Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2009

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/258/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106222653
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2009:8106222653.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, zast. JUDr. Alojzom

Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovanému: PONECO, s.r.o., so sídlom
Jesenná 12, Prešov, IČO: 36 707 996, zast. JUDr. Zuzanou Molokáčovou, advokátkou so sídlom
Masarykova 16, Prešov o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

u r č u j e , že žalobca je vlastníkom parciel C-KN XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, C-KN XXX/X
- ostatné plochy o výmere XXXX mX a E-KN č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, zapísaných
na LV č. XXXXX k. ú. K.,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 6829,43 Eur, tieto na účet právneho
zástupcu žalobcu, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.10.2006 a rozšírenou dňa 9.3.2009 sa žalobca domáhal
určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX k. ú. K., a to parciel C-
KN č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, C-KN č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX mX a E-
KN č. XXXX/XX o výmere XXX m2.

Na základe prevodu práv a povinností v súlade s ust. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. súd uznesením č.k.

8C/258/06-168 zo dňa 28.4.2008 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalovaného Cartes,
s.r.o., so sídlom Jesenná 12, Prešov, vstúpil žalovaný PONECO, s.r.o..

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju ako neodôvodnenú zamietnuť a priznať mu náhradu trov
konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Z.. S. H., svedka I. K., oboznámením

žaloby, rozhodnutia MsNV v Prešove o vyvlastnení nehnuteľností pre rozšírenie ústredného cintorína
z 9.8.1977, Kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2006, LV č. XXXXX k. ú. K., predbežného opatrenia č.k.
8C/258/2006-125, uznesenia z XXX. riadneho zasadnutia MsZ v Prešove, Notárskej zápisnice N XX/
XXXX, Osvedčenia o priebehu dražby spísaného formou notárskej zápisnice Nz XXXX/XXXX, NCRls
XXXX/XXXX Z.. II. G. z 11.1.2007, dedičského spisu tunajšieho súdu XXD/XXXX/XXXX, písomných
vyjadrení účastníkov, výpisu z Obchodného registra spoločností Cartes, s.r.o., BENC, s.r.o., PONECO,
s.r.o., zmluvy o pôžičke zo dňa 18.8.2006, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa

18.8.2006 a ostatného spisového materiálu a zistil, že:

žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX pre k. ú. K. ako
parcela C-KN č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parcela C-KN XXX/X - ostatné plochy o výmereXXXX mX a parcela E-KN XXXX/XX ako orná pôda o výmere XXX m2. Uvedené parcely boli vytvorené z
pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXXX/X a XXXX/X zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX
pre k. ú. K.. Podľa pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. K. vlastníčkou uvedených nehnuteľností bola

S. S., rod. G., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom XX V. N., J. G. XXXX, M. zväz. K.
osvedčeniaodedičstvezodňaX.XX.XXXX,sp.zn.XXDXXXX/XXXX,O.XXX/XXXXvydanéhonotárkou
JUDr. I. P. ako súdnou komisárkou nehnuteľnosti podľa pozemnoknižnej vložky č. XXX zdedila S.. I. H.,
nar. X.XX.XXXX, bytom J. N. T., X C/X St. S. V., O. K. XXXX, M. zväz. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.12.2004.

S.. I. H. previedla Kúpnou zmluvou zo dňa 11.8.2006 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX k. ú. K.
na S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, H. za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 6.903.000,- Sk, vklad
povolenýpodč.VXXXX/XXXX.S.K.kúpnouzmluvouzodňa15.8.2006predalpredmetnénehnuteľnosti
spoločnosti Cartes, s.r.o. so sídlom Jesenná 12, Prešov. Vklad vlastníckeho práva povolený pod č.
4391/2006 dňa 17.8.2006.

