Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/77/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713204363
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8713204363.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa 1) V. C.,

K. E. XXXX/X, O. - M., štátne občianstvo Slovenská republika, 2) M.. M. C., K. E. XXXX/X, Ž., štátne
občianstvo Slovenská republika 3) K. Č., K. I. XXX, I., štátne občianstvo Slovenská republika, 4) Q. C.,
K. E. XXXX/X, O.-M., štátne občianstvo Slovenská republika, O.. J.. B.. A. J., Q. A. A.V. Y.. C. XXXX, Č.,
a spol. proti odporcom 1) T. W., K. O. - M., M. G. XXXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika 3)
A. W., K. I., Ž. XXX/X, štátne občianstvo Slovenská republika, O.. J.. B.. T.. O. W., O.., Q. A. A.V. E. A.
XX, C. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Zaväzuje navrhovateľovuhradiťodporcomtrovykonaniapredstavujúceodmenuprávnehozástupcu
vo výške 3.084,28 eur k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodní navrhovatelia V. C. Q. Q. C. sa návrhom doručeným súdu dňa 2.4.2013 proti odporom Ľ.
C., T. W. Q. A. W. domáhali určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1 k nehnuteľnosti
- prevádzkovému objektu súp.č.XXXX/XX C.. Ú.. M., J. G. L. Č.. XXX C.. Ú.. M.. Podaním zo dňa
4.11.2013 upresnili návrh čo do označenia nehnuteľnosti a ďalším podaním zo dňa 29.10.2014
požiadali o pripustenie zmeny návrhu v súvislosti s úmrtím navrhovateľky v 2./rade a vstupom do

konania na strane navrhovateľa dedičov po tejto navrhovateľke. Písomný návrh odôvodnili tým, že
odporcovia v 2. a v 3./rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú nadobudli od odporkyne v 1./
rade na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený do katastra nehnuteľnosti dňa 7.12.2012.
Navrhovatelia, ktorí sú s odporkyňou v 1./rade v príbuzenskom pomere , v priebehu rokov 1990 - 91
uzatvorili s touto ústnu dohodu, že si postavia spoločný prevádzkový objekt na podnikanie. Objekt bol
postavený na parcele KNC 373, na ktorom už stála garáž, A.. Č.. XX vo vlastníctve odporkyne v 1./
rade. Predmetom dohody bolo obstavanie garáže odporkyne v 1./rade podľa projektu, čím vznikne nový

prevádzkový objekt. Výstavbu nového objektu sa dohodli financovať na polovicu. Zároveň sa dohodli,
že prevádzkový objekt bude v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovanej v 1./rade, každého v
jednej polovici. Zároveň došlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti tak, že prízemie bude užívať odporkyňa
v 1./rade a poschodie navrhovatelia. V prízemí odporkyňa prevádzkovala predajňu ovocia a zeleniny.
Na poschodí navrhovatelia prevádzkovali kaderníctvo. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola vlastníkom
parcely, na ktorej bola postavená garáž, zmluvné strany sa dohodli z dôvodu efektívnosti, že stavebné
aj kolaudačné rozhodnutie bude vydané na odporkyňu v 1./rade a po výstavbe prevádzkového objektu

a jeho zápise na list vlastníctva odporkyňa prevedie 1-vicu objektu na navrhovateľov. Po výstavbe
objektu z ekonomických dôvodov navrhovatelia prevádzkovanie kaderníctva ukončili na poschodí
10.12.2011. Odporkyňa v 1./rade v roku 2012 celý objekt odpredala odporcom v 2. a v 3./rade. Dňa
22.1.2013 odoslala na účet navrhovateľov sumu 11.148,- eur údajne ako náhradu za náklady, ktoré malinavrhovatelia vložiť do výstavby prevádzkového objektu. Navrhovatelia s odporkyňou uzavreli dohodu
o založení spoluvlastníckych vzťahov, pričom nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie
o stavebnom povolení. Dohoda bola uzatvorená ústne pred začatím výstavby prevádzkového objektu.

Výstavba bola realizovaná svojpomocne a svojpomocne tiež financovaná. Svedčí o tom aj rozhodnutie
Okresného úradu životného prostredia o plynofikácii tohto objektu, kde sa všetkým povoľuje výstavby
plynovej prípojky. Prevádzková budova je novou nehnuteľnosťou z dôvodu, že pôvodná nehnuteľnosť
- garáž zanikla. Došlo k zmene dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia. K zániku
stavby ako veci v občianskom zmysle dochádza aj iným spôsobom napríklad obstavaním. Ak sa na

výstavbe prevádzkového objektu podieľalo viacej stavebníkov, stáva sa táto stavba predmetom ich
spoluvlastníctva. Pretože odporkyňa v 1./rade pri prevode nehnuteľnosti nemohla na iného previesť viac
práv než mala sama, je uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovanými absolútne neplatnou.

