Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/565/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219683
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211219683.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Q.
T., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, Bratislava, zast. JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, Štefánikova 7,
Bratislava, proti žalovaným:
1/ Groupama Garancia Bizstosito Zrt, Október 6 u. 20, 1051 Budapest, Maďarsko, zapísaný v

Obchodnom registri súdu pre Hlavné mesto pod registračným číslom 01-10-041070, konajúca
prostredníctvom svojej slovenskej organizačnej zložky Groupama Garancia poisťovňa, a.s., pobočka
poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zast.: JAVOR - TOKÁR
advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, 2/ OTP Banka Slovensko, a.s.,
Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31318916, o zaplatenie 3.479,02 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa

11. mája 2014 č.k. 13C 6/2012-230 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. júla
2015 č. k. 13C 6/2012-242 p o t v r d z u j e s tým, že v 2. výroku o trovách konania priznaných
žalovanému 1/ m e n í slovné spojenie : “k rukám právneho zástupcu navrhovateľa“ na slovné spojenie:
„k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/“.

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči
spoločnosti Groupama poisťovňa, a.s., IČO: 35 862 131 (ďalej len "Groupama poisťovňa") zaplatenia
sumy 3.476,02 Eur s príslušenstvom. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu iných
trov konania vo výške 208,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 836,28 Eur, k rukám

právneho zástupcu „žalobcu“ na účet zriadený vo VÚB Banka, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN:
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT X., všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia a žalovanému 2/ zaplatiť náhradu iných trov konania v sume 119,53 Eur na číslo
účtu W. code: E., IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: poistnou zmluvou
č. 21000 03660 zo dňa 9.6.2009, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie motorových
vozidiel účinnými dňom 1.8.2008, výpisom z účtu- potvrdením z banky zo dňa 8.7.2009, výpisom z účtu-
prevodným príkazom zo dňa 22.6.2009 a poštovou poukážkou zo dňa 23.8.2010, listami Groupama
poisťovňa, a.s. zo dňa 19.10.2010, 8.11.2010, 30.12.2010, 28.4.2011, 12.5.2011, listom žalobcu zo
dňa 2.11.2010 (spolu s podacím lístom), 6.4.2011, 4.5.2011, mailovou komunikáciou medzi právnou

zástupkyňou žalobcu a Groupama poisťovňa, a.s. zo dňa 27.4.2011, oznámením Groupama poisťovňa,
a.s. o zániku poistnej zmluvy zo dňa 25.1.2011, faktúrou č. DF0115 155285 splatnou dňa 30.12.2010a faktúrou č. DF0115 155284 splatnou dňa 30.12.2010, oznámením o poistnej udalosti na motorovom
vozidle zo dňa 2.11.2010, zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. 3011001377 zo dňa
9.11.2010, zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. 3011001258 zo dňa 27.10.2010, výpisom

z Obchodného registra oddiel: Sa vložka č. 3156/B, výpisom z účtu č. XXX s názvom GROUPAMA
POISŤOVŇA č. XXXXXXX/XXXX, listom Groupama poisťovňa žalobcovi zo dňa 4.5.2011, poštovým
poukazom (č.l. 99), oznámení o zániku poistnej zmluvy č. 1110029035 zo dňa 16.1.2012, listom
Groupama Garancia bez uvedenia dátumu (č.l. 101), listom Reiffeisen bank zo dňa 19.10.2012,
dokladom o zaslaní čiastky 691,36 Eur na špecifikovaný účet dňa 19.6.2009, dokladom o vrátení

čiastky 631,36 Eur, reklamačným tlačivom OTP banky Slovensko o priebehu reklamácie a zúčtovaní
reklamačného poplatku 30 Eur, swiftovými správami z dní 22.32009 až 25.6.2009 a ich oficiálnym
prekladom, Všeobecnými obchodnými podmienkami vedenia konta a termínovaného vkladu v Eur
a bežného účtu a termínovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka
Slovensko, a.s., reklamačným poriadkom žalovaného 2/.

3. V konaní nemal za sporné, naopak mal za osvedčené aj predložené listinnými dôkazmi (poistná
zmluva č. 21000 03660 zo dňa 9.6.2009), že dňa 9.6.2009 uzavrela Groupama poisťovňa, a.s. ako
poisťovateľ so žalobcom ako poistníkom zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla Audi A4
Avant, EČV: W. XXX Q. so začiatkom poistenia dňa 10.6.2009. Podľa bodov M poistnej zmluvy bola
výška poistného určená sumou 691,36 Eur ročne. Poistné bolo splatné prvého dňa poistného obdobia,

začiatok ktorého sa zhoduje so začiatkom poistenia. Z predloženého prevodného príkazu zo dňa
22.6.2009, ako aj z dokladu o zaslaní čiastky
691,36 Eur je zrejmé, že p. N. O. (dcéra žalobcu) zadala svojej banke Raiffeiseen bank prevodný príkaz
na uhradenie sumy 691,36 Eur na účet X.,
VS: XXXXXXXXXX, v ktorom bolo uvedené meno Q. T., ako aj obchodné meno Groupama poisťovňa,

bez uvedenia právnej formy tejto spoločnosti. Z predložených swiftových správ z 22.6.2009 až 25.6.2009
zistil, že prijímajúca banka poisťovne OTP Banka Slovensko, a.s. dňa 22.6.2009 reklamovala v banke
dcéry žalobcu neúplnosť prevodného príkazu, kedy konštatovala, že názov prijímateľa v poli 59 príkazu
nie je úplný (chýba právna forma spoločnosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou názvu prijímateľa).
Vyzvala banku príkazcu, aby v lehote 5 dní zaslala prijímajúcej banke potrebné údaje alebo budú

prostriedky vrátené späť. Dňa 25.6. 2009 oznámila banka príkazcu OTP Banke Slovensko, a.s., že
stiahlafinančnéprostriedkyažiadalaopotvrdenie,žeplatobnýpríkazpovažujebankazazrušený.Eštev
ten deň 25.6.2009 OTP Banka Slovensko, a.s. potvrdila banke príkazcu, že považuje platbu za zrušenú.

