Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoPr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414204357
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4414204357.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
H. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. G. P. XX, A. N., zast. B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. G. P.
XX, A. N. proti odporcovi: Regionálne osvetové stredisko, so sídlom SNP 32, Nové Zámky, IČO: 36 102
717, zast. JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou, so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a zaplatenia ušlej mzdy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. októbra 2014 č. k. 17Cpr/2/2014-177, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 90,36 eura k rukám právnej
zástupkyne odporcu JUDr. Vlasty Suchanovej, advokátky, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32 do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi trovy konania vo výške 706,97 eura k rukám právnej zástupkyne odporcu, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 48 ods.
1, 2, 3, § 59 ods. 1, 2, § 74 Zákonníka práce, § 80 písm. c) OSP a zistený skutkový stav. V danom
prípade mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Mal za preukázané, že medzi
navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená pracovná zmluva dňa 14. 09. 2011, ktorá v článku II.

upravovala vznik pracovného pomeru a to dňom 19. 09. 2011, ktorý bol uzatvorený na dobu určitú do
31. 12. 2011. Pracovný pomer bol dohodnutý na skúšobnú dobu 3 mesiace a navrhovateľ bol prijatý
na druh práce a to správca budovy, údržbár, vodič. Dodatkom č. 1 zo dňa 29. 12. 2011 k pracovnej
zmluve zo dňa 14. 09. 2011 bola platnosť pracovnej zmluvy predĺžená do 31. 12. 2012 a Dodatkom
č. 2 zo dňa 28. 12. 2012 bola pracovná zmluva predĺžená na dobu určitú do 31. 12. 2013. Opätovne
nová pracovná zmluva uzatvorená nebola a nebola predĺžená ani pracovná zmluva zo dňa 14. 09.
2011. Navrhovateľ do konca roku 2013 vykonával prácu pre odporcu a ako sám vypovedal, pracovnú

zmluvu mal uzatvorenú na dobu určitú a pracovnú mzdu za mesiac december 2013 mal vyplatenú.
Z výpovede odporcu, ako aj svedkov, zamestnancov odporcu a to - G.. U. F., G. M., Q. P., Y. H., F.
D., B. F. mal súd jednoznačne preukázané, že v dňoch od 02. 01. 2014 do 13. 01. 2014 sa
navrhovateľ v zamestnaní, teda na pracovisku nenachádzal a svedkovia G.. F. a Q. P. jednoznačne
potvrdzovali skutočnosť, že navrhovateľ nebol ani zapísaný v knihe príchodov a odchodov, a že sa
tam dňa 13. 01. 2014 po tom, ako sa dostavil do budovy odporcu, spätne zapísal. Svedkyňa G. M.

potvrdila, že dňa 13. 01. 2014 si navrhovateľ prezeral knihu dochádzky, ktorú skutočnosť oznámila
následne riaditeľke. Výpoveďou odporcu, ako aj výpoveďou svedka G.. U. F. mal súd preukázané, že
dňa 14. 01. 2014 mal navrhovateľ doručované oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeruz dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny a to v zmysle § 68 odsek 1 písmeno b) Zákonníka
práce, ktoré si navrhovateľ odmietol prevziať, o čom svedčí zápis na spodnej časti oznámenia,
ktorý podpísali svedkovia G.. U. F. a riaditeľka P. Q.-X.. Odporca a svedok F. vypovedali, že v danom

momente, keď sa navrhovateľ dostavil do zamestnania, nevedeli ako majú postupovať, čoho dôsledkom
bolo okamžité skončenie pracovného pomeru. Ďalej mal súd preukázané, že Inšpektorát práce Nitra v
dňoch 10. 02. 2014, 11. 02. 2014 a 12. 02. 2014 vykonal inšpekciu práce u odporcu, keď skonštatoval, že
zamestnávateľ - odporca pri skončení pracovného pomeru nevyplatil mzdu splatnú za mesačné obdobie
január 2014 v deň skončenia pracovného pomeru, t.j. 14. 01. 2014, ani v najbližšom výplatnom termíne

nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru v rozpore s § 129 odsek 3 Zákonníka práce a ďalej,
že pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnávateľom boli dodržané všetky podmienky,
ktoré zákon vyžaduje, bližšie sa však pracovným pomerom navrhovateľa a odporcu nezaoberal. Na
základe tejto skutočnosti bola navrhovateľovi vyplatená pomerná časť mzdy za mesiac január 2014 a to
dňa 14. 02. 2014 vo výške 486,17 eura. Svedkovia B. M. a P. Q. vypovedali, že boli priamymi svedkami
skutočnosti, že navrhovateľ bol v období od 02. 01. 2014 do 13. 01. 2014 v zamestnaní, keď svedkyňa

B. M. vypovedala, že odprevádzala pravidelne denne navrhovateľa do práce a nosila mu desiate a
tento bol dňa 13. 01. 2014 odporcom prinútený zapísať sa do knihy príchodov a odchodov a bolo mu
predložené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré odmietol podpísať. Následne
však svedkyňa vypovedala rozdielne, keď uviedla, že nikto zo svedkov nemohol vidieť navrhovateľa
zapisovať sa do knihy príchodov a odchodov, pretože navrhovateľ sa od 02. 01. 2014 do 13. 01.

2014 zdržoval na pracovisku odporcu a zapisoval sa do knihy dochádzky. Z výpovede navrhovateľa
nevyplývajú skutočnosti, ktoré popisovala svedkyňa a navrhovateľ vypovedal rozdielne ako svedkyňa
B. M., ako aj svedok P. Q., ktorý sa na pojednávaní konanom dňa 09. 10. 2014 vyjadril, že navrhovateľ
potreboval, aby mu niekto potvrdil, že v rozhodnom období bol na pracovisku odporcu. Z tohto
dôvodu súd vyhodnotil výpovede svedkov B. M. a P. Q. ako nedôveryhodné. Z fotokópie knihy príchodov

a odchodov mal súd preukázané, že v dňoch 02. 01. 2014 a 03. 01. 2014 je v knihe dochádzky v
kolónke navrhovateľa súčasne záznam, že od 8.00 hod. do 16.00 hod bol navrhovateľ v práci, zároveň,
že čerpal dovolenku aj náhradné voľno. V dňoch 07. 01. 2014, 08. 01. 2014, 09. 01. 2014 má v kolónke
knihy dochádzky navrhovateľ záznam, že vykonával prácu a súčasne záznam o náhradnom voľne.
Dňa 10. 01. 2014 je v knihe dochádzky záznam, že navrhovateľ vykonával prácu a súčasne záznam o

dovolenke. Dňa 13. 01. 2014 mal navrhovateľ vykonávať prácu a dňa 14. 01. 2014 je v knihe záznam
o tom, že vykonával prácu od 11.00 hodiny, tento záznam je neukončený a je zápis o dovolenke. Zo
svedeckých výpovedí svedkov Ing. U. F. a Q. P., ako aj ďalších výpovedí svedkov mal súd jednoznačne
preukázané, že navrhovateľ sa v dňoch od 02. 01. 2014 až do dňa 13. 01. 2014, kedy sa spätne zapísal
do knihy príchodov a odchodov, nezdržoval na pracovisku, následne odporca na základe pokynov a

usmernenia Inšpektorátu práce vydal doklady a na základe pokynov Inšpektorátu práce vyplatil pomernú
časť mzdy za mesiac január 2014 navrhovateľovi. Z tohto dôvodu listinný podklad - kniha príchodov a
odchodov nie je relevantným dôkazom preukázania prítomnosti navrhovateľa na pracovisku. V danom
prípade mal súd preukázané, že pracovný pomer sa skončil iným spôsobom ako okamžitým skončením
pracovného pomeru, aj keď odporca nesprávne dňa 14. 01. 2014 navrhovateľovi doručoval

