Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/929/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111221525
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111221525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX proti žalovanému: Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Nitra,
Špitálska 6, IČO: 17 336 007, zastúpená J.. J. M., bytom Q., A. XX, za účasti intervenienta na strane
žalovaného: Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17,
IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie
8/A, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. júla 2015
č. k. 12C/144/2011-295 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Ďalším výrokom zaviazal žalobkyňu zaplatiť intervenientovi na strane žalovaného náhradu
trov konania vo výške 2.217,31 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu
intervenienta na strane žalovaného. Posledným výrokom rozhodnutia uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť

na účet Okresného súdu Nitra trovy konania štátu vo výške 617,52 eura, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.Rozhodnutiepoprávnejstránkeodôvodnilustanoveniami§5ods.5zákonač.437/2004Z.z.o
náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 100 ods. 1, 2, 3, § 101,
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 103, § 104, § 159 ods. 3 OSP. Poukázal na to, že žalobkyňa bola
dňa 17. 07. 2008 účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela početné vážne zranenia. Vozidlom
záchrannej zdravotnej služby bola z miesta nehody prevezená do FN Nitra na urgentný príjem, na
oddelenie KAIM FN Nitra. Zranenia boli popísané ako pomliaždenie hlavy, otras mozgu, strata vedomia,

rozsiahla tržná rana na pravej polovici tváre so stratou kožného krytu, tržná rana v oblasti koreňa
nosa, poranenie pravej ušnice, odrenina kože v oblasti ľavej lícnej kosti, odreniny na hrudníku, v oblasti
pŕs, pomliaždeniny trupu, ľavého ramena, odreniny kožného krytu pravého ramena, lakťa, odreniny na
oboch predkoleniach. Žalobkyňa bola v bezvedomí, napojená na umelú pľúcnu ventiláciu. Na krku mala
založený fixačný Schanzov golier. Ihneď po prijatí o 22.07 hod. bolo vykonané vyšetrenie lebky, mozgu,
krčnej chrbtice, hrudníka, brucha, panvy počítačovou tomografiou - CT. CT vyšetrenie odhalilo okrem
iných poranení aj úrazovú spondylolýzu - porušenie celistvosti oblúka 4. krčného stavca s minimálnym

posunom C4 a zlomeninu kostnej masy - pedikla - vľavo - výbežku tvoriaceho chrbticový kanál bez
zníženia chrbticového kanála. CT vyšetrenie bolo zopakované nasledujúci deň 18. 07. 2008 o 8.17
hod. v porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením bol prítomný ventrálny posun smerom vpred stavca
C4 oproti stavcu C5 pri zlomenine oblúka stavca vľavo. Žalobkyňa bola dňa 18. 07. 2008 operovanáza účelom uvoľnenia útlaku a odstránenia medzistavcovej platničky medzi 4. a 5. krčným stavcom
a vloženia implantátu a jeho fixácie dlahou. Neurológ zadokumentoval stav žalobkyne ako poruchu
vedomia stupňa ťažkej somnolencie, na horných aj dolných končatinách chýbali reflexy, stav uzavrel ako

poranenie miechy pri zlomenine stavca v oblasti 4. a 5. krčného stavca. K poskytovaniu zdravotníckej
starostlivostižalobkynibolovypracovanédňa29.11.2011stanoviskoMUDr.Popracom-traumatológom,
adresované riaditeľstvu FN Nitra, ktorý sa vyjadril, že poškodenie krčnej chrbtice a miechy je výlučne v
súvislosti s jej dopravnou nehodou, nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že poškodenie krčnej chrbtice sa
objavilo až na druhý deň po nehode a že nastalo až v nemocnici. Zo záveru znaleckého posudku znalca

MUDr. Mareka Viciana č. 913766-15/13 vyplýva jednoznačný záver, že v prípade diagnostiky a liečby
poranenia u žalobkyne neboli zistené nesprávne postupy nemocnice, je veľmi vysoko pravdepodobné,
že ku kritickému poraneniu miechy v oblasti 4. krčného stavca došlo hneď počas úrazového
mechanizmu pri dopravnej nehode, k zmene postavenia poraneného 4. krčného stavca nedošlo
nesprávnou manipuláciou so žalobkyňou, prípadne pre nepoužitie fixačných stabilizátorov
u žalobkyne. MUDr. Jozef Hudec vypracoval dňa 05. 05. 2009 lekársky posudok o bolestnom, za

