Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208907
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712208907.8

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci navrhovateľa: C.. X. O., O..
XX.X.XXXX, V. B. Č.. XX, Č. E., zast. JUDr. Jiří Bezucha, Advokátní kancelář Bezucha, Klimeš, Stratil
v.o.s. , so sídlom Olomouc, Wellnerova č. 1215/1 proti odporcovi: I. V., O.. X.X.XXXX, V. U., H.. F. Č..
XXXX/XX v konaní o zapl. 48.049,19 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 48 049,19 € s 9,25 %-ným ročným úrokom z

omeškania od 1. 7. 2011 až do zaplatenia a uhradiť trovy konania navrhovateľa v sume 7.038,42 € do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 11.06.2014 zaviazal odporcu k zaplateniu 48.049,19 € s 9,25% ročným
úrokom z omeškania od 01.07.2011 do zaplatenia z toho dôvodu, že tento mu spôsobil škodu , za
čo bol aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Martine sp.zn. 1T 63/2010

pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 , ods. 4 písm.b) Tr. zák.. Prečinu podvodu sa dopustil
tak, že koncom roku XXXX sa po opakovaných stretnutiach v kaštieli v P. s navrhovateľom, kde
vystupoval odporca ako obchodný zástupca spoločnosti B. so sídlom T., X. Č.. XX, U. E. pôsobiacej
v tom čase aj na C. trhu. Odporca si vyžiadal od navrhovateľa sumu 35.000 USD pod zámienkou
sprostredkovania odbytu 500 kusov malých stavebných nakladačov na C. trh pre civilný, ako aj
vojenský sektor, ktoré vyrábal navrhovateľ s tým, že poskytnuté finančné prostriedky mali slúžiť aj na

financovanie marketingu, počiatočných nákladov, cestovného a iných nákladov súvisiacich s vývozom
týchto stavebných nakladačov, pričom navrhovateľ zaslal uvedené peniaze na účet spoločnosti B., so
sídlom T., X. Č.. XX, U. E. , X. X. U. V. B. I. Z. V., V., Č..Ú..: XXXXXXXX-XXXXXXXX-XXXXXXXX
a táto bola pripísaná na jeho účet dňa XX.XX.XXXX. Následne na žiadosť odporcu ako provízia za
sprostredkovanie bola poukázaná suma 19.000 USD. Táto tiež bola v troch splátkach zaslaná na
účet odporcu. Odporca mu však nezabezpečil žiadny predaj nakladačov v C.. Celkovo teda spôsobil

navrhovateľovi škodu v žalovanej sume. Túto sumu nevrátil, aj keď ho na to odporca vyzval. V rozhodnutí
vychádzal najmä z ust. § § 420 ods. 1 O.z. , ako aj 135 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal opätovne odvolanie odporca.

Z dôvodov odvolania odporcu Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 10Co 687/2014 opätovne zrušil

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení konštatoval, že
vzhľadom na trestné konanie je nepochybné, že navrhovateľovi vznikla škoda a spôsobil ju odporca.
V zrušujúcom uznesení ďalej konštatoval, že súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou výšky škody
a posúdením námietky premlčania z hľadiska subjektívnej premlčacej doby, nakoľko podľa neho
navrhovateľ mal vedieť o škode skôr, čo je zrejmé už z toho, že si v trestnom konaní vedenom proti
odporcovi uplatnil nárok na náhradu škody. V ďalšom konaní teda okresný súd sa má zaoberať jednak

výškou škody a jednak otázkou začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, jej spočívania a ďalšieho
plynutia.VintenciáchzrušujúcehouzneseniaKrajskéhosúduvŽilineokresnýsúddoplnildokazovanieopätovným
vypočutím účastníkov, dôsledným oboznámením sa s trestným konaním vedeným na Okresnom súde

v Martine pod sp.zn. 1T 63/2010 a opätovným prehodnotením doteraz vykonaného dokazovania.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá v plnom rozsahu na podanom návrhu z dôvodov tam
uvedených. Pokiaľ sa týka výšky škody, tak poukázal na svoje doterajšie výpovede, predovšetkým na
svoju výpoveď na pojednávaní dňa 22.05.2014, kde uviedol, že suma 35.000 USD bola prerátaná na