okamžité skončenie pracovného pomeru, a to právnou udalosťou - uplynutím dojednanej doby bez toho,
aby zamestnávateľ uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov, a to dňa 31. 12. 2013. Navrhovateľ
neurobil úkony smerujúce k obnoveniu pracovného pomeru s vedomím a so súhlasom odporcu a súd
mal preukázané, že v období od 02. 01. 2014 do 13. 01. 2014 sa na pracovisku odporcu ani
nezdržoval, a preto sa jeho pracovný pomer nemohol ani zmeniť na pracovný pomer na dobu určitú.

Zákonník práce jednoznačne upravuje v § 59 a nasl. spôsoby skončenia pracovného pomeru a inými
než zákonnými spôsobmi pracovný pomer nemožno platne skončiť. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, úspešnému v konaní, priznal plnú náhradu trov konania vo výške
706,96 eura. Odporcovi vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 706,96 eura za úkony - prevzatie
a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci, účasť na pojednávaní dňa 12. 06. 2014, dňa 04. 09. 2014 a

dňa 09. 10. 2014, písomné podanie na súd vo veci samej dňa 25. 06. 2014, za 6 úkonov právnej pomoci
a 6 x 8,04 eura režijný paušál za rok 2014. Hodnota jedného úkonu právnej pomoci predstavuje 82,34
eura podľa § 11 ods. 1 písmeno a) a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa zmeny
napadnutého rozhodnutia a vyhovenia jeho návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa spočíva na nesprávnom posúdení a vyhodnotení skutkového stavu, ide o inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd neskúmal dôvody okamžitéhoskončenia pracovného pomeru a nezaoberal sa otázkou určenia neplatnosti, ale rozsudkom návrh
zamietol s odvolaním sa na vyjadrenie odporcu, že pracovný pomer skončil inak, a to 31. 12. 2013,
čo v danom prípade nie je pravda. Pracovný pomer navrhovateľa bol založený pracovnou zmluvou

zo dňa 14. 09. 2011 a od 19. 09. 2011 bol v pracovnom pomere nepretržite až do 14. 01. 2014, čo
potvrdil aj štatutárny zástupca odporcu, ako i Inšpektorát práce Nitra. Tvrdenie, že pracovný pomer sa
skončil 31. 12. 2013 je účelové a nepravdivé a toto vyvracajú listinné dôkazy. Navrhovateľ v podanom
odvolaní poukázal na ustanovenie § 71 ods. 2 Zákonníka práce a uviedol, že po 31. 12. 2013 riadne
vykonával prácu v zmysle pracovnej zmluvy, čo dokazuje, že pracovný pomer trval aj po 31. 12. 2013 a

bolukončený14.01.2014vzmysle§68ods.1písm.b)Zákonníkapráce,čohodôkazomjeajoznámenie
o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 14. 01. 2014, zápočtový list zo dňa 15. 01. 2014,
potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku nezamestnanosti z 13. 02. 2014. Ďalej uviedol, že
v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 Zákonníka práce, dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru
musia byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom, čo sa v danom prípade nestalo, a
preto má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ v podanom odvolaní
neuvádza žiadne nové skutočnosti a pridržiava sa jeho vyjadrení a stanovísk, ako ich prezentoval v
návrhu, ako aj na jednotlivých pojednávaniach. Napadnutý rozsudok v jeho výroku považuje za vecne

správny, nakoľko bolo preukázané z vykonaného dokazovania, že pracovný pomer, ktorý bol medzi
navrhovateľom a odporcom založený na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú, skončil uplynutím
doby určitej, a teda právnou udalosťou, t. j. uplynutím dojednanej doby bez toho, aby uplatnil niektorý z
výpovedných dôvodov, pričom pracovný pomer bol ukončený k 31. 12. 2013. Z vykonaného dokazovania
bolo jednoznačne preukázané, že nemal záujem ďalej navrhovateľa zamestnávať a pracovný pomer