4. Nemal tiež za sporné, že v dňoch 25.7.2010 a 13.10.2010 došlo k vzniku dvoch škodových udalostí na

poistenom motorovom vozidle, obe boli žalobcom riadne nahlásené poisťovni, pričom z predložených
listinných dokladov (list poisťovne zo dňa 8.11.2010 a zo dňa 19.10.2010) je zrejmé, že samotná
poisťovňa škodovú udalosť zo dňa 25.7.2010 zaregistrovala pod č. 3011001258 a škodovú udalosť zo
dňa 13.10.2010 zaregistrovala pod č. 3011001377, o čom upovedomila žalobcu. Žalobca predložil súdu
ako listinný dôkaz dve faktúry, vystavené spoločnosťou Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., znejúce

na sumu 803,56 Eur a na sumu 2.917,94 Eur (faktúra č. DF0115 155284 splatná dňa 30.12.2010 a
faktúra č. DF115 155285 splatná dňa 30.12.2010). Vychádzajúc z obsahu týchto listinných dôkazov
ustálil záver, že žalobca si poškodené vozidlo dal opraviť a za túto poskytnutú službu mu boli vystavené
vyššie špecifikované faktúry. Po ich vystavení žalobca tieto zaslal dňa 30.12.2010 Groupama poisťovňa,
a.s. spolu s listom, v ktorom sa voči poisťovni domáhal vyporiadania jeho nárokov a zaslanie poistného

plnenia na jeho účet. Listom zo dňa 25.1.2011 oznámila Groupama poisťovňa, a.s. žalobcovi, že poistná
zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného dňom 9.9.2009, t.j. do 3 mesiacov odo dňa splatnosti
splátky v súlade s § 801 Obč. zák. vedeného v OTP Banka Slovensko. Zistil, že dňa 24.8.2010 bola na
účet poisťovne pripísaná suma
691,36 Eur, ktorej platcom bol žalobca. Sám dopytoval príslušnú banku na oznámenie skutočnosti,

či v období od 9.6.2009 do 10.9.2009 bola z účtu vedeného v Reiffeisenlandesbank poukázaná na
účet spoločnosti Groupama poisťovňa, a.s. suma 691,36 Eur. Banka potvrdila prijatie jedinej platby
pod VS XXXXXXXXXX a to práve dňa 24.8.2010 vo výške 691,36 Eur. Žalobca poisťovňu, neskôr aj
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, opätovne žiadal o poskytnutie poistného plnenia, nakoľko
mal za to, že sporné poistné bolo na účet Groupama poisťovňa, a.s. riadne pripísané. Medzi žalobcom a

poisťovňou prebiehala písomná ako aj mailová korešpondencia, v rámci ktorej však poisťovňa zotrvala
na svojom názore, že došlo k zániku poistnej zmluvy z dôvodu neuhradenia poistného plnenia v lehote
3 mesiacov od jeho splatnosti a preto predmetné škodové udalosti nie sú poistením kryté. Na svojich
stanoviskách sporové strany v podstate zotrvali aj v priebehu celého súdneho konania.5. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 788, § 796 ods. 1. § 801 ods. 1,3, § 567 ods. 2, § 420
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a vyhodnotiac dôkazy dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom

na začatie konania je nedôvodný. Preto návrh v celom rozsahu zamietol.

6. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca si voči žalovaným uplatňoval nárok z rôznych právnych
titulov,skúmalexistenciupredpokladovdôvodnostiuplatnenéhonárokuosobitnevočižalovanému1/ako
aj voči žalovanému 2/. Vyslovil, že medzi účastníkmi konania v podstate neexistovali rozpory ohľadne

otázky ustálenia skutkového stavu. Ich názory sa rôznili v otázke právneho posúdenia veci a v otázke
splnenia resp. nesplnenia zákonných podmienok uplatneného nároku. Nemal za sporné, že žalobca
uzavrel so spoločnosťou Groupama poisťovňa, a.s. poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné
poistenie motorového vozidla. V rámci tejto zmluvy bolo dojednané bežné poistné, splatné prvého dňa
poistného obdobia, ktorého začiatok sa zhodoval s dňom začiatku poistenia. Zmluvné strany si dojednali
výšku poistného sumou 691,36 Eur s poistnou dobou 1 rok. Z vyššie uvedeného mal za zrejmé (a túto

skutočnosť účastníci v konaní ani nenamietali), že splatnosť prvého poistného nastala dňom 10.6.2009.
Mal tiež preukázané, že dcéra žalobcu zadala príkaz na úhradu sumy 691,36 Eur, v ktorom uviedla-
číslo účtu poisťovne, variabilný symbol, meno a priezvisko žalobcu a obchodné meno prijímateľa v tvare
Groupama Poisťovňa (bez uvedenia právnej formy) a to ešte v čase plynutia trojmesačnej lehoty od
dňa splatnosti poistného. Žalovaný 2/ ako banka prijímateľa- poisťovne reklamovala v banke príkazcu

neúplne označenie obchodného mena príjemcu v príkaze na úhradu (resp. neuvedenie právnej formy).
Banka príkazcu stiahla prikázané finančné prostriedky o čom upovedomila žalovaného 2/ s poznámkou,
aby platobný príkaz považovala za zrušený. Hoci po vzniku škodových udalostí, si žalobca uplatnil
uhradenie poistného plnenia, zníženého o spoluúčasť, poisťovňa mu predmetné plnenie neposkytla.

7. Z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že právny predchodca žalovaného1 1/ (Groupama poisťovňa,
a.s.) uzavrela so žalobcom ako poistníkom poistnú zmluvu, z ktorej obom zmluvným stranám plynuli
práva aj povinnosti. Nespornou povinnosťou žalobcu bolo uhradiť poistné za prvé poistné obdobie do
9.9.2009. Uviedol, že v prípade jeho neuhradenia, samotný zákon predpokladá vznik sankcie v podobe
zánikupoistenia.Konštatoval,žezánikompoistenia(atedazánikompoistnejzmluvyakotakej)dochádza

k rozviazaniu záväzkového vzťahu, založeného poistnou zmluvou, na základe čoho poisťovateľovi
zaniká povinnosť poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a na druhej
strane poistníkovi zaniká povinnosť platiť poistné. Zánikom poistnej zmluvy poistiteľovi vzniká právo na
poistné za dobu do zániku poistenia, čo opätovne predpokladá samotný zákon v ustanovení § 803
ods. 1 OZ. V súvislosti s uplatneným nárokom voči žalovanému 1/ (ako právnemu nástupcovi Groupama