slovenské koruny a potom podľa konverzného kurzu na eurá. V priebehu trestného konania bolo zistené,
že z účtu B. bola navrhovateľovi poukázaná suma 35.000 USD . Doteraz mu nebola vrátená. Pokiaľ sa
týka premlčacej doby, tak v tomto prípade sa jedná podľa ust. § 106 ods. 2 O.z. o 10-ročnú objektívnu
premlčaciu lehotu. Táto začala plynúť po pripísaní peňazí vo výške 35.000 USD na účet spoločnosti B. ,
X. U. V. B. I. Z. V. V., Č. Ú. XXXXXXXX-XXXXXXXX - XXXXXXXX Y. XX.XX.XXXX. Návrh bol podaný
dňa 18.06.2012. Subjektívna premlčacia lehota podľa neho začala plynúť až od právoplatnosti trestného

rozkazu, t.j. dňa 02.06.2011.

Odporca na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich výpovediach, teda že sa
nepodieľal na trestnej činnosti. Podľa neho sa jednalo o vzťah medzi navrhovateľom a pánom W.. Do
dnešného dňa mu nebola ukázaná vystavená faktúra týmto pánom. Nie je mu známe, čo bolo zo sumy

35.000 USD hradené. Poukázal na to, že žalovanú sumu si navrhovateľ začal uplatňovať až po siedmich
rokoch.

Podľa § 420 ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Súd vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia aj vzhľadom na trestné konanie vedené na
Okresnom súde v Martine sp.zn. 1T 63/2010 ako aj konštatovanie v zrušujúcom uznesení Krajského
súdu v Žiline dospel k jednoznačnému záveru, že na strane navrhovateľa vznikla škoda a že ju spôsobil
odporca. Pokiaľ sa týka samotnej výšky škody, tak súd vychádzal z ustanovenia § 442 ods. 1 O.z., teda
že sa uhrádza skutočná škoda. Skutočná škoda pozostáva zo sumy 35.000 USD, ktoré boli vyplatené

na účet spoločnosti B. X. U. z podnetu , resp. na výzvu odporcu. Toto je nepochybné a je to preukázané
v trestnom konaní. Suma bola vyplatená v USD a k žalovanej sume dospel navrhovateľ prepočítaním
USD konverzným kurzom na slovenské koruny a následne na eurá podľa kurzového lístka platného
od 21.11.2002 ( č.l. 602 trestného spisu ). V tomto smere podľa názoru súdu v trestnom konaní bolo
vykonané dostatočné dokazovanie ohľadom výšky škody. Súd nepovažoval za potrebné vzhľadom na

predložené dôkazy vykonávať aj v trestnom konaní ďalšie dokazovanie.

Ďalšou otázkou je otázka plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.

Podľa § 106 ods. 1 O.z. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa ,keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podstatnou náležitosťou pre ustálenie doby, odkedy začína plynúť subjektívna lehota na náhradu škody
je to, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Obe podmienky sú
súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody na súde. Plynutie

premlčacej doby je podľa ust. § 106 ods. 1 O.z. viazaný na subjektívny moment, ktorý spočíva vo
vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a o tom, kto zodpovedá za škodu. Ak sa poškodený
dozvie o spôsobenej škode, alebo hoci len o tom, kto za škodu zodpovedá až neskôr, ako došlo ku
škodovej udalosti predĺži sa premlčacia doba o časový úsek medzi škodovou udalosťou a momentom,
kedy sa poškodený dozvie o škode, prípadne o tom, kto za ňu zodpovedá. V každom prípade je

potrebné vychádzať z preukázanej a nie predpokladanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a
jej rozsahu. Súd vzhľadom na vyššie uvedené sa preto zaoberal otázkou, kedy je preukázaná vedomosť
poškodeného v tom smere, kto za škodu zodpovedá. Pri hodnotení tejto okolnosti v prejednávanej
veci vychádzal predovšetkým z trestného spisu Okresného súdu v Martine sp.zn. 1T 63/2010. Podľa
názoru súdu vedomosť, kto za škodu zodpovedá vznikla u navrhovateľa až na základe jeho súkromného

zisťovania prostredníctvom Č. R. O. P. D. D. P. Z. ( č.l. 417 až 428 trestného spisu ). Až z tohto zistenia
mal navrhovateľ preukázané, že o firme B. nie sú žiadne informácie v databáze Y. &. V. R. B.. I. B.
bola založená v štáte Y. , ale nemá v súčasnej dobe registrovaného obchodného konateľa. Obchodný
konateľ je v štáte Y. pre prevádzkovanie činnosti spoločnosti nevyhnutné. Toto zistenie bolo zaslanénavrhovateľovi dňa 13.07.2005 ( č.l. 416 trestného spisu ). Až od tohto dátumu podľa názoru súdu mal
navrhovateľ preukázané, kto za škodu zodpovedá , nakoľko do tohto dátumu mohol mať pochybnosti,
či za to zodpovedá odporca, lebo na základe jednania nielen s odporcom, ale aj s pánom W. bola suma