považoval za skončený k 31. 12. 2013. Pracovný pomer navrhovateľa skončil z iného dôvodu, a nie z
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak ako uvádzal navrhovateľ.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP

s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a o
tomto odvolaní odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru a o zaplatenie ušlej mzdy vo výške 1.047,27 eura. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že
navrhovateľ ako zamestnanec je zamestnaný v Regionálnom osvetovom stredisku v zmysle pracovnej
zmluvy uzavretej dňa 14. 09. 2011, v znení jej dodatkov, s druhom práce- správca budovy, údržbár,
vodič. Dňa 20. 01. 2014 po príchode do zamestnania mu odporca listom oznámil, že dňom 20. 01.
20014 s ním okamžite končí pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce.Navrhovateľsdôvodmiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerunesúhlasil,výpovednédôvody
považoval za vykonštruované, svoje pracovné úlohy si riadne plnil, v čase od 02. 01. 2014 do 13. 01.
2014siriadneplnilpracovnépovinnostivzmyslepracovnejzmluvy.Listomzodňa10.02.2014odporcovi
oznámil, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru, nakoľko bolo urobené v rozpore
s ustanoveniami Zákonníka práce a žiadal, aby ho odporca ďalej zamestnával. Okamžité skončenie

pracovného pomeru považuje za neplatné taktiež z dôvodu, že nebolo prerokované s príslušným
odborovým orgánom, keď nesplnenie povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 74 Zákonníka práce
prerokovať skončenie pracovného pomeru zamestnanca s odborovým orgánom sankcionuje Zákonník
práce absolútnou neplatnosťou.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu
vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 14. 09. 2011, na základe ktorej, počnúc od 19. 09.
2011 navrhovateľ pracoval u odporcu v pracovnej pozícii - správca budovy, údržbár, vodič. Pracovný
pomer navrhovateľa bol dojednaný na dobu určitú, do 31. 12. 2011, so skúšobnou
dobou tri mesiace. Dodatkom k pracovnej zmluve č. 1 zo dňa 29. 12. 2011 bol pracovný pomer

navrhovateľa u odporcu dojednaný do 31. 12. 2012 a následne Dodatkom k pracovnej zmluve č. 2
zo dňa 28. 12. 2012 bol pracovný pomer navrhovateľa u odporcu dojednaný do 31. 12. 2013. Listom
zo dňa 14. 01. 2014 (na listine omylom nesprávne uvedený rok 2013), označeným ako Oznámenie
o okamžitom skončení pracovného pomeru odporca s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b)Zákonníka práce okamžite skončil pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 14. 09.
2011 z dôvodu, že dňa 13. 01. 2014 sa navrhovateľ bez vedomia a súhlasu riaditeľky, využijúc jej
prítomnosť v inej kancelárii na pracovisku, spätne zapísal do knihy príchodov a odchodov, že bol

v práci od 02. 01. 2014 do 13. 01. 2014, čo nie je pravda. Pracovisko opustil o 8.50 hodine bez
akejkoľvek konzultácie a vedením o tomto úkone. Tento skutok zamestnávateľ v zmysle čl. 9 ods. 2
písm. c) Pracovného poriadku zamestnávateľa účinného od 1. marca 2009, považoval za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ listom zo dňa 10. 02. 2014 oznámil odporcovi, že okamžité
skončenie pracovného pomeru považuje za nezákonné, jeho pracovný pomer neskončil a trval na

tom, aby ho odporca ako zamestnávateľ naďalej zamestnával. Súd prvého stupňa po vykonanom
dokazovaní - výsluchu účastníkov konania, vykonaní dokazovania výsluchom svedkov a oboznámení sa
s predloženými listinnými dôkazmi, rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým návrh navrhovateľa ako
nedôvodne podaný v celom rozsahu zamietol, pričom rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 48
ods. 1, 2, 3, § 59 ods. 1, 2, § 74 Zákonníka práce, § 80 písm. c) OSP. Keďže prejednávanú právnu vec je
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, okrem už vyššie uvedených zákonných ustanovení, posúdiť