poisťovňa, a.s.) uviedol, že hypotézou právnej normy (§ 801 ods. 1 OZ) predpokladaná skutková
situácia nastala aj v tomto prípade, kedy reálne k uhradeniu poistného za prvé obdobie v čase od
10.6.2009 do 9.9.2009 zo strany žalobcu nedošlo. Sankciou je nesporne zánik poistenia a aj zánik
povinnosti poisťovne poskytovať plnenie v prípade škodových udalostí, ktoré dokonca v tomto prípade
obe nastali, až po zániku poistenia ako takého. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že plnenie poistného

nepredstavuje záväzok žalobcu voči poisťovni., naopak mal. za to, že zaplatenie bežného poistného
predstavuje jeden zo záväzkov, na ktorých plnenie sa zaviazal žalobca právnemu predchodcovi
žalovaného 1/ poistnou zmluvou, pričom z hľadiska jeho charakteru ide o typický peňažný záväzok,
ktorého spôsob plnenia nebol medzi účastníkmi zmluvy sporný. Jednou z možností plnenia peňažného
záväzku je nepochybne aj plnenie prostredníctvom peňažného ústavu- banky, kedy príkazca (v tomto

prípade žalobca - dlžník) môže zadať príkaz na úhradu svojej banke, ktorá následne zadanú sumu
prevedienaúčetveriteľavpeňažnomústave.Konštatoval,žezákon(§567ods.2Obč.zák.)predpokladá
okamih splnenia dlhu vtedy, ak dôjde k reálnemu pripísaniu dlžnej sumy- poistného na účet veriteľa v
peňažnom ústave. Skúmal preto, či k reálnemu pripísaniu v prospech účtu poisťovne došlo. Z výpisu
z účtu poisťovne mal za zrejmé, že jedinou platbou žalobcu bolo až neskoršie plnenie dňa 24.8.2010,

avšak v rozhodnom období (od 10.6.2009 do 9.9.2009) žiadna suma v prospech účtu veriteľa pripísaná
nebola. Hoci teda žalobca (prostredníctvom účtu svojej dcéry) príkaz na úhradu zadal, tento nebol
spracovaný tak, aby jeho finálnym následkom bolo pripísanie dlžnej sumy na účet veriteľa. Naopak táto
suma (znížená o reklamačné poplatky) bola vrátená na účet príkazcu spolu s odôvodnením jej vrátenia
(tedaneuvedenieúplnýchúdajov).Vtejtosúvislostipoukázalnaskutočnosť,žežalobcamalnepochybne

možnosť oboznámiť sa s tým, že poistné plnenie odoslané reálne nebolo, pričom v tomto prípade nebol
ani pod časovým tlakom, nakoľko do uplynutia trojmesačnej doby zostávali ešte dva mesiace a teda
nič mu nebránilo zaslať peňažné plnenie opätovne. Vychádzajúc zo skutočnosti, že banka príkazcu
(Raiffeisen Bank) dokonca upovedomila príkazcu o vrátení peňažnej sumy spolu s uvedením dôvodujej vrátenia, skutočnosť, že túto peňažnú transakciu príkazcu (dcéra žalobcu) nezaregistroval a že o nej
neupovedomil žalobcu, nemožno podľa neho za žiadnych okolností pričítať v neprospech žalovaného
1/ (resp. jeho právneho predchodcu).

8. Taktiež nesúhlasil s názorom žalobcu, že zákonné ustanovenia v tomto prípade je potrebné vykladať
v prospech spotrebiteľa. Hoci nepochybne aj poistná zmluva predstavuje zmluvu spotrebiteľskú, v tomto
prípade pri výklade zákonných ustanovení (§ 801 ods. 1 a § 567 ods. 2 ), nenašiel žiadne pochybnosti
o rozsahu ich aplikácie a spôsobe výkladu. Zákonné znenia týchto ustanovení sú jednoznačné a vo

svojom kontexte stanovujú jasné a konkrétne pravidlá, upravujúce tak otázku splnenia peňažného dlhu
(§ 567 ods. 2 OZ) ako aj otázku zániku poistenia (§ 801 ods. 1 OZ). Nakoľko bolo v konaní preukázané,
že k reálnemu pripísaniu sumy
691,36 Eur (ako poistného plnenia za prvé poistné obdobie) na účet poisťovne nedošlo do troch
mesiacov odo dňa jej splatnosti (do 9.9.2009), konštatoval zánik poistenia ako takého a nemožnosť
subsumácie škodových udalostí pod rozsah úpravy poistnej zmluvy.

9. Aj keď mal za nepochybné, že k začatiu prešetrovania poistných udalostí zo strany poisťovne
reálne došlo, a že k oznámeniu o zániku poistnej zmluvy došlo až neskoršie, tento fakt podľa neho
nijako neovplyvňuje zákonom predpokladaný následok v podobe zániku poistenia. Uviedol, že k zániku
poistenia dochádza zo zákona a nie je k tomu potrebné žiadne oznámenie zo strany poisťovne

poistníkovi. Nárok, uplatnený voči žalovanému 1/ považoval preto za nedôvodný a preto ho v celom
rozsahu zamietol.

10. Súd prvej inštancie vychádzal tiež z toho, že žalobca v priebehu konania rozšíril okruh žalovaných
subjektov aj o žalovaného 2/, ako banku, v ktorej mala Groupama poisťovňa, a.s. (ako poisťovateľ) v

rozhodnom období vedený účet, v prospech ktorého bol žalobca povinný poskytnúť peňažné plnenie
poistného a podľa názoru žalobcu došlo k pochybeniu zo strany žalovaného 2/, ktoré možno kvalifikovať
ako porušenie právnej povinnosti, a sú naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu,
práve vo výške žalovanej istiny. V tejto súvislosti vychádzal z teoreticko-právnej koncepcie vzniku
zodpovednosti daného subjektu práva za škodu. Vyslovil, že na to, aby bol žalobca v tomto konaní (v

rámci uplatnenia nároku voči žalovanému 2/) úspešný, musel osvedčiť a preukázať existenciu troch
základných atribútov vzniku zodpovednosti za škodu- a to 1. porušenie právnej povinnosti na strane
žalovaného 2/, 2. vznik samotnej škody a 3. príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti (či už
v podobe konania alebo opomenutia) a vznikom samotnej škody, pričom uviedol, že táto príčinná
súvislosť musí vykazovať znaky priamosti a bezprostrednosti. Poukázal na niektoré, podľa jeho názoru