Navrhovatelia podaním zo dňa 10.9.2015 zobrali späť návrh voči odporkyni v 1./rade s odôvodnením, že
v zmysle prijatej judikatúry by navrhovatelia neprejavili naliehavý právny záujem vo vzťahu k odporkyni

v 1./rade. Pri prejudiciálnom určení neplatnosti kúpnej zmluvy nie je potrebné, aby boli žalovaní všetci
účastníci kúpnej zmluvy. Uznesením zo dňa 9-10.2015 súd konanie voči odporkyni v 1./rade zastavil.

Navrhovateľ v 1./rade na pojednávaní ďalej uviedol, že v dávnej minulosti jeho otec Rudolf Korp daroval
odporkyni v 1./rade rodinný dom s garážou Z. O. - M. G. F. L.. V 90-tych rokoch sa jeho manželka,

ktorá je vyučená kaderníčka , s manželom odporkyne v 1./rade dohodli, že na pozemku vedľa garáže,
ktorý patril odporkyni v 1./rade, zrealizujú stavbu predajne zeleniny a ovocia a v nadstavbe postavia
kaderníctvo. Osobne nebol zasvätený do konkrétností týkajúcich sa vybavenia stavebného povolenia.
Stavba bola zrealizovaná svojpomocne. Jeho manželka výstavbu financovala. Usudzoval, že spodná
časť prístavby bude ich a nadstavba bude patriť jemu s manželkou. Rozpočet stavby bol 440.000,- Sk.

Faktúry uhrádzali na polovicu. Asi po dvoch rokoch sa objekt začal užívať. Pretože to nebolo jeho, tak
sa o to starali odporcovia. Bol prítomný pri kolaudácii stavby. Neskôr odporcovia odpredali nehnuteľnosť
spolu so záhradou za 80.000,- eur, pričom z kúpnej ceny mu bola odovzdaná iba suma 11.000,- eur.
Podľa jeho prepočtov mu patrí ešte 20.000,- eur. K sume dospel tak, že kúpna cena predstavovala
80.000,- eur, z ktorej 20.000,- eur bola cena záhrady a starej garáže. Zo zvyšku 60.000,- eur si nárokuje

polovicu, pričom vyplatená mu bola už čiastka 11.000,- eur. Medzi účastníkmi bolo povedané, že sú
rodina a že sa dohodnú. So švagrom sa dohodli, že idú stavať spolu na polovicu s tým, že polovica
bude jeho a polovica švagrova. Na polovicu mali ísť základy, múry aj strecha. V súčasnej dobe sa už s
odporkyňou ako svojou sestrou nestýka. Suma 11.000,- eur bola odoslaná na účet jeho syna.

Navrhovateľ M. C. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka v 2./rade bola jeho matkou. Pracovala
ako kaderníčka v Kežmarku. P. C. začala podnikať v garáži bývalého rodinného domu a zrejme ako
spoločník s nimi podnikal Peter Sirák. V bližšie neurčený deň sa manželia C. dostavili k jeho rodičom s
plánmi, projektom celej stavby , že takto by sa zrealizovala a vrchná časť bude jeho rodiny. Osobne tomu
porozumel tak, že stavba bude postavená na polovicu jednou a druhou rodinou. Takto sa aj financovala.

Po výstavbe prízemia odporcovia zistili, že nebudú mať skladové priestory a preto sa informovali u jeho
rodičov, či im na to prispejú. Rodičia sa vyjadrili kladne. Prejavil radosť, že sa bude podieľať prácou na
majetku rodiny. Po dostavaní budova sa začala užívať podľa dohody. Sestra prevádzkovala kaderníctvo
do roku 2011, kedy kvôli ekonomickým podmienkam si našla nájom na inom mieste. Po odpredaji
nehnuteľnosti na jeho účet bola poukázaná suma 11.148,- eur. Proti výške poukázaných finančných

prostriedkov sa ohradil. Nehnuteľnosť mal záujem odkúpiť syn odporcov. Vzťahy medzi účastníkmi sa
zhoršili asi v rokoch 2005 až 2008, a to kvôli usporiadaniu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti pri
kolaudácii.

Navrhovateľka K. Č. uviedla, že v roku 1992 jej matka začala podnikať v predmetnej nehnuteľnosti

na poschodí v prevádzke kaderníctvo. V roku 1993 prevádzku už viedla sama a to až do roku 2011.
Prevádzku ukončila z dôvodu, že odporcovia už na prízemí nepodnikali a náklady spojené s vedením
kaderníctva boli vysoké. Podľa jej vedomostí budova bola financovaná oboma stranami na polovicu.
O zápise v katastri nehnuteľností vedomosť nemala. Príslušné rozhodnutia sa vydávali na meno
odporkyne,pretoženebolohospodárnepovoleniavydávaťadvemená.Privýstavbepomáhaljejmanžel.

