Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 24, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/491/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813206372
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813206372.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou v právnej veci žalobcu Československá

obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha 5, IČ: 00001350, právne zast. Mgr. Roman Ambrož,
advokát, Táboritská 23/1000, Praha 3 - Žižkov, ČR proti žalovanému V. S., K.. XX. XX. XXXX, K. O. W.
XXX,vkonanízastúpenýustanovenýmopatrovníkom,X..V.V.,zamestnancomR.W.S.H..,ozaplatenie
49 042,99 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 47.499,99 Kč, spolu s úrokom z úveru vo výške 13,40 %
ročne zo sumy 29.013,13 Kč od 05. 06. 2013 do zaplatenia, a zákonný úrok z omeškania zo sumy
29.013,13 Kč vo výške 7,5 % ročne od 05. 06. 2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 524,48 Eur, v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 30.556,13 Kč,
spolu s kapitalizovaným úrokom z úveru vo výške 12.018,64 Kč, kapitalizovaným zákonným úrokom z
omeškania vo výške 6.468,22 Kč, úrokom z omeškania vo výške 13,40 % ročne zo sumy 20.013,13 Kč
za obdobie od 05. 06. 2013 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo

sumy 30.556,13 Kč za obdobie od 05. 06. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 25. 09. 2008 Zmluvu o úvere č.
002916899R, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky do výšky úverového limitu
45.000,- Kč z úverového účtu na bežný účet žalovaným č. XXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný vyčerpal
poskytnutý úver dňa 25. 09. 2008. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovanému poplatok vo výške
500,- Kč. Žalovaný sa zaviazal splatiť vyčerpaný úver v 36. anuitných splátkach vo výške 1.527,- Kč,
so splatnosťou vždy k 28. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 28. 10. 2008 a posledná mala byť

splatná 28. 09. 2011. Zmluvné strany sa dohodli, že nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou
sadzbou 13,40 % ročne, ako súčasť každej anuitnej mesačnej splátky. Za každý započatý mesiac správy
úveru, žalobca účtoval žalovanému poplatok 39,- Kč, ktorý bol splatný k 28. dňu v mesiaci. Keďže
sa žalovaný prihlásil k poisteniu neschopnosti splácať úver, súčasťou splátky bolo mesačné poistné
vo výške 38,- Kč. Pretože si žalovaný riadne neplnil svoje platobné povinnosti, na plnenie ho žalobca
písomne upomínal a vyzýval, za čo účtoval žalovanému poplatky podľa Sadzobníka poplatkov. Podľa
čl. 9 Obchodných podmienok, je veriteľ povinný písomným oznámením odoslaným dlžníkovi prehlásiť,

že jeho pohľadávka z poskytnutého úveru je splatná ku dňu uvedenému v oznámení. Na základe tohto
ustanovenia, žalobca oznámil splatnosť celého úveru ku dňu 28. 08. 2010. K 04. 06. 2013 predstavovala
pohľadávka finančnú čiastku 49.042,99 Kč, ktorá pozostávala z nesplatnej istiny vyčerpaného úveru
vo 29.013,13 Kč, z nesplatených úrokov vo výške 13,40 % z nesplatenej istiny 12.018,64 Kč, z úrokuz omeškania v zákonnej výške vyčíslenej ku dňu kapitalizácie 04. 06. 2013 vo výške 6.468,22 Kč
a z nesplatných poplatkov v čiastke 1.543,- Kč. Pohľadávka bez príslušenstva predstavovala výšku
30.556,13 Kč. V dôsledku omeškania žalovaného, si žalobca uplatnil úroky z omeškania v zmysle ust. §

369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úroku
sa riadila Nariadením vlády č. 142/1994 Sb.

Súd skúmal, či je daná právomoc tunajšieho súdu, keďže žalobca je subjektom s cudzou štátnou
príslušnosťou, jeho sídlo je v Českej republike a žalovaný je občanom Slovenskej republiky, s trvalým

pobytom v W..

Podľa ust. § 37 Zákona č. 97/1963 Zb., ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov
je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo
sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Podľa čl. 15 bodu 1 Nariadenia rady /ES/ č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000, vo veciach týkajúcich sa
zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo
povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú
dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo

b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu

týchto činností.
Podľa čl. 16 bodu 1,2 uvedeného nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď
na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska
spotrebiteľa.
Druhýúčastníkzmluvymôžežalovaťspotrebiteľalennasúdochčlenskéhoštátu,vktorommáspotrebiteľ

bydlisko.

V danom prípade je daná právomoc tunajšieho súdu na základe princípu všeobecnej právomoci
slovenských súdov, keďže osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky
bydlisko. Pre účely posudzovania nároku, súd použil ako rozhodné právo, právo Českej republiky, na

území ktorej vznikol uplatnený nárok.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 20Ro/138/2013-40 zo dňa 19. 06. 2013, ktorý bol zrušený
pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému uznesením č.k. 20Ro/138/2013- 52 zo dňa 02. 10. 2013.