rozhodujúce a nosné ustanovenia priloženého reklamačného poriadku ako aj ustanovenia Všeobecných
obchodných podmienok vedenia konta a termínovaného vkladu v EUR a bežného účtu a termínovaného
vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka Slovensko, a.s. (ďalej len VOP). Aj keď
sa stotožnil so žalobcom v tom, že tieto nezaväzujú jeho samotného, predsa len ide o ustanovenia, ktoré
predstavujú vymedzenie práv a povinností žalovaného 2/ v prípade prijímania príkazov pri cezhraničnom

platobnom styku. Preto na účely skúmania otázky porušenia povinností zo strany žalovaného 1/ je podľa
neho ich obsah rozhodujúci a určujúci. Uviedol, že podľa čl. 31 VOP banka pripíše klientovi prijatú
sumu prevodu zo zahraničia v deň valuty, najneskôr do konca nasledujúceho bankového pracovného
dňa po dni pripísania sumy prevodu na účet banky za predpokladu obdržania všetkých náležitostí
potrebných na pripísanie sumy prevodu. V prípade nesúladu alebo neúplnosti náležitostí potrebných na

pripísanie sumy prevodu, banka nezodpovedá za nedodržanie tejto lehoty. Ak prijatá suma prevodu zo
zahraničia je v inej mene ako je mena, v ktorej banka vedie klientovi účet, banka zúčtuje prijatú sumu
príslušným kurzom vyhláseným bankou platným na konci dňa, v ktorý bola suma prevodu pripísaná
na účet banky. Poukázal aj na čl. 34 písm. a) VOP klient- príjemca hladkej platby zo zahraničia je
povinný zahraničnému/tuzemskému partnerovi- príkazcovi v rámci platobne inštrukcie oznámiť správne

náležitosti pre smerovanie hladkej platby a to a) presný názov a adresu príjemcu (názov firmy, plné
meno a priezvisko, úplnú adresu, mesto, štát). V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že súčasťou
obchodného mena právnickej osoby je nielen názov, ale aj právna forma, ktorá figuruje aj v Obchodnom
registri. Podľa čl. 35 VOP banka nezrealizuje také prevodné príkazy, o ktorých zistí, že sú v rozpore s
platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo údaje sú natoľko chybné, že ich nie je možné

realizovať. Konštatoval, že podľa č. 24 Reklamačného poriadku žalovaný 2/ (ďalej len "RP") OTP Banka
nie je povinná prijať na vykonanie cezhraničného prevodu prevodné príkazy, ktoré nespĺňajú podmienky
stanovené OTP Bankou na vykonanie cezhraničného prevodu a obsahujú neúplné alebo nepresné
údaje, prípadne príkazca nepredloží podklady potrebné na jeho vykonanie v zmysle platných zákonov.Podľa čl. 25 RP OTP Banka nezodpovedá za nedodržanie lehoty na pripísanie sumy cezhraničného
prevodu v súlade so zákonom o platobnom styku v prípade nesúladu alebo neúplnosti náležitostí
potrebných na pripísanie sumy prevodu. Ďalej poukázal na čl. 26 RP, podľa ktorého OTB Banka za

účelom bližšej identifikácie cezhraničného prevodu kontaktuje vykonávajúcu inštitúciu príkazcu alebo
sprostredkujúcu inštitúciu, resp. samotného príjemcu- klienta OTP Banky, a na čl. 27, podľa ktorého OTP
Banka nezodpovedá za neúspešné vykonanie cezhraničného prevodu alebo za jeho neuskutočnenie v
dôsledku chybných, neúplných alebo nepresných údajov uvedených na prevodnom príkaze.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení, ktorých rozpor s akýmkoľvek právnym predpisom
upravujúcim platobný styk nebol zistený, sa súd prvej inštancie priklonil k argumentom žalovaného 2/,
ktorý v rámci svojej obrany poukázal na dodržanie riadneho postupu pri reklamovaní spornej platby
a teda skutočnosť, že na jeho strane nedošlo k porušeniu akýchkoľvek právom uložených povinností.
Mal za zrejmé, že žalovaný 2/ promptne, ako náhle sa oboznámil s prevodným príkazom, reklamoval
neúplnosť údajov- konkrétne neuvedenie právnej formy príjemcu, u banky príkazcu. Bol toho názoru,

že neoznačenie právnej formy v prípade príkazu na úhradu, spôsobuje jeho neúplnosť a hoci v
danom príkaze boli špecifikované všetky ostatné náležitosti (vrátane uvedenia konkrétneho čísla účtu
a variabilného symbolu) nemožno podľa neho považovať za porušenie povinnosti žalovaného 2/ a
to, že nepripísala danú sumu na účet príjemcu, ale pre zabezpečenie istoty (najmä pri cezhraničnom
platobnom styku) zvolil postup reklamácie- teda v podstate žiadosti o doplnenie údaja- právnej formy

prijímateľa. Uviedol, že tento postup mu umožňoval reklamačný poriadok, a preto nemožno hovoriť
o porušení povinnosti, ak najmä s prihliadnutím na záujmy svojho klienta, požadoval doplnenie
chýbajúceho údaju. Skúmať správnosť následného postupu banky príkazcu, ktorá požiadala, aby bol
daný príkaz považovaný za zrušený, už nebolo podľa neho v kompetencii žalovaného 2/. Ustálil záver,
že nie je splnený jeden zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie

povinnosti na strane žalovaného 2/. Tvrdenie žalobcu, že v rámci príkazu bol príjemca platby riadne
špecifikovaný a žalovaný 2/ bol povinný platbu zrealizovať a pripísať ju na účet príjemcu, nepovažoval
za správne. Hoci by nedošlo k porušeniu povinnosti na strane žalovaného 2/ ani v prípade, že by bez
ďalšieho na účet príjemcu prikázanú sumu pripísal, ak dal prednosť opatrnosti a zvolil formu reklamácie
príkazu (čo jej umožňoval reklamačný poriadok), nemožno hovoriť o porušení povinnosti na jeho strane.

