Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217465
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217465.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/51/2013-91 zo dňa 05. septembra 2013 v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 7C/51/2013-107 zo dňa 08. apríla 2015, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č. k.
7C/51/2013-107 zo dňa 08. apríla 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh

navrhovateľa podaný dňa 28.09.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy XXX eur
ako náhrady škody a sumy XXX,XX eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Levice sp. zn. 14Er/318/2010.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 01.01.2013, § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d/,
§ 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase začatia exekučného konania. Z pripojeného
exekučného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 14Er/318/2010 mal za preukázané, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 28.04.2010,
a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie z 12.03.2010. Exekučným titulom na

vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 20202/09. Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora na udelenie poverenia uznesením č. k. 14Er/318/2010-19 z 07.01.2011 tak, že žiadosť
zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podané nebolo a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
04.02.2011. Okresný súd Levice uznesením č. k. 14Er/318/2010-31 z 17.08.2011 exekučné konanie
zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov konania vzniknutých v predmetnom exekučnom

konaní. Súd prvého stupňa mal za to, že návrh navrhovateľa nie je predčasne podaný. Navrhovateľ sa
domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k rozhodnutiu súdu o žiadosti na vydanie
poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto, že exekučný
súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup. Podľa názoru súdu prvého stupňa zo samotnej dikcie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia, ktorým sa

zamieta žiadosť o udelenie poverenia, ale sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie. Dospel k záveru, že v súdenej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, a preto saďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny
základ a to zodpovednosť odporcu za škodu. I s poukazom na uvedené zamietol návrh na
doplnenie dokazovania prednesený právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní, keď tento žiadal,

aby súd vyčkal do vypracovania znaleckého posudku ohľadne výšky vzniknutej škody. Nevidel dôvod
na to, aby sa v konaní zaoberal prípadnou výškou škody, keď mal za to, že nebola preukázaná existencia
zodpovednostných predpokladov pre jej vznik. Záverom uviedol, že nárok navrhovateľa nepovažoval za
premlčaný, preto námietke premlčania vznesenej odporcom nevyhovel. O náhrade trov konania
rozhodolpodľa§142ods.1OSP,pričomodporcovi,ktorýbolvkonanívcelomrozsahuúspešnýnáhradu

trov konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.
Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd rozhodol v merite
veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného

právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý
má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol
viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č.

412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Súd nemôže
založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

na nedôveryhodnosti údajov. Navrhovateľ nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a tak mohol
niektoré skutočnosti len usudzovať a to podľa sekundárnych prejavov, ktoré mali v realite. Preto aj ako
dôkaz označil exekučný spis a žiadal, aby boli použité v ňom obsiahnuté listiny. Súd nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru

tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna
istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu,

ale len súdu exekučného. Súd zamietol znalecké dokazovanie len s poukazom na skutočnosť, že on sám
nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody. Súd teda znemožnil navrhovateľovi
objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Mal za to, že
výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť jeden zo základov pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Keďže súd zamietol vykonanie znaleckého dokazovania svoje rozhodnutie založil na nedostatočne

zistenom skutkovom stave. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje
doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá
je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces

a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku
konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné
štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1,
zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Záverom uviedol, že navrhovateľ nechápe,

aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj
také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

v spojení s opravným uznesením je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí

tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,

sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS
226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Nedostatok alebo nesprávnosť odôvodnenia v
podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako porušenie ustanovenia § 157 ods. 2 OSP.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa svojim postupom odňal
účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je zmätočné.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom (č.l. 1-4 spisu) od odporcu domáhal náhrady
majetkovej škody v sume XXX eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume XXX,XX eur, ktorá

mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/460/2010 (EX 5019/10), spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote 15 dní. Podľa názoru navrhovateľa exekučný súd rozhodol s omeškaním
viac ako 189 dní.

Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že súd prvého stupňa najskôr pochybil, keď v napadnutom rozsudku
nesprávne uviedol predmet konania, v ktorom sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy
XXX eur titulom majetkovej škody a sumy XXX,XX eur titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 15 dňovej lehoty na rozhodnutie
o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa

16.02.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda s omeškaním viac ako
341 dní.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Levice vedeného pod sp. zn. 9Er/460/2010
vyplýva, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 13.05.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcieboladoručenáOkresnémusúduLevicedňa16.07.2010.Prípisomzodňa26.07.2010exekučný
súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, aby predložil súdu zmluvu o úvere, ktorá
bola podkladom na vydanie exekučného titulu. Oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru dňa 16.09.2010. Následne exekučný súd uznesením č.

k. 9Er/460/2010-16 zo dňa 06.10.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie,
ktoré zobral späť, preto Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k. 6CoE/11/2011-35 zo
dňa 29.03.2011 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 9Er/460/2010-16zo dňa 06.10.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 6CoE/11/2011-35 zo dňa
29.03.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.01.2011. Následne Okresný súd Levice uznesením č. k.
9Er/460/2010-41 zo dňa 29.09.2011, právoplatným dňa 11.11.2011 exekučné konanie zastavil.

Následne súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skutkovo nesprávne vychádzal
z exekučného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 14Er/318/2010, pričom odvolací súd zistil, že
v predmetnom spise 7C/51/2013 sa nachádza iný pripojený exekučný spis Okresného súdu Levice
sp. zn. 9Er/460/2010, s ktorým obsahom sa súd prvého stupňa správne oboznámil na pojednávaní

konanom dňa 17.10.2013. Keďže súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nesprávne konštatoval
zistený skutkový stav veci vrátane žalobného návrhu navrhovateľa, zaťažil tak toto konanie vadou, ktorá
mala za následok nespreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, v dôsledku jeho zmätočnosti, čím sa
účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení

s opravným uznesením podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.