Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ludvika Bodnárová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/101/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207666
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207666.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Q. G., s.r.o. so sídlom na W. XXX/A v M. IČO:
458 69 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom na Martinčekovej
13 v Bratislave, IČO: 42 174 716 proti povinnému: N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o vymoženie
139,95 eur s prísl., vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava,
Vajnorská 100/A, Bratislava, pod Ex 4342/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 11Er 385/2015 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a je ním viazaný. Zdôraznil, že exekučný súd preto
nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského
súdu, ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal
na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu
oprávneného (Poštová banka, a.s.) predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. S poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tiež na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje ajrozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený tiež zdôraznil, že vychádzajúc z čl. 288 Zmluvy o
Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, smernice a rozhodnutia nie sú priamo záväzné
pre jednotlivcov, a teda ani pre účastníkov tohto konania. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o
úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená
a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu
Národnej Banky Slovenska, nejde teda o žiadny nebankový subjekt. Oprávnený poukázal na viaceré
rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre
opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje
legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku
exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Zdôraznil, že súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj
ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním
nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní,
o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný
akospotrebiteľ,žiadnuprávnevýznamnúúlohu.Malzato,žerozhodcovskádoložkabolanaformulovaná
a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O .s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, Exekučného poriadku, zákona o rozhodcovskom konaní a zákona o
spotrebiteľských úveroch, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé
a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
oprávneného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého
stupňa a oprávnený ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce
za následok iné rozhodnutie vo veci.
Odvolacísúdpretopodľa§219ods.1O.s.p.potvrdiluzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávne.
Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.