V priebehu konania nebolo možné zistiť miesto pobytu žalovaného, z toho dôvodu mu bol ustanovený
opatrovník uznesením č. k. 12C/491/2013-61 zo dňa 15. 01. 2014, v zmysle ust. § 29 ods. 2,6 O. s. p.,
v osobe zamestnanca R. W. S. H..

Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu, tzn. na zaplatení uplatnenej istiny vrátane úroku z

úveru, úroku z omeškania a tiež poplatkov. Uviedol, že žalovaný nereagoval ani na jednu z výziev na
zaplatenie dlhu, čo bolo dôvodom na podanie žaloby na súd.

Ustanovený opatrovník po prevzatí žaloby, vrátane príloh, nenavrhol ďalšie doplnenie dokazovania, z
toho dôvodu súd konal v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Zmluva o úvere č. 002916899R bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25. 09. 2008. Na
základe Zmluvy bol poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 45.000,- Kč
s tým, že peňažné prostriedky mohli byť čerpané ku dňu 25. 09. 2008. Z bodu 1.5 a 1.6 tejto Zmluvy
vyplynulo, že vyčerpaný a nesplatený úver bude úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,40 %

ročne, pričom RPMN predstavovala 19,19 % ročne. Za správu úveru bol povinný žalovaný platiť 39,- Kč
za každý aj začatý kalendárny mesiac. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 36. mesačných splátkach
po 1.527,- Kč, vždy k 28. dňu v mesiaci. Prvá splátka mala byť splatná dňom 28. 10. 2008 a posledná
dňa 28. 09. 2011. Podľa bodu 1.7 tejto Zmluvy, pre prípad, že klient nedodrží termíny a výšky splátok, boldohodnutý úrok z omeškania vo výške 15 % ročne z dlžných súm. Podľa 1.8 tejto Zmluvy, žalovaný sa
prihlásil k poisteniu, ktoré bolo súčasťou zmluvy, pre prípad smrti, alebo plnej invalidity alebo pracovnej
neschopnosti. Poistná zmluva bola uzavretá medzi ČSOB, a. s., ako poistníkom a ČSOB poisťovňou,

a. s., ako poistiteľom.

K uvedenej Zmluve bol dohodnutý Dodatok medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, v zmysle ktorého sa
pôvodný článok bodu 1.6. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nahradil iným znením, v zmysle ktorého sa
klientzaviazalvrátiťzostatokúveru,ktorýčinilkudňu22.06.2009vrátanepríslušenstvasumu36.866,56

Kč v lehote od 28. 06. 2009 do 28. 01. 2013 v 44 pravidelných mesačných splátkach vždy do 28. dňa
v mesiaci. Prvá a predposledná splátka boli vo výške 1.056,- Kč a posledná splátka vo výške 1.023,63
Kč. V súvislosti s predlžením obdobia splácania a znížením výšky anuitnej splátky, sa menila ročná
percentuálna sadzba nákladov z 19,19 % na 19,45 % ročne.

Z pripojených Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, z bodu 2.1. vyplynulo, že ide o

úver poskytnutý fyzickým osobám, v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, kde sú upravené
konkrétne podmienky úveru. Podľa bodu 4.1., vyčerpaný a nesplatený úver, alebo jeho časť, je úročený
úrokovou sadzbou dohodnutou v Zmluve. Klient sa zaväzuje uhradiť úrok v súlade s ustanoveniami
čl. 5 Podmienok. Podľa bodu 4.2,, z čiastok, z ktorých klient je v omeškaní, najmä ak ide o splatenie
istiny, úhradu poplatkov, odmien a provízii, alebo plnenia akéhokoľvek iného peňažného záväzku podľa

Zmluvy, je ČSOB oprávnená účtovať klientovi úrok z omeškania spôsobom a vo výške dohodnutej v
Zmluve. Podľa bodu 4.4., ČSOB je oprávnená účtovať klientovi za svoje služby poplatky, v súlade so
Sadzobníkom poplatkov Poštovej sporiteľne. Podľa bodu 5.1., poskytnuté peňažné prostriedky vrátane
príslušenstva klient ČSOB vráti v splátkach dohodnutých v Zmluve. Podľa bodu 5.3., v období čerpania
spláca klient len nabehnuté úroky z vyčerpaných peňažných prostriedkov, a to ku koncu kalendárneho

mesiaca a ku koncu obdobia čerpania.
Sadzobník poplatkov Poštovej sporiteľne, účinný od 01. 04. 2009, pripojil žalobca do spisu.