V priebehu užívania stavby rodičia dali opraviť vchodové dvere, tečúcu strechu. Po vysťahovaní sa z
objektu v tomto nechala prietokový ohrievač a gamatku.Navrhovateľka v 4./rade pred súdom uviedla, že má vedomosť o realizácii výstavby nehnuteľnosti,
pretože pri jednaniach bola osobne prítomná a s otcom býva doposiaľ. Odporcovia sa dostavili k nim so
zámerom zväčšiť obchod so zeleninou s ponukou, či nemajú záujem prevádzkovať kaderníctvo. Sama

sa podieľala na výstavbe, pomáhala pri varení, kupovala potraviny. Mala známeho, ktorý by vedel urobiť
budovu tak, že by polovica bola prepísaná na navrhovateľov a polovica na odporcov. Odporkyňa v 1./
rade sa vtedy vyjadrila, že ešte nie je čas a vec odložila na neskôr.

Pôvodná odporkyňa v 1./rade vo svojom písomnom vyjadrení žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na

to, že do 7.12.2012 bola výlučnou a nikým nespochybňovanou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej
na LV Č.. XXX, prístavby nad predajňou ovocia - zeleniny. Nehnuteľnosť pôvodne tvorila garáž. Od
roku 1990 v nehnuteľnosti spoločne s manželom M. C. úspešne prevádzkovali predajňu ovocia -
zeleniny a vzhľadom k úspešnosti podnikania sa rozhodli priestory predajne zrekonštruovať a predajňu
rozšíriť. V objekte už bola na ich náklady zavedená prípojka na plyn. Keď sa o zámere dozvedel
navrhovateľ v 1./rade, ponúkol jej finančnú sumu vo výške 120.000,- Sk, ktorou jej chcel ako starší

súrodenec vypomôcť. Jeho ponuku s vďakou prijala a rovnako prijala jeho bezplatnú súrodeneckú
výpomoc pri výstavbe. Pretože v tomto období sa navrhovateľke v 2./rade v práci nie celkom darilo a táto
mala dcéru na materskej dovolenke, finančne si vypomáhajúcou príležitostnou prácou, navrhovateľom
navrhla, že manželka a dcéra môžu podnikateľsky využívať priestory, ktoré rekonštrukciou vznikli
na poschodí. Pôvodne mali v úmysle priestory na poschodí komerčne prenajímať. O spoluvlastníctve

plánovanej zrekonštruovanej nehnuteľnosti nepadlo ani slovo. Túto skutočnosť sa dozvedela až z
podanej žaloby. Rekonštrukcia pôvodnej nehnuteľnosti bola realizovaná z úspor spôsobom, že pôvodná
garáž zostala nedotknutá. K nej sa pristavili na prízemí priestory, ktoré sa nadstavali poschodím. Až
následne v roku 1992 bol pristavený objekt skladu s terasou o výmere 28,6 m2, to už bez účasti
navrhovateľov. Navrhovateľka v 2./rade a jej dcéra Beáta Čechová využívali bezplatne poschodie tejto

stavby na podnikateľské účely od 18.3.1994 do mesiaca december 2011. Po ukončení stavby sa
s navrhovateľmi ďalej spoločensky stýkali. Od navrhovateľov za užívanie priestorov nevyžadovala
nájomné. Stavebné povolenie ako aj kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na jej meno. O spoločnom
vlastníctve nehnuteľnosti nebola zmienka a navrhovatelia sa ani nesprávali tak, aby sa z ich konania
dal takýto úmysel vydedukovať. Nehnuteľnosť si aj v ďalšom období vyžadovala investície vo forme

opráv a úprav. Aj ak by bola uzavretá dohoda o spoluvlastníctve, táto by bola neplatnou, pretože by
bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, čo do finančného vyjadrenia príspevku žalobcov
120.000,- Sk a vynaložených prostriedkov odporkyňou 250.000,- Sk. Navrhovatelia ju vyzvali na vrátenie
finančnej pomoci, čo by sa nestalo, ak by boli spoluvlastníkmi. Dohoda by musela byť uzavretá písomne
s podstatnými náležitosťami. Navrhovatelia sa vôbec nezaujímali o osud stavby po jej dokončení. Počas

doby 20- tich rokov navrhovatelia nespomenuli, že sa cítia byť vlastníkmi stavby a neprejavili vôľu o zápis
ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Účelom návrhu je získanie majetkového prospechu.
Poukázané finančné prostriedky v mesiaci január 2013 jej navrhovatelia nevrátili ako prostriedky, ktoré
im nepatria.
Na pojednávaní ďalej uviedla, že navrhovateľ v 1./rade je jej brat. Sporná nehnuteľnosť predstavuje časť

rodičovských pozemkov. Otec jej pozemky daroval v roku 1986. Po ich darovaní súrodencom poukázala
po 15.000,- Sk, čo predstavovalo sumu za nehnuteľnosti v prípade ich predaja. Po revolúcii s manželom
začala predávať ovocie a zeleninu, preto následne mala záujem rozšíriť garáž. Vzhľadom k pomoci
navrhovateľom vzišiel návrh v nadstavbe sprevádzkovať kaderníctvo. S navrhovateľom sa dohodli, že
v prístavbe bude dcéra podnikať a že navrhovateľ jej finančne pomôže a rovnako pomôže prácou.