12. Vylovil, že ak by aj ustálil, že postupom žalovaného 2/ (kedy banka nepripísala na účet svojho
klienta prikázanú sumu) by došlo k porušeniu povinnosti, nemožno opomenúť tú skutočnosť, že medzi
označenou škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a konaním žalovaného 2/ neexistuje priama príčinná
súvislosť. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu škoda v tomto prípade predstavuje ním vynaložené náklady na

odstránenie škôd vzniknutých na motorovom vozidle v dôsledku vzniku škodových udalostí, mal za to,
že o vzťah príčinnej súvislosti (tzv. kauzálny nexus) ide však len v tom prípade, ak medzi protiprávnym
konaním škodcu a vznikom škody je bezprostredný vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Vyslovil, že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ale otázkou skutkovou, preto pri jej zisťovaní je potrebné škodu izolovať zo všeobecných

súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Uviedol, že právna teória vylučuje neobmedzenú kauzalitu,
čoznamená,ževzťahpríčinyanásledkumusíbyťpriamyaneprerušený.Zoskutočnostípreukázanýchv
tomto konaní mal za zrejmé, že samotné poškodenie motorového vozidla nebolo spôsobené porušením
povinnosti žalovaného 1/ rovnako ako tak nebolo spôsobené konaním žalovaného 2/ pri prípadnom
zmenšení majetku žalobcu zaplatením vystavených faktúr za opravu vozidla. K poškodeniu vozidla totiž

došlo nepochybne pôsobením iných vonkajších javov (pravdepodobne dopravná nehoda), ktoré možno
charakterizovať ako príčiny vzniku škody. V prípade pripísania poistného plnenia na účet poisťovne,
by síce pravdepodobne (ak by nenastali iné skutočnosti) poisťovňa plnila žalobcovi, ale z následkov
vyplýva, že sa jedná medzi žalobcom a žalovaným 2/ o vzťah nepriamy, sprostredkovaný, do ktorého
zasahujú ďalšie subjekty. Preto aj z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti

a škodou, návrhu žalobcu voči žalovanému 2/ nevyhovel.

13. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné a hospodárne pripustiť predloženie listinného dôkazu
- výpis z internetbankingu právnej zástupkyne žalobcu, ktorým mala byť osvedčená skutočnosť, že
do kolónky pre názov sa nezmestí uvedenie aj právnej formy. To akým spôsobom je po technickej

stránke zabezpečené vypĺňanie údajov pri internetbankingu na inom účte a v inej banke, považoval
pre posúdenie tohto sporu za irelevantné a vzhľadom na vyššie uvedené závery by podľa súdu prvej
inštancie bolo predloženie tohto dôkazu nadbytočné.14. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a obom žalovaným ako úspešným
účastníkom konania priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie
žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaným 1/ a 2/ uložiť
povinnosť uhradiť mu sumu 3 476,02 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 19.1.2011 do
zaplatenia, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. Dôvodil,
že otázka povinnosti žalovaného 2/ týkajúca sa pripísania či nepripísania poistného hradeného jeho

dcérou na účet príjemcu - žalovaného 1/ je otázkou zásadného právneho významu a mal za to, že súd
prvej inštancie mal náležite skúmať všetky okolnosti, ktoré mali, resp. mohli mať vplyv na jej vyriešenie.
Uviedol, že v príkaze na úhradu boli uvedené všetky náležitosti potrebné na identifikáciu platby -
uvedenie konkrétneho čísla účtu, variabilného symbolu, ako aj uvedenie názvu a adresy žalovaného
1/-Groupama poisťovňa, Klemensova 2, 811 02 Bratislava. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nepripustil
listinný dôkaz -výpis z internetbankingu, ktorým mala byť osvedčená skutočnosť, že do kolónky pre

názov sa nezmestí uvedenie právnej formy, čo bolo potrebné skúmať z dôvodu, že neuvedenie právnej
formy bolo dôvodom, že žalovaný 2/ nepripísal platbu na poistné na účet žalovaného 1/. Ak teda z
objektívnych príčin nemohol uviesť skratku právnej formy žalovaného 1/ z dôvodu, že sa do kolónky
nezmestila, bolo podľa neho potrebné túto skutočnosť preskúmať. Nevykonaním tohto dôkazu súd
prvej inštancie podľa neho nezistil dostatočne skutkový stav veci a odňal mu tým možnosť konať pred

súdom. Poukázal na čl. 34 VOP, v zmysle ktorého žalovaný 2/ bol povinný pripísať platbu na účet
príjemcu, ak bol okrem iného uvedený presný názov a adresa príjemcu, pričom v zátvorke príslušného
ustanovenia je presne špecifikované, čo bolo potrebné uviesť. Na to, aby žalovaný realizoval platby, bolo
potrebné uviesť presný názov resp. názov firmy. V ust § 9 ods. 2 Obch. zák. podľa ktorého obchodné
meno právnickej osoby je tvorené z kmeňa, teda vlastného názvu subjektu a dodatku označujúceho

právnu formu tohto subjektu, vyplýva, že dodatok označujúci právnu formu je súčasťou obchodného
mena a netvorí súčasť názvu obchodnej spoločnosti. Mal za to, že v zmysle čl. 34 písm. a/ VOP
postačovalo uviesť názov firmy a nie obchodné meno, ktorého súčasťou je dodatok označujúci právnu
formu. Poukázal na čl. 3 VOP, podľa ktorého sa v bode 3 písm. e/ žalobca so žalovaným 1/ dohodli,
že nezaplatením poistného, ak poistné za prvé poistné obdobie alebo jedno rázové poistné nebolo

zaplatené do 3 mesiacov od jeho splatnosti poistenie zanikne. To podľa neho to znamená, že poistné sa
považuje za zaplatené, ak pokyn na úhradu bol daný na poštu alebo banku posledný deň trojmesačnej
lehoty, pričom je nerozhodné, kedy táto suma bola pripísaná na účet poistiteľa - žalovaného 1/. Mal za
to, že súd prvej inštancie pochybil a dospel nesprávnemu právnemu záveru, keď použil ustanovenia
Občianskeho zákonníka, od ktorých sa dohodou zmluvných strán bolo možné odchýliť, lebo to pripúšťalo