Podľa bodu 1. Všeobecných obchodných podmienok ČSOB (ďalej len „VOP“), právne vzťahy medzi
ČSOB a právnickou alebo fyzickou osobou pri poskytovaní služieb, produktov a uzavieraní bankových

obchodov v rámci predmetu činnosti ČSOB, sa riadia právom Českej republiky. VOP sa vzťahujú
medzi všetky zmluvné vzťahy medzi ČSOB a právnickou alebo fyzickou osobou v súlade s ust. § 273
Obchodného zákonníka.

Oznámenie o zosplatnení úveru bolo zasielané žalovanému listom zo dňa 29. 08. 2010, s tým, že

uvedeným listom bolo oznámené zosplatnenie úveru žalovanému ku dňu 28. 08. 2010. Súčasne bol
vyzvaný žalovaný na zaplatenie zostávajúcej sumy úveru vrátane príslušenstva a poplatkov podľa
Sadzobníka ČSOB, a. s., do 09. 09. 2010.

Z pripojených výziev zo dňa 28. 07. 2010, 29. 06. 2010, 14. 06. 2010 je zrejmé, že žalovaný bol

opakovane vyzývaný žalobcom na zaplatenie dlžnej sumy, s tým, že postupne bola určená lehota na
zaplatenie dlhu a žalovaný bol aj upozornený, že jeho prípad bol presunutý pre účely vymáhania.

Z pripojeného prehľadu stavu pohľadávky za obdobie od 28. 03. 2009 do 04. 06. 2013, vrátane
príslušenstva a poplatkov, bolo zistené, že ku dňu zosplatneniu úveru, tzn. ku dňu 28. 08. 2010,

predstavovala nesplatená istina 29.013,13 Kč, dlžné poplatky 1.543,- Kč, úrok 1.243,69 Kč. Celková
pohľadávka ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 31.863,80 Kč. Ku dňu 04. 06. 2013 dlžná istina
ostala nezmenená, zvýšili sa dlžné úroky na sumu 12.018,64 Kč, úroky z omeškania predstavovali
6.468,22 Kč a dlžné poplatky sumu 1.543,- Kč. Celková pohľadávka predstavovala sumu 49.042,99 Kč.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá
Zmluva o úvere č. 002916899R zo dňa 25. 09. 2008, v zmysle ktorej žalovanému bol poskytnutý
dňom 25. 09. 2008 úver vo výške 45.000,- Kč. Úver bol úročený pevnou úrokovou sadzbou 13,40 %
ročne. Žalovaný si preukázateľne neplnil svoje platobné povinnosti, pričom úver vyčerpal. Nereagoval
na písomné výzvy žalobcu pred podaním žaloby, a to napriek tomu, že najmenej v jednom prípade

výzvu prevzal dňa 02. 08. 2010 a teda mal vedomosti o existencii dlhu voči žalobcovi.Keďže sa jedná nepochybne o spotrebiteľskú úverovú zmluvu, súd posudzoval zmluvné podmienky v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, platného v Českej republike, s účinnosťou
ku dňu uzavretia Zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v Českej republike (ďalej len "OZ"), účinného ku
dňu uzavretia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Spotrebiteľská zmluva je takým druhom zmluvy, pre ktorú
Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti
má zmluva obsahovať a naopak, aké podmienky obsahovať nesmie. Ide o tzv. neprijateľné podmienky.

Úprava spotrebiteľskej zmluvy má právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana zaručená Občianskym zákonníkom spotrebiteľovi, odôvodňuje postup súdu, ktorý ma
posudzovať z úradnej povinnosti nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá sa vyskytuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V danom prípade bol návrh Zmluvy o úvere

pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemal
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok. To znamená, že spotrebiteľ nemohol
vyjednávať a jeho jedinou alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie návrhu ako celku.

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje
ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv

uvedeného druhu.

Vzhľadom na obsah ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich
neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú
zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto
podmienky z dôvodu, že náležite nepozná svoje práva alebo ho odradzujú náklady spojené so súdnymkonaním. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto
podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výška dohodnutých úrokov z úveru je
primeraná a porovnateľná s priemernými úrokovými sadzbami poskytovanými bankami, z toho dôvodu
súd úrok z úveru priznal v nezmenenej výške 13,40 %. Žalobca sa domáhal zaplatenia úroku z úveru,
jednak kapitalizovaného vo výške 12.018,64 Kč ku dňu 04. 06. 2013 a následne úroku z úveru z
vyčíslenej a nezaplatenej istiny 29.013,13 Kč od 05. 06. 2013. Je bez akýchkoľvek pochybností, že úver

jeodplatnýmúkonomaodplatupredstavujúspravidlaúroky,čojezrejméajzosamotnejúverovejzmluvy.
Úverový právny vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom povinnosťou dlžníka je platiť
úroky z úveru. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, si môžu dohodnúť
účastníci úveru. V danom prípade súd priznal uplatnený úrok z úveru v uplatnenej výške.