Nový nadobúdateľ nehnuteľností spoločnosť Cartes, s.r.o. dňa 18.8.2006 uzavrela s veriteľom
spoločnosťou BENC, s.r.o. Zmluvu o pôžičke, podľa ktorej veriteľ dlžníkovi požičal sumu 10.000.000,-
Sk so splatnosťou do 25.8.2006 s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 500.000,- Sk pre prípad
omeškania dlžníka s vrátením požičanej sumy, za každý aj začatý týždeň omeškania. Za účelom

zabezpečeniasvojhozáväzkuztitulupôžičkyuzavreldlžníksveriteľomdňa18.8.2006Zmluvuozriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX k. ú. Prešov. Na základe uvedenej
záložnejzmluvyzáložca-spoločnosťCartes,s.r.o.akodlžníkzriadilzáložnéprávovprospechzáložného
veriteľa - BENC, s.r.o.. Vklad záložného práva bol povolený dňa 22.8.2006 - I

Spoločnosť BENC, s.r.o. dňa 28.11.2006 uzatvorila so spoločnosťou Profi-Aukcie, s.r.o., Mierová 94,
Humenné Zmluvu o vykonaní dražby č. 8/2006 podľa zákona č. 527/2002 Z.z.. Predmetom dražby
podľa zmluvy mali byť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX k. ú. Prešov, ku ktorým navrhovateľ
dražby spoločnosť BENC, s.r.o. mala zriadené záložné právo. Súčasťou návrhu na vykonanie dražby
nehnuteľností zo dňa 28.11.2006 bolo plnomocenstvo z konateľa spoločnosti BENC s.r.o. na S. H., ktorý

následne udelil plnomocenstvo Z. dňa 28.11.2006 a prehľad o výške pohľadávky záložného veriteľa,
podľa ktorého dlžník uhradil dňa 19.8.2006 sumu 2.500.000,- Sk.

Dňa 11.1.2007 sa uskutočnila dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. Prešov, ktoré

vydražil I., bytom H., zastúpený F.ytom K.6, za sumu 7.400.000,- Sk. Po vykonaní záznamu, kde bol I.
zapísaný ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. K. tieto predal kúpnou zmluvou
zo dňa 8.2.2007 žalovanému za kúpnu cenu 7.500.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený
16.2.2007.

Z výpisov z obchodného registra vyplýva, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Cartes s.r.o.
je K.ý, bytom K.1. V období od 12.8.2006 do 9.11.2006 bol K. Z. spoločníkom spoločnosti BENC, s.r.o..
Jedinou spoločníčkou spoločnosti PONECO, s.r.o. je K.r. O., bytom K. a jediným konateľom K..

MsNV - odbor výstavby a územného plánovania v Prešove dňa 9.8.1977 vydal rozhodnutie,

ktorým vyhovel návrhu finančného odboru MsNV zo dňa 26.7.1977 vo veci vyvlastnenia pre účely
majetkoprávneho usporiadania rozšírenia ústredného cintorína v Prešove. Predmetom vyvlastnenia bol
pozemok pkn. vl. č. XXX, mpč. XXXX/X, zapísaný ako vlastníctvo v pozemkovej knihe k.ú. K. pod B9
a 10 na S. v celosti, o výmere XXXXX m2. Náhrada bola priznaná vo výške 0,40 Kčs/m2, splatná po
právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.1977. Vyvlastnením podľa

§ 109 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. prešlo vlastníctvo nehnuteľnosti na Československý štát do správy
MsNV - Finančný odbor Prešov. Súčasne podľa citovaného zákona zanikli všetky práva tretích osôb.
Z odôvodnenia rozhodnutia o vyvlastnení vyplýva, že podmienky na vyvlastnenie podľa § 110 zák.
č. 50/1976 Zb. boli splnené, pretože cieľ vyvlastnenia, ako to bolo žiadateľom preukázané sa nedal
dosiahnuť dohodou ani iným spôsobom, nakoľko vlastníčka sa nachádza na neznámom mieste mimo

územia ČSSR. Rozšírenie ústredného cintorína je významnou akciou pre rozvoj mesta a je v súlade
s cieľmi a zámermi územného plánovania. Majetkoprávne usporiadanie pozemku, vzhľadom na to, že
vlastníčka je na neznámom mieste, mohlo byť prevedené len vyvlastnením. Na ochranu práv vlastníčky
bolstanovenýopatrovníkS.vsúladesust.§16zák.č.71/1967Zb.Náhradazapozemokbolastanovenápodľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 47/1969 Zb. z dôvodov, že ide o pozemok mimo zastavanej časti , čo bolo
dokázané aj vyjadrením orgánu územného plánovania.

K zápisu vlastníckych práv podľa žalobcu nedošlo len v dôsledku administratívneho nedopatrenia.

