Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215955
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712215955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr.

Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r.
o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421,
Grösslingova 4, Bratislava, za ktorú ako konateľ koná advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradumajetkovejanemajetkovejujmy,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduMichalovce
zo 4.11.2014 č. k. 5C/210/2012 - 20

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je náhrada majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktoré žalobcovi mali byť spôsobené
nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Michalovce ako
exekučného súdu v konaní sp. zn. 8Er/309/2004 vedenom proti povinnému C. R. tým, že tento o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora nerozhodol v zákonnej tridsaťdňovej lehote (§44 EP). Žalovaný nárok
žalobcu neuznal a žalobu žiadal zamietnuť.

Okresný súd Michalovce rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol s odôvodnením, že nie
je daný základ žalobou uplatneného nároku v zmysle §3, 5, 6, 9, 15, 17 a 19 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj len „zákon“), a to ani
titulom zodpovednosti za tvrdený nesprávny úradný postup (prieťahy), ako ani titulom zodpovednosti
za nezákonné rozhodnutie. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnej veci 8Er/309/2004 oprávneného
POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnému C. R. pre vymoženie 12 870 Sk s príslušenstvom vykonaním
exekúcie pôvodne bol poverený súdny exekútor Ing. Bc. Karol Mihal. Exekučnému súdu 22.11.2010

bola doručená žiadosť oprávneného o zmenu exekútora. Exekútor Mihal na výzvu exekučného súdu
exekučný spis a neúplné vyúčtovanie tomuto doručil až 4.1.2011, kópiu osvedčenia o registrácii DPH
ako nedostatok vyúčtovania nepredložil ani v dodatočnej lehote 5 dní. Exekučný súd 6.5.2011 vydal
preto uznesenie, ktorým vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vykonaním
exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého a pôvodnému exekútorovi oproti účtovaným 63,84 € náhradu
trov exekúcie priznal sumou 24 €. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.10.2011. S odkazom na
Exekučný poriadok právne uzavrel, že exekučný súd vo veci sporného návrhu na zmenu exekútora robil

zhora popísané, exekučným poriadkom upravené postupy, vyúčtovanie exekútora korigoval a o zmene
exekútora rozhodol po splnení zákonných podmienok pôvodným exekútorom (predloženie exekučného
spisu, vyúčtovanie trov). Vyhodnotil, že pokiaľ žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní v žalobe sa
zameral len na počítanie lehôt a operoval iba uplynutím zákonnej 30 dňovej lehoty, zjavne nezohľadnil,kedy pôvodný exekútor doručil súdu exekučný spis a vyúčtovanie trov, hoci v zmysle zákona (§44 ods. 8
EP) exekučný súd v rozhodnutí o zmene exekútora musí rozhodnúť aj o trovách pôvodného exekútora,
k čomu dochádza až na základe vyúčtovania a po predložení príslušného exekučného spisu súdneho

exekútora. S odkazom na ustanovenie §44 ods. 9 EP zároveň konštatoval, že pôvodný exekútor úkony
exekučného konania vykonáva až do času rozhodnutia súdu o zmene exekútora a uzavrel, že v konaní
k tvrdenému prieťahu preto ani nemohlo dôjsť.

Vzhľadom na uvedený záver a so zreteľom na to, že všetky hmotnoprávne podmienky uplatnenia

nároku na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej či už nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci alebo jeho nezákonným rozhodnutím, musia byť splnené súčasne, nezaoberal sa
posudzovaním prípadnej existencie ostatných podmienok priznania náhrady škody, ale žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Keďže v zmysle §142 ods. 1 OSP neúspešnému žalobcovi náhrada trov neprináleží a úspešný žalovaný

náhradu trov neuplatnil (§151 ods. 1 OSP, a contrario), aplikujúc tieto zákonné ustanovenia o trovách
konania úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku žalobca podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že jeho postup vo veci bol sprevádzaný

množstvom procesných pochybení, v dôsledku ktorých žalobcovi ako účastníkovi konania sa odňala
možnosť konať pred súdom. Predovšetkým namietal, že súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu,
hoci neboli splnené zákonné podmienky, aby sa postupovalo podľa §101 ods. 1 OSP. Inde v odvolaní
namieta, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a vytýkal tak porušenie práva
na kontradiktórne konanie, keďže ako účastník konania (i) nebol oboznámený so všetkými predloženými

dôkazmi alebo stanoviskami a nemal vytvorenú možnosť vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
rozhodnutie, (ii) nebol oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi založenými v exekučnom
spise, (iii) nemal možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, ani (iv) sám nemal vytvorenú možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa odvolateľa súd vykonal dokazovanie listinami, pôvod
ktorých z odôvodnenia rozsudku nie je poznateľný a nie je zrejmé, ani či šlo o listiny založené v

exekučnom spise. Namietal tiež, že žalovaný sa nevyjadril k žalobe, a súd spor mal preto rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b OSP. Namietal tiež, že neprípustne vo veci meritórne rozhodol
vylúčený sudca, a to navyše v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na prerušenie
konania. Pokiaľ ide o vecnú správnosť rozsudku, súdu vytýkal, že v odôvodnení rozsudku prezentované
časové úseky nenasvedčujú dodržaniu namietanej lehoty na vydanie rozhodnutia o návrhu oprávneného

na zmenu súdneho exekútora, hoci súd to konštatoval.

Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez potreby nariadiť odvolacie
pojednávanie prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené. Rozsudok vo výroku je vecne
správny, odvolací súd podľa §219 ods. 1 OSP preto ho potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na
KrajskomsúdevKošiciach19.1.2016o12,55hod.vpojednávacejmiestnostič.dverí202na2.poschodí,

pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 13.1.2016 boli zverejnené na úradnej tabuli
odvolacieho súdu (§156 ods. 1 a 3 OSP).

Pododňatímmožnostikonaťpredsúdom[§221od.1písm.f)OSP]vovšeobecnostijepotrebnérozumieť
taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi konania sa znemožní realizácia jeho procesných práv v

občianskom súdnom konaní mu priznaná za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v
neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z §101 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci pri jej prejednávaní a rozhodovaní súd prvého

stupňa dôsledne dbal na dodržanie jednotlivých ustanovení platného procesného poriadku. V súdenom
prípade je potrebné mať na zreteli, že tu posudzovaná vec sp. zn. 5C/210/2012 na danom súde od
10.10.2012 do 17.12.2013 bola spojená na spoločné konanie s ďalšími 98 skutkovo obdobnými vecami
tých istých účastníkov, spoločné konanie bolo vedené pod sp. zn. 5C/131/2012. V tomto spoločnomkonaní vyjadrenie žalovaného k žalobe zástupcovi žalobcu bolo doručené 11.3.2013. Neobstoja preto
námietky žalobcu, že (i) nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, na ktorých súd založil
svoje rozhodnutie vo veci, ani že (ii) boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie sporu rozsudkom

pre zmeškanie podľa §153b OSP, keďže žalovaný k žalobe písomne sa vyjadril. Vo veci zároveň boli
splnené aj všetky zákonné podmienky, aby na súdnom pojednávaní vec sa prejednala v neprítomnosti
účastníkov, a preto pokiaľ súd tak urobil, jeho postupom účastníkom sa neodňala možnosť konať pred
súdom. Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie súdu nariadeného na 4.11.2014 spolu
s poučením o procesných právach účastníka, vrátane poučenia podľa §120 ods. 4 OSP, zástupcovi

žalobcu i žalovanému boli doručené 16.10.2014, to znamená, u oboch sporových strán bola zachovaná
zákonná lehota najmenej 5 dní na prípravu pojednávania (§115 ods. 2 OSP). Žalobca na dané
pojednávanie, na ktorom súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania, vykonal dokazovanie obsahom
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, vrátane oboznámením obsahu príslušného exekučného
spisu, dokazovanie vyhlásil za skončené a vo veci meritórne rozhodol rozsudkom, žalobca sa nedostavil,
svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie, pričom jeho návrh na „zrušenie“ pojednávania

nemal zákonné náležitosti v zmysle §119 ods. 2 OSP, s čím súd prvého stupňa správne a dostatočne
sa vysporiadal na začiatku predmetného pojednávania, keď výslovne konštatoval, že „neboli splnené
dôvody pre odročenie pojednávania“ a „zo strany žalobcu ani nebol zachovaný postup podľa §119 ods. 2
OSP“ (viď zápisnica, č. l. 18 spisu). Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil iba žalovaný, pričom súhlasil,
aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti.

Predpokladom prejednania veci v neprítomnosti účastníka je, že riadne predvolaný účastník (§115
ods. 2 OSP) sa nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie; súd
pritom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§101 ods. 2 OSP). Pokiaľ teda žalobca
ako riadne predvolaný účastník na pojednávanie súdu sa nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého

dôvodu o odročenie, spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými istými dôvodmi odôvodňovanú
žiadosť o zrušenie pojednávania, ako ju 31.7.2014 predkladal aj v spoločnom konaní 5C/131/2014,
minimálne vzhľadom na jeho vedomosť o zamietavom stanovisku konajúceho súdu k tomuto jeho
predchádzajúcemu návrhu na prerušenie konania v tejto istej veci, musel vedieť, že jeho návrh
neobstojí a tak sám sa zbavil procesnej možnosti svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním,

resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ
žalobca súdneho pojednávania by sa bol zúčastnil, mal by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,
vrátane tých, ktoré boli zistené z príslušných exekučných spisov a rovnako by mal možnosť realizovať
ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a
právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania

ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené preto neboli.

