Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/295/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204377
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204377.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. B. N. a členov senátu W.. H. I.
a W.. U. U. v exekučnej veci oprávneného: M. J. s.r.o., A. XXX/A, S., IČO: XX XXX XXX zastúpeného
advokátkou W.. A. I. M.., A. XXX/A, S. proti povinnej: W. V., nar. X.XX.XXXX, XXX XX R. T. XXX o
vymoženie XXX,XX eura s prísl. vedenej súdnou exekútorkou B.. W. A., K. úrad S., A. XXX/A, S. pod
EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 2.9.2015

č. k. 10Er/396/2015-46 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky B.. W. A., K. úrad so sídlom

A. XXX/A, XXX XX S. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.X.XXXX bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. PC-
A/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243d ods. 1, 2, § 44 ods. 2, 3, § 41 ods. 2
písm. d/, § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2
písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z .z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods.
1, ods. 4 písm. r/ a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že zmluva o

osobnom účte uzavretá dňa XX.X.XXXX medzi právnym predchodcom oprávneného (M. banka, a.s.) a
povinnou je zmluvou spotrebiteľskou. Uviedol, že povinná čerpala peňažné prostriedky z účtu pod limit
povoleného debetného zostatku a dostal sa do tzv. nepovoleného prečerpania, na výzvu banky dlžné
peňažné prostriedky nezaplatil. Prečerpanie finančných prostriedkov povinnou na účte vyhodnotil súd
prvej inštancie ako spotrebiteľský úver v zmysle v tom čase platného zákona o spotrebiteľských úveroch.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, preto súd prvej inštancie posudzoval rozhodcovskú

doložku zakotvenú v čl. 5 bode 5 zmluvy o osobnom účte a v bode 10.2. Všeobecných obchodných
podmienok a dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že rozhodcovská
doložkabolasúčasťouformulárovejzmluvy,ktorejzneniespotrebiteľovplyvniťnemohol,podmienkyvnej
obsiahnuté si osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky aj vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Už vzhľadom k tejto skutočnosti považoval súd
prvej inštancie rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.

Okrem toho nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím
mu bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým rozhodcovská doložkaspôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok vydaný

rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nie je spôsobilým exekučným
titulom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený
odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a písm. e/ a § 221 ods. 1 písm.
d/, písm. f/ a písm. h/ O. s. p. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre
skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44
ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku; tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil zákonné
limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a

prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky; zdôraznil, že súd prvej inštancie
nesprávnou aplikáciou právnych predpisov vylúčil možnosť riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom
konaní, keď neprihliadol na povinnosť pôvodného veriteľa postupovať podľa § 93b Zákona o bankách;
uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušil §
153 ods. 1 O. s. p., v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery v

ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci; zastával názor, že súd prvého stupňa konštruoval nový
skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva Európskej
únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora; tvrdil, že súd prvej inštancie

porušil právnu istotu a legitímne očakávania a s poukazom na rozhodnutia všeobecných súdov uviedol,
že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú a zastával
názor, že exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinného na základe jeho postavenia. Oprávnený na
podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil,
že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným

titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Uviedol tiež, že
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný
titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych
rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

5. Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené
súdnej exekútorke dňa XX.X.XXXX a povinná si zásielku neprevzala v odbernej lehote.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na

doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. PC-A/XXXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému XXX,XX eura s

príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka uvedená v článku 5 bode 5 zmluvy o osobnom účte a v článku 10 bode 10.2.2.
všeobecných obchodných podmienok banky, ktoré tvoria súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinnou.

9. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

11. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou

exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto
návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

12.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný

orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. V posudzovanej veci nebolo sporné, že zmluva o osobnom účte uzavretá medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskou a nepovolené prečerpanie účtu
povinnou je spotrebiteľským úverom.

14. V čl. 5 bode 5 zmluvy o osobnom účte sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou

doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.

15. Podľa čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok banky sa banka a klient dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových

obchodov vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu
b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu.

Podľa čl. 10.2.3 Všeobecných podmienok ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo
zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že
ju prijal.16. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo
dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na

rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ
nemal žiadnu účasť. Pritom povinná mala možnosť nesúhlasiť s rozhodcovskou doložkou len do
uzavretia zmluvy, a to písomne, hoci nepochybne nemala možnosť oboznámiť sa vopred s rozsiahlymi
všeobecnými obchodnými podmienkami banky a zrejme jej ani dôsledky rozhodcovskej doložky neboli

známe.

20. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite

naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu všeobecným súdom, pretože riešenie sporov zo zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané ako
výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Neprijateľná zmluvná podmienka je
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zmluvnou podmienkou absolútne neplatnou, preto nemôže

založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu)
vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je
spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že neboli
splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca
oprávneného (M. banka, a.s.) povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.

22. Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z
neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto
návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

23. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol
oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
nespôsobilý exekučný titul.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne
správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §

255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.26. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.
s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,

na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).