Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113011485
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113011485.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v trestnej veci obžalovaného G. I.,

trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 psím. b) Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") s použitím
§ 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 03. novembra 2016
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : G. I., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom F., t.č. M. XXX, H., W. republika,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1
hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené deti, rozsah ktorej mu bol
určený rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 18NC/230/2000 zo dňa 24.05.2000 tak, že je povinný
prispievať na výživu svojho maloletého syna K. G., nar. 04.02.2000 sumou vo výške 500,-Sk (16,60 €)

mesačne, vždy do 15 - dňa v mesiaci vopred k rukám matky G. G., trvale bytom R. nad F. č. XXX, si v
mieste bydliska ani všade inde úmyselne svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplní, čím mu za obdobie
od 01.10.2004 doposiaľ vznikol dlh na výživnom vo výške 2340,08 €,

v bode 2
hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené deti, rozsah ktorej mu bol
určený rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. k. 26P/227/2004 zo dňa 21.06.2006 s právoplatnosťou

27.07.2006 tak, že je povinný prispievať na výživu svojich nezaopatrených synov D. I., nar. 20.05.1994
s účinnosťou od 01.03.2004 do 31.03.2005 sumou 600,- Sk (19,92 €) mesačne, od 01.04.2005 do
30.06.2005 sumou 624,- Sk (20,71 €) mesačne, od 01.07.2005 sumou 645,- Sk (21,41 €) mesačne a na
základe rozsudku č.k. 26C/183/2005 zo dňa 10.11.2006 právoplatného dňa 30.11.2006 sumou 1 200,-
Sk (39,83 €) mesačne a na výživu syna M. I., nar. XX.XX.XXXX rozsudkom Okresného súdu Trnava
č.k. 26P/227/2004 zo dňa 21.06.2006 právoplatného dňa 27.07.2006 s účinnosťou od 01.03.2004 do
31.03.2005 sumou 600,- Sk (19,92 €) mesačne, od 01.04.2005 do 30.06.2005 sumou 624,- Sk (20,71 €)

mesačne, od 01.07.2005 sumou 645,- Sk (21,41 €) mesačne a na základe rozsudku č.k. 26C/183/2005
zo dňa 10.11.2006 právoplatného dňa 30.11.2006 sumou 1 500,- Sk (49,79 €) vždy do 15 - dňa v
mesiaci vopred do rúk matky K. I., trvale bytom F., ul. J. E. č. 38, až do nadobudnutia plnoletosti syna D.
(XX.XX.XXXX) a syna M. (XX.XX.XXXX) a od 20.05.2012 do rúk syna D., si v mieste bydliska ani všade
úmyselne svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil, čím mu za obdobie od 21.06.2006 do mája 2015
vrátane vznikol dlh na výživnom vo výške 4059,88 € na syna D. a vo výške 4 090,25 € na syna M..

Obvinený napriek existencii vyživovacej povinnosti o stabilné zamestnanie neprejavil dostatočný
záujem, z viacerých zamestnaní bol prepustený z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny a zkrátkodobej evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu, pričom o výchovu a
výživu svojich detí neprejavil záujem ani iným spôsobom,

t e d a

v bode 1

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
v bode 2
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

v bode 1

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s použitím §

138 písm. b) Trestného zákona

v bode 2

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s použitím §

138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obvinenému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona obvinenému ako súčasť probačného dohľadu ukladá
povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.08.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava na obvineného
G. I. obžalobu v bode 1 a v bode 2 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3

psím. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 30.06.2016 a dňa 03.11.2016 v neprítomnosti
obžalovaného za splnenia zákonných podmienok podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý sa
neospravedlnil riadne a včas (rozhodnutie o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo súdu doručené

až dňa 04.11.2016, pričom samotná dočasná pracovná neschopnosť neodôvodňuje neprítomnosť
obžalovaného na hlavnom pojednávaní) a zistil nasledovné:

Obžalovaný G. I. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku,
uviedol, že po tom ako odišiel z domu bol bez práce určitú dobu, potom mu pár firiem nezaplatilo a bol na

ulici. Od roku 2004 nebol v kontakte s deťmi, lebo mu v tom bránili, jeho rodičia mu povedali, že sa mávrátiť a potom si deti zaslúži. V Českej republike je stále a to od 31.05.2005. Za dobu od októbra 2004
až doposiaľ zaplatil výživné tak ako mohol, naposledy posielal na adresu, lebo keď kontaktoval bývalé,
tak mu odmietli dať číslo účtu, lebo je podvodník. Súdu zároveň predložil potvrdenie, že dňa 14.06.2016

posielal G. G. sumu 30 eur a dňa 31.05.2016 K. I. sumu 70 eur. Odišiel z práce aj ku konkurencii pre
neschopnosť firmy vyplatiť mu peniaze v riadnom termíne, pretože nemôže chodiť do práce zadarmo.
Platí si nájom, chodí do práce a potrebuje aj jesť. Vyživovaciu povinnosť zamestnávateľovi nenahlásil,
lebo nemal rodné listy detí, on teraz jazdí ako pohotovostný technik vysokého napätia, tak nemá čas
a chodí domov sporadicky. Teraz je zamestnaný vo firme od 08.05.2016, jeho čistý príjem je 19.000

českých korún v čistom. U predchádzajúceho zamestnávateľa pracoval dva roky a príjem mal 15.000
českých korún. Výživné neplatil pravidelne, nakoľko sa to z platu nedalo. Od roku 2004 do roku 2013
mal najdlhšie zamestnanie v T. a pracoval aj brigádne. Nemal pravidelný príjem, chodil po agentúrach.
Keď bol vyradený z evidencie úradu práce tak si pomýlil deň a prišiel neskôr a preto ho vyrazili. Býva v
podnájme so svojou družkou asi 7 mesiacov. Mesačné výdavky má 10.000 Kč keď si utiahne opasok.
Má aj exekúciu. Úvery na seba nemá.

Svedkyňa G. G. uviedla, že od 01.10.2004 syn nedostal výživné. Za tie roky ani nezvyšovala výživné,
lebo nedúfala, žeby niekedy tie peniaze videla. Syn otca nepozná. Nestretávajú sa. Snažila sa celý život
uživiť syna sama. Keď bola v horšej situácii tak jej pomáhala matka alebo brat. Za 12 rokov obžalovaný
zaplatil výživné 50 eur a to v júni 30 eur a v januári 20 eur. Syn študuje na Združenej priemyselnej škole.

V stretávaní obžalovaného so synom nebránila, ale obžalovaný za synom neprišiel.

Svedkyňa K. I. uviedla, že obžalovaný výživné vôbec neplatí a ani sa nestará o chorého syna. V júni
zaplatil 70 eur, ale od roku 2006 neprišla ani jedna úhrada. Obžalovaný sa vôbec nekontaktoval. Syn M.
má detskú mozgovú obrnu a nie je schopný sa sám o seba postarať. Od kedy nadobudol plnoletosť tak

poberá invalidný dôchodok vo výške 317 eur. V auguste 2013 prestal chodiť do školy a od septembra
2013 navštevuje denný stacionár. Syn D. už pracuje.

Svedok D. I. uviedol, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil. Ani ho obžalovaný nijakým
spôsobom nekontaktoval. Zamestnal sa v máji 2015 a od júna 2015 sa živí sám, predtým ako skončil

školu bol na úrade práce evidovaný ako nezamestnaný.

Z listinných dôkazov súd oboznámil:
- rodný list z č.l. 49
- potvrdenie o návšteve školy z č.l. 50, č.l. 51

- tabuľka z č.l. 52
- šeky z č.l. 53
- tabuľka z č.l. 75 - 76, 77 - 86
- oznámenie o narodení z č.l. 94
- potvrdenie o návšteve školy z č.l. 95-96

- odpoveď na dožiadanie z č.l. 118
- správa z č.l. 119
- odpoveď z č.l. 122
- odpoveď z č.l. 123
- mzdový list z č.l. 124

- pracovný posudok z č.l. 126-127
- podklady na č.l. 128-134
- oznámenie z č.l. 135
- správa z č.l. 136
- správa z č.l. 137

- výpis zo živnostenského registra z č.l. 139
- pripojené spisy tun. súdu sp. zn. 26C/183/2015, 18Nc/230/2000, 26P/227/2004
- správa z č.l. 171
- správa z č.l. 173
- správa z č.l. 175

- lustrácia v Registri priestupkov z č.l. 216 , č.l. 239, z č.l. 250
- Odpoveď z č.l. 220
- správa z OO PZ v Trnave z č.l. 222
- platba ČSOB a.s. z č.l. 230-231- odpoveď z OO PZ v Trnave z č.l. 234
- správa z č.l. 245
- RT z č.l. 246, 256, z č.l. 261

- zaslanie k žiadosti z č.l. 255-258
- výpis z Ústrednej evidencie priestupkov
- správa o povesti z č.l. 259-260.