Podľa žalobcu v čase vyvlastnenia a zabratia nehnuteľnosti, táto bola pôdou na ktorej bol zriadený
Československým štátom cintorín a ktorá tvorila poľnohospodársky pôdny fond podľa § 1 ods. 1 zák.
č. 229/1991 Zb. Žalobca ďalej poukázal na § 6 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého oprávneným osobám

budú vydané nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku okrem iného aj
toho, že občan zdržujúci sa v cudzine, nehnuteľnosť zanechal na území republiky, ale aj v prípade ak
nehnuteľnosťbolaprevzatábezprávnehodôvodu.Podľa§11ods.1písm.b)cit.zákona,pozemkyalebo
ich časti nemožno vydať v prípade, že na pozemku sa nachádza cintorín. Účelom zákona č. 229/1991
Zb. bolo nielen zmiernenie niektorých majetkových krívd, ale aj úprava vlastníckych vzťahov k pôde.
Pokiaľ zákon o pôde neustanovuje inak, riadia sa právne vzťahy k majetku uvedenému v § 1 odseku 1

právnymi predpismi, čo znamená, že iné právne predpisy sa
uplatnia len v prípade, že ide o vzťah, ktorý zákon o pôde neupravuje. Z povahy zákona o pôde
ako špeciálneho zákona vyplýva, že nároky, ktoré upravuje, nemožno riešiť inak než podľa jeho
ustanovení v zmysle všeobecnej zásady o zákone všeobecnom a zvláštnom (lex specialis derogat
lex generali). Nárok na reštitúciu majetku, ktorý v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 bol

štátom prevzatý bez právneho dôvodu je priznaný v § 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb..
Ohľadom nehnuteľnosti, ktorú štát prevzal z niektorých z dôvodov uvedených v § 6 ods. 1 zák. č.
229/1991 Zb. a ku ktorým mohol byť uplatnený reštitučný nárok, avšak oprávnená osoba svoj nárok
reštitučný nárok neuplatnila alebo z rôznych dôvodov neboli tieto veci oprávnenej osobe v súlade so
zákonom vydané, potom je podľa žalobcu potrebné vyvodiť záver, že podľa zákona od okamihu, kedy

bolo rozhodnuté o zamietnutí reštitučného nároku, prípadne od okamihu, kedy márne uplynula lehota
k uplatneniu reštitučného nároku, nemožno oprávnenú osobu považovať za vlastníka veci. A nemožno
ani tvrdiť, že by došlo k narušeniu práv pôvodného vlastníka; tento vlastník mal možnosť uplatniť si svoje
právo v zákonných lehotách a pokiaľ tak neurobil jeho právo zaniklo ( rozhodnutie z 11.9.2003 sp. zn.
Cdo 1222/2001, NS SR zn. 3Cdo 120/03). Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalovaného

MM., rod. G. si preukázateľne neuplatnila reštitučné nároky všeobecne a ani konkrétne k parcelám,
ktoré sú predmetom súdneho sporu. Naviac posudzované nehnuteľnosti nebolo možné vydať a to pre
zákonnú prekážku uvedenú v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb.. A aj v prípade, ak by sa
týchto nehnuteľností zmocnil štát bez právneho dôvodu, oprávnená osoba mala uplatniť reštitučný nárok
v súlade s podmienkami v zákone č. 229/1991 Zb.

Prejednaním dedičstva po neb. S. S., rod. G. bol podľa žalobcu obídený zákon a zásada lex speciali
derogatlexgenerali,anaviacporučiteľkavčasesmrtinebolavlastníčkouspornýchnehnuteľnostíapreto
následné prevody nehnuteľností boli neplatné. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že sa stal vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. K. v dôsledku vydržania dobromyseľným užívaním

nehnuteľností po dobu viac ako 10 rokov, pričom užívania nehnuteľností sa ujal v podstate v roku 1977 a
má za to, že sa stal oprávneným držiteľom k 1.1.1992. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 80/01;
R83/2002.Okremvydržaniamalovlastníctvoprejsťnažalobcuvzmyslezákonaomajetkuobcí.Žalobca
zmluvu o výkone dražby považuje za neplatnú s poukazom na § 37 a 39 Občianskeho zákonníka,
teda že účinky dražby doposiaľ nenastali. Má za to, že vzhľadom na charakter nehnuteľností, keďže

ide o cintorín, ktorý nemohol byť vydaný v rámci reštitúcií, nemohol byť ani predmetom dražby. Okrem
pozemkusúnanehnuteľnostizriadenéajpozemnékomunikácie,hrobovémiestaapod..Keďžezmluvao
vykonaní dražby tieto skutočnosti neobsahuje, neboli jej účastní ani vlastníci hrobov, vlastníci pozemkov,
nemôže byť platná. Celé konanie o dražbe bolo podľa žalobcu vykonané v rozpore s dobrými mravmi a
bolo riadené konateľom žalovaného. Zmluva o vykonaní dražby je občianskoprávnym úkonom a podľa