Jeho finančný príspevok predstavoval sumu 125.000,- Sk, ktorá bola použitá na nákup materiálu. Pri
prestavbe použila aj finančné prostriedky, ktoré získala z predaja rodičovského domu. Dvadsať rokov
dcéra navrhovateľov mala zriadené kaderníctvo, neuhrádzala nájomné, platila iba dodávku elektriny,
plynu a vody. Po 20 rokoch jej dcéra navrhovateľky oznámila, že užívanie objektu končí. Určitú dobu
bol objekt prenechaný do podnájmu a následne sa rozhodla nehnuteľnosť odpredať odporcom v

2. a v 3./rade. Navrhovateľ sa začal o vec zaujímať po tom, ako nehnuteľnosť začali užívať noví
majitelia.Ichdcérasainformovala,kedyimpošlenejaképeniaze.Pouskutočneníprevodunehnuteľnosti
navrhovateľom zaslala sumu 125.000,- Sk s 250 % úrokom. Prihliadla k tomu, že navrhovatelia
neuhrádzali žiadny nájom ani náklady spojené s údržbou nehnuteľnosti. Vybudovaná bola kanalizácia,
opravovaná strecha, terasa, maľovanie objektu. Pri odpredaji boli ocenené samostatne jednotlivé časti.

Prestavbu predstavovala prístavba garáže a nadstavba. Financovalo sa tak, že bol predložené doklady
o kúpe materiálu a navrhovateľ spolu s jej manželom sa podpísali do zošita. Po tomto podpísaní
navrhovateľ doniesol polovicu peňazí, ktoré jej manžel za materiál uhradil. Po zaslaní sumy 11.000,- eur
ju syn navrhovateľov oboznámil s tým, že do objektu jeho rodičia vložili sumu 250.000,- Sk. Následnevyhotovila kópiu dokladov svedčiaci o tom, že celkové náklady na výstavbu predstavovali 250.000,- Sk
a jeho rodičia do stavby investovali iba 125.000,- Sk.

Odporcovia v 2. a v 3./rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že nehnuteľnosť, ktorú pôvodne
označili navrhovatelia, neexistuje. Na liste vlastníctva č. XXX je okrem pozemkov zapísaná stavba,
avšak so súp. číslom 4441 definovaná ako prístavba nad predajňou ovocia - zeleniny. Nehnuteľnosť
súp. č. XXXX G. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.11.2011, podkladom ktorej bolo list vlastníctva,
v ktorom ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti bola uvedená odporkyňa v 1./rade. Príslušný správny

orgán po preskúmaní podkladov vklad vlastníckeho práva dňa 7.12.2002 povolil. Odporkyňa bola
vlastníčkou nehnuteľnosti od roku 1986 a od uvedenej doby nikto predmet jej vlastníctva nespochybnil,
preto menovanú absolútne dobrovoľne považovali za nespochybniteľnú vlastníčku prevádzanej stavby.
V celom procese kúpy nehnuteľnosti postupovali v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľnosti. Po
nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, túto čiastočne zrekonštruovali, čím sa jej hodnota
značne zvýšila. Vyhovením žaloby by došlo k veľmi necitlivému zásahu do ich vlastníckeho práva, bol

by narušený princíp právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere.
Odporkyňa v 3./rade na pojednávaní uviedla, že o odpredaji nehnuteľnosti sa dozvedel jej manžel
na internete. Nehnuteľnosť zakúpili za 80.000,- eur, ktoré mali k dispozícii. Po nasťahovaní sa do
nehnuteľnosti, túto prestavali.

Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov, vypočutím účastníkov ,
svedkov O. A.C., W. Š., oboznámením listinných dôkazov, a to vyjadrenia Slovenského plynárenského
priemyslu, kolaudačného rozhodnutia, rozhodnutia o povolení O. O., W. O., Z. J. L. Č.. XXX, P. A. C. O.,
projektu stavby, výpisu zo živnostenského registra, prehľadu opráv a úprav nehnuteľností, účtovných
dokladov, kópie písomných záznamov, fotodokumentácie, stavebného povolenia, kolaudačného

rozhodnutia, úmrtnéholistu,návrhunavkladvlastníckehopráva,kúpnejzmluvy,oznámeniaOkresného
úradu Poprad, oznámenia o začatí kolaudačného konania, prihlášky na odber plynu, ohliadky, zistil
nasledovný skutkový stav:

ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduPoprad20D157/2014vyplýva,že navrhovateľkav2./radezomrela

dňa 6.5.2014. Podľa osvedčenia o dedičstve dedičmi po poručiteľke zo zákona sú V. C., K. Č., P. C.,
Q. C. Q. M.. M. C.. T.. Q. B.. Z. spracoval technický náčrt prízemia a poschodia stavby evidovanej pod
súp. č. XXXX.