Z rodného listu K. G., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný je jeho otec. Tiež z oznámení o narodení

vyplýva, že obžalovaný je otec D. I., nar. XX.XX.XXXX a M. I., nar. XX.XX.XXXX.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 29.04.2013 vyplýva, že D. I. bol študentom Strednej odbornej školy
elektrotechnickej v Trnave a M. I. bol študentom Spojenej školy v Trnave.

Z prehľadu (tabuľky, č.l. 52) vyplýva, že obžalovaný má dlh na výživnom 1.759,28 eur (k júlu 2013). Zo

šekov založených na č.l. 53 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný plnil vyživovaciu povinnosť
v roku 2003 a naposledy zaplatil 14.07.2004. Z prehľadu (tabuľky č.l. 75-86) vyplýva, že od júla 2006
obžalovaný si voči deťom D. a M. I. neplnil vôbec vyživovaciu povinnosť.

Zo správy Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 16.05.2013 vyplýva, že obžalovaný

poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky od 01.01.2001 do 31.03.2001.

Z odpovede spoločnosti C. K. spol. s r.o., A. E. zo dňa 23.06.2010 vyplýva, že obžalovaný bol
dočasne pridelený ich organizačnej zložke v Českej republike v období od 15.06.2005 do 23.08.2005
a 30.10.2006 do 31.12.2006, pričom jeho čistá mzda za obdobie roku 2005 (jún - august) bola 12.854

Sk, a roku 2006 (október - december) bola 13.945 Sk.

Z odpovede spoločnosti L. s.r.o. vyplýva, že obžalovaný u nich pacoval od 30.05.2005 do 08.06.2005,
pričom pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Z pripojeného mzdového listu vyplýva, že jeho
čistá mzda činila 2099 Sk.

Z pracovného posudku spoločnosti L. T., s.ro. zo dňa 09.06.2010 vyplýva, že pracovný pomer s
obžalovaným trval od 24.05.2004 do 04.06.2004 a od 02.08.2004 do 31.08.2004. Vyživovaciu povinnosť
obžalovaný nenahlásil. Z podkladov spoločnosti K. F., s.r.o. zo dňa 13.12.2007 vyplýva, že obžalovaný
bol ich zamestnancom do 05.03.2004, kedy bol s ním okamžite skončený pracovný pomer pre zvlášť

hrubý spôsob porušenia pracovnej disciplíny s podozrením vykonania trestnej činnosti.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 10.04.2013 vyplýva, že obžalovaný
bol naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 21.01.2013 do 26.02.2013. Dôvodom
vyradenia bola nespolupráca obžalovaného s úradom.

Zo správy Daňového úradu Trnava zo dňa 17.04.2013 vyplýva, že obžalovaný nepodal žiadne daňové
priznanie.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 26C/183/2005 vyplýva, že rozsudkom zo dňa

10.11.2006, právoplatným dňa 30.11.2006, bolo manželstvo obžalovaného a K. I. rozvedené, maloleté
deti Patrik I. a M. I. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a obžalovaný bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého D. sumou 1.200 Sk a maloletého M. sumou 1.500 Sk mesačne vždy do 15.dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 18Nc/230/2000 vyplýva, že súd rozsudkom zo
dňa 20.04.2000, právoplatným dňa 24.05.2000 schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností
k maloletému K. G., nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletý bol zverený do výchovy matky a obžalovaný bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 500 Sk vždy do 15.dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 26P/227/2004 vyplýva, že súd rozsudkom zo dňa
21.06.2006, právoplatným dňa 27.07.2006 schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k
maloletým deťom M. a D. I. tak, že maloletí boli zverený do osobnej starostlivosti matky a obžalovanýbol zaviazaný prispievať na výživu maloletého D. I., nar. 20.05.1994 s účinnosťou od 01.03.2004 do
31.03.2005 sumou 600,- Sk mesačne, od 01.04.2005 do 30.06.2005 sumou 624,- Sk mesačne, od
01.07.2005 sumou 645,- Sk mesačne a na výživu maloletého M. I., nar. 17.08.1995 s účinnosťou od

01.03.2004 do 31.03.2005 sumou 600,- Sk mesačne, od 01.04.2005 do 30.06.2005 sumou 624,- Sk
mesačne, od 01.07.2005 sumou 645,- Sk mesačne, u obidvoch maloletých detí vždy do 15.dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 12.12.2014 vyplýva, že obžalovaný

nepoberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 15.12.2014 vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom
dávok dôchodkového poistenia, dávok nemocenského poistenia, dávok úrazového poistenia, dávok v
nezamestnanosti a dávok garančného poistenia.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 15.12.2014 vyplýva, že obžalovaný nie je
v evidencii uchádzačov o zamestnanie a predchádzajúca evidencia bola od 21.01.2013 do 23.02.2013
a od 29.11.2004 do 12.12.2004.

