Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213592
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116213592.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Prešov,

a.s., Ľubotice, Bardejovská 7, zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom v Prešove, Hlavná 61,
proti žalovanej: I. E., F.. XX.X.XXXX, T. H., R. X, H. T. H., A. XX, o zaplatenie 33 Eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 33 Eur v mesačných splátkach po 10 eur počnúc mesiacom
marcom 2017 pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania a žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie 33 Eur z dôvodu, že dňa 1.7.2015 cestovala

jeho dopravným prostriedkom bez platného cestovného lístka.

2. Žalovaná uznala pohľadávku žalobcu s tým, že to bola jej chyba, že mala preukážku, ktorá bola platná
do 30.6.2015 a ku skutku došlo nasledujúci deň, keď si označila lístok v hodnote 0,25 Eur. Žiadala, aby
jej súd umožnil uhradiť žalovanú sumu formou splátok vo výške 10 Eur mesačne, nakoľko je študentkou
Vysokej školy sv. Alžbety, odbor zdravotníctvo v Prešove, nemá žiaden príjem. Je bezmajetná, býva u
rodičov, ktorí ju živia.

3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, faktúrou č. 150240200, zápisom o vykonanej prepravnej kontrole
zo dňa 1.7.2015, podaním žalobcu zo dňa 31.10.2016, výsluchom žalovanej a zistil tento skutkový stav:

4. Žalovaná dňa 1.7.2015 cestovala bez platného cestovného lístka, čo bolo zistené revízorom. Táto
skutočnosť bola zaznamenaná v zápise o prepravnej kontrole. Na základe tejto skutočnosti bola
žalovanej zaslaná faktúra č. 150240200.

5. Žalovaná doposiaľ žalovanú sumu neuhradila.

6. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

7. Podľa § 46b ods. 2 písmeno a) a ods. 7 zákona číslo 164/1996 Z. z. o dráhach v znení zákona číslo
58/1997, cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok, pri nastúpení do dráhového vozidla, ak mu
ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo dráhového vozidla, alebo bezprostredne po nastúpení do
dráhového vozidla, ak ho vydáva vodič alebo sprievodca dráhového vozidla, alebo ak sa cestovný lístokstáva platným až jeho označením v dráhovom vozidle, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní
z dráhového vozidla. Úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, podľa ods. 2 písmeno
g) na električkovej, trolejbusovej a špeciálnej dráhe je 100-násobok a na lanovej dráhe 10-násobok

základného cestovného bez príplatkov a zliav.

8. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, dopravca je pred začatím
prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora
alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") dávať pokyny a príkazy

cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú
povinní ich uposlúchnuť.

9. Podľa § 14 ods. 1 až 3 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný
a) správať sa tak, aby neohrozil bezpečnosť prepravy, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných
cestujúcich, nepoškodil autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečistil autobus a

priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu,
b) poslúchnuť pokyn alebo príkaz člena osádky autobusu alebo iného oprávneného zamestnanca
dopravcu na zaistenie bezpečnosti cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
c) nastúpiť do autobusu a vystúpiť z neho na zastávke, keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky
autobusu dá na to pokyn; nastúpiť alebo vystúpiť mimo zastávky možno len na pokyn vodiča alebo iného

člena osádky autobusu,
d) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa
platným cestovným lístkom.

10. Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na

zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu
platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak
je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a
priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu
totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi. Povinnosť

poskytnúť identifikačné údaje v rozsahu podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na cestujúceho, ktorý poškodil
aleboznečistilautobusanezaplatilnamiestepaušálnusumunáhradyškodyalebonáhraduzavyčistenie
autobusu.

11. Podľa § 16 ods. 1 až 5 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, potvrdením o uzatvorení zmluvy

o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej
podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné
číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a
sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania
podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.

Cestovné lístky sú jednorazové a časové. Jednorazový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho na jednu
prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné. Časový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho vo
vyznačenom časovom období platnosti cestovného lístka na opakované prepravy všetkými spojmi
jednej autobusovej linky; v mestskom dopravnom systéme alebo v integrovanom dopravnom systéme
aj viacerými alebo všetkými linkami dopravného systému.

Jednorazový cestovný lístok je prenosný až do začatia prepravy. Časový cestovný lístok alebo
jednorazový cestovný lístok vyhotovený na meno a priezvisko cestujúceho je neprenosný.
Cestujúci je povinný
a. mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov
mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,

b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu,
b. označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do
autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní

z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom
odborného dozoru.

12. Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, tarifa upravujea) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim,
b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,
c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s

cestujúcim,
d) ceny za prepravu autobusových zásielok,
e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a
f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.
Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku

základného cestovného bez príplatkov. Dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a
zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné,
aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní
informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.

13. V predmetnom konaní mal súd za to, že došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu zmluvy o

preprave osôb, pri ktorej si však žalovaná nesplnila povinnosť zaplatenia cestovného. Preto s poukazom
na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenie bolo právne dôvodné žalobe vyhovieť. Súd
však zohľadnil nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej a povolil jej mesačné splátky, tak ako je to
uvedené vo výroku rozsudku.

14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu sociálnej situácie žalovanej, ktorá je študentkou bez

akéhokoľvek príjmu. Je bezmajetná a býva u rodičov, ktorí ju živia. Zohľadnené boli aj okolnosti prípadu,
keď predplatný zľavový cestovný lístok stratil platnosť len deň pred skutkom.

16. Navyše pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že v danom prípade
ide o tzv. typovú žalobu, ktorá sa používa v množstve obdobných sporov a v jej obsahu sa menia len

čísla a sumy príslušných faktúr. Ide o skutkovo a právne jednoduchú vec a zo spisu ani nevyplýva, že
by nastala nejaká skutočnosť, ktorá by vybočovala z tohto typového konania.

17. NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov
konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania

uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v
sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných
dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania
(fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za
poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa

však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý
úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“

18. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania
horešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátomnastranejednejaprávonanáhradunákladov

konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú
nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti je nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi
v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením
advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto,
že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.

19. Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa
jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto
nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej
strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole a výška dlhu.

Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z
najjednoduchších vecí.20. Aktuálne dospel NS SR pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v hromadných veciach v
rozhodnutí sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu

tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci,
ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré

vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať
sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší

účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto
súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto
záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú
správne.“

21. Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k strane v spore.
22. V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného
súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom

zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.
23. Ústavný súd ČR ďalej vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 3372/11 uviedol, že: „Právní řád a jeho
interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen

okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho
zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování
o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve
specifických případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní

věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel

fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,
dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek
podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).“

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.