Dňa 26.7.1991 Obvodný úrad životného prostredia v Poprade vydal na základe Ž. Ľ. C. Q. M. M.

stavebné povolenie na prístavbu a nadstavbu predajne ovocia a zeleniny na pozemku parc. č. XXX,
XXX C.. Ú.. M. v rozpočtovom náklade 320.000,- Sk podľa projektu spracovanom Ing. architektom B. Z..
Prihláškou zo dňa 17.7.1992 požiadal Eduard Kečka VSL Energetické závody Košice o dodávku
elektrickej energie na odbernom mieste ul. Lidická 1657/44.
Rozhodnutím zo dňa 31.8.1992 Mestský úrad v Poprade rozhodol na základe žiadosti súkromnej

podnikateľky Q. C. s umiestnením prevádzkovej jednotky holičstvo kaderníctvo, predaj kozmetiky v O. -
M., F.. L. XX v priestoroch, ktoré podnikateľ nadobudol - súkromné vlastníctvo. Rozhodnutie nadobudlo
účinnosť dňom 31.8.1992.
Dňa 27.8.1992 spoločnosti Východoslovenské vodárne bola M. C. vyfakturovaná suma 1.200,- Sk za
výmenu potrubia.

Podľa účtovných dokladov a poštových poukazov dňa 15.10.1992 bola organizáciou Stavomontáže š.p.
vyhotovená výdajka na výdaj materiálu sklo v cene 962,- Sk pre odberateľa N..
Dňa 27.10.1992 organizáciu O. Podolínec bola vyhotovený výdajka na výdaj dreva pre spoločnosť
Epafrukt v množstve 71,88 m2.

Rozhodnutím zo dňa 2.11.1992 Obvodný úrad životného prostredia Poprad povolil plynovú prípojku a
plynofikáciu rodinného domu stavebníkovi Ľ. C. Q. V. C., K. M., F.. L. XX. Listom zo dňa 14.7.1994 SPP,
š.p. odštepný závod Poprad oznámil spoločnosti AGROPOL Poprad, že nemá pripomienky k projektovej
dokumentácii kadeP. - V.. C. M., E. A. V. O.. V. XX.X.XXXX O. Ľ. C. Okresný úrad Poprad o kolaudáciu
stavby prístavba a nadstavba predajne ovocia a zeleniny.

OkresnýúradPopradrozhodnutímzodňa21.3.1997Ľ.C.povolilužívaniestavby„prístavbaanadstavba
predajne ovocia a zeleniny“ na pozemku parc. č. XXX Q. XXX C.. Ú.. M., obsahujúcej predajné priestory
a kancelárske priestory.Podľa výpisu z LV č. XXX C.. Ú.. M. zo dňa 7.11.2012 Ľ. C. K. evidovaná ako výlučná vlastníčka stavby
budova ubytovacieho zariadenia postavenej na parcele 373, definovanej ako prís.,nad. pred. OZ.
Dňa 7.11.2012 uzavreli Ľ. C., rodená C. Q. T. W. A. A. A. W. kúpnu zmluvu o odpredaji stavby súp.

č.XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXX J.a dohodnutú kúpnu cenu 80.000,- eur. Účastníci zmluvy
dňa 7.11.2012 požiadali C. Ú. O. o vklad vlastníckeho práva danej nehnuteľnosti.
Podľafotodokumentácieobsiahnutejvprílohovejobálkespisunehnuteľnosťsúp.č.XXXXmalapôvodne
bielu fasádu. Na prízemí boli umiestnené pútače kaderníctvo M.. Na ďalšej fotografii je nehnuteľnosť
opatrená novou fasádou oranžovo-okrovej farby.

Podľa výpisu z LV č. XXX J.o dňa 28.5.2013 ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetnej stavby sú
evidovaní T. W. Q. A. W.. Správa katastra Poprad rozhodnutím zo dňa 7.12.2012 povolila vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v C.. Ú.. M., C. O.. XXX, XXX a stavby
so súpisným č. XXXX v prospech T. W. Q. A. W..
Podľa výpisu zo Živnostenského registra K. Č. bola vedená ako živnostníčka v období od 18.3.1994

do 30.11.2011 s miestom prevádzkarne O., F.. L. XX v predmete živnosti dámske a pánske kaderníctvo.
V rovnakom mieste bola evidovaná tiež živnostníčka Q. C. s rovnakým predmetom činnosti so vznikom
oprávnenia 30.11.1992.
Ľ. C. predložila súpis opráv stavby súp. č. XXXX v období rokov 1992-2012 a to vybudovanie nového
septiku, natieranie drevených častí strechy, úprava a náter novej fasády, napojenie stavby na verejnú

kanalizáciu, prívod plynu do budovy, úhrada projektovej dokumentácie.