Z potvrdenia banky (č.l. 230, 231) vyplýva, že obžalovaný zaplatil Andrei I. sumu 70 eur a G. G. sumu

30 eur.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania,

c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Z vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovaného G. I. za preukázanú jednoznačne a nepochybne.
Vychádzal pritom najmä z obsahu výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý v podstate

uviedol, že výživné neplatil a uviedol aj, že platí si nájom, chodí do práce a potrebuje aj jesť. Vyživovaciu
povinnosť zamestnávateľovi nenahlásil, lebo nemal rodné listy detí a tiež uviedol, že výživné neplatil
pravidelne, nakoľko sa to z platu nedalo. Táto vina je podporená obsahom výpovede svedkyne G.
G., svedkyne K. I. ako i svedka D. I. ako aj vykonaných listinných dôkazov. Obžalovaný si je vedomý
vyživovacejzodpovednosti,pričomakodôvodnavylúčeniesvojejtrestnejzodpovednostizajejneplnenie

prezentoval svoj nízky, resp. žiadny príjem, majúci svoj kauzálny pôvod v tom, že bol nezamestnaný,
nebola mu vyplácaná mzda a nemá dostatok finančných prostriedkov, aj keď priznal, že poberá
pravidelný príjem. Tieto skutočnosti nepovažoval súd so zreteľom na osobné pomery obžalovaného za
dostatočné. Obžalovaný sám uviedol, že pracoval, býva s družkou a platil výživné keď sa dalo a musí
aj z niečoho jesť. Tu treba poukázať, že obžalovaný platil nejaké výživné v roku 2003, o čom svedčia

doklady nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise na č.l. 53, pričom nie je zrejmé čo sa odvtedy zmenilo
a od októbra 2004 si neplní žiadnu vyživovaciu povinnosť a to i napriek tomu, že bolo preukázané, že bol
zamestnaný (zamestnaný je i v súčasnosti), keď bol evidovaný na úrade práce bol vyradený z dôvodu
nespolupráce a tiež s ním bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe alebo bol skončený okamžite
pre porušenie pracovnej disciplíny. Sám uviedol, že momentálne má príjem vo výške 19.000 Kč v čistom

a má výdavky 10.000 Kč, keď „si utiahne opasok“. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že otec je a bol schopný pracovať (aj pracuje), je schopný dosahovať slušný príjem, ktorý
aj dosahuje. Preto súd nemal za preukázané, že obžalovaný vôbec nemal a nemá z čoho výživné platiť.
Tu treba zdôrazniť, že obžalovaný má povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, o ktoré
nemá žiadny záujem, určenú mu rozsudkom vo výške, ktorá toho nedosahuje ani zákonom ustanovené

minimálne výživné. Je až neuveriteľné, aby obžalovaný vzhľadom na svoj príjem nebol schopný platiť
výživné voči už len jednému synovi K. G. vo výške 16,60 eur mesačne (voči ostatným deťom mu
už podľa názoru súdu vyživovacia povinnosť zanikla)! Táto skutočnosť svedčí o tom, že obžalovaný
nielen, že nejaví o svoje vlastné deti žiaden záujem, ale má ľahostajný postoj i k trestnej činnosti, ktorámu je kladená za vinu v tomto trestnom konaní. Ako otec svojich maloletých detí nevynaložil čo i len
elementárne úsilie, aké v súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti možno od bežného starostlivého
rodiča očakávať. Na pojednávaní sám uviedol, že potrebuje aj jesť. Možno si len položiť rečnícku otázku,

či vôbec obžalovaného niekedy zaujímalo, či jeho deti majú čo jesť. Navyše keď ide aj o dieťa, ktoré
je ťažko zdravotne postihnuté. Celá ťarcha výchovy, zabezpečenia základných potrieb detí boli, alebo
aj sú na druhom rodičovi.