ust. § 516 Obč. zák. a medzi ním a žalovaným 1/ došlo k takejto dohode, keď v poistných podmienkach
bolo dohodnuté, že k zániku poistenia dôjde za podmienok uvedených v čl. 3 ods. 3, pričom bolo
dohodnuté, že v tam uvedených lehotách je potrebné zaplatiť poistné (nie pripísať na účet žalovaného
1/), pričom bola dohodnutá i sankcia pre prípad, že pokyn na úhradu poistného nebude daný pošte,
banke apod., najneskôr v posledný deň uplynutia lehoty uvedenej vo VOP. Súd prvej inštancie tak podľa

neho nesprávne vychádzal z ust. § 567 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého sa za okamih splnenia dlhu
všeobecne predpokladá okamih splnenia dlhu deň pripísania finančnej čiastky na účet veriteľa. Bol toho
názoru, že včas a riadne zabezpečil úhradu poistného a je bezvýznamné pre posúdenie veci, či platba
na účet žalovaného 1/ nabehla alebo nie a že nemožno stotožňovať pojem záväzok s pojmom dlh,
pretože záväzok sa stáva dlhom až vtedy, keď nebol záväzok v dohodnutej lehote splnený. Považoval

za nesprávnu reklamáciu zo strany žalovaného 2/, keď uvedenie právnej formy by sa podľa neho
vyžadovalo len v prípade, keby sa vyžadovalo vyplniť obchodné meno, nie názov spoločnosti, pričom
VOP i reklamačný poriadok požadujú uviesť len názov prijímateľa, nie jeho obchodné meno, pričom
dodatok právnej formy je súčasťou len obchodného mena, nie názvu prijímateľa. Poukázal na to, že
žalovaným 2/ bola na účet jeho dcéry bola vrátená iná suma ako bola uvedená v príkaze na úhradu

poistného, preto sa nemohol dozvedieť, že poistné alebo jeho časť bola vrátená, preto nesúhlasil s
tvrdením súdu prvej inštancie, že mal dosť času na odstránenie nedostatkov opätovným poukázaním
poistného. Nakoľko podľa neho v príkaze na úhradu poistného uviedol všetky potrebné údaje, žalovaný
2/, tým že túto platbu nepripísal na účet žalovaného 1/, porušil nielen svoje povinnosti, ale týmto
postupom mu priamo spôsobil škodu, pretože k vyplateniu poistného plnenia zo strany žalovaného

1/ nedošlo výlučne z dôvodu, že žalovaný 2/ bezdôvodne a v dôsledku porušenia svojich povinností
nepripísal platbu na účet žalovaného 1/. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti trov konania, keď mu malo byť zrejmé z priebehu konania, že aj prípadný jeho neúspech nebol
zapríčinený jeho konaním, nakoľko poistné uhradil riadne a včas a o tom, že poistné bolo vrátené nemalvedomosť, ani jeho dcéra, rovnako nemal vedomosť ani o reklamačnom konaní, vyvolaného bankou,
ktoré skutočnosti mal podľa neho súd prvej inštancie zohľadniť s poukazom na ust.
§ 150 O.s.p.

16. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštanciepotvrdiťapriznaťmuajnáhradutrovodvolaciehokonania.Nepovažovalzadôvodnévykonanie
listinného dôkazu- výpisu z internetbankingu, ktorým mala byť podľa žalobcu preukázaná skutočnosť, že
dokolónkypríjemcusauvedenieprávnejformyprenedostatokznakovnevmestí,čonemožnopovažovať

za pochybenie súdu prvej inštancie, nakoľko táto skutočnosť žalovanými nebola spochybnená. Za
dôležité považoval to, že žalobca a jeho dcéra nechali bez povšimnutia skutočnosť, že sa platba vrátila
s tým, že sa platba vrátila s odôvodnením, pričom vrátením platby a zánikom poistnej zmluvy ubehli
približne dva mesiace. Uviedol, že žalobca mal k dispozícii dosť času na to, aby prijal potrebné opatrenia
na zrealizovanie platby (internetbanking podľa neho nie je jediným spôsobom platenia poistného).
Poukázal na to, že žalobca bol bankou inštruovaný, ktoré náležitosti žiada doplniť, aby mohla byť

platba úspešne zrealizovaná. Konštatoval, že v danom prípade išlo o bezhraničný prevod finančných
prostriedkov, pričom žalovaný 2/, kedy sa finančné operácie riadia odlišnými, spravidla prísnejšími
zásadami. Zastával preto názor, že žalovaný 2/ neporušil žiadnu svoju povinnosť, keď platbu vrátil
odosielateľovi pre neoznačenie formy príjemcu. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, podľa neho nešpecifikoval, akým spôsobom.

17. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP)
vedenia konta a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám OTP banka Slovensko, a.s.
(platné od 15.6.2009), platiteľ/príkazca platby bol povinný platobnej inštitúcii príkazcu oznámiť správne
náležitosti pre smerovanie hladkej platby, a to okrem iného presný názov a adresu príjemcu. Pod

presným názvom príjemcu platby sa rozumie a vyžaduje v prípade právnických osôb okrem samotného
názvu spoločnosti aj uvedenie jej právnej formy, ktorá požiadavka je v súlade s povinnosťou banky,
upravenou v zákone o bankách pri svojich obchodoch postupovať obozretne. Túto požiadavku o
uvedenie presného názvu príjemcu platby oprel aj o samotné znenie § 9 Obchodného zákonníka, v
zmysle ktorého súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok, označujúci ich právnu

formu. Nakoľko žalobca neuviedol do platobného príkazu právnu formu obchodnej spoločnosti, na účet
ktorej mali byť finančné prostriedky pripísané, v súlade s platnými VOP, OTP banka chýbajúci údaj
reklamovala a žiadala banku platiteľa o doplnenie chýbajúcej informácie a táto mala jej doplnenie
vyžiadať priamo od platiteľa a následne banke príjemcu -OTP banke oznámiť, resp. doplniť. Namiesto
toho banka platiteľa požiadala o vrátenie platby, ktorú jej dal dňa 25.6.2009 k dispozícii zníženú o

poplatok 30 Eur, t.j. vo výške 661,36 Eur. Uviedol, že žalobca nerozporoval konanie banky príkazcu,
ktorá si mohla doplnenie údajov vyžiadať od majiteľa účtu príkazcu a následne oznámiť OTP banke,
čím by sa príkaz na úhradu stal perfektným a platba by bola pripísaná na účet poisťovne. Za neobvyklé
považoval, aby si samotný platiteľ nevšimol vrátenie sumy 661, 36 Eur na svoj účet. Za nepodložené
považoval tvrdenie žalobcu, že v skutočnosti nebolo možné na príkaze na úhradu vyplniť aj právnu formu

príjemcu z dôvodu nedostatku miesta vo formulári, pretože v takom prípade by na účet poisťovne nebolo
možné poslať žiadnu platbu. Odvolanie žalobcu tak považoval za účelové a nedôvodné.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“)
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a§ 380 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania podľa §