úraz pridelil bolestné 1.425 bodov, zvýšené o 50 % na 2.137,50 bodu. Dňa 15. 07. 2009 vypracoval
MUDr. Jozef Hudec lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, za ktoré pridelil 4.140 bodov,
zvýšené na dvojnásobok na 8.280 bodov. Kooperativa poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group poskytla
žalobkyni poistné plnenie titulom bolestného vo výške 20.606 eur a 10.302,25 eura, spolu 30.908,25
eura a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 119.729 eur. Ďalej jej boli vyplatené náklady

spojené s liečením v celkovej výške 14.434,72 eura. Na základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn.
18C 23/2010 bola žalobkyni vyplatená suma titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 35.918,64 eura a za sťaženie spoločenského uplatnenia suma 29.952 eur. Čo
sa týka uplatneného nároku na zaplatenie sumy 23.945,76 eura titulom zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia o 20%, súd poukázal na konanie, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Nitra

pod sp. zn. 18C 23/2010, kde súd z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C 23/2010-121 zo dňa
25. 11. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co 15/2011-154 zo dňa 16. 02. 2011
zistil, že žalobkyňa si už v tomto konaní okrem iných nárokov uplatnila aj nárok na náhradu škody z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia a už v tomto konaní žiadala, aby súd zvýšil náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia o 50 %, čo bolo pri základnom bodovom ohodnotení 8.280 bodov suma

59.864,40 eura. Súd priznal žalobkyni zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 30% a to sumu
35.918,64 eura, zvyšných 20 %, ktoré sú predmetom tohto konania, a to suma 23.945,76 eura, zamietol.
Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, vec bola právoplatne skončená dňa 31. 05.
2011. Súd poukázal na vykonané dokazovanie v tejto veci, kedy súd dospel k názoru, že primerané
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je o 30 % , nie o požadovaných 50 %. Súd sa zaoberal

aj argumentom intervenienta na strane žalovaného o prekážke rozhodnutej veci, ale nestotožnil sa s
jeho názorom, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok konania spočívajúci v prekážke právoplatne
rozhodnutej veci, pretože s poukazom na § 159 ods. 3 OSP právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei
iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo šlo v predchádzajúcom rozhodnutí, pričom musí
ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania. V danom prípade nie je splnená podmienka

totožnostiokruhuúčastníkovkonania,pretoževkonanívedenompodsp.zn.18C23/2010bolžalovaným
Kooperativa poisťovňa, a s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4 a v tomto
konaní je žalovaným Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Nitra, Špitálska 6. Súd prvej inštancie ďalej
poukázal na to, že právny zástupca intervenienta vzniesol námietku premlčania, čo sa týka nároku na
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, poukazoval na to, že tento nárok si žalobkyňa uplatnila

podanímdoručenýmsúdudňa04.09.2012.Prenáhraduškodynazdraví,atedaajprenáhradusťaženia
spoločenského uplatnenia, neplatí žiadna objektívna lehota ani trojročná, ani desaťročná objektívna
lehota ustanovená pre uplatnenie nároku na náhradu škody a to z dôvodu jej špecifického charakteru.
Pri škode na zdraví teda všeobecne platí iba subjektívna dvojročná premlčacia lehota uvedená v §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre začatie jej plynutia sú významné dve skutočnosti - vedomosť

o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch a vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.
V súvislosti s premlčaním práva na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia sa podľa doterajšej
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poškodený dozvie o škode v momente
ustáleniajehozdravotnéhostavu,tedakeďsaposkončeníliečbyjehozdravotnýstavustálinatoľko,žeje

zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné
objektívne vykonať jeho ohodnotenie. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia lehota pri náhrade sťaženia
spoločenského uplatnenia nezačína plynúť od vydania lekárskeho posudku s bodovým ohodnotením
sťaženia spoločenského uplatnenia, ale odvtedy, keď poškodený mohol prvýkrát o bodové ohodnoteniepožiadať. Nakoľko sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje na základe lekárskeho
posudku (ktorý sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený), je jasné,
že posúdenie otázky, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného je závislé od vyjadrenia

lekára. Žalobkyňa opierala svoj nárok na zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 20%
o lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15. 07. 2009 vypracovaného MUDr.
Jozefom Holecom. V tomto lekárskom posudku je uvedené, že liečenie bolo ukončené 05. 05. 2009, to
znamená, že počnúc týmto dňom, kedy bola liečba skončená, mohla žalobkyňa požiadať o vypracovanie
lekárskeho posudku, nič jej nebránilo požiadať o bodové ohodnotenie. Žalobkyňa sa dozvedela o škode

určitého rozsahu z lekárskeho posudku zo dňa 15. 07. 2009, o tom, kto za škodu zodpovedá vedela
v čase, keď si porovnávala CT vyšetrenia, čo bolo po dopravnej nehode zo 17. 07. 2008. Subjektívna
dvojročná premlčacia doba začala žalobkyni plynúť najneskôr od dátumu vypracovania lekárskeho
posudku od 15. 07. 2009, kedy žalobkyňa s istotou už vedela o tom, kto jej škodu spôsobil a vedela aj
o výške škody, a teda uplynula jej najneskôr dňom 15. 07. 2011, pričom žalobu podala na súd až 04.
09. 2012, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Preto súd jej nárok na zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 % považoval za premlčaný. Aj keby jej nárok premlčaný
nebol, súd by žalobe žalobkyne nevyhovel, pretože v konaní nebolo preukázané zavinenie a porušenie
povinnostižalovaného.Naposúdenieotázkyodbornéhocharakteru,čobolopríčinoupoškodeniazdravia
žalobkyne, súd do konania ustanovil znalca MUDr. Mareka Viciana, ktorý vo svojom znaleckom posudku
č. 913766-15/13 jednoznačne vyslovil záver, že v prípade diagnostiky a liečby poranenia u žalobkyne

neboli zistené nesprávne postupy a je veľmi vysoko pravdepodobné, že ku kritickému poraneniu miechy
v oblasti 4. krčného stavca došlo hneď počas úrazového mechanizmu pri dopravnej nehode, k zmene
postavenia poraneného 4. krčného stavca nedošlo nesprávnou manipuláciou so žalobkyňou, prípadne
pre nepoužitie fixačných stabilizátorov u žalobkyne. Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške
300.000 eur, žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou, doručenou súdu dňa 18. 07. 2011, domáhala

náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur, žalobou doručenou súdu 04. 09. 2012 sa domáhala
nemajetkovej ujmy vo výške 300.000 eur. Uznesením č. k. 12C 144/2011-116 zo dňa 19. 09. 2012
súd pripustil zmenu petitu žaloby. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v oblasti škody na zdraví
je možné v súdnej praxi zaznamenať existenciu nie príliš žiaduceho javu, keď mnohí žalobcovia sa
na základe identického skutku domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy, nielen z titulu náhrady škody

na zdraví, ale aj z titulu ochrany osobnostných práv. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, ktorý v uznesení zo dňa 28. 06. 2007 sp. zn. 30Cdo 154/2007 uviedol, že k vzniku občiansko-
právnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby, musí byť
ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať
nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby, tento zásah musí

byť neoprávnený a musí byť príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a protiprávnosťou zásahu. Právo
na ochranu zdravia je pre každého jedným z najvýznamnejších, pretože má bezprostredný dopad
na kvalitu existencie fyzickej osoby. Nie je pravdou, že uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu
osobnosti supluje, resp. doplňuje a rozširuje rozsah náhrady škody podľa § 442 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože sa jedná o celkom samostatné nároky. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy a právo

na náhradu škody sú dva samostatné inštitúty, preto strany sporu musia uviesť dostatok dôkazného
materiálu, ktoré by odlíšili tieto dva inštitúty. V rámci náhrady škody sú zákonodarcom zakotvené aj
nároky týkajúce sa nemajetkovej ujmy a to nároky na bolestné a nárok na náhradu za SSU. V konaní
o náhrade škody na zdraví sú súdy viazané ústavným princípom proporcionality a odškodnenie je
priznávané priamo z titulu náhrady škody na zdraví tak, aby náhrada škody bola dostatočná, dôstojná a

adekvátna. Nesystematické navyšovanie nárokov vzniknutých z titulu "náhrady škody za nemajetkovú
ujmu" nie je prípustné, ani účelné, pretože by viedlo k porušeniu ústavného princípu proporcionality, a
pretože by prispievalo k duplicitnému hodnoteniu a odškodňovaniu tej istej nemajetkovej ujmy. Dvojitým
hodnotením vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví - v konaní o náhradu škody na zdraví
aj v konaní na ochranu osobnosti by však dochádzalo k porušeniu všeobecnej zásady non

bis in idem, pretože súdy by v oboch konaniach riešili stále rovnaký skutok - rovnaké poškodenie na
zdraví, nech už nároky z nich vzniknuté pomenujeme akokoľvek. Nepochybne môžu existovať situácie,
ktorých ochrana osobnosti v súvislosti s porušením práva na zdravie bude mať svoje miesto, to sa ale
musí týkať odlišných skutkov a nárokov a osôb odlišných od skutkov, nárokov a osôb spadajúcich do
právneho režimu náhrady škody na zdraví a môžu nastať aj tam, kde právnu úpravu náhrady škody

nie je možné považovať za vyčerpávajúce riešenie daného problému. O odlišnosti skutkov v oboch
právnych režimoch /náhrada škody na zdraví a ochrana osobnosti/ je možné s úspechom uvažovať napr.
v situáciách osobnostných žalôb podávaných v dôsledku absencie informovaného súhlasu pacienta,
kde predmetom ochrany osobnosti je niečo iné ako ľudské zdravie, konkrétne právo na informácie aslobodné individuálne rozhodovanie pacienta. S poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa
sa domáhala na základe tých istých skutkových okolností jednak nároku na náhradu škody titulom
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, a jednak nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd jej

žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože duplicitné uplatnenie nárokov na náhradu ujmy na zdraví z
titulu náhrady škody aj ochrany osobnosti nie je možné. Jedná sa o celkom samostatné prostriedky sféry
ochrany, ide o inštitúty celkom samostatné, preto je nutné k ich uplatneniu poskytnúť súdu také skutkové
tvrdenia, aby bolo možné odlíšiť práva a nároky zo zodpovednosti za škodu a zo zodpovednosti za
porušenie osobnostných práv. Okrem toho, intervenient na strane žalovaného prostredníctvom svojho

právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania a s poukazom na vznesenú námietku premlčania sa
súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha
premlčaniu, a ak áno, či vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, a dospel k záveru, že nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe. Súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 110/2011 zo dňa 13. 10. 2011,
5 Cdo 265/2009 zo dňa 17. 02. 2011, v ktorých bolo konštatované, že právo na ochranu osobnosti

fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových prostriedkov, na ktoré sa možno pozerať relatívne
úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany
jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti
nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné

právomajetkovejpovahy.Preto,keďžesajednáoosobnéprávomajetkovejpovahy,súddospelknázoru,
že podlieha premlčaniu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k poškodeniu zdravia u žalobkyni došlo
pri dopravnej nehode dňa 17. 07. 2008, ak malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobkyne zo strany žalovaného, stalo by sa tak podľa tvrdenia žalobkyne v noci zo 17. 07. 2008 na
18. 07. 2008, od tohto dátumu, teda odo dňa nasledujúceho po druhom CT vyšetrení, si žalobkyňa

mohla uplatniť po prvý raz právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v lehote troch rokov
do 18. 07. 2011, čo urobila, len čo sa týka nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 50.000
eur, nie však, čo sa týka uplatnenej sumy 300.000 eur, ktorý nárok si uplatnila po uplynutí premlčacej
lehoty až dňa 04. 09. 2012, a teda jej nárok v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 250.000
eur súd považoval za premlčaný a nepriznal ho z dôvodu premlčania. Počiatok plynutia všeobecnej

trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka
viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť
osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy
došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v
občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§

100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Všeobecne platí, že vznesenie námietky premlčania voči
uplatňovanej pohľadávke, nemožno pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dobrým mravom
zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút
premlčaniaprispievakistotevprávnychvzťahoch,jeinštitútomzákonným,atedapoužiteľnýmvovzťahu
k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo

dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor
strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči ktorej by za tejto situácie zánik nároku
vymáhanej pohľadávky bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ňou
uplatňovaného práva a dôvody, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila. Tieto podmienky však v danej
veci splnené nie sú, pretože sama žalobkyňa si spôsobila márne uplynutie premlčacej doby. Žalovaný

nenesie zodpovednosť za to, že žalobkyňa nepodala žalobu v lehote troch rokov odo dňa, kedy podľa jej
názoru došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv zo strany žalovaného, keď žalobkyni
nič nebránilo podať návrh v premlčacej lehote. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj
na § 150 ods. 1 OSP a zistil, že dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu
nebolidané.Všeobecneprenáhradutrovkonaniavsporovomkonaníplatízásadaúspechuvoveci,ktorá

je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá mala v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Podstatou zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli. Aj v prípade, ak sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Aplikácia ustanovenia

§ 150 ods. 1 OSP prichádza do úvahy len v prípadoch, keď súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť prípadu môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiachnastraneúčastníkovkonania.Priposudzovaníokolnostíosobitnéhozreteľatrebaprihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoréviedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V danom prípade bol súd toho názoru,
ženastranežalobkyneniesúdanédôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,pretožežalobkyňavôbecvosvojej
žalobe neuvádzala, že jej bolo vyplatené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, opakovane

menila petit žaloby, to, že došlo k premlčaniu jej nároku, za to nesie zodpovednosť sama, a nie žalovaný,
resp. intervenient na strane žalovaného. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak,
že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadnu náhradu trov
konania neuplatnil. O trovách konania intervenienta súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v
konaní úspešnému intervenientovi na strane žalovaného priznal právo na náhradu trov konania vo výške

2.217,31 eura, ktoré pozostávajú zo sumy 2.012,08 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia za 4 úkony
právnej pomoci: 1. príprava a prevzatie veci, 2. účasť na pojednávaní dňa 04. 02. 2015, 3. účasť
na pojednávaní dňa 20. 04. 2015, 4. účasť na pojednávaní dňa 15. 06. 2015 - 4 x 494,63 eura, čo je
hodnota jedného právneho úkonu + 4 x 8,39 eura režijný paušál, ďalej náhrada trov konania pozostáva
zo sumy 167,76 eura, čo je náhrada za stratu času za cestu na pojednávania 3 x cesta Bratislava - Nitra
a späť - 2 x polhodina po 13,98 eura x 3 pojednávania, zo sumy 37,47 eura, čo je cestovné za cestu na 3

pojednávania Bratislava - Nitra a späť. O trovách konania štátu súd rozhodol v súlade s § 148 ods. 1 OSP
tak, že trovy konania štátu predstavovali sumu 617,52 eura, čo je priznané znalečné za vypracovaný
znalecký posudok znalcovi MUDr. Marekovi Vicianovi a na túto povinnosť súd zaviazal žalobkyňu ako v
konaní neúspešnú stranu sporu, pretože štát má podľa výsledkov konania proti strane právo na náhradu
trov konania, ktoré platil, pokiaľ u neho nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa,
domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, resp. rozhodnutia vo veci samej priamo odvolacím súdom. Vytkla súdu prvej inštancie, že jeho
postupom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Poukázalanato,žesaospravedlnilazoštyrochpojednávaní,pričomjedenkrát
to bolo z dôvodu, že nemala právneho zástupcu, pričom následne si zvolila právneho zástupcu
JUDr. Gráčika, dvakrát z dôvodu práceneschopnosti, k čomu predložila dvakrát lekársku správu od
psychiatričky MUDr. Peškovej, v ktorej bolo konštatované, že nedoporučuje z dôvodu zlého psychického

stavu, aby sa zúčastnila pojednávaní. Vzhľadom na uvedené nemala žiadnu vedomosť o skutočnosti, že
intervenient (do 30. 06. 2016 vedľajší účastník) vzniesol námietku premlčania a nemohla sa k akejkoľvek
námietke premlčania intervenienta vyjadriť, nakoľko o vznesenej námietke premlčania sa dozvedela
až z napadnutého rozsudku. Z napadnutého rozsudku pritom nie je zrejmé, či intervenient vzniesol
námietku premlčania aj vo vzťahu k inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy, keď z napadnutého rozsudku

je zrejmé to, že intervenient vzniesol námietku premlčania len vo vzťahu k nároku na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie však posudzoval i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
vo vzťahu k premlčaniu, hoci z napadnutého rozsudku nevyplýva žiadna skutočnosť, že by námietka
premlčania bola zo strany niektorej zo strán sporu vznesená, a teda je možné rozsudok súdu prvej
inštancie považovať aj za nepreskúmateľný. Keďže nemala žiadnu vedomosť o vznesenej námietke

premlčania, a teda nemala možnosť sa k nej vyjadriť, takýmto postupom súdu jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Ďalej uviedla, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je premlčaný, nakoľko
k poškodeniu jej zdravia došlo dňa 17. 07. 2008, avšak nie je možné súhlasiť s vyjadrením súdu v
napadnutom rozhodnutí, že odo dňa nasledujúceho si mohla uplatniť nárok, pretože dňa 18. 07. 2008
bola v umelom spánku, čo preukazujú aj lekárske správy a aj sám prvoinštančný súd uviedol, že

ukončenie liečby bolo až 05. 05. 2009. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle trojročnej premlčacej doby
si svoj nárok uplatnila, a teda nie je premlčaný. Taktiež nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že žalobu
podala až dňa 04. 09. 2012, nakoľko žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy podala už dňa 18. 11. 2011,
a nie 04. 09. 2012, pričom počas konania podala výlučne návrh na zmenu petitu žaloby, nejednalo sa
o novú žalobu, ale len o zmenu petitu žaloby v rovnakej veci.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobkyne (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s

verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné,pretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľa §387ods.1CSPakovecnesprávny
potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.5. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, doručená súdu prvej inštancie dňa 18. 07. 2011, ktorou
sa žalobkyňa, v spojení s doplnením žaloby zo dňa 19. 10. 2011, domáhala náhrady za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.000 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

vo výške 50.000 eur, ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že dňa 17. 07. 2008
bola žalobkyňa účastníčkou dopravnej nehody, ktorej dôsledky zmenili jej celý ďalší život. Pri dopravnej
nehode utrpela niekoľko vážnych zranení, zranenia tváre, hlavy, rúk, nôh. Najvážnejším však bolo
zranenie krčnej chrbtice, ktoré ju pripútalo na invalidný vozík. Od nehody sa život žalobkyne zásadne
zmenil. Tým, že ostala ochrnutá na invalidnom vozíku, jej stav jej nedovoľuje zabezpečiť si kompletnú

starostlivosť o samu seba. V súčasnosti je vylúčená z akýchkoľvek fyzických aktivít, resp. aktivít mimo
domu a bez pomoci iných. Aj pracovný život žalobkyne, ktorá prevádzkuje firmu na čistenie kanalizácií
sa zúžil len na administratívnu prácu a marketingové úlohy, ktoré je možné vykonávať cez telefón.
Rovnakojemimoriadneobmedzenáivrodinnomživote.Sdcéraminemôžechodiťnaprechádzky,výlety,
lyžovačky či dovolenky. Ani na rodičovské združenie do škôl dcér ísť nemôže, nakoľko je limitovaná
bariérami pre svoj invalidný vozík. V súčasnosti sú to dcéry žalobkyne, ktoré sú nútené sa starať o

vlastnú matku, hoci by to prirodzene malo byť v ich veku naopak. Žalobkyňa bola ihneď po nehode
prevezená na Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice v Nitre. Zo zdravotnej
dokumentácie, zo snímok, žalobkyňa zistila, že dňa 17. 07. 2008 vo večerných hodinách, krátko po
prevoze do nemocnice, mala krčnú chrbticu nepoškodenú. Z ďalších snímok však vyplýva, že na druhý
deň, dňa 18. 07. 2008 v ranných hodinách je jej krčná chrbtica zlomená. Poškodenie krčnej chrbtice

tak nastalo až v nemocnici, a nie je dôsledkom dopravnej nehody, keď poškodenie krčnej chrbtice sa
u žalobkyne objavilo až na druhý deň po hospitalizácii, po tom, ako bola hospitalizovaná už niekoľko
hodín. Súčasný zdravotný stav žalobkyne je výsledkom zanedbania zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobkyňa sama nedisponuje dostatočnými znalosťami z oblasti medicíny, žiadala,
aby bol vypracovaný znalecký posudok súdom ustanoveným znalcom za účelom posúdenia vplyvu

porušenia krčnej chrbtice na jej súčasný stav, posúdenia, kedy k uvedenému porušeniu došlo, ako i
posúdenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Nakoľko je žalobkyňa presvedčená,
že spôsobená ujma, ktorej následky ju budú sprevádzať po celý zvyšok života, je nevyčísliteľná
v peniazoch, rovnako tak nie je možné poskytnúť jej zadosťučinenie či vzniknutý stav navrátiť do
pôvodného stavu, domáhala sa i náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v žalobe uplatnenej výške

50.000 eur. Písomným podaním zo dňa 27. 01. 2012 žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu petitu žaloby tak,
že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť jej titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 300.000
eurasúčasnežalobuvčastizaplatenianáhradyzabolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniavovýške
10.000 eur zobrala späť. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30. 01. 2012 č. k. 12C/144/2011-40
pripustil zmenu petitu žaloby v znení požadovanom žalobkyňou (uplatnený nárok žalobkyne na náhradu

nemajetkovejujmyvpeniazochvovýške300.000eur)asúčasnekonanievčastiozaplateniebolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.000 eur zastavil. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Písomným podaním zo dňa 03. 09.
2012 žalobkyňa žiadala o pripustenie zmeny petitu žaloby tak, že žalovaný bude zaviazaný na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300.000 eur a na zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia v rozsahu 20% v sume 23.945,76 eura, ako i náhrady trov konania. Súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 19. 09. 2012 č. k. 12C/144/2011-116 zmenu žaloby, v súlade s
požiadavkou žalobkyne, pripustil. Na základe takto pripustenej zmeny žaloby tak predmetom konania
bolo zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300.000 eur, uplatnenej žalobkyňou v
zmysle ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského

uplatnenia v rozsahu 20%, predstavujúce sumu 23.945,76 eura, uplatneného žalobkyňou v zmysle § 5
zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V priebehu konania
pred súdom prvej inštancie, oznámením zo dňa 03. 04. 2013, doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.
04. 2013, vstúpil do konania intervenient na strane žalovaného (do 30. 06. 2016 - do účinnosti zákona
č. 99/1963 Z. z. OSP vedľajší účastník na strane žalovaného, od 01. 07. 2016 v súlade s ustanovením

§ 81 a nasl. CSP intervenient) - Komunálna poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, Bratislava. Na
pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 04. 02. 2015 intervenient na strane žalovaného
vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobkyne.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. S poukazom
na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, a keďže sa s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa v
dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi
vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobkyne a ustálil správny právny záver o nedôvodnosti tohto
nároku.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody podaného odvolania
žalobkyne odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie vo vzťahu k obom uplatneným nárokom
žalobkyne (náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v
rozsahu 20%) ustálil správny právny záver, keď dospel k záveru, že žalobkyni ňou uplatnené plnenia
nemožno priznať.

15. Z obsahu spisu v danej veci je nepochybné, že intervenient na strane žalovaného vzniesol námietku
premlčaniavovzťahukobomžalobkyňouuplatnenýmnárokomažalobužalobkynežiadalztohtodôvodu
zamietnuť. Táto skutočnosť je nesporná z obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie
konaného dňa 04. 02. 2015, z ktorej vyplýva jednoznačné vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného

o tom, že voči nároku žalobkyne vznáša námietku premlčania. Skutočnosť, že o vznesenej námietke
premlčania nemala žalobkyňa vedomosť, a tak sa k tejto nemohla vyjadriť, tak ako namietala žalobkyňa
v podanom odvolaní, nemala za následok porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces, keď z
obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa bola riadne predvolaná na termín pojednávania dňa 04. 02.
2015, pričom táto dňa 03. 02. 2015 telefonicky svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a žiadala

pojednávanie odročiť z dôvodu, že si našla právneho zástupcu, ktorý nemá naštudovaný spis. Pokiaľ súd
prvej inštancie, napriek ospravedlneniu žalobkyne a jej žiadosti o odročenie pojednávania dňa 04. 02.
2015 pojednával v neprítomnosti žalobkyne (v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP), odvolací
súd je tohto názoru, že takýmto procesným postupom súdu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces. Ako vyplývalo z ustanovenia § 101 ods. 2 OSP (účinného do 30. 06. 2016) v neprítomnosti

účastníka môže súd vec prejednať a rozhodnúť iba vtedy, ak bol účastník konania, ktorý sa nedostavil
riadne predvolaný a ak nepožiadal včas z dôležitého dôvodu (spočívajúceho v jeho osobe) o odročenie
pojednávania Po účastníkovi, ktorý sa mieni k pojednávaniu včas dostaviť, nemožno totiž spravodlivo
požadovať, aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážkaalebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne
musí predstavovať „dôležitý dôvod“. Preto príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže
a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať

nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.
Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, však nemožno posudzovať bez
prihliadnutia ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 19. 11.
2014 prevzal vtedajší právny zástupca žalobkyne predvolanie na pojednávanie vytýčené na súde prvej
inštancie dňa 04. 02. 2015 o 13.00 hodine. Dňa 19. 11. 2014 bolo súdu prvej inštancie doručené

oznámenie o odvolaní plnomocenstva zo strany žalobkyne JUDr. Pavlovi Gráčikovi, advokátovi, Nitra
Farská 40. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd prvej inštancie predvolanie na termín pojednávania
konaného dňa 04. 02. 2015 doručoval priamo žalobkyni, ktorá ho prevzala dňa 08. 01. 2015. Následne,
dňa 03. 02. 2015 žalobkyňa oznámila, že si našla právneho zástupcu, bez jeho bližšej špecifikácie,
ktorý si potrebuje naštudovať spis, a z tohto dôvodu žiadala pojednávanie konané dňa 04. 02. 2015
odročiť. Skutočnosti, vyplývajúce z obsahu ospravedlnenia žalobkyne z pojednávania však žalobkyňa

súdu nepreukázala a ani následne nepredložila plnú moc na zastupovanie právnym zástupcom v tomto
konaní. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že samotné oznámenie
žalobkyne, že si našla právneho zástupcu, bez ďalšieho nezakladá dôvod pre odročenie pojednávania.
Bez opomenutia nemožno ponechať ani skutočnosť, že o termíne konania pojednávania mala žalobkyňa
vedomosť už dňa 08. 01. 2015, kedy osobne prevzala predvolanie na pojednávanie, napriek tejto

skutočnosti požiadala o odročenie pojednávania až deň pred vytýčeným termínom pojednávania, čo
odôvodňuje taký záver, že o odročenie pojednávania žalobkyňa taktiež nepožiadala včas. Posúdením
všetkých týchto okolností nemožno vyvodiť záver, že súd prvej inštancie pochybil, keď vec dňa 04. 02.
2015 prejednal bez účasti žalobkyne. K argumentácii žalobkyne v podanom odvolaní, že sa dvakrát
ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, k čomu predložila lekársku správu

od psychiatričky MUDr. Peškovej, odvolací súd udáva, že ospravedlnenie žalobkyne z neúčasti na
pojednávaní zo zdravotných dôvodov, preukázané priloženou lekárskou správou MUDr. Peškovej, súd
prvej inštancie akceptoval a pojednávanie bez prejednania veci odročil (pojednávanie vytýčené na
17. 09. 2014). Súd prvej inštancie sa nedopustil procesného pochybenia ani v prípade prejednania
veci v neprítomnosti žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 15. 06. 2015, z neúčasti na ktorom

sa žalobkyňa ospravedlnila a žiadala pojednávanie odročiť podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 10. 06. 2015, pričom ako dôvod neúčasti uviedla zdravotné dôvody s tým, že lekársky nález
doloží dodatočne. I keď z okolností tejto veci je bezpochyby, že žalobkyňa trpí vážnymi zdravotnými
problémami, k žiadosti o odročenie pojednávania žalobkyňa nedoložila vyjadrenie lekára, že jej aktuálny
zdravotný stav jej neumožňuje účasť na pojednávaní, t. j. vyjadrenie lekára, že žalobkyňa nie je

schopnábezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotnéhostavusazúčastniťpojednávania,
tak ako to predpokladalo ustanovenie § 119 ods. 3 OSP, účinné do 30. 06. 2016. S poukazom na
uvedené skutočnosti potom nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že postupom súdu prvej
inštancie, ktorý vec prejednal v jej neprítomnosti, došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý
súdny proces. K tvrdeniu žalobkyne, že z dôvodu nevedomosti o vznesenej námietke premlčania k tejto

nemohla zaujať stanovisko, odvolací súd udáva, že povinnosťou súdu je vždy na vznesenú námietku
premlčania prihliadať, pričom ustálenie záveru súdu o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania má
za následok to, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Na povinnosť súdu prihliadať
na vznesenú námietku premlčania pritom nemá vplyv skutočnosť, či sa druhá strana sporu k tejto
námietke vyjadrí, resp. nie, pričom skutočnosť, že súd námietku premlčania vznesenú intervenientom

na strane žalovaného vyhodnotil za dôvodnú, neznamená porušenie práva žalobkyne na spravodlivý
súdny proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola
strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.
ÚS 50/04).

16. Odvolací súd po preskúmaní veci potom dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie
vzhliadol vznesenú námietku premlčania zo strany intervenienta na strane žalovaného za dôvodnú (vo
vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia, v časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
250.000 eur), takýto postup súdu prvej inštancie bol správny. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu

dôvodmi podaného odvolania žalobkyne, ktorá v podanom odvolaní namietala nepremlčanie nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne ustálil
moment začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku žalobkyne dňom 18. 07. 2011.
Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa §101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby, pričom premlčacia doba začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Ak teda

žalobkyňa tvrdila, že k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv zo strany žalovaného malo
dôjsť zo 17. 07. 2008 na 18. 07. 2008, t.j. odo dňa nasledujúceho si žalobkyňa mohla svoje právo voči
žalovanému uplatniť prvý krát. Súd prvej inštancie rovnako správne ustálil, že žalobkyňa tak urobila, len
čo do sumy 50.000 eur, keď žalobu na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
50.000 eur podala na súd dňa 18. 07. 2011, t.j. v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. Vo vzťahu

k nároku žalobkyne na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 250.000 eur, ktorý
nároksižalobkyňauplatnilaažnásledne,podanímdoručenýmsúduprvejinštanciedňa 30.01.2012
na pojednávaní konanom v tento deň (súd prvej inštancie uviedol nesprávne dátum 04. 09. 2012, avšak
bez vplyvu na správnosť posúdenia vznesenej námietky premlčania), je potrebné stotožniť sa so súdom
prvej inštancie v tom, že tento nárok si žalobkyňa uplatnila po uplynutí trojročnej premlčacej doby. K
argumentácii žalobkyne, že rozšírením podanej žaloby sa nejednalo o novú žalobu a o uplatnenie iného

nároku, v súvislosti s posúdením premlčania, odvolací súd udáva, že takáto argumentácia žalobkyne
nie je správna. I keď je pravdou, že žalobkyňa podaním návrhu na zmenu petitu žaloby nepodala novú
žalobu, avšak pôvodne uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur rozšírila o
sumu250.000eur,t.j.vovzťahuksume250.000eursiuplatnilasvojeprávonasúdeaždňa30.01.2012,
a na takto uplatnený nárok žalobkyne nemožno vzťahovať účinky pôvodne podanej žaloby z hľadiska

plynutia premlčacej doby. Argumentácia žalobkyne, že dňa 18. 07. 2011, kedy jej začala plynúť trojročná
premlčacia doba, bola v umelom spánku, nemá vplyv na skutočnosť, že nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch si mohla uplatniť počas doby troch rokov, do 18. 07. 2011, čo však urobila len do sumy
50.000 eur. Pokiaľ teda súd prvej inštancie ustáli záver, že nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch v sume 250.000 eur je premlčaný, takýto záver súdu prvej inštancie je správny.

Rovnako ako súd prvej inštancie, i odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdom
v otázke posúdenia premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2012 sp. zn. 2 Cdo 194/2011).

17. Vo vzťahu k zvyšku uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 50.000

eur súd prvej inštancie správne poukázal na nemožnosť duplicitného uplatnenia nárokov na náhradu
ujmy na zdraví z titulu náhrady škody aj ochrany osobnosti, a to na základe totožných skutkových
okolností. K uvedenému odvolací súd zvýrazňuje, že už z obsahu podanej žaloby, ako i z následných
podaní žalobkyne je zrejmé, že ňou uplatnené nároky nediferencuje ako samostatné nároky z hľadiska
odôvodnenia ich opodstatnenosti, s poukazom na ňou tvrdené skutkové okolnosti veci, keď oba tieto

nároky súčasne opiera o tie isté skutkové tvrdenia, ako i rovnaké právne argumenty. Je pritom potrebné
zdôrazniť, že ide o dva samostatné nároky - nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch pri zásahu do práva na ochranu osobnosti. Na jednej strane sú tieto
nároky úplne samostatné, na druhej strane si však v istom zmysle konkurujú, keď sú hodnotené na
základe sčasti totožných a sčasti veľmi podobných skutkových tvrdení. Na ich uplatnenie je preto

potrebné poskytnúť súdu také skutkové tvrdenia k následkom poškodenia zdravia, aby bolo možné
odlíšiť nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na
ochranu osobnosti, čo však žalobkyňa neurobila. I keď ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade
zakladať zároveň tak nárok na náhradu škody na zdraví, ako i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach, tieto nároky treba rozlišovať a pri

ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej
úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa v dôvodoch podaného odvolania bližšie nevyjadrila

k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, čo do zamietnutia nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, keď namietala len všeobecne skutočnosť nemožnosti vyjadriť sa k vznesenej námietke
premlčania, k čomu už odvolací súd zaujal svoje stanovisko vyššie, k správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie, čo do zamietnutia žaloby v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, s ohľadom na
viazanosť dôvodmi podaného odvolania, sa odvolací súd bližšie nevyjadruje.

19. Záverom odvolací súd udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, dostatočne a
presvedčivo odôvodnené, s náležitosťami odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ustanovenia §
220 ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 OSP), a preto argumentácia žalobkyne o nepreskúmateľnostirozhodnutia je neopodstatnená. Rozhodnutie súdu prvej inštancie poskytuje výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku, keď súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami z hľadiska posúdenia uplatnených

nárokov žalobkyne.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1

CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému a intervenientovi na strane
žalovaného nepriznal, i keď v odvolacom konaní úspešnému žalovanému i intervenientovi na strane
žalovaného vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak týmto žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhoduje
len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia
následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť,

že už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému a intervenientovi na strane
žalovanéhožiadnetrovyodvolaciehokonanianevznikli,riadiacsazásadou,abybolavecčonajrýchlejšie
prejednanáarozhodnutávzmyslečl.17CSPodvolacísúdrozhodoltak,žežalovanémuaintervenientovi
na strane žalovaného sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).