žalobcu nie je potrebné dodržať 3-mesačnú lehotu a táto podlieha preskúmaniu súdom. Žalovaný sa
potom, ako bola podaná žaloba, spoľahol na inštitút dobrovoľnej dražby. Celý proces prevodov sporných
nehnuteľností riadil podľa žalobcu konateľ žalovaného a kúpna zmluva, ktorou žalovaný nadobudol
sporné nehnuteľnosti je neplatná s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Ešte pred tým, ako
bol vydaný LV pre vydražiteľa, tento už vykonával prevod nehnuteľností na žalovaného, z čoho vyplýva,

že celý proces bol riadený a organizovaný dopredu.Podľa žalobcu tu existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva. Mal
za to, že § 21 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z sa môže vzťahovať a posudzovať len pokiaľ ide o zákon č.
527/2002 Z.z., čo vyplýva aj § 1 cit. zákona. Celú situáciu je možné posudzovať podľa všeobecných

právnych predpisov, nakoľko aj zo zákona 527/2002 Z.z. vyplýva, že ak niečo nie je upravené týmto
špeciálnym predpisom, postupuje sa podľa všeobecných ustanovení.

Žalovaný uvádzal, že nadobudol sporné nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX k. ú. K. kúpou od I.
K., ktorý nehnuteľnosti nadobudol v dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. dňa 11.1.2007. Udelenie

príklepu licitátorom sa považuje za jeden z originárnych spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva.
Originárnym je podľa žalovaného preto, že vlastník svoje právne postavenie a teda celkový obsah svojho
absolútneho práva k predmetu dražby neodvodzuje od svojho právneho predchodcu, ale od zloženej
právnej skutočnosti - udelenie príklepu a uhradenie ceny dosiahnutej vydražením. Podľa § 21 ods. 2 zák.
č. 527/2002 Z.z. účinného do 31.12.2007, v prípade ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby. Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že márnym uplynutím zákonnej trojmesačnej lehoty, síce zanikne nárok privodiť vlastnícke
právo späť na predchádzajúceho vlastníka z obdobia pred dražbou, ale nezanikne navrhovateľovi
právo na náhradu škody, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Z dôvodu uplynutia prekluzívnej
lehoty v tomto konaní nemôže podľa žalovaného už súd skúmať otázku platnosti dražby, a to ani ako

otázku predbežnú. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.9.2008 zdôraznil, že žalobca sa nikdy k sporným
nehnuteľnostiam nechoval ako vlastník, nakoľko oslovoval skutočných pôvodných vlastníkov za účelom
odkúpenia predmetnej nehnuteľnosti o čom existujú záznamy a korešpondencia z r. 2005 a 2006.
Zápisnica z mestského zastupiteľstva zo dňa 24.7.2006 konštatuje, že žalobca chcel odkúpiť predmetné
pozemky za sumu 600,- Sk/1 m2. Dôvody uvádzané žalobcom nemajú oporu v zákone a sú právne

bezpredmetné.

Podľa § 108 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon), v znení účinnom od 1. 10.1976, pozemky, stavby a práva k nim potrebné na
uskutočnenie alebo užívanie stavieb, prác a zariadení (ďalej len "stavby") uvedených v odseku 2 možno

získať a práva k pozemkom a stavbám, ktoré bránia uskutočneniu alebo užívaniu týchto stavieb, možno
zrušiť, odňať alebo obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). Vyvlastniť možno
na uskutočnenie stavby významnej pre rozvoj obce, okresu alebo kraja,

Podľa § 109 ods. 1 a 3 zák. č. 50/1976 Zb., cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne

obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne
obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám alebo odňatie, prípadne obmedzenie
práva osobného užívania pozemku. Vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením
vždy na štát. Týmto prechodom zanikajú aj všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám;
nezaniká však právo užívať bytové a nebytové priestory.

Podľa § 111 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Náhrada sa poskytuje
v peniazoch, pokiaľ osobitný zákon nepripúšťa iný spôsob náhrady.

