1990 bol zrušený bývalý zamestnávateľ Okresný národný výbor v Bardejove
a následne dňom 31.07.1991 zlikvidovaný, pričom žalobca uviedol, že v tomto okamihu a priamo zo
zákona mu vzniklo právo na viaceré finančné a iné náležitosti i pôžitky, ktoré voči jeho osobe a štátnemu
zamestnancovi nikto neuspokojil.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním na čl. 14-15 spisu, ktorým podaním vzhľadom na
množstvo súdnych sporov navrhol konanie vzhľadom na námietku litispendencie zastaviť a v prípade,
že konajúci súd nevzhliadne dôvody pre zastavenie konania žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť s odôvodnením, že podanie žalobcu je absolútne nejasné, nezrozumiteľné, neurčité a
zmätočné, nie je z tohto podania zrejmé na základe akých skutočností , na základe akého nesprávneho
úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia mala vzniknúť žalobcovi škoda- nemajetková ujma
vo výške 29.500,- € s príslušenstvom, za ktoré by podľa zákona č. 58/1969 Zb. resp. zákona č. 514/2003

Z. z. zodpovedala Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalovaný týmto
podaním z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania vzhľadom na dátumy uvedené v podaní žalobcu
- 24.11.1990 a 31.07.1991.
Podľa §-u 1 ods. 1,2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o

rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa§-u2zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátualebo
jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa §-u 3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa §-u 4 ods.1,2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.
Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Ako výnimku z ustanovenia
odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným
bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3)
zrušené alebo zmenené.

Podľa §-u 22 ods.1,2,3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.

Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené)
nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je
potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
Podľa§-u2zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátualebo

jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa §-u 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu , ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okre tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej

moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym
úradným postupom.
Podľa §-u 9 ods.1,2,3,4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,

ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného
zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch

v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy
alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa §-u 19 ods.1,2,3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na
náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa

§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože zo
strany žalovaného nebola žalobcovi spôsobená žiadna škoda, či už materiálna ujma, resp. nemajetková
škoda, neboli naplnené podmienky stanovené vo vyššie citovaných zákonných ustanovenia pre
priznanie nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím
súdu, pričom podľa § 1 ods.1 a § 4 ods.1 zák. č. 58/69 Zb., je okrem iného podmienkou na priznanie

náhrady škody to, aby rozhodnutie súdov, ktorými bola škoda spôsobená , boli zrušené pre ich
nezákonnosť príslušným orgánom. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca nepreukázal, aby
boli splnené zákonné podmienky na priznanie mu náhrady škody podľa zák. č. 58/69 Zb., resp. zákona
č. 514/2003 Z. z. voči žalovanému, pretože žiadne súdne rozhodnutie, na základe ktorého by mala
žalobcovi vzniknúť škoda nebolo pre svoju nezákonnosť zrušené. Žalobca navyše nepožiada žiaden

ústredný orgán o predbežné prerokovania jeho nároku na náhradu škody, uplatneného v tomto konaní.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení za škodu zodpovedá štát, za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát, avšak v danom
prípade zo strany žalobcu neboli preukázané nároky titulom nesprávneho úradného postupu, resp.
nezákonného rozhodnutia, ktorými by mala byť spôsobená škoda, nebol preukázaný vznik škody,

nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.
Navyše vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd uvádza, že žaloba bola doručená Okresnému
súdu Bratislava I dňa 03.02.2012, pričom zo žaloby vyplýva, že dňom 24.11.1990 bol zrušený bývalý
zamestnávateľ Okresný národný výbor v Bardejove a následne dňom 31.07.1991 zlikvidovaný, pričom

žalobca uviedol, že v tomto okamihu a priamo zo zákona mu vzniklo právo na viaceré finančné a iné
náležitosti i pôžitky, ktoré voči jeho osobe a štátnemu zamestnancovi nikto neuspokojil, pričom podľa
§-u 22 ods.1,2,3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie

práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1),
premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich

mesiacov, neplynie a podľa §-u 19 ods.1,2,3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa

právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti
do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov, a preto vzhľadom na plynutie

premlčacej doby ak by aj mal byť nárok žalobcu dôvodný, čo v danom prípad nie je , tak nároky žalobcu
sú premlčané vzhľadom na uplatnenie nároku žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I až dňa
03.02.2012.
O trovách konania prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.1
Občianskeho súdneho poriadku, tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko žalobca

v konaní nebol úspešný a úspešná žalovaná strana si náhradu trov konania neuplatnila.Poučenie:

Poučenie:ProtitomutorozsudkumožnopodaťodvolanienaKrajskýsúdvPrešovecestoutunajšieho
súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.