378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záver, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

19.1 Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite vyhodnotil

a na základe vykonaného dokazovania dospel aj k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd
nepovažoval odvolacie dôvody žalobcu za dôvodné.21. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

21.1 Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude
zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

21.2 Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné
obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

22. Charakter a účel poistného vzťahu tak vyjadruje predovšetkým § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak
nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom

poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Z tohto ustanovenia vyplýva, že poistenie je
záväzkový dvojstranný, niekedy viacstranný vzťah, v ktorom tak, ako je to pre občianskoprávne, aj
pre obchodné záväzkové vzťahy charakteristické, majú účastníci na oboch stranách vzťahu práva i
povinnosti. Práva a povinnosti z poistného vzťahu, predovšetkým právo poisťovne na poistné a právo
poisteného na poistné plnenie, ak nastala zmluvou predpokladaná poistná udalosť, vzniká so vznikom

poistenia (§ 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zásady vyplývajúce z § 788 ods.1 a § 795 ods.
1 Občianskeho zákonníka sú ďalej rozvedené v ustanoveniach § 796 Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú režim platenia poistného a jeho zročnosť, v ust. § 801 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje
dôsledky neplatenia poistného a napokon v ustanovení § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovuje, za aký čas má poistiteľ právo na poistné, pričom podľa uvedeného ustanovenia nie je

rozhodujúce, či išlo o poistné bežné alebo jednorazové a či nastala poistná udalosť. Bežným poistným sa
rozumie poistné, ktoré sa platí bežne za dohodnuté poistné obdobia (obdobie dohodnuté poistiteľom a
tým, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, za ktoré obdobie sa bude poistné platiť) a jednorazovým poistným
poistné, ktoré sa má zaplatiť za celú dobu, na ktorú sa poistenie dojednalo a že ak nie je dohodnuté inak,
je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia

(§ 796 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

23. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.6.2009 uzavrel s Groupama poisťovňa, a.s. poistnú
zmluvu č. 3100003600, ktorou havarijne poistil svoje motorové vozidlo. Dňa 25.7.2010 došlo k poistnej
udalosti, pri ktorej bolo motorové vozidlo poškodené, čo riadne nahlásil poisťovni a táto ju zaevidovala

pod číslom 3011001258. Dňa 13.10.2010 došlo k ďalšej poistnej udalosti, ktorú riadne dňa 2.11.2010
oznámil poisťovni, ktorá aj túto zaevidovala pod číslom 3011001377. Dňa 30.12.2010 zaslal poisťovni
dve faktúry vo výške 803,56 Eur a vo výške 2.917,94 Eur za opravy vozidla a požadoval poistné
plnenie.Groupamapoisťovňa,a.s.muvšakdňa25.1.2011oznámila,žepoistnázmluvazaniklazdôvodu
nezaplatenia poistného dňom 9.9.2009 a poistné plnenie mu preto neposkytla. Poistné vo výške 691,36

Eur zaplatil prevodným príkazom dňa 21.6.2009, a to z účtu svojej dcéry N. O., vedenom v Raiffeisen
Bank. ktorá žije v Rakúsku, pričom bolo uvedené číslo poistnej zmluvy aj jeho meno. Poisťovňa mu
odmietla plniť, s tým, že poistné nebolo poukázané na jej účet a trvala na tom, že poistná zmluva zanikla.
Opätovne žiadal o poskytnutie poistného plnenia a mal za to, že poistné bolo riadne zaplatené, pripísané
na účet poisťovne, pričom táto prijala aj ďalšiu splátku poistného. Preto sa v konaní domáhal zaplatenia

fakturovaných súm za opravu vozidla vo výške 3.721,50 Eur, pričom z tejto čiastky odpočítal zmluvne
dohodnutú spoluúčasť vo výške 245,48 Eur.

24. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca uzavrel so spoločnosťou
Groupama poisťovňa, a.s. dňa 9.6.2009 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie

motorového vozidla. V rámci tejto zmluvy bolo dojednané ročné poistné vo výške 691,36 Eur, splatné
prvého dňa poistného obdobia, ktorého začiatok sa zhodoval s dňom začiatku poistenia. Nespornou
povinnosťou žalobcu bolo uhradiť poistné za prvé poistné obdobie do 9.9.2009. Dcéra žalobcu zadala
dňa 22.6.2009 príkaz na úhradu sumy 691,36 Eur, v ktorom uviedla - číslo účtu poisťovne, variabilný
symbol, meno a priezvisko žalobcu a obchodné meno prijímateľa v tvare Groupama Poisťovňa (bez

uvedenia právnej formy). Žalovaný 2/ ako banka prijímateľa - poisťovne, reklamovala v banke príkazcu
neúplnosť prevodného príkazu, kedy konštatovala, že názov prijímateľa v poli 59 príkazu nie je úplný
(chýba právna forma spoločnosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou názvu prijímateľa).Taktiež bolo
preukázané, že v dňoch 25.7.2010 a 13.10.2010 došlo k vzniku dvoch škodových udalostí na poistenommotorovom vozidle, obe boli žalobcom riadne nahlásené poisťovni, pričom z predložených listinných
dokladov (list poisťovne zo dňa 8.11.2010 a zo dňa 19.10.2010) je zrejmé, že samotná poisťovňa
škodovú udalosť zo dňa 25.7.2010 zaregistrovala pod č. 3011001258 a škodovú udalosť zo dňa

13.10.2010 zaregistrovala pod č. 3011001377, o čom upovedomila žalobcu.

25. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, že žalobcovi nevznikol nárok
voči žalovanému 1/ na poistné plnenie za vzniknuté škodové udalosti v dôsledku zániku poistenia, ku
ktorému došlo tým, že platba poistného žalobcom realizovaná dcérou žalobcu z jej účtu vedeného v

Raiffeisen Bank prevodným príkazom na sumu 691,36 Eur, obsahovala údaje, ako číslo účtu poisťovne,
variabilný symbol, meno a priezvisko žalobcu a obchodné meno prijímateľa v tvare Groupama Poisťovňa
(bez uvedenia právnej formy, z ktorého dôvodu žalovaný 2/ uskutočnil reklamáciu u banky príkazcu na
odstránenie tejto vady, na čo banka príjemcu zrušila platobný príkaz a žiadala o vrátenie uvedeného
poistného, ktoré bolo vrátené na účet dcéry žalobcu. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu
uhradeniu poistného, poistenie zo zákona zaniklo, o čom nebola povinná poisťovňa žalobcu informovať,

a v dôsledku zániku poistenia jej zanikla aj povinnosť vyplatiť žalobcovi poistné plnenie. Skutočnosť,
že túto peňažnú transakciu príkazcu (dcéra žalobcu) žalobca nezaregistroval a ani následný zánik
poistenia, nemožno pričítať v neprospech žalovaného 1/ (resp. jeho právneho predchodcu). Tvrdenie
žalobcu, že žalovaným 2/ bola na účet jeho dcéry vrátená iná suma ako bola uvedená v príkaze
na úhradu poistného a že preto sa nemohol dozvedieť, že poistné alebo jeho časť bola vrátená, z

ktorého dôvodu nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že mal dosť času na odstránenie nedostatkov
opätovným poukázaním poistného, nie je dôvodné. Poistné po uvedenej reklamácii mohlo byť vrátené
len na účet toho, kto zadával príkaz na jeho úhradu, teda na účet jeho dcéry vedený v Raiffeisen Bank.
Dňa 1.7.2009 Raiffeisen bank pripísala na účet
p. N. O. sumu 631,36 Eur, s tým, že v zmysle výpisu z účtu zo dňa 8.7.2009 je zrejmé, že svoju klientku

informovala o tom, že jej platba zo dňa 19.6.2009 vo výške 691,36 Eur znížená o poplatky v prospech
Groupama poisťovňa bola vrátená z dôvodu neúplnosti údajov. Tento postup Raiffeisen Bank následne
potvrdila aj listom zo dňa 19.10.2012. Žalobca mal tak dostatok času v konca trojmesačnej lehoty od
splatnostipoistnéhototopoistnézaplatiťanebolobydošlokzánikupoistenia(§801Onč.zák.čl.3VOP).

26. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebol dôvodný ani
nárok žalobcu voči žalovanému 2/ požadovaný žalobcom z titulu náhrady škody
(§ 420 Obč. zák.), ktorá mu mala vzniknúť tým, že žalovaný 2/ podľa neho bezdôvodne a porušením
svojej povinnosti nepripísal uhradené poistné vyššie uvedeným platobným príkazom z účtu dcéry
žalobcu, vychádzajúc okrem iného aj z čl. 31, čl. 34 písm. a/ a § 35 VOP, ako aj Reklamačného

poriadku žalovaného 2/ (čl. 24, čl. 25, čl. 26 a čl. 27) a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa stotožnil.
Námietka žalobcu, že označenie príjemcu na platobnom príkaze bolo dostatočné a nebolo potrebné
uvádzať jeho právnu formu, nie je dôvodná, pretože plným menom príjemcu v zmysle čl. 34 písm. a/
VOP je u právnickej osoby aj označenie jej právnej formy, o čom svedčí aj § 9 ods. 2 Obch. zák., na
ktoré ustanovenie poukázal aj sám žalobca vo svojom odvolaní. Nemožno sa stotožniť s názorom

žalobcu, že dodatok označujúci právnu formu právnickej je len súčasťou obchodného mena a nie aj
označenia, resp. názvu právnickej osoby. V čl. 20 VOP „výklad pojmov“ je tiež ako poisťovateľ uvedený:
„GroupamaPoisťovňa,a.s.,“tedasoznačenímprávnejformy.Pokiaľžalobcanadruhejstraneuviedol,že
skratka právnej formy príjemcu a.s. sa do príkazu na úhradu nevmestila, táto skutočnosť je irelevantná a
nebolo ani potrebné na jej preukazovanie vykonávať žiadny dôkaz - výpis z internetbankingu navrhovaný

žalobcom. Navyše úhradu poistného bolo možné vykonať aj inými spôsobmi a so správne uvedenými
všetkými požadovanými údajmi aj do konca lehoty do zániku poistenia zopakovať. Nesprávny bol i názor
žalobcu, že k úhrade poistného dochádza uskutočnením úhrady poistného a nie pripísaním uhradenej
sumy poistného na účet poisťovne ako prijímateľa úhrady poistného, a odvolací súd sa stotožnil s
názorom súdu prvej inštancie, aj keď v danom prípade je to navyše irelevantné, pretože prvá úhrada

žalobcom, resp. vykonaná jeho dcérou nebola realizovaná správne a poistné bolo bankou prijímateľa
aj vrátené banke príkazcu (na účet jeho dcéry) a druhá úhrada poistného bola vykonaná až po zániku
poistenia.

27. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu v časti rozhodnutia súdu prvej inštancie

týkajúceho sa trov konania, keď tento správne vychádzal zo zásady úspechu v konaní v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p., účinného v čase rozhodovania a nebol daný dôvod pre použitie výnimky podľa § 150
O.s.p., tak ako navrhoval žalobca. Pri písomnom vyhotovení rozsudku však v jeho 2. výroku došlo k
zrejmej nesprávnosti zjavnej z obsahu jeho celého znenia a v porovnaní s odôvodnením, keď súd prvejinštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému 1/ a náhradu trov jeho
právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu, avšak zrejmou chybou v písaní došlo k uvedeniu
„k rukám právneho zástupcu žalobcu“.

28. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil s tým, že uvedenú zrejmú nesprávnosť v 2. výroku rozsudku
týkajúceho sa trov konania zmenil slovné spojenie :“k rukám právneho zástupcu navrhovateľa“ na slovné
spojenie : „k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/“ postupom podľa § 378 a § 224 C.s.p.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.