Podľa § 112 ods. 1 a 2 zák. č. 50/1976 Zb., Vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.
Vyvlastňovacie konanie začne stavebný úrad a) na návrh orgánu, organizácie alebo občana, ktorí majú
uskutočniť účel, na ktorý sa vyvlastňuje,
b) ak ide o vyvlastnenie pozemkov, ktoré sú určené zoznamom na výstavbu rodinných domčekov, na
návrh miestneho národného výboru na území ktorého sú dotknuté pozemky,

c)zvlastnéhopodnetuvprípadoch,keďpodľaustanoveniapísmena)alebob)bymalbyťnavrhovateľom
národný výbor, ktorý je stavebným úradom príslušným na vyvlastňovacie konanie.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, v znení účinnom do 1.1.1993,
v evidencii nehnuteľností sa vyznačujú všetky nehnuteľnosti s uvedením druhov pozemkov (kultúr),
výmer a spôsobu užívania; ďalej vlastnícke vzťahy, správa národného majetku, právo trvalého

užívania národného majetku, právo osobného užívania pozemkov, obmedzenie vlastníckych práv a iné
skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností potrebné pre národné hospodárstvo.
Podľa § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 22/1964 Zb., zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa vykonávajú na
základe právoplatných rozhodnutí súdov, národných výborov, štátnych notárstiev alebo iných orgánov aorganizácií oprávnených rozhodovať o právnych vzťahoch, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti, alebo
na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov orgánov a organizácií oprávnených na to podľa
osobitných predpisov. Pri nových stavbách vo vlastníctve občanov sa zápisy vykonávajú na základe

rozhodnutí o udelení popisného alebo evidenčného čísla a geometrického plánu. Orgány a organizácie
predložia rozhodnutia miestne príslušnému orgánu geodézie najneskoršie do šesťdesiatich dní po tom,
keď nadobudli právoplatnosť, a iné listiny do šesťdesiatich dní odo dňa vzniku právneho vzťahu.
Podľa § 5 ods. 1 a 2 zák. č. 22/1964 Zb., v evidencii nehnuteľností sa bežne zapisujú zmeny vlastníckych
vzťahov, vlastnícke práva novo vzniknuté, ako aj ich obmedzenia, obdobné údaje o správe národného

majetku a novo vzniknuté práva trvalého užívania národného majetku a osobného užívania pozemkov.
Orgán geodézie opraví zápis, ktorý nebol vykonaný v súlade s predloženými dokladmi alebo výsledkami
vyšetrenia. Pri zápise právnych vzťahov môže orgán geodézie opraviť iné nesprávnosti len na základe
právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánov a organizácií uvedených v § 4 ods. 2.

Podľa § 135 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení účinnom do 31.3.1983, ak ide o

nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení účinnom ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení, správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt

nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si
neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou,
pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať

rozklad), je právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad)
alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.

Podľa § 1 ods 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku), Zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond

alebo do neho patrí, 1) a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny
fond, 2) (ďalej len "pôda"),

Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 229/1991 Zb., oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej
republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej

poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe
od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch
uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto
lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky

a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený
pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo,
ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli
len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na
ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby

uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú
na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby
uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho
mieste oprávnenými jeho deti. V prípadoch uvedených v § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami
osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.

Podľa § 6 ods. 1 písm. m, n, p zákona č. 229/1991 Zb., oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti,
ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku; m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ
nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená,
n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb., pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade,
že na pozemku sa nachádza cintorín.Podľa § 13 ods. 1 až 3 zákona č. 229/1991 Zb., právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže
oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne
osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak

dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo
zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú
všeobecnými predpismi o správnom konaní. Ak nehnuteľnosť bola vydaná podľa § 9, môžu osoby,
ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 1 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na
súde voči osobám, ktorým bola nehnuteľnosť vydaná, do šiestich mesiacov odo dňa skončenia lehoty

uvedenej v odseku 1. Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. v) môže oprávnená osoba
uplatniť do 31. decembra 2004. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom do 31.12.2007, tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len "dražba")
a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

Podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 527/2002 Z.z., predmetom dražby môže byť vec, právo, iná
majetkováhodnota,ktorájeprevoditeľná,súborvecí,právaleboinýchmajetkovýchhodnôt,podnikalebo
časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.
Podľa tohto zákona nie je možné dražiť predmet dražby, s ktorým na základe zmluvy, vykonateľného
rozhodnutia súdu alebo orgánu štátnej správy nie je možné nakladať alebo ak konanie dražby vylučuje

osobitný predpis. Podľa tohto zákona nie je možné dražiť cenné papiere. Predmetom dražby nemôže
byť majetok, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb.

