Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/263/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206868
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214206868.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému:
C. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, I., o zaplatenie 172,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. októbra 2015 č.k. 8C/468/2014-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 172,60 eura, úrok z omeškania vo výške 1,93 eura a 9,0%
ročný úrok z omeškania od 11. 08. 2010 do zaplatenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o úvere
medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal, resp.
neprodukoval na svoju obranu žiadne dôkazy. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil
ustanoveniami § 497, § 499, § 502 ods. 1 § 506, § 397 Obchodného zákonníka (zákon

číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101 a § 111 Občianskeho zákonníka
(zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), posúdiac zmluvu uzavretú medzi žalovaným a
pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., ako zmluvu spotrebiteľskú a to napriek tomu, že zmluva
bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§
261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Žalovaný mal v postavení dlžníka charakter spotrebiteľa,
preto v danej veci na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval aj príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a to cez
odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Konštatoval, že príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu
sa prednostne zaoberal premlčaním nároku žalobcu, ktorá povinnosť mu vyplýva zo zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vykonanej zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 13. 06. 2014, kedy je súd
povinnýnapremlčanieuplatnenéhonárokuprihliadaťzúradnejpovinnosti.AplikáciouNálezuÚstavného

súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 16/09 zo dňa 27. 10. 2010 dospel k záveru, že v prípade
aplikácie novely zákona č. 250/2007 Z.z. na posudzovaný právny vzťah, prijatá novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá
prípustná je. Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti aúčinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcu vzniknuté v minulosti podľa staršieho
zákona (právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli iba zmenené práva do budúcnosti,
konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania nároku v prípade, tento je premlčaný. V danej

veci, keďže predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka, nakoľko je to pre spotrebiteľa priaznivejšie, keďže upravuje kratšiu (trojročnú)
premlčaciu dobu oproti úprave premlčania podľa Obchodného zákonníka. Záver o aplikácii ustanovení
Občianskeho zákonníka o premlčaní plynie aj z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako
aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá aplikáciu právneho predpisu, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší. Poukázal na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie iba z dôvodu, že uzavrel
zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci už ku dňu postúpenia pohľadávky (15. 10.
2008) bol žalovaný v omeškaní viac ako tri roky, Keďže konanie v prejednávanej veci začalo dňa 09.
04. 2014 bol nárok uplatnení po uplynutí premlčacej doby. Na premlčanie bol súd povinný prihliadnuť
aj bez návrhu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. O náhrade trov konania

rozhodolpodľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(zákončíslo99/1963Zb.vzneníneskorších
predpisov, ďalej len „OSP“) a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne
neuplatnil.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že vyhovie

návrhu navrhovateľa, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasí s
právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky premlčania. Poukázal na skutočnosť, že zmluva
bola uzavretá dňa 06. 09. 2005, pričom v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až
54 Občianskeho zákonníka iba na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej
časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere

bola upravená v Obchodnom zákonníku. Vytýka súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a je toho názoru, že súd mal aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka o premlčaní. Vzhľadom k tomu, že bola vyhlásená konečná splatnosť úveru
ku dňu 10. 08. 2010, žalobca podal žalobu dňa 09. 04. 2014, uplatnil svoje právo na súde pred
uplynutím premlčacej lehoty. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

2MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, 6Mcdo 4/2012 zo dňa 27. 03. 2013, 7MCdo 9/2014 zo dňa 24.
03. 2015, 4Obo 54/2007 zo dňa 17. 06. 2008, 7MCdo 9/2014 zo dňa 24. 03. 2015, 2MCdo 3/2011
zo dňa 28. 04. 2011, 6MCdo 4/2012 zo dňa 27. 03 2013, Rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21. 11. 2013, sp.zn. 15Co 28/2013 zo dňa 30. 10. 2013, Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 9Co/138/2013, sp.zn. 11Co/456/2012 zo dňa 05. 02. 2014, sp.zn. 11Co/71/2013

zo dňa 30. 04. 2014, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/266/2015, spzn. 5Co/167/2015 zo dňa
13. 05. 2015. K aplikácii ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dodal, že dochádza tým k
značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, k
porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu Listiny základných práv a slobôd, ochrany pred svojvoľným
zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva, k porušeniu práva

na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho
konania. Dodal, že práva úprava do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke
uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany
spotrebiteľa bol novelizovaný zákon o ochrane spotrebiteľa tým, že v ustanovení § 5b orgán rozhodujúci
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo musí prihliadať na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Aplikáciou tohto
ustanovenia došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, došlo k
porušeniu zásady stanovenej v čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca svoj návrh uplatnil na
súde doručením žaloby dňa 09. 04. 2014, predmetné ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
nadobudlo účinnosť až dňa 01. 05. 2014, preto nemôže súhlasiť s právnym posúdením veci.