Neobstoja odvolacie námietky žalobcu ani pokiaľ tento namietal, že z rozsudku súdu nie je zistiteľný
pôvod dôkazov, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku
podrobne uviedol, aké skutočnosti týkajúce sa vytýkaných porušení procesných predpisov, či vytýkanej

nezákonnosti rozhodnutia z týchto spisov zistil. Minimálne od doručenia predvolania na pojednávanie
(16.10.2014), ale určite už aj skôr (odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe, že žalobca
po celej republike podal na tisíce žalôb, v ktorých opodstatnenosť nároku založeného na rovnakých
skutkových okolnostiach a argumentoch preukazuje rovnakými skutočnosťami), žalobca mal dostatok
času na to, aby prípadne sa vyjadril k argumentom žalovaného, či navrhol vykonať dokazovanie na ich

vyvrátenie. Pokiaľ tak neurobil, sám sa zbavil tohto procesného práva, jeho realizácia mu však nebola
znemožnená postupom súdu. Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa §205
ods. 2 písm. a) v spojení s §221 ods. 1 písm. f) OSP, t. j. prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu
tomuto sa neodňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací dôvod podľa §205 od. 2 písm. a) v spojení s §221 ods. 1 písm. g) OSP je daný vtedy, ak vo
veci rozhodoval vylúčený sudca, čo nie je prípad tu posudzovanej veci. Nadriadený súd uznesením z
19.10.2012 č. k. 3NcC/58/2012 - 104 právoplatne rozhodol o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 5C/131/2012. Za danej procesnej situácie je preto nenáležitá
námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §132 OSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
o nedostatku súčinnosti pôvodného súdneho exekútora pri predkladaní vyúčtovania a exekučnéhospisu ako nevyhnutných predpokladov pre rozhodnutie o zmene exekútora, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, odvolací súd jeho rozsudok
podľa §219 OSP preto potvrdil ako vecne správny, vrátane rozhodnutia o trovách konania. Odvolací

súd v plnom rozsahu sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a správnym právnym záverom
súdu prvého stupňa, že v danej veci neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá žalobcovi mala byť spôsobená tvrdeným nesprávnym úradným
postupom, prípadne nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Michalovce v exekučnom konaní, a
preto základ nároku nie je daný. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody

napadnutého rozsudku, s ktorými odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje a na ktoré odkazuje
(§219 ods. 2 OSP). Odhliadnuc od uvedeného exekučné konanie začalo pred 1.9.2005 (19.10.2004),
a vzhľadom na prechodné ustanovenia §238 ods. 2 a 240 ods. 1, 2 EP na toto konanie preto ani
neplatila 30 dňová lehota na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd
po predložení potrebných podkladov k rozhodnutiu od pôvodného exekútora aj v tejto veci však konal
bez významnejšieho meškania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom či nezákonnými
rozhodnutiami, a to aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav. Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Proti týmto záverom v

podstate nič nenamietal ani sám žalobca, ktorý svoju odvolaciu námietku formuloval značne všeobecne
a neurčito bez akýchkoľvek argumentov, ktoré by boli spôsobilé či už podporiť jeho tvrdenie, že ním
namietaný či už nesprávny úradný postup exekučného súdu alebo existencia nezákonného rozhodnutia
boli preukázané, či spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Okrem uvedeného, aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa otázku prieťahov v súdnom konaní
súd mohol posudzovať vychádzajúc len z výsledkov vybavenia prípadnej sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie jej vybavenia, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného
rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ani žeby jeho prípadná sťažnosť bola vybavená spôsobom, z ktorého by bola preukázaná

existencia prieťahov.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je vecne správny záver súdu prvého stupňa tak o nepreukázaní
nesprávneho úradného postupu, ako aj o nepreukázaní nezákonného rozhodnutia Okresného súdu
Michalovce v tu posudzovanom exekučnom konaní, t. j. že nie je daný základ žalobou uplatneného

nároku. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou súdu posudzovať výšku či už majetkovej alebo aj
nemajetkovej ujmy ani vysporiadať sa s ich prípadnou existenciou, ako s ďalšími zložkami nároku
žalobcu na náhradu škody a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá je preto odvolacia
námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1, 151 ods.
1 OSP, a contrario. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania
nebola priznaná, pretože tento ju neuplatnil, neúspešnému žalobcovi náhradu trov nebolo možné
priznať.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.