Dňa 8.1.2006 M. C. Východoslovenská energetika, a.s. vyúčtovala 12.450,- Sk za odber elektrickej
energie na odbernom M. L. XXXX. Z. priebehu mesiacov september 2010 až november 2011 K. Č.
poukazovala Ľ. C. P.. M. C. čiastky cca 20,- eur so správou pre prijímateľa elektrika.

Dňa 18.4.1994 Mestský úrad Poprad platobným výmerom vyrubil Ľ. C. daň z nehnuteľnosti za rok 1993
vo výške 1.647,- Sk. Ľ. C. bola platobnými výmermi vyrubená daň z nehnuteľnosti aj za roky 2001, 2003,
2004.
Súdu bola predložená kópia nákladov vynaložených na prestavbu a nadstavbu nehnuteľnosti v roku
1992 a nákladov za rok 1991 s poznámkou nákladov vynaložených N. Q. V.. Za roky 1991 a 1992 boli

takto vyčíslené celkové náklady 248.828,35 Sk, z toho Edo - 122.025,- Sk a Dušan 126.807,- Sk.

Dňa 6.3.2003 K. Č. uhradila faktúru 14.983,70 Sk spoločnosti P. Poprad za dodávku plynovej hadice a
ďalšie kúrenárskeho a vodoinštalačného materiálu.
Dňa 12.3.2003 menovaná uhradila 1.254,- Sk spoločnosti E. M.ontáž komínových vložiek.

Dňa 1.1.1998 K. Č. uzavrela s SPP odštepný závod Poprad dodatok ku zmluve o dodávke zemného
plynu v časti vyúčtovanie sankcií. Podľa dokladu O. Z. O. A., Q..A.. K. Č. bola odberateľkou vody na
odbernom mieste O. - M., F.. L.Á. XXXX/XX. Zmluvu o dodávke pitnej vody menovaná uzavrela dňa
2.9.2004.

Svedok O. A. uviedol, že pozná rodinu C. a to tak G. M. C. ako aj jeho otca Dušana. Sám vypomáhal
na stavbe na základe žiadosti p. Kečku. Tu sa zoznámil aj s rodinou C.. V rámci výstavby z rozhovorov
vyrozumel, že dcéra p. V. C. nemá prácu a obe rodiny sa dohodli, že na poschodí urobia kaderníctvo.
Stavba bola začatá asi v roku 1992 a prvým, kto začal realizovať stavebné práce bol V. C.. O financovaní
stavebných prác nemal vedomosť. Pôvodná stavba, garáž slúžila na predaj zeleniny. Na výstavbe sa

podieľali obe rodiny, taktiež M. V.. Na stavbe sa hovorilo aj o tom, že vrch bude patriť p. C.. U. koho
získal túto informáciu však nevie.

Svedkyňa W. Š. uviedla, že bývalá garáž sa začala prestavovať, pričom impulzom k stavbe bol V. C.
Q. N. C.. Na stavbe pracovalo cca 10 ľudí. P. C. sa staral o tovar. Pri výstavbe základov a realizácii

poschodia vznikol plán urobiť kaderníctvo pre dcéru p. C., čo sa aj uskutočnilo. Osobne sa nezúčastnila
jednaní, na ktorých by sa riešila otázka vlastníctva celého objektu. Každá zo strán podľa jej názoru si
financovala svoju časť sama. P. Kečka nemal dosť peňazí na to, aby mohol zrealizovať celú stavbu.

Podľa § 34 O.z., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 O.z.
(1)Prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môžesastaťvýslovnealeboinýmspôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle

znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.
Podľa § 132 O.z.

(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím

štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 133 O.z.
(1) Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

(2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2a)
Podľa § 134 O.z.
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

Podľa § 135b O.z.
(1) Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého
podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok
zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
(2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej

vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo
účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo
spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.
Podľa § 136 O.z.
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.
Podľa § 28 Zákona č. 162/1995 Z.z.

(1) Práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv alebo z dohôd, ako aj práva k nehnuteľnostiam

zo zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra
vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento

zákon neustanovuje inak.
(3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho
povolení.
(4) Právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu 9) vznikajú
na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu určenému v návrhu na vklad. Návrh na

vklad sa musí podať najneskôr v deň, ktorý je určený v návrhu ako deň vzniku vlastníctva.
(5) Každý má právo nahliadnuť do evidencie doručených návrhov na vklad.

Podľa § 29 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, vklad podľa § 28
možno vykonať iba

na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu.

Podľa § 30 uvedeného predpisu(1) Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.
(2) Návrh na vklad sa musí podať písomne a musí obsahovať najmä
a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa,

b) označenie katastrálneho úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnosti; ak sú
predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne
úkony,
d) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,

e) identifikáciu parciel, ak právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva,
f) cenu nehnuteľnosti,
g) ocenenie nehnuteľnosti, 10)
h) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu, 9)
ch) označenie príloh .

(3) Katastrálny úrad vyznačí na písomnom vyhotovení návrhu na vklad dátum a hodinu jeho doručenia.

