Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/298/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815203783
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815203783.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov
JUDr.TániVeščičikovejaJUDr.MiroslavaSoguvexekučnejprávnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnej: S. V., O. XXXX/XX, U., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana
Nestora, so sídlom Haburská 49/A, Bratislava, pre vymoženie istiny 850,- eur s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č. k. 8Er/324/2015-23 zo dňa 4.12.
2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 22.4.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny
850,- eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie.

3.Uznesenímsúduprvejinštancieč.k.8Er/324/2015-15zodňa24.8.2015,právoplatnýmdňa24.9.2015,
súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie. Podaním zo
dňa 18.11.2015 oprávnený v súlade s ust. § 30 ods. 11 zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, navrhol vykonaním exekúcie
poveriť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom v Bratislave.

4. Exekučný titul je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a. s., Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 08343/14 zo dňa 28.10.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014. Exekučný titul bol vydaný

na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzavreli oprávnený s povinnou dňa 19.6.2012.

5. Súd citoval ustanovenie § 44 ods. 2 a 3, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní,§ 52 ods. 1 , § 53 ods. 1,5 , § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len "OZ").6. Zistil, že úver, ktorý bol povinnej poskytnutý na základe Zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom. Z
rozhodcovského rozsudku je zrejme, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnej dočasne finančné
prostriedky vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z

Obchodnéhoregistra.Povinnájespotrebiteľ,keďžeuzatvorilazmluvuakofyzickáosoba.Zpredložených
listín nie je zrejmé to, aby povinná pri uzatvorení zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti.

7. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinná ako spotrebiteľka nemala

možnosťovplyvniťobsahpredloženejrozhodcovskejzmluvy.Osobitnesipodmienkyzmluvynevyjednala
a teda nemala možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej zmluvy a tiež doložky v nej zakotvenej.
Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Vzhľadom na to,
súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim
konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia.

8. Súd prvej inštancie uzavrel, keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky zakotvenej
v článku II rozhodcovskej zmluvy odporuje zákonu a dobrým mravom. Súd prvej inštancie považoval
rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu poukazujúc na ustanovenie § 53 ods.
5 OZ aj za neplatnú a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský

rozsudok.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

10. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.

11. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

12. Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný
poriadok) a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade,

ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené
ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky.

13. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje

§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).

14. Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci
materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu,

odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,

teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS
5/2000 uverejnený pod č. 18/2000.15. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov
exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní,
pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na

prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré
sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec.
Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený

uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko
namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka.
K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3
ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy
je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so

ZoRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom.
Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné
podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných ustanovení. Na základe
uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

17. Súdny exekútor a ani povinná sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd

odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

19. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 19.6.2012 Zmluvu o

úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 1000,- eur, ktorý
sa povinná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 872,- eur, a to v 12 mesačných splátkach po
156,- eur, t. j. celkovú sumu 1.872,- eur.

21. Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761,
vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, zo dňa 28.10.2014, č. SR 08343/14, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.12. 2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014. Týmto rozsudkom bol žalovaný
(povinná) zaviazaná žalobcovi (oprávnenému) zaplatiť istinu vo výške 880,00 eur, známy úrok vo výške
427,10 eur, známy úrok z omeškania vo výške 64,31 eur, poplatok vo výške 592,96 eur a úrok vo

výške 32% ročne zo sumy 880,- eur od 23.10.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 1472,96 eur od 23.10.2013 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 279,89
eur a poplatok za upomienky vo výške 32,- eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 501,38 eur,
a to zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 200 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci
na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom

po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.22. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

23. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15

dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

24. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej

pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

25. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d).

26. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

27. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky.

28. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

29. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

30. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

31.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn.: 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra2012, sp. zn. 6Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

32. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

33. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil

rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

34. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko
v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň
mal za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

35. Pozornosti oprávneného asi ušlo, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení neuviedol, že medzi
zmluvnými stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Naopak, túto zmluvu preskúmal a posúdil
ako neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy, ktorú
uzavreli zmluvné strany dňa 19.6.2012.

36. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej
dňa19.6.2012vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,akoajspory,ktorévzniknúzdohodyo
vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

37. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

38. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

39. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

40. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.41.Občianskyzákonníknovelouuskutočnenouzákonomč.568/2007Z.z.účinnouod1.1.2008,zaviedol
do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r). Citované ustanovenie
označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

42. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,

ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

43. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej zmluvy ako neprijateľnej
podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným

súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo
povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už
predformuloval v dohode a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula,
akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby
sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

44. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom

rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

45. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

46. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).