Podľa § 16 ods. 1 až 3 zákona č. 527/2002 Z.z., dražbu je možné vykonať len na základe písomnej
zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok

štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku,
ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu
dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob
jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné

vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Ak je navrhovateľom
dražby záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať označenie vlastníka predmetu
dražby a dôvod, pre ktorý je navrhované konanie dražby. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie
záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). V prípade, ak sa navrhuje výkon

záložného práva predajom spoluvlastníckeho podielu k veci, musia byť v zmluve uvedení aj ostatní
spoluvlastníci.

Podľa § 21 ods. 2 až 4 zákona č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť

dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa

takýto rozsudok týka (§ 23). Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť
príslušnej správe katastra nehnuteľností začatie súdneho konania.
Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa§34zákonač.527/2002Z.z.,naprávnevzťahyupravenévtomtozákonesavzťahujúustanovenia
osobitného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 2 ods. 1 a 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých

sa nachádzajú. Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto
zákona.

Podľa§18zákonač.138/1991Zb.,tentozákonnadobúdaúčinnosťprvýmdňommesiacanasledujúceho
po dni jeho vyhlásenia.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec vykonajú
príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a
obecným zastupiteľstvom.

Podľa § 16 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb., vlastnícke právo obcí a vlastnícke právo Slovenskej republiky

sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základným predpokladom nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu je právomoc štátneho
orgánu, t.j. oprávnenie v konkrétnej veci rozhodovať o vzniku (zániku) vlastníckeho práva. Takýmto
štátnym orgánom bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení Mestský národný výbor - odbor výstavby
a územného plánovania v Prešove. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia MsNV - odbor

výstavby a územného plánovania v Prešove ( 12.9.1977) nadobudol Československý štát vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, pozemok pkn. vl. č. 609, mpč. XXXX/X, zapísaného v pozemkovej knihe
k.ú. Prešov. Správu nehnuteľnosti vykonával MsNV - finančný odbor v Prešove. Skutočnosť, že toto
rozhodnutie nebolo zapísané do katastra nehnuteľností podľa zák. č. 22/1964 Zb. je bez právneho
významu, nakoľko zápis právnych vzťahov podľa zákona č. 22/1964 Zb. nemal právotvorný, ale iba

evidenčný účinok (deklaratórny charakter). Dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j.
1.5.1991 nadobudol žalobca sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva podľa § 2 ods. 1 a 7 zákona
č. 138/1991 Zb.

Dedičstvopredstavujemajetokporučiteľa,doktoréhopatriaajprávaapovinnosti,záväzkyapohľadávky,

ktoré mu patrili ku dňu smrti a ktoré sú prevoditeľné na iné osoby. Osvedčenie o dedičstve vydané podľa
§ 175zca O.s.p. len deklaruje to, čo už nastalo smrťou poručiteľa. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX k.ú. K. v čase smrti poručiteľky (5.4.2000) S. S. r. G. neboli
v jej vlastníctve a preto ani nemohli prejsť na dedičku S.. I. H., nar. X.XX.XXXX. V zmysle zásady, podľa
ktorej „nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám“ („nemo plus iuris ad alium transfere potest

quam ipse habet“) dedička S.. I. H.
nemohla uzatvárať platnú kúpnu zmluvu dňa 11.8.2006, kde ako kupujúci vystupoval S. K.. V dôsledku
toho je absolútne neplatný aj následný prevod spočívajúci v Kúpnej zmluve zo dňa 15.8.2006 na
kupujúceho spoločnosť Cartes, s.r.o., ako aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
podpísaná dlžníkom spoločnosťou Cartes, s.r.o. a veriteľom spoločnosťou BENC, s.r.o. a na jej základe

uzavretá zmluva o vykonaní dražby zo dňa 28.11.2006

Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex
lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným
schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne

neplatnýprávnyúkonnemôžepodľasúduspôsobiťprávnenásledkyanivprípade,aknajehozáklade,t.j.
na podklade neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a následne zmluvy o vykonaní
dražby, je neskôr zrealizovaná dražba podľa zákona o dobrovoľných dražbách.Otázku existencie reštitučných práv na strane S. S., r. G., teda či bola, resp. nebola oprávnenou osobou
súd neskúmal, nakoľko táto reštitučný nárok v zákonnej lehote neuplatnila, a rovnako ani jej dcéra S..
I. H..