Súd však nepriznal poplatky týkajúce sa správy úveru v sume 1.543,- Kč. Zmluvné podmienky, ktoré

požadujú od spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie úverového účtu, sú podmienkami neprijateľnými,
nakoľkotietopoplatky nemajúpovahuodplatyzakonkrétnuzmluvnúslužbuposkytovanúbankouapreto
nepredstavujú dojednanie týkajúce sa ceny. Slúžia výhradne záujmom banky, sú určené na sledovanie
stavu plnenia úverovej povinnosti dlžníkmi. Z uvedeného dôvodu súd takéto dojednanie považuje za
neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú.

Žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania so splácaním úveru. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania
vo výške 7,5 % ročne, jednak v kapitalizovanej forme, a to za obdobie od 28. 08. 2010, tzn. od
zosplatnenia, do 04. 06. 2013 a následne od 05. 06. 2013 do zaplatenia si uplatnil úrok z omeškania z
dlžnej istiny 30.556,13 Eur. Keďže súd považoval dojednanie v zmluve týkajúce sa poplatku za správu

úveru za neprijateľnú podmienku, a tým aj neplatnú, súd priznal úrok z omeškania zo sumy zníženej o
uvedený poplatok. Úrok bol priznaný z istiny 29.013,13 Kč, akceptujúc už skapitalizovanú časť úroku
z omeškania, ktorá je zahrnutá do celkovej priznanej istiny. Žalovaný bol v postavení spotrebiteľa pri
uzatváraní uvedenej zmluvy podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, preto súd posudzoval úroky z omeškania v
zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, s použitím ust. § 1 Nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. Podľa uvedeného

ustanovenia, výška úrokov z omeškania zodpovedala ročnej výške reposadzby stanovenej Českou
národní bankou zvýšenou o 7 % bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie
dlžníka, je výška úrokov z omeškania stanovená reposadzbou Českou národní bankou a platná pre
prvý deň príslušného kalendárneho polroku. Reposadzba ČNR bola v období prvého dňa omeškania vo
výške 0,50 %, po pripočítaní 7 percentuálnych bodov, celkový úrok priznaný súdom predstavoval 7,50

%. Súd priznal jednak zákonný kapitalizovaný úrok z omeškania a rovnako aj úrok z omeškania od 05.
06. 2013 do zaplatenia dlžnej sumy.

Zhodnotenímvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobcasadomáhaldôvodnezaplatenia
istiny 47.499,99 Kč, spolu s úrokom z úveru a zákonným úrokom z omeškania. V tejto časti súd žalobe

vyhovel a vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo

od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

V danom konaní mal žalobca neúspech len v nepatrnej časti v rozsahu 3 %, preto mu súd priznal plnú
náhradu trov konania.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 524,48 Eur, ktoré pozostávali z náhrady
zaplateného súdneho poplatku 71,50 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, za návrh na začatie konania 17. 06. 2013, účasť na
pojednávaní dňa 24. 02. 2014). Za jednotlivé úkony si žalobca uplatnil tarifnú odmenu vo výške 61,41

Eur, režijný paušál 2 krát v hodnote 7,81 Eur a 1 krát v hodnote vo výške 8,04 Eur, cestovné vo výške
cestovného hromadným dopravným prostriedkom vo výške 8,80 Eur a náhradu za stratu času vo výške
160,80 Eur.Súd priznal odmenu za úkon v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. predstavovala 61,41
Eur, spolu za 3 priznané úkony sumu 184,23 Eur. Režijný paušál priznal ku dvom úkonom po 7,81 Eur
( úkony vykonané v roku 2013) a k jednému úkonu z roku 2014 v hodnote 8,04 Eur, spolu vo výške

23,66 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 207,89 Eur.

Cestovné výdavky preukázal právny zástupca žalobcu výpisom z internetovej stránky, kde cestovný
lístok z V. P. S. U. P. Y.U. a späť predstavuje celkovo sumu 8,80 Eur (jednostranne vykonaná cesta 4,40
Eur). Cestovné bolo uplatnené v súlade s ust. § 15 písm. a.) uvedenej vyhlášky, v spojitosti s ust. § 73

ods. 2 zákona č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku súdov.

Strata času predstavovala celkom 12 polhodín (čas strávený na ceste - 2 hodiny 39 minút), zmysle ust.
§ 15 písm. b.) a § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky, pričom za každú aj začatú polhodinu predstavovala
strata sumu 13,40 Eur, za 12 polhodín obojstranne vykonanej jednej cesty 160,80 Eur. Právny zástupca
žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH Osvedčením o registrácii, preto súd priznal i DHP 20 % zo

sumy 377,49 Eur predstavovalo výšku 75,49 Eur.

Celková náhrada trov konania, vrátane zaplateného súdneho poplatku, predstavovala výšku 524,48 Eur,
ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p., na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 5 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.