Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 16, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/348/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209203848
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8209203848.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnému: W. S., C.. XX.XX.XXXX, S. R. XX, S., o vymoženie 527,32
EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n úa z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice súdneho exekútora dňa 31.07.2009 sa začalo
na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. predmetné exekučné konanie. Exekučným titulom
v tomto prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej

hospodárskej komore s.r.o., sp.zn. TP 3932/08 zo dňa 21.04.2009.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Z rozhodcovského rozsudku súd zistil, že povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému

sumu 527,32 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z tejto sumy od 1.5.2005 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 52,73 EUR a trovy konania vo výške 202,80 EUR do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Ďalejsúdzistil,žezmluvaopôžičkebolamedziúčastníkmikonaniauzavretápodľa§657anasledujúcich
Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o pôžičke č. 7000869 uzavretej medzi

právnym predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou Slovenská požičovňa, a.s., a povinným
dňa 11.11.2004, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky v
znení platnom aúčinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V článku VII. Záverečné ustanovenia, písm. o)
uvedených všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na spôsobe riešenia sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania pred jediným rozhodcom Rozhodcovského súdu Slovenskej
hospodárskej komory, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Zmluvné strany vzali na

vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha
rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia.
V zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku súd aj ex offo skúma súlad exekučného titulu
so zákonom, pričom pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, posudzuje, či bola medzi
zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky k zmluve (ust. § 3, § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Exekučný súd preto ex offo preskúmal rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho súladnosti so zákonom.
Súd poukazuje na to, že exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu vykonateľnéhopo stránke formálnej a materiálnej, v opačnom prípade, ak bola nariadená podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu i bez návrhu zastavená. Uvedené vyslovil Najvyšší
súd SR v rozhodnutí pod spis. zn. 3 Cdo 164/1996. Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od

ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Pritom súd vychádza zo záveru, že právny vzťah medzi oprávneným
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je na základe zmluvy o pôžičke právnym vzťahom medzi

dodávateľom a spotrebiteľom, a to vzhľadom na povahu zmluvných strán a obsah zmluvného záväzku.
Pre posúdenie okolností, či sa jedná o spotrebiteľský úver podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. nie
je dôležitá právna forma spotrebiteľského úveru, ale je dôležité, či sa jedná o odplatné poskytnutie
peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa. Na predmetný právny vzťah preto súd aplikuje aj normy
spotrebiteľského práva, predovšetkým § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej Občiansky zákonník),
ktorých použitie nie je prekážkou dohody zmluvných strán o aplikácii Obchodného zákonníka.

Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha o vyrovnanie faktickej
nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá je postavená na princípe obmedzenia zmluvnej
autonómie. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa
15.06.2009, ktorý vyslovil, že ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné
právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé

autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch je subjektívne právo jednotlivca
(dodávateľa) obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je
primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa).
Súd prihliadol na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná

zákonom č. 150/2004 Z. z. a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym
normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. V čl. 6 ods. 1 nastoľuje požiadavku, aby nekalé
podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli
záväzné pre spotrebiteľa. Podľa Prílohy k smernici, bod 1 písm. q) patrí medzi podmienky, ktoré môžu
byť považované za nekalé aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi

právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v
rozhodcovskom konaní.
Vposudzovanejvecisúdkonštatuje,žerozhodcovskádoložka,ktorámalazaložiťlegitimitupreexekučný
titul je súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej obsah si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a

nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými zmluvnými podmienkami. Mohol
len zmluvu odmietnuť alebo prijať ako celok, vrátane rozhodcovskej doložky. To je pravdepodobne
najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul prostredníctvom vopred určeného
rozhodcovského súdu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom, vedených na exekučnom súde, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dostatočne individuálnom

prístupe k ochrane práv spotrebiteľa.
Súd poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora (ES), v zmysle ktorej má vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, preskúmať ex offo povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve medzi spotrebiteľom
a dodávateľom, ak má na tento účel k dispozícií nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave

a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ako z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, čl. 6
Smernice 93/13/EHS z 05.04.1993 je kogentným ustanovením, ktorého cieľom je nahradenie formálnej
rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, rovnováhou
skutočnou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (Rozsudok Súdneho dvora ES Mostaza Claro,

C- 168/05 zo 04.06.2009, Rozsudok Pannon GSM, C-243/08).
Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo stranypredajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovanej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa
novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl.

6 cit. smernice, je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo
k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
Podľa rozsudku Súdneho dvora ES (vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA)
cieľ článku 6 smernice (93/13 ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nekalej povahe takýchto podmienok.

Podľa ustálenej judikatúry má exekučný súd právomoc skúmať podmienky vedenia exekúcie kedykoľvek
v priebehu exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to aj bez návrhu účastníka tohto konania. Jednou zo základných
podmienok pre vedenie exekúcie je materiálne a formálne vykonateľný exekučný titul, ktorý súd
posudzoval, aj bez využitia procesných prostriedkov na preskúmanie exekučného titulu povinným z

hľadiska, či bol vydaný orgánom na jeho vydanie zákonne splnomocneným, teda či nejde o akt ničotný.
Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá je exekučným súdom hodnotená s ohľadom na
požiadavky dané normami spotrebiteľského práva.
Rozhodcovskú doložku tak, ako je uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú

súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom dňa 11.11.2004 je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Jej neprijateľnosť spočíva v dohode zmluvných strán, ktoré sa dohodli, že spory, ktoré
vznikli z ich zmluvného vzťahu alebo s ním súvisia budú riešené v rozhodcovskom konaní pred

rozhodcovskýmsúdomalebovšeobecnýsúdodporcu,pričomalternatívuriešeniasporuvyberiežalobca.
Je pritom zrejmé, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v
zásade len veriteľ z úverového vzťahu, ktorý zakladá právomoc ním určeného rozhodcovského súdu
v súlade s čl. VII., písm. o) všeobecných obchodných podmienok. Rozhodcovská doložka nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu

fakticky nerovnovážneho a povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, mohol len záväzok z
úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý
následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení nesie, a preto od neho nemožno
vzhľadomnajehoúroveňinformovanostiajehovyjednávaciusiluspravodlivopožadovať,abyporozumel
jej významu. Rozhodcovská doložka v takom znení, v akom ho právny predchodca oprávneného

skoncipoval do ním používaných úverových zmlúv, je v rozpore s požiadavkami Smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých
na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a
následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že
spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.

apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách ale aj ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
V stanovisku schválenom dňa 27.09.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza: „vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanieefektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo
predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným
titulom“. Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (K. Csach): „z pohľadu spotrebiteľa

je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“
Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou všeobecných zmluvných

podmienoktvoriacichnedeliteľnúsúčasťzmluvyopôžičke,jevrozporenielensustanoveniamiSmernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj
s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho
exekučný súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nulite rozhodnutia (exekučného
titulu) orgánu, ktorý od nej odvodil svoju právomoc a vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil
v súlade s ustanovením § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku.

Súdnyexekútornazákladevýzvysúdudňa02.11.2016oznámil,žesineuplatňujenáhradutrovexekúcie,
preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bardejov.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.