Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/358/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207322
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816207322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci starostlivosti o maloletú J. P. nar.

XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, dieťaťa rodičov Q. A. nar.
XX.XX.XXXX, SZČO, bytom XXX XX S. XX a E. P. nar. XX.XX.XXXX, nezamestnaného, bytom XXX XX
J. XXX, na návrh otca, o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Rožňava návrh otca z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec svojím písomným návrhom žiadal znížiť výživné na maloletú dcéru. Svoj návrh

odôvodnil tým, že je nezamestnaný, dávky v hmotnej núdzi nepoberá a preto nie je schopný platiť
výživné v sume 150,- Eur mesačne.
Na pojednávaní dňa 17.01.2017 otec uviedol, že na návrhu trvá a vzhľadom k tomu, že aj po podaní
návrhu na výživu maloletej prispieva v stanovenej výške navrhuje znížiť výživné iba od 01.02.2017 na
minimálnu čiastku. Návrh podal z dôvodu, že je nezamestnaný a pomáhajú mu rodičia. Trval na tom,
že píše si žiadosti a chodí za prácou. Nie je evidovaný ako nezamestnaný, lebo od februára 2017 by
mal začať pracovať u svojho otca, ktorý prevádzkuje potraviny. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Otec

ďalej uviedol, že do októbra 2016 si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plnil a splácal aj nedoplatok na
výživnom po 50,- Eur mesačne. Bol nezamestnaný, nemal z čoho platiť výživné a preto si vyživovaciu
povinnosť prestal plniť. Policajný orgán ho informoval, že bolo na neho podané trestné oznámenie pre
neplatenie výživného a pýtal sa ho či nedoplatok na výživnom uhradí. On potom výživné uhradil, požičal
si peniaze od otca. Až do konca mesiaca január 2017 má uhradené výživné. Je pravdou, že aj v čase
poslednej súdnej úpravy výživného bol nezamestnaný. Naposledy pracoval v Rakúsku a odtiaľ poberal
dávky v hmotnej núdzi po 650,- Eur mesačne do mája 2016. Žil sám vo svojom 5 izbovom rodinnom

dome. Je vyučený kuchár a prácu si všade hľadal. Už aj v tom čase rodičia prevádzkovali obchod a
po skončení nároku na dávku v hmotnej núdzi mal pracovať v ich predajni, v ktorej už vypomáhal. V
predajni sa však nezamestnal lebo si išiel hľadať prácu do Rakúska, kde sa dá lepšie zamestnať. V
Rakúsku pracoval iba v mesiacoch jún a júl 2016 ale mzda mu ešte nebola vyplatená. Koncom júla 2016
sa vrátil domov. Ani potom sa v predajni svojich rodičov nezamestnal, lebo chcel pracovať v zahraničí.
V predajni jeho rodičov pracujú dve predavačky na základe pracovnej zmluvy. On rodičom v predajni
iba vypomáhal. V Rakúsku, v Linzi sa uchádzal o prácu kuchára alebo chcel pracovať ako skladník.

Podal si aj písomné žiadosti. Je pravdou, že rodičia mu za pomoc v predajni dávali minimálnu mzdu
resp. 400,- Eur mesačne. Teraz rodičom nepomáha, lebo iba nedávno sa vrátil domov z Rakúska kvôli
pojednávaniu. Otec trval na tom, že v Rakúsku si hľadal prácu a býval u svojho brata. Prácu si nenašiel.
Na úrade práce sa nezaevidoval ako nezamestnaný lebo si hľadal prácu. Koncom mesiaca február 2017sa končí pracovná zmluva jednej predavačky a on vo firme svojho otca nastúpi. Teraz rodičom vypomáha
iba podľa potreby hodinu až dve hodiny denne. Rodičia mu naďalej finančne pomáhajú asi sumou 400,-
Eur až 500,- Eur mesačne. Už asi pol roka býva s priateľkou O. T., ktorá je slobodná a nezamestnaná.

Priateľka nepoberá dávku v hmotnej núdzi a on zabezpečuje jej potreby. Čakajú narodenie dieťaťa,
priateľka je v 3 mesiaci tehotenstva. Na návrhu trvá lebo musí brať ohľad aj na svoju vlastnú rodinu a
zvýšené výdavky. Okrem platenia výživného sa v súčasnej dobe inou formou na potrebách maloletej
dcéry nepodieľa. Otec k výpovedi matky uviedol, že nemá živnosť, v Rakúsku nepracuje, nedá sa tam
pracovať na čierno. Do Rakúska chodí iba za prácou.

2. Matka s návrhom otca nesúhlasila. Trvala na tom, že otec má dostatok finančných
prostriedkov na to, aby platil výživné v stanovenej výške. V auguste 2016 došlo medzi ňou a otcom k
incidentu ohľadom jeho stykov s maloletou dcérou, kedy dcéra počas stykov u otca odpadla. Od tej doby
otec začal prispievať na výživu maloletej iba po 25,- Eur mesačne. Z týchto dôvodov v novembri 2016
dala podnet na jeho trestné stíhanie. Otec jej potom nedoplatok na výživnom v sume 300,- Eur zaplatil

ale naďalej má nedoplatok na výživnom. Matka trvala na tom, že otec naďalej chodí do Rakúska dvakrát
mesačne. Nie je tam síce zamestnaný ale pracujú tam ľudia a ich výplata ide na jeho účet. Toto svoje
tvrdenie nevie súdu preukázať. Nevie ani to či má otec v Rakúsku živnostenské oprávnenie ale ľudia tam
pre neho pracujú v reštauráciách a vykonávajú upratovacie služby. Otec maloletej väčšinu času trávi v
Rakúsku v Linzi. Má tam aj svojich príbuzných a pracovali tam aj jeho bratia. V súčasnej dobe sa otec

s maloletou dcérou nestýka. Pred tým sa s ňou stýkal iba vtedy keď mu to vyhovovalo. Aj celé leto bol v
Rakúsku. Matka ďalej uviedla, že ona naďalej pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku a jej príjem činí 700,-
Eur mesačne. Maloletá od septembra 2016 navštevuje predškolské zariadenie a poplatok za stravu pre
ňu hradí po 20,- Eur mesačne. Hradí aj ďalšie potreby maloletej. Keď je v Rakúsku starajú sa o ňu jej
rodičia, ktorým dáva 200,- Eur. Ďalšie deti nemá a nemá ani priateľa. Zdravotný stav maloletej je dobrý.

3. Zo spisu tunajšieho súdu 7P/371/2015 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 09.02.2016 súd
zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu po 100,- Eur
mesačne od 01.10.2015. súd otcovi vyčíslil aj nedoplatok na výživnom a týmto rozsudkom upravil aj
jeho styky s maloletou dcérou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 01.04.2016. V čase tejto súdnej

úpravy výživného otec maloletej nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Bol nezamestnaný a žil sám vo
svojom 5 izbovom rodinnom dome. Poberal dávky v hmotnej núdzi z Rakúska a uviedol, že po ukončení
nároku na tieto dávky bude pracovať v predajni svojich rodičov v Slavošovciach. Už aj v tom čase
v predajni rodičov vypomáhal a uviedol, že nemá problém prispievať na výživu maloletej po 100,-
Eur mesačne, lebo otec mu dáva minimálnu mzdu resp. finančné prostriedky do 400,- Eur mesačne.

Matka maloletej v čase tejto súdnej úpravy výživného už vykonávala prácu opatrovateľky v Rakúsku na
základe živnostenského oprávnenia. Okrem maloletej nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletá
ešte nenavštevovala predškolské zariadenie.

4. Podľa správy od Obecného úradu Roštár, matka žije v spoločnej domácnosti so

svojimi rodičmi. Starostlivosť matky a starej matky o maloletú je príkladná.

5. Podľa správy od Obecného úradu Slavošovce, otec maloletej je slobodný a podľa
dostupných informácií nie je zamestnaný a žije sám. Má zrekonštruovaný rodinný dom a žije v dobrých
podmienkach.

6. Zo správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Rožňava súd zistil, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Starostlivosť o
maloletú zabezpečuje matka a s touto starostlivosťou jej pomáhajú rodičia. Žijú v dobrých podmienkach
v zrekonštruovanom rodinnom dome. Matka uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť v stanovenej

výške neplní, naposledy uhradil výživné iba v sume 25,- Eur preto podala na otca trestné oznámenie.
V čase sociálneho šetrenia 18.11.2016 otec mal dlh na výživnom v sume 300,- Eur. Matka maloletej je
SZČO a pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku v dvojtýždňových intervaloch. Jej príjem činí 700,- Eur
mesačne. Otec maloletej žije v rodinnom dome. V súčasnej dobe mu finančne vypomáhajú rodičia, ktorí
v Slavošovciach prevádzkujú obchod s potravinami. Otec maloletej pomáha v obchode za čo mu rodičia

materiálne vypomáhajú. Otec je nezamestnaný a deň pred sociálnym zisťovaním sa vrátil z Rakúska.
Uviedol, že si aktívne hľadá zamestnanie a pravdepodobne bude pracovať u otca v potravinách. Ďalej
uviedol,žeuždvamesiacenemápríjem.PredtýmpracovalprespoločnosťDHLvRakúskuspríjmomasi
1.200,- Eur mesačne. Jeho výdavky za bývanie a energiu činili 750,- Eur mesačne a poplatok za garáž50,- Eur mesačne. Finančné prostriedky potreboval aj na stravu, ošatenie a hygienu. Otec ďalej uviedol,
že vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní napriek tomu, že nemá príjem. Nad rámec výživného
kupuje maloletej aj oblečenie a ďalšie potrebné veci. Maloletá navštevuje materskú školu v obci a jej

zdravotný stav je dobrý.

7. Zo správy od Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava súd zistil, že rodičia nepoberajú
dávku v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.

8. Podľa správy od Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava matka maloletej v roku
2015 vykazovala príjem zo samostatne zárobkovej činnosti v sume 4.852,78 Eur. Daňová povinnosť jej
nevznikla a daňový bonus jej bol vyplatený v sume 256,92 Eur.

9. Súd vykonal dokazovanie aj predloženou správou zo dňa 24.10.2016 od príslušného
pracovného úradu v Rakúsku podľa ktorej otec maloletej od 01.01.2016 do 07.09.2016 poberal pomoc

v hmotnej núdzi v sume 24,35 Eur.

10. Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletej poukázal na správu
o prešetrených pomeroch a rozhodnutie vo veci ponechal na zváženie súdu.

11. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté
dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu
výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov
sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu,

rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností

a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič
bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodič ktorý

má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu,
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností, potrebných na rozhodnutie.
Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu
predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej, než závislej

činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a
schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto
výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu

výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.15. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného ktorá
bola vo februári 2016 sa zmenili pomery iba na strane maloletej. V čase poslednej súdnej úpravy

výživného maloletá bola v útlom veku a predškolské zariadenie ešte nenavštevovala. V septembri 2016
nastúpila do materskej škôlky a tým sa zvýšili jej odôvodnené potreby a súvisia s predovšetkým s
návštevou predškolského zariadenia. Odôvodnené potreby sa pritom zvyšujú aj jej rastom a súvisia
aj s jej zdravotným stavom. Na potrebách maloletej sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich
majetkových, finančných a zárobkových možností s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.

16. Pomery na strane matky sa od poslednej súdnej úpravy výživného nezmenili. Ďalšia
vyživovacia povinnosť jej nepribudla, starostlivosť o maloletú zabezpečuje za pomoci svojich rodičov na
dobrej úrovni a naďalej pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku s nezmeneným príjmom.

17. Nezmenili sa ani pomery na strane otca. Otec aj v čase poslednej súdnej úpravy

výživného bol nezamestnaný a aktívne si hľadal prácu najmä v zahraničí v Rakúsku. Vypomáhal svojim
rodičom v predajni potravín, kde mal nastúpiť do pracovného pomeru. Rodičia mu finančne vypomáhali,
keď mu za vykonanú prácu v ich predajni dávali finančné prostriedky asi v sume 400,- Eur mesačne.
Otec aj v súčasnej dobe uvádza, že je nezamestnaný a vypomáha svojim rodičom v predajni, kde
bude pracovať od februára 2017. Otec uvádza, že nemá iný príjem lebo v Rakúsku kde si hľadá prácu

pracoval iba v letných mesiacoch. Otec trval aj na tom, že napriek tomu že pravidelne chodí do Rakúsku
nepracuje zdržiava sa u svojich príbuzných najmä u svojho brata. O dávku v hmotnej núdzi nepožiadal
z dôvodu, že si hľadá prácu a pomáha svojím rodičom a z týchto dôvodov sa nezaevidoval ani ako
nezamestnaný na príslušnom úrad práce. Vychádzajúc z týchto skutočností podľa názoru súdu, otec
má také isté finančné podmienky a predpoklady pre plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletej ako

v čase poslednej súdnej úpravy výživného teda svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére si môže plniť
aj naďalej, tak ako mu to bolo stanovené rozsudkom tunajšieho súdu v mesiaci február 2016 po 100,-
Eur mesačne. Takto stanovené výživné zodpovedá aj súčasným pomerom na strane obidvoch rodičov
a je v súlade so zvýšenými odôvodnenými potrebami maloletej. Súd preto návrh otca v celom rozsahu
zamietol.

18. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Rožňava v 3 vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 376 ods. 1, 2, 3 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi
súd vždy aj bez návrhu.