i s poukazom na ustanovenia § 71 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ktoré súd prvého stupňa v rozhodovaní
nepoužil, odvolací súd vyzval účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 OSP na vyjadrenie
sa k možnému použitiu ustanovenia § 71 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Na výzvu odvolacieho súdu
navrhovateľ uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného odvolania, poukazujúc na ustanovenie
§ 71 ods. 1 Zákonníka práce, keď v danom prípade pracovný pomer neskončil uplynutím doby, ale v

zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 Zákonníka práce pokračoval s vedomím zamestnávateľa ďalej aj po
31. 12. 2013, až do 14. 01. 2014, kedy bol pracovný pomer skončený v zmysle § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce. Odporca na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že napadnutý rozsudok je vo
výroku vecne správny, nakoľko pracovný pomer navrhovateľa skončil iným spôsobom ako okamžitým
skončením pracovného pomeru, a to v zmysle § 71 ods. 1 Zákonníka práce skončením doby, na ktorú

bol pracovný pomer uzatvorený, t. j. k 31. 12. 2013. Nesúhlasil s prípadnou zmenou právnej
kvalifikácie v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 Zákonníka práce, kedy zamestnanec pokračuje po
uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce a pracovný pomer sa zmení
napracovnýpomeruzatvorenýnaneurčitýčas,aksazamestnávateľnedohodnesozamestnancominak.
Poukázal na to, že navrhovateľ po uplynutí dohodnutej doby, t. j. po 31. 12. 2013 do práce nenastúpil a

nepokračoval s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, pričom v tomto smere boli vykonané
dôkazy výpoveďami svedkov. Pracovný pomer navrhovateľa sa v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2
Zákonník práce nezmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas.

Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej

zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli
splnené podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený
na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa § 59 ods. 1, 2 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c)

okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa
skončí uplynutím dohodnutej doby.

Podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím
tejto doby.

Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím
zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, použitím postupu v zmysle ustanovenia
§ 213 ods. 2 OSP, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne. Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že k skončeniu
pracovného pomeru navrhovateľa ako zamestnanca odporcu došlo uplynutím dojednanej doby, na ktorú
bolpracovnýpomeruzatvorený,t.j.dňa31.12.2013.Súdprvéhostupňavdanejvecivykonaldostatočné

dokazovanie,nazákladektoréhosprávnezistilskutkovýstavveciavecsprávneprávneposúdil.Tak,ako
správne konštatoval súd prvého stupňa, pracovný pomer navrhovateľa ako zamestnanca odporcu skočil
iným spôsobom ako okamžitým skončením pracovného pomeru, a to právnou udalosťou - uplynutím
dojednanej doby a to bez toho, aby zamestnávateľ uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov. I keďodporca po riadnom skončení pracovného pomeru následne doručil navrhovateľovi okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce listinou zo dňa 14. 01. 2014, nemohli
nastať právne následky zrušujúceho právneho úkonu ako prejavu zániku neexistujúceho právneho

vzťahu. Preto, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol s odôvodnením,
že k skončeniu pracovného pomeru nedošlo na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ktorého určenia neplatnosti sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal, ale uplynutím doby, na ktorú
bol pracovný pomer dojednaný, jeho rozhodnutie je vecne správne. Rovnako súd prvého stupňa
správne právne posúdil skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nedošlo k zmene pracovného pomeru

dojednaného na určitú dobu na pracovný pomer dojednaný na dobu neurčitú. Základnou podmienkou
zmeny pracovného pomeru dojednaného na určitú dobu na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý
čas je skutočnosť, že zamestnanec aj po uplynutí dohodnutej doby pokračoval vo vykonávaní prác
za predpokladu, že zamestnávateľ o tom mal vedomosť. Z tohto ohľadu je potom rozhodujúce to,
či po uplynutí dohodnutej doby trvania pracovného pomeru v pracovnej zmluve (do 31. 12. 2013)
navrhovateľ ako zamestnanec odporcu ďalej vo výkone práce, s vedomím zamestnávateľa, pokračoval,