Vo vzťahu k realizovanej dražbe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. K. sa súd zameral
najmä na chronológiu a charakter postupu jednotlivých prevodcov, záložného dlžníka, záložného
veriteľa a vydražiteľa sporných nehnuteľností v súčinnosti s konateľom žalovaného, ktorý predchádzal
samotnej dražbe. Za podstatné súd považuje, že k dražbe nehnuteľností podľa zákona č. 527/2002

Z.z. došlo v priebehu tohto konania o určenie vlastníckeho práva. Prvý nadobúdateľ nehnuteľností
S. K. od dedičky S.. I. H. len jeden deň po nadobudnutí vlastníckeho práva (14.8.2006) previedol
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na spoločnosť Cartes, s.r.o. (15.8.2006), ktorá následne dňa 18.8.2006
uzavrela zmluvu o pôžičke so spoločnosťou BENC, s.r.o., predmetom ktorej bola pôžička 10.000.000,-
Sk. Dňa 18.8.2006 Cartes, s.r.o. konajúca konateľom K. Z. uzavrela aj Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam. Dňa 3.10.2006 konateľ spoločnosti Cartes, s.r.o. K. Z. prevzal oznámenie

záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva, a to predajom zálohu prostredníctvom dobrovoľnej
dražby. Dňa 23.11.2006 Cartes, s.r.o. prevzala uznesenie tunajšieho súdu o nariadení predbežného
opatrenia, ktorým spoločnosti bolo uložené zdržať sa inštalácie betónových prekladov a iných prekážok
zabraňujúcich prístup na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX k.ú. K.. Len 5 dní od prevzatia
uznesenia o nariadení predbežného opatrenia záložný veriteľ dňa 28.11.2006 predložil dražobníkovi

návrh na vykonanie dražby spoločne s plnomocenstvom, prehľadom o výške pohľadávky a v rovnaký
deň obaja uzavreli zmluvu o vykonaní dražby. Po vykonanej ohliadke nehnuteľností dňa 11.1.2007 sa
uskutočniladobrovoľnádražba,kdenehnuteľnostivydražilI.K.,zastúpenýK.H.zasumu7.400.000,-Sk.
I. K. dňa 8.2.2007 predal vydražené nehnuteľnosti žalovanému, vklad vlastníckeho práva bol povolený
dňa 16.2.2007. Z oznámenia Správy katastra vyplýva, že pôvodný LV č. XXXXX k.ú. K. neobsahoval

zápis vlastníka I. K., pretože pod položkou výkazu zmien XXX/XX boli pri zápise vlastníctva žalovaného
na základe povolenie vkladu kúpnej zmluvy vyznačené obidva tituly nadobudnutia súčasne, t.j. Z - XXX/
XX - osvedčenie o priebehu dražby N XX/XX Nz XXXX/XX ako aj kúpa V XXX/XX. Z čoho vyplýva,
že Správa katastra Prešov nedokázala realizovať zmeny na LV č. XXXXX k. ú. Prešov rýchlejšie ako
dochádzalo k prevodom

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX. Žalovaný bol zapísaný do Obchodného registra dňa
6.12.2006 s jediným konateľom K. Z.. Žalovaný už v priebehu konania dňa 23.4.2007 oznámil v
Prešovskom večerníku pozostalým ponuku na odpredaj hrobových miest v cene podľa znaleckého
posudku.

Kúpna zmluva zo dňa 15.8.2006, v ktorej je kúpna cena určená v sume 6.903.000,- Sk ako aj Kúpna
zmluva zo dňa 8.2.2007, s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 7.500.000,- Sk sú z hľadiska svojho
obsahu a štruktúry veľmi podobné, zamenení sú len účastníci zmluvy a kúpna cena, ktorá je v obidvoch
prípadoch vyplácaná v hotovosti. V hotovosti mala byť podľa zmluvy vyplatená aj pôžička zo dňa
18.8.2006 v sume 10.000.000,- Sk.