Podľa § 2 zákona č. 22/1964 Zb o evidencii nehnuteľností platného v čase započatia
rekonštrukcie nehnuteľnosti

(1) V evidencii nehnuteľností sa vyznačujú všetky nehnuteľnosti s uvedením druhov pozemkov
(kultúr), výmer a spôsobu užívania; ďalej vlastnícke vzťahy, správa národného majetku, právo trvalého
užívania národného majetku, právo osobného užívania pozemkov, obmedzenie vlastníckych práv a iné
skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností potrebné pre národné hospodárstvo.
(2) Evidencia nehnuteľností obsahuje meračské a písomné operáty a zbierku listín; jej technickým

podkladom sú mapy veľkých mierok.

Podľa § 44 O.z.
(1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinno účinnosť.
Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

(3) Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa

je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto
osoby návrh prijmú.
Podľa § 45 O.z.
(1) Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

(2) Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil, alebo iných okolností,
ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle (§ 49a).
Podľa § 46 O.z.
(1)Písomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,akoajinézmluvy,prektorétovyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov.

(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému
prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Obsah a formálne náležitosti zmlúv, na základe ktorých
dochádza k vzniku podielového spoluvlastníctva sú totožné s náležitosťami zmlúv o prevodoch do

výlučného vlastníctva. Pre posúdenie podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k budovanej resp.
prestavovanejstavbeuzavretámedzinimi./R16/83/.Účasťviacerýchosôbnatakejtostavebnejčinnosti
bez ďalšieho vznik spoluvlastníckeho vzťahu nezakladá, aj keď boli poskytnuté značné materiálne alebo
finančné prostriedky, či vlastná práca niektorého zo stavebníkov, čo v danom prípade nie je sporné.

Dohoda nemá predpísanú žiadnu formu, pretože nejde o zmluvu, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť
ani o zmluvu, ktorou sa vytvára spoluvlastníctvo už k určitej nehnuteľnosti. Nemusí byť ani výslovne
formulované tak, že jej účastníci budú spoluvlastníkmi stavby. Stačí, ak z nej s prihliadnutím aj a ďalšie
okolnosti možno vyvodiť, že takýto cieľ účastníci sledovali. Pritom nie je potrebné, aby sa účastnícivopred dohodli aj o výške spoluvlastníckych podielov, pretože tu možno zistiť aj dodatočne, či už
podľa miery pričinenia sa jednotlivých stavebníkov alebo zo zákonnej domnienky o rovnakých podieloch
vyjadrenej v ustanovení § 137 ods. 2 OZ. Neformálna dohoda môže byť platne uzavretá v ktoromkoľvek

štádiu rozostavanosti stavby až do času jej dokončenia, t. j. do okamihu časovo predchádzajúceho vznik
stavby ako veci v právnom zmysle. Pod pojmom vznik stavby treba rozumieť stav kvalitatívne vyšší ,
hocinemožnomurozumieťstavúplnejstavebnejdokončenostianierovnakokolaudačnéhorozhodnutia.
Uvedený pojem treba spájať len so spôsobilosťou stavby byť predmetom práv a povinností. Neskôr by
už išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu, ktorý by musel byť uskutočnený na základe písomnej zmluvy

vkladom do katastra nehnuteľností. Daný prípad je špecifický tým, že podľa stavebného povolenia
nešlo o vyhotovenie novej stavby, ale o vykonanie rekonštrukcie prístavbou a nadstavbou. Rozsah
stavebných prác bol však tak rozsiahly, ako je to zrejmé z projektu a vlastných fotografií nehnuteľnosti
v súčasnom stave, že je možné konštatovať vznik novej stavby spracovaním. Navrhovatelia neuniesli
dôkaznébremenonapreukázanie dohodyovznikuspoluvlastníctva.Žiadnyzvykonanýchdôkazovčiuž
listinných alebo vypočutím svedkov uzavretie dohody o zriadení podielového spoluvlastníctva k stavbe

pôvodnými navrhovateľmi s pôvodnou odporkyňou v prvom rade nepotvrdzuje. K dohode o spoločnej
výstavbe, nie spoluvlastníctve, malo dôjsť medzi navrhovateľom v prvom rade a manželom pôvodnej
odporkyne v prvom rade, ktorý však nebol vlastníkom garáže ani pozemku. Pôvodná odporkyňa v
prvom rade uzavretie akejkoľvek dohody o vlastníctve s protistranou poprela. Finančné prostriedky
a osobnú výpomoc rodiny protistrany pokladala ako pomoc rodiny za protislužbu poskytnutia časti

novovytvorených priestorov na podnikanie. Jej tvrdenie je podporené tým, že od času rekonštrukcie
pôvodnej budovy v roku 1992, jej skolaudovania v roku 1997 až do podania návrhu na súd nikto jej
vlastnícke právo nespochybnil. Tým sa prinajmenšom s poukazom na ustanovenia zákona o vydržaní
uplynutím vydržacej doby stala vlastníčkou novovytvorenej nehnuteľnosti. Rovnako nebolo preukázané,
aby medzi stranami došlo k inej dohode, napr. o prevode spoluvlastníckeho podielu po vykonanej