a či tak v čase doručenia právneho úkonu zo strany odporcu ako zamestnávateľa - okamžitého zrušenia
pracovného pomeru, pracovný pomer medzi účastníkmi konania trval. Odvolací súd k uvedenému
udáva, že dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že by navrhovateľ
po 31. 12. 2013, t. j. v danom prípade v období od 02. 01. 2014 do 13. 01. 2014, pokračoval vo
vykonávaní prác v zmysle pracovnej zmluvy, keď výpoveďou v konaní vypočutých svedkov - G.. U. F.,

G. M., Q. P., Y. H., F. D., B. F. mal súd jednoznačne za preukázané, že v období po 31. 12. 2013
sa navrhovateľ na pracovisku nenachádzal a práce pre odporcu nevykonával. S ohľadom na dôvody
podaného odvolania,odvolací súd k uvedenému ďalej udáva, že ani skutočnosť, že odporca nesprávne
poskončenípracovnéhopomerudňa31.12.2013pristúpilkokamžitémuskončeniupracovnéhopomeru
listom zo dňa 14. 01. 2014, ako ani skutočnosť, že v zápočtovom liste navrhovateľa zamestnávateľ

uviedol obdobie trvania pracovného pomeru navrhovateľa od 19. 09. 2011 do 14. 01. 2011, resp. takto
zamestnávateľ dĺžku pracovného pomeru navrhovateľa udával i vo vzťahu k ďalším inštitúciám na trhu
práce, neodôvodňujútvrdenie,žepracovnýpomernavrhovateľatrvalajpo31.12.2013aženavrhovateľ
pracoval u odporcu nepretržite od 19. 09. 2011 do 14. 01. 2014, keď vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že podmienky na zmenu pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú na pracovný

pomer uzavretý na dobu neurčitú, v súlade s ustanovením § 71 ods. 2 Zákonníka práce, v danom
prípade splnené neboli. Súd prvého stupňa v tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie, vykonané
dôkazy správne vyhodnotil a z takto vykonaného dokazovania bolo možné bezpochyby ustáliť záver,
že navrhovateľ po 31. 12. 2013 pre odporcu ďalej nepracoval. Potom aplikácia ustanovenia § 71 ods.
2 Zákonníka práce, tak ako na ňu poukazoval navrhovateľ v podanom odvolaní, v tejto právnej veci

nemá opodstatnenie a pracovný pomer navrhovateľa sa nezmenil na pracovný pomer uzatvorený na
neurčitý čas. V konaní pred súdom prvého stupňa potom nebol dôvod na to, aby sa súd zaoberal
samotnými dôvodmi skončenia pracovného pomeru navrhovateľa na základe okamžitého skončenia
pracovného pomeru, tak ako to uviedol navrhovateľ v podanom odvolaní, keďže zrušujúci prejav
odporcu ako zamestnávateľa nespôsobil skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, ku

ktorému skončeniu pracovného pomeru došlo uplynutím dohodnutej doby trvania pracovného pomeru.

Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol,
pretože mal za to, že k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu došlo iným spôsobom
ako namietaným okamžitým skončením pracovného pomeru, a to uplynutím doby jeho trvania, vec

správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. S ohľadom na dôvody uvedené vyššie
preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1OSPvspojenís§142ods.
1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania

v sume 90,36 eura, spočívajúcich z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu navrhovateľa) v sume 82,32 eura (61,87 eura v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. + 1/3 zo sumy 1.047,27 eura uplatnenej náhrady mzdy= 20,47 eura, podľa
ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a režijný paušál vo výške 8,04 eura.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.