Z takto vykonaného dokazovania pri objasňovaní skutkového stavu má súd za to, že celý postup, ktorý
predchádzal dražbe nehnuteľností na LV č. XXXXX k. ú. K. bol koordinovaný, vopred naplánovaný
žalovaným, resp. jeho konateľom. V danom prípade zo strany žalovaného išlo konanie v zjavne zlom
úmysle a v rozpore s dobrými mravmi. Cielené prevody sporných nehnuteľností mali podľa súdu

za cieľ vyvolať účinky nadobudnutia vlastníckeho práva z titulu dobrovoľnej dražby ako originárneho
spôsobunadobudnutiavlastníctvaeštepredskončenímkonaniaourčenievlastníckehoprávaksporným
nehnuteľnostiam, na ktorých je zriadený cintorín ako miesto odpočinku a piety, ktoré podľa súdu nemá
byť predmetom obchodovania.

Takéto konanie je podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi. Ide o konanie, ktoré sa prieči takému výkonu
práv a povinností, ktoré sú v súlade s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi
právneho štátu, občianskej spolupatričnosti, slušnosti, vzájomnej tolerancie, ohľaduplnosti a rešpektu.
Podľa súdu konaním žalovaného došlo k zjavnému zneužitiu práva, kedy síce po formálnoprávnej
stránke pozitívne právo správne použil, avšak s cieľom dosiahnuť výsledok, ktorý je v rozpore s dobrými

mravmi.Týmtovýsledkommalobyťodpredávaniehrobovýchmiestpozostalýmna mestskomcintorínev
K., čo by podľa súdu znamenalo neprimeraný zásah do dobromyseľne nadobudnutých práv pozostalých,
ktorí v dobrej viere už viac ako štyridsať rokov na svoje náklady zriadili pomníky a starajú sa o miestaposledného odpočinku svojich blízkych, pričom za hrobové miesta platia poplatky. Takéto konanie v
rámci občiansko-právnych vzťahov nemôže podľa súdu požívať právnu ochranu.

Je vždy na súde, aby zvážil intenzitu porušenia zákona v každom konkrétnom prípade. Stabilitu práva,
právnuistotuavkonečnomdôsledkuajmierudôveryosôbvprávočiinštitúcieprávnehoštátuovplyvňuje
najmä to, ako súd pristupuje k výkladu právnych noriem, pričom pri výklade noriem jednoduchého práva
musí prevážiť princíp materiálneho právneho štátu nad prepätým formalizmom. Podľa súdu zmyslom
a účelom zákona o dobrovoľných dražbách (ratio legis) je privodiť uhradzovaciu funkciu výkonom

zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je záložné právo. No konanie žalovaného prostredníctvom
jeho konateľa podľa súdu smerovalo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
originárnym spôsobom, tak aby jeho vlastníctvo nemohlo byť odvodzované od žiadneho právneho
predchodcu, a to v čase prebiehajúceho súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k založeným
nehnuteľnostiam. Právne úkony realizované spoločnosťou Cartes, s.r.o. a spoločnosťou PONECO,
s.r.o., zastúpených konateľom K. Z. zodpovedali po

formálnej stránke zákonným normám, avšak ich cieľom bol vznik takých práv a povinností, ktoré sú v
rozpore s účelom a zmyslom zákona.

Súd po vykonanom dokazovaní ako prejudiciálnu otázku v tomto konaní posúdil platnosť dobrovoľnej
dražby, ktorá predchádzala prevodu sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. K. na

žalovaného a vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že túto dražbu nemožno považovať za platnú a
rovnako preto nie je možné prihliadať na vlastníctvo nadobudnuté žalovaným.

Súd na základe uvedených dôvodov žalobe vyhovel v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 6.829,43 Eur spolu s DPH podľa vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkony

právnej služby v hodnote 911,25 Eur - príprava a prevzatie zastúpenia (18.10.2006); žaloba vo veci
samej; zastupovanie na pojednávaní (27.5.2008, 25.9.2008, 25.11.2008); písomné vyjadrenie vo veci
samej (18.2.2009); zastupovanie na pojednávaní (7.4.2009). Režijný paušál v celkovej výške 43,71 Eur
( 2 x 5,44 Eur, 3 x 6,31 Eur, 2 x 6,95 Eur) za 7 úkonov právnej služby. Náhrada trov konania vo výške
5.739,02 Eur + 19% DPH predstavuje sumu 6.829,43 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.