3.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania

žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 172,60 eura
s úrokom z omeškania z titulu nesplateného úveru, poskytnutého žalovanému právnym predchodcom
žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej dňa 06. 09.
2005. Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi sumu 1626,50 eura, ktorý mal byť splácaný
v mesačných splátkach vo výške 43,15 eura, konečná splatnosť bola dohodnutá ku dňu 10. 08. 2010

úrokovásadzbaboladohodnutávovýške17,30%ročne.Žalobcasipredmetnoužalobouuplatňujenárok
na zaplatenie štyroch splátok splatných od 10. 05. 2010 do 10. 08. 2010, v celkovej výške 172,60 eura.
Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania nároku, aplikujúc ustanovenie § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca s rozhodnutím súdu nesúhlasil, odvolaním napadol rozsudok
a domáha sa vyhovenia jeho žalobe, resp. zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a

vrátenia veci na ďalšie konanie namietajúc aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež aplikáciu
ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na
ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj

skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť
týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9. Odvolací súd považuje za potrebné, zdôrazňujúc správnosť posúdenia danej veci súdom prvej
inštancie, jej náležité odôvodnenie, iba poukázať na skutočnosť, že žalobca sa žalobou, doručenou

súdu prvej inštancie dňa 09. 04. 2014 domáhal zaplatenia sumy 172,60 eura s príslušenstvom.
Žalobu zdôvodnil uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere právnym predchodcom žalobcu (Slovenská
sporiteľňa, a.s.) a žalovaným dňa 06. 09 2005, postúpením pohľadávky a neplnením povinnosti
žalovaného splácať splátky. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok založil na premlčaní nároku
žalobcu, keď na premlčaciu lehotu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca nesúhlasil s

týmto právnym posúdení, majúc za preukázanú aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka.

10.Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci - námietky premlčania podľa Občianskeho zákonníka,
keď za začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň nasledujúci po dni konečnej splatnosti úveru,dohodnutého v Zmluve o úvere zo dňa 06. 09. 2005, t.j. 11. 08. 2010 (konečná splatnosť
bola dohodnutá ku dňu 10. 08. 2010), pričom posledným dňom premlčacej lehoty bol deň 11. 08. 2013.
Za situácie, že žalobca podal žalobu súdu dňa 09. 04. 2014, je potrebné konštatovať, že nárok žalobcu

bol uplatnený na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Odvolanie žalobcu preto v tejto časti nie
je dôvodné.

11.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť
novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom
č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem
Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so
záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo
14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne

použijúustanoveniaObčianskehozákonníkanavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval trojročnú premlčaciu dobu
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru (11. 08. 2010), mohol
žalobca uplatniť svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a lehota na uplatnenie nároku mu uplynula 11.

08. 2013. Žalobca podal žalobcu na súd 09. 04. 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného
dôvodu preto námietku žalobcu, uvedenú v podanom odvolaní a týkajúcu sa podľa jeho názoru
nesprávnej aplikácie ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, odvolací súd neakceptoval a
vyhodnotil ju ako účelovú a neopodstatnenú a to predovšetkým s poukazom na súdnu prax.

12.Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá súdu
prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia
ex offo (čo je zákonnou povinnosťou súdu), správne súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez
návrhu, a na základe zákona, premlčanie nároku žalobcu. Keďže dospel k záveru o neskorom uplatnení

práva žalobcom, správne, z dôvodu premlčania, jeho nárok zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil.
Keďže priamo zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá súdu ex offo aplikovať ustanovenie § 5b aj bez
návrhu spotrebiteľa, resp. bez vznesenia námietky premlčania spotrebiteľom, je v tomto smere námietka
žalobcu, uvedená v podanom odvolaní, irelevantná, nakoľko súd je viazaný zákonom a je povinný

aplikovať ustanovenia zákona na daný prípad.

13. Odvolací súd taktiež záverom dodáva, že tak ustanovenie § 52 ods. 2, tretia veta Občianskeho
zákonníka, ako aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nadobudli účinnosť
dňa 01. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To

znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spzn. 4Mcdo 17/2014 zo dňa 26. 11. 2015, sp.zn. 8MCdo 3/2015
zo dňa 28. 08. 2015). Aj tento záver nasvedčuje správnosti aplikácie tak ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, o premlčaní, ako aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa súdom prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

14.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a

§ 262 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).