Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/362/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711211584
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7711211584.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a členov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, Nám. osloboditeľov 81, 071 01 Michalovce, IČO: 90 807 484,
proti povinnej C. W., G.. XX.X.XXXX, U. XXXX/XX, M., pre vymoženie 34,30 € a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu 14Er/435/2011-13 z 14.10.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlen„súd“)napadnutýmuznesenímexekúciuzastavilaoprávnenéhozaviazal
zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Márii Popikovej trovy exekúcie vo výške 47,96 € do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že 23.8.2011 vydal pre súdnu exekútorku
poverenie na vymoženie uplatnenej pohľadávky v prospech oprávneného na základe vykonateľného
rozhodnutiaSociálnejpoisťovneč.700-3610517011-GC04/11z3.6.2011akoajtrovexekúcie.26.1.2015
doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že
majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdny exekútor vyúčtoval trovy
exekúcie vo výške 55,11 eura. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a po preskúmaní
exekútorského spisu č. EX 1340/2011 zistil, že povinná nie je držiteľom ani vlastníkom motorového
vozidla, nie je evidovaná v sociálne poisťovni, povinná má evidovaný účet vo VÚB, ktorý je blokovaný,
nebola na ňom vykonaná žiadna úhrada. Podľa správy pošty je povinná na adrese neznáma a podľa

Registra obyvateľov SR a Mestského úradu Michalovce má povinná evidovanú adresu Michalovce.
za účelom preverenia majetkových pomerov bola 24.3.2014 uskutočnená pracovná cesta na miesto
bydliska povinnej, kde bolo zistené, že povinná sa na tejto adrese nezdržiava a obyvatelia bytového
domu povinnú nepoznajú. Súd poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2011 a
osobné a majetkové pomery povinnej sa po dobu 4 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav.
Zároveň uviedol, že pre súd je rozhodujúca skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu, majetok povinnej

nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd mal za to, že ďalšie navyšovanie exekučných nákladov v
danom exekučnom konaní by bolo nehospodárne a neúčelné. Preto exekúciu z dôvodu nemajetnosti
povinnej zastavil. V zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 a nasl. Exekučného poriadku súd priznal súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie vo výške 47,96 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

4. V odvolaní proti uzneseniu oprávnený uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, nesúhlasí s rozhodnutím súdu, aby bola exekúcia zastavená
a znášal trovy exekučného konania, nakoľko nezavinil uvedený stav. Uviedol, že rozhodnutie, ktoré
je podkladom exekučného konania je z roku 2011, t. j. neuplynula lehota na vymáhanie pohľadávky
a skutočnosť, že v súčasnosti povinná nie je zamestnaná a nie je vlastníkom nehnuteľného ani

hnuteľného majetku môže byť prechodnou záležitosťou. Podľa oprávneného prechodná nemajetnosť
nie je zákonným dôvodom na to, aby bolo exekučné konanie zastavené.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP/)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného
ako dôvodu pre zastavenie exekúcie a s tým súvisiaci výrok o povinnosti náhrady trov exekúcie.

10. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, zn. 14Er/435/2011 zistil, že predmetné

exekučné konanie sa začalo 29.7.2011, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 3.6.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.7.2011. 23.8.2011 poveril súd prvej inštancie súdnu exekútorku
vykonaním exekúcie. Súdny exekútor v priebehu exekúcie zisťoval majetkové pomery povinnej, čo
vyplýva aj z podnetu na zastavenie exekúcie z 26.1.2015, v ktorom tento uviedol, že od povinnej nie

je možné vymôcť ani úhradu trov exekúcie, nie je evidovaná ako vlastník alebo držiteľ motorového
vozidla, nie je evidovaná v Sociálnej poisťovni, má evidovaný účet vo VÚB, ktorý je blokovaný a nie je
na ňom vykonaná žiadna úhrada, podľa správy pošty je povinná na adrese neznáma, podľa Registra
obyvateľov SR a Mestského úradu Michalovce má povinná evidovanú adresu Michalovce, pri výjazde
povinná nebola nájdená. Na základe uvedeného navrhol, aby v súlade s § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č.

233/1995 Z. z. Exekučného poriadku súd exekučné konanie zastavil. Zároveň súdny exekútor predložil
vyčíslenie trov exekúcie vo výške 55,11 eur.

11. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že podnet na zastavenie
exekučného konania bol zo strany Exekútorského úradu podaný v danom čase dôvodne, riadne preveril

majetkové pomery povinnej všetkými spôsobmi, ktoré sú exekútorovi dostupné a uviedol, že oprávnený
nenavrhol nič, čo by zmenilo stav vymožiteľnosti od povinnej, a preto žiadal, aby bolo odvolanie
oprávneného v celom rozsahu zamietnuté ako nedôvodné.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúciidosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

14. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného,
tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí
byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

15. Ako je uvedené vyššie, súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinnej a
konštatoval jej nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym šetrením sa nezistil žiaden
majetok povinnej, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného
a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinnej, resp. skutočnosť,
že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre

zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/).

16. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinnej, ktoré navyše ani nie sú
podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu
a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací
súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011, teda uplynula už dlhá doba,
počas ktorej bolo možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre
právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné
zlepšenie majetkových pomerov povinnej.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval
správne, ak exekúciu proti povinnej zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

19. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenémusúdnemuexekútorovitrovyexekúcie.Vtejtočastivšakodvolacísúdnapadnutérozhodnutie
nie je oprávnený preskúmavať. V zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd posudzoval výrok
o trovách exekúcie podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania.

20. V čase podania odvolania podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nebolo prípustné ani proti uzneseniu
v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti

uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

21. V čase podania odvolania podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa bolo vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvej inštancie; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

22. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného v čase podania odvolania, proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

23. Ako vyplýva z vyššie uvedeného podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu
vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v § 57 a
nasl., § 58 ods. 6 v čase podania odvolania proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nepripúšťalo.24. Napadnuté uznesenie však vydal vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu
povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky).

25. V čase podania odvolania § 374 ods. 4 O.s.p. upravoval v prípade odvolania proti
rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom
autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom
vyhovieť. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho

úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje zo
zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvej inštancie.

26. Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie
nebolo prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo po podaní odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo
výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca

súdu prvej inštancie, avšak už podľa CSP.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP a v časti trov exekúcie vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie.

28. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.