Súdu sa teda vykonaným dokazovaním javilo ako nepochybné, že obžalovaný naplnil svojím konaním,

resp. v tomto prípade nekonaním, na ktoré bol zo zákona povinný, znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona (v oboch bodoch
obžaloby). Výšku dlhu obžalovaného na výživnom súd stanovil ku dňu vyhlásenia rozsudku pokiaľ ide o
skutok jeden a to na sumu v celkovej výške 2340,08 eur (ku dňu podania obžaloby bol dlh na výživnom
1.759,28 eur, k tejto sume súd pripočítal 38 mesiacov krát 16,60 eur, dospel k sume 2.390,08 eur a
odpočítal sumu 50 eur, nakoľko obžalovaný počas súdneho konania túto sumu zaplatil). Pokiaľ ide o

skutok dva tu súd prišiel k záveru, že vyživovacia povinnosť voči synovi D. I. zanikla a trvala do mája
2015 vrátane, nakoľko bolo preukázané, že od júna 2015 sa živí sám a voči synovi M. I. trvala do
nadobudnutia jeho plnoletosti, nakoľko od toho času mu bol priznaný invalidný dôchodok. Výšku dlhu
na výživnom voči synovi M. oproti dlhu uvedeného v obžalobe nemenil (v čase podania obžaloby M.
nadobudol plnoletosť). Pokiaľ ide o výšku výživného voči synovi D., tu výšku dlhu na výživnom ku

dňu vyhlásenia rozsudku stanovil na sumu v celkovej výške 4.059,88 eur (ku dňu podania obžaloby
bol dlh na výživnom 3.293,45 eur, k tejto sume súd pripočítal 21 mesiacov krát 39,83 eur, dospel k
sume 4.129,88 eur a odpočítal sumu 70 eur, nakoľko obžalovaný počas súdneho konania túto sumu
zaplatil). Obžalovaný teda, ako otec maloletých detí, najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť, toto činil závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Obžalovaný

sa oboch skutkov dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za preukázanú
absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tieto skutky. U obžalovaného ide o konanie úmyselné,
pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákona spôsobiť porušenie alebo ohrozenie
záujmu chráneného týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s takýmto následkom uzrozumený.
Zákonom chráneným záujmom v tejto trestnej veci je riadne plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči

svojím deťom.

Z lustrácii v registri priestupkov súd zistil, že obžalovaný tu nemá žiaden záznam.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol 1-krát súdne trestaný. Záznam sa týka

rozhodnutiaOkresnéhosúduJablonecnadNisouzodňa17.12.2012,sp.zn.4T/204/2012,právoplatným
dňa 12.01.2013, ktorým bol obžalovaný odsúdeným na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiace a skúšobnou dobou do 12.01.2014, pričom sa osvedčil dňa 16.05.2014.

ZosprávyMestskéhoúraduvTrnavezodňa22.04.2016vyplýva,žeobžalovanýniejebližšiehodnotený.

Zo správy Obvodného oddelenia PZ v Trnave zo dňa 26.04.2016 vyplýva, že obžalovaný nepredchádza
evidenciou ako trestne stíhaná osoba. Rovnako to vyplýva zo správy OR PZ v Trnave zo dňa 01.08.2016
a dňa 10.10.2016.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu obžalovaného,
na následok tohto činu, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a dospel súd k záveru, že na obžalovaného je možné
v záujme efektívneho dosiahnutia účelu trestu (ochrana spoločnosti a náprava páchateľa) pôsobiť aj

trestom výchovným. U obžalovaného súd neidentifikoval žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pričom u neho
identifikoval jednu priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal viac trestných činov (preto súd ukladal aj
úhrnný trest). Pri ukladaní trestu v tomto prípade dochádzalo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby
o jednu tretinu vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností. Výmeru trestu odňatia slobody
v trvaní 2 roky a 4 mesiace (na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby 2 roky a 4 mesiace až 5
rokov) vzhľadom na osobu obžalovaného a s poukazom na požiadavku individuálnej a generálnej

prevencie považoval súd za zákonnú, dôvodnú, primeranú a spravodlivú, pričom mu podľa § 49
ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil
mu primeranú skúšobnú dobu. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd podmienečne odložil výkon trestu
prevyšujúci dva roky, uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a
ako povinnosť mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné. Takto

uložený trest považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle Trestného zákona, požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v dostatočnej
miere vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, a preto návrhu prokurátorky uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.