rekonštrukcii a zrealizovaní novej stavby. Ani po ukončení užívania poschodia rodinou navrhovateľa
v roku 2011 si títo neuplatnili žiadne právo odvodené zo spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Pôvodná
odporkyňa ako vlastník nehnuteľnosti bola preto oprávnená predmetom svojho vlastníctva disponovať
a vlastníctvo kúpnou zmluvou previesť na odporcov.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle cit. právnej úpravy podľa zásady úspechu vo veci tak, že
plne úspešným odporcom 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania v sume 3.084,28 eur za trovy právneho
zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a/, d/, § 15, § 16 ods. 3 a 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vrátane zmien.

Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd vychádzal z hodnoty
nehnuteľností, ktorá bola predmetom tohto sporu v rozsahu 1-ice, a to v sume 40.000,- eur. Hodnota
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, vyplýva z kúpnej zmluvy uzavretej medzi pôvodnou
odporkyňou 1/ a odporcami 2/ a 3/ dňa 7.11.2012 v sume 80.000,- eur. Odporcovia si uplatnili odmenu
po 585,89 eur za úkon z tarifnej hodnoty 80.000,- eur, ale keďže predmetom konania bolo určenie

vlastníckeho práva len k polovici žalovaných nehnuteľností, súd vychádzal z tarifnej hodnoty 40.000,-
eur, a teda odmena za jeden úkon právnej služby činí 506,21 eur. Trovy právneho zastúpenia boli
priznané za tieto úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia a prvá porada s klientom dňa 21.1.2014:
odmena 506,21 eur + režijný paušál 8,04 eur, 2. účasť na pojednávaní súdu dňa 16.4.2014: odmena
506,21 eur + režijný paušál 8,04 eur + cestovné 63,58 eur + náhrada za stratu času 107,20 eur za 4

polhodiny po 13,40 eur, 3. účasť na pojednávaní súdu dňa 17.6.2015: odmena 506,21 eur + režijný
paušál 8,39 eur + cestovné 63,58 eur + náhrada za stratu času 107,20 eur za 4 polhodiny po 13,40 eur
a 4. účasť na pojednávaní súdu dňa 4.5.2016: odmena 506,21 eur + režijný paušál 8,58 eur + cestovné
63,58 eur + náhrada za stratu času 107,20 eur za 4 polhodiny po 13,40 eur. Spolu trovy právneho
zastúpenia činia sumu 2.570,23 eur, ku ktorej patrí 20 % DPH v sume 514,05 eur, čo je spolu suma

priznaných trov konania 3.084,28 eur. Cestovné bolo právnym zástupcom odporcov uplatnené za všetky
tri cesty z Košíc do Popradu a späť v rovnakej výške po 63,58 eur za jednu cestu pri počte 236 km s
použitímosobnéhoautazn.ŠkodaOctaviaEČ:KE-444EP,pripriemernejspotrebe7,2litra/100km,cene
PHM 1,20 eur/liter a základnej náhrady za použitie vozidla 0,183 eur/1 km. Cena PHM za benzín bolauplatnená a súdom priznaná v nižšej sume, ako vyplývajú jednotlivé ceny PHM z údajov priemerných
cien podľa Štatistického úradu SR na www.statistics.sk v týždňoch, v ktorých
sa konali nariadené pojednávania súdu.

Súd nepriznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - porada s
klientom odporcom 2/ dňa 18.4.2014 a dňa 18.6.2015 z dôvodu ich neúčelnosti. Obe porady trvali
od 11.00 hod. do 12.15 hod. Predmetom porady dňa 18.4.2014 malo byť informovanie klienta o stave
veci, možnom spôsobe riešenia a možných rizikách, vrátane prostriedku účinnej obrany. Podľa názoru

súdu informácia klienta o uvedených skutočnostiach týkajúcich sa sporu bola obsiahnutá už pri prevzatí
zastúpenia a v rámci prvej porady s klientom. Porada dňa 18.6.2015 sa podľa predloženého záznamu
mala týkať podania vysvetlenia klientovi k aktuálnej judikatúre v danej veci, ako aj prostriedkoch ich
procesného pôsobenia vo veci. Trovy právneho zastúpenia za tento úkon súd nepriznal z dôvodu, že
podanie správy k judikatúre vo veciach určenia vlastníckeho práva nemožno považovať za poradu
s klientom. Súd podotýka, že v priebehu konania nedošlo k takej zmene skutkových dôvodov, či

právnej kvalifikácie návrhu, ktoré by odôvodňovali potrebu vecných porád odporcov so svojím právnym
zástupcom mimo pojednávania.

O trovách právneho zástupcu súd rozhodol podľa ust. § 1, 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom

znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.