35.000 USD zaslaná na účet firmy B.. Po tomto zistení podal navrhovateľ trestné oznámenie na odporcu
dňa 24.10.2005 ( č.l. 401 trestného spisu ), teda subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť,
ako je vyššie uvedené od 13.07.2005. Trestné oznámenie bolo podané 13.10.2005. Od tohto dátumu
podľa názoru súdu došlo v zmysle ust. § 112 O.z. k spočívaniu premlčacej doby. V tomto ustanovení
je uvedené, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde , alebo u iného príslušného orgánu

a v začatom konaní ďalej pokračuje a premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
Spočívanie premlčacej doby skončilo dňom právoplatnosti trestného rozkazu, t.j. dňom 02.06.2011 a
premlčacia doba vo svojom plynutí pokračovala. Návrh na náhradu škody voči odporcovi bol podaný na
Okresný súd v Martine dňa 18.06.2012, teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Spočívanie
premlčacej lehoty počas trestného konania je dôvodné, lebo navrhovateľ vo svojom konaní o náhrade
škody riadne pokračoval, keď si v trestnom konaní riadne uplatnil náhradu škody. Až z trestného konania

následne vyplynulo, že suma 19.000 USD na trikrát bola zaslaná z účtu B. na účet odporcu. Pred začatím
trestného konania o tom navrhovateľ nevedel. Toto zistili až orgány činné v trestnom konaní až po dotaze
na peňažný ústav v V.. Aj toto podľa názoru súdu dokazuje, že navrhovateľ pred podaním trestného
oznámenia na odporcu nemal nepochybne preukázané, kto za škodu zodpovedá.

Súd teda vyhodnotiac každý z vykonaných dôkazov, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, riadiac sa
vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a z nich vyplývajúcich právnych úvah rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď mal nepochybne preukázanú výšku škody, ktorú
spôsobil odporca navrhovateľovi , čo odôvodňuje aj trestné konanie a taktiež mal preukázané aj začatie
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, jej spočívania. Dospel teda k jednoznačnému záveru, že nárok

navrhovateľa na náhradu škody nie je premlčaný.

V zmysle ust. § 517 ods. 2 O.z. súd ďalej zaviazal odporcu uhradiť aj 9,25 % ročný úrok z omeškania
od 01.07.2011 tak, ako to navrhovateľ žiadal, lebo mal preukázané, že nepochybne od tohto dátumu
je odporca s platením v omeškaní. Navrhovateľ si uplatňoval tento úrok z omeškania od 01.07.2011 z

toho dôvodu, že ešte predtým, ako podal návrh na sporové konanie vyzval odporcu dňa 13.06.2011
na zaplatenie žalovanej sumy a to v lehote 10 dní. Odporca žalovanú sumu neuhradil a preto sa
dostal nepochybne do omeškania. Stotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že od 01.07.2011 je odporca
s platením v omeškaní.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal odporcu uhradiť
navrhovateľovi trovy konania v sume 7.038,42 €, nakoľko tento mal plný úspech vo veci. Trovy konania
pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 2.882,50 € a náhrada trov hosťujúceho euroadvokáta v zmysle
ust. § 31 a nasledujúcich Zákona č. 586/2003 Z.z. a § 10 a 13 a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. . Jedná
sa o 8 úkonov právnej služby a to prevzatia a prípravy zastupovania, podanie návrhu na súd, účasti na

pojednávaní dňa 25.02.2013, vyjadrenia k odvolaniu odporcu, účasti na pojednávaní dňa 22.05.2014,
vyjadrenie k odvolaniu odporcu datovaného dňa 21.07.2014, vyjadrenia zo dňa 03.11.2015 a účasti na
súdnom pojednávaní dňa 21.01.2016. Každý z úkonov právneho zastupovania je vo výške 519,49 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina

prostredníctvom podpísaného súdu /dvojmo/.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. /
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej , možno odôvodniť len tým,že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.