Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Eva Bieliková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202922
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1216202922.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F.
J., Z.. XX.XX.XXXX, B. P. XXXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 2.915,97 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 915,97 eur, úrok vo výške 221,90 eur, úrok z
omeškania vo výške 3,56 eur, úrok vo výške 17,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2 915,97 eur
od 02.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 2 915,97 eur a úrok z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 221,90 eur od 02.10.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 22.02.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
2.915,97 € spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 27.12.2012 uzavrel žalobca so žalovanou Úverovú zmluvu
č. 27245 na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému sumu vo výške 3.000,- €. Poskytnutý úver a
úrokysažalovanázaviazalasplácaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkachacelýúverajspríslušenstvom

bol žalovaný povinný splatiť do 02.12.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje
zmluvné povinnosti a preto bola listom zo dňa 03.09.2013 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého
úveru v lehote do 25.09.2013. Napriek výzve žalobcu žalovaná ku dňu podania žaloby na súd a ani
potom dlžnú sumu neuhradila.

Nakoľkosasúduanipovykonanívšetkýchúkonovnepodarilozistiťpobytžalovanej,postupovalvzmysle
§ 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „C.s.p.“). Žaloba bola žalovanej doručená dňa

24.08.2016, teda po uplynutí 15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe.

Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

Súd pojednával v zmysle § 180 C.s.p. v neprítomnosti strán sporu. Žalobca svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 05.10.2016 s tým, že vyjadril súhlas, aby súd
pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaná nebola prítomná, bez ospravedlnenia, pričom

predvolanie spolu s poučením doručené nemá, nakoľko zásielka doručovaná žalovanej na adresu
trvalého pobytu uvedenú v registri obyvateľov sa vrátil a poznámkou adresát neznámy.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a
zistil tento skutkový stav:

Dňa 22.07.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Úverová
zmluva č.XXXXXXXXXXXXXXXX na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky
vo výške 3.000,-€. Žalobca sa poskytnuté peňažné prostriedky zaviazal splácať v pravidelných
mesačných anuitných splátkach vo výške 53,71 € mesačne, pričom prvá splátka bola splantá dňa
02.01.2013acelýúverbolsplatnýdňa02.12.2022.Medzistranamiboladojednanáfixnáúrokovásadzba

vo výške 17,9 %, výška RPMN 21,00 % a priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 19,37 %. Listom zo
dňa 03.09.2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie celého dlhu, ktorý predstavoval sumu 3160,00
€ a to najneskôr do 25.09.2013.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný
zákonník") účinného v rozhodnom čase, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§
497),zmluvyokontrolnejčinnosti(§591),zasielateľskejzmluvy(§601),zmluvyoprevádzkedopravného
prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy
o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o
vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,

sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je
oprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.Úrokyjepovinnýzaplatiť
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 01.01.2015), ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, má súd za preukázané,
že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.

Súd má po vykonanom dokazovaní za preukázané, že dňa 27.12.2012 uzatvorili strany sporu Úverová

zmluva č.XXXXXXXXXXXXXXXX na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky
vo výške 3.000,-€. Žalovaná sa poskytnuté peňažné prostriedky zaviazala splácať v pravidelných
mesačných anuitných splátkach vo výške 53,71 € mesačne, pričom prvá splátka bola splantá dňa
02.01.2013acelýúverbolsplatnýdňa02.12.2022.Medzistranamiboladojednanáfixnáúrokovásadzba
vo výške 17,9 %, výška RPMN 21,00 % a priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 19,37 %. Listom zo

dňa 03.09.2013 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie celého dlhu, ktorý predstavoval sumu 3.160,00
€ a to najneskôr do 25.09.2013. Keďže žalovaná dlžnú sumu ani na výzvu žalobcu neuhradila, žalobca
v súlade s ustanovením bodu 8.12 Všeobecných obchodných podmienok vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny 1 894,51 eur, poplatku
vo výške 1,49 eur, úrok vo výške 73,15 eur, úrok z omeškania vo výške 0,63 eur, úrok vo výške 12,9 %
ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1 894,51 eur od 24.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5%
ročne zo sumy 1 894,51 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 73,15 eur od 24.11.2015
do zaplatenia

Súd určil, že žalovaný môže vykonať peňažné plnenie v splátkach v súlade s § 232 ods. 4 C